Symbol kosáka a kladiva, často sprevádzaný červenou hviezdou, je v krajinách strednej Európy už dlho diskutovanou otázkou. Zatiaľ čo pre jedných predstavuje symbol útlaku a totality, pre iných je to znak robotníckeho hnutia a boja za sociálnu spravodlivosť. Jeho vnímanie sa líši v závislosti od historického a geografického kontextu, čo vedie k neustálym právnym a spoločenským diskusiám.
Pôvod a symbolika kosáka a kladiva
Kosák a kladivo je symbol reprezentujúci komunizmus a komunistické strany. Zahŕňa kosák prekrytý kladivom. Kosák symbolizuje roľníctvo, zatiaľ čo kladivo symbolizuje proletariát. Spoločne majú tieto dva nástroje reprezentovať jednotu pracujúcich roľníkov a priemyselných robotníkov.
Podľa niektorých názorov sú kosák, kladivo a červená hviezda symbolmi robotníckeho hnutia. Sú tiež symbolom zápasu chudobných ľudí za lepší svet, ktorý má byť socialistický a skutočne demokratický.
Historické kontroverzie a snahy o zákaz v Európe
Príkladom dlhotrvajúcej diskusie o týchto symboloch je Rakúsko, kde sa kosák a kladivo nachádzajú priamo v štátnom znaku. Nachádzajú sa tam už od vzniku republiky, s výnimkou rokov 1934 - 1945, keď ich odstránili tzv. austrofašisti. V roku 1945 sa symboly kladiva a kosáku opäť zaviedli do štátneho znaku zákonom, no i neskôr prichádzali pokusy odstrániť ich ako komunistické. V roku 1954 sa o to usilovala ŐVP, v rokoch 1990-92 FPŐ a niektorí politici otvárajú danú tému i v 21. storočí.
Debata v Európskom parlamente
Na európskej úrovni sa taktiež viedli snahy o zákaz týchto symbolov. Skupina konzervatívnych poslancov Európskeho parlamentu z nových členských štátov Európskej únie vyzvala v Bruseli na zákaz komunistických symbolov, vrátane červenej hviezdy a kosáka s kladivom. Iniciatívu podporil aj slovenský europoslanec za SDKÚ Peter Šťastný spolu s kolegami z Estónska, Litvy, Maďarska a Česka.
Maďarský europoslanec Jószef Szajer vyhlásil, že by chceli rovnaké zaobchádzanie so všetkými zlými symbolmi totality. Poukázal na debatu, ktorá už na európskej úrovni prebieha o možnom zákaze nacistických symbolov, a zdôraznil, že treba rovnako pristupovať aj k symbolom komunistickým. Podľa neho je komunistický režim zodpovedný za oveľa viac mučenia, bolesti, utrpenia a úmrtí ako ktorýkoľvek iný režim. Bývalý litovský prezident Vytautas Landsbergis označil kosák s kladivom za falošný symbol jednoty pracujúcich, ktorý je v skutočnosti symbolom útlaku.
Európska komisia však reagovala na návrhy poslancov opatrne. Uviedla, že pripravovaný európsky rámec boja proti rasizmu a xenofóbii, v ktorom sa uvažuje o zákaze nacistických symbolov, nie je najvhodnejším pre diskusiu o symboloch komunizmu. Hovorca komisie, Friso Roscam Abbing, však dodal, že komisia plne chápe pocity bolesti a utrpenia, ktoré vyvolávajú v ľuďoch komunistické symboly, a je otvorená politickej debate o tejto téme.
Rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva
Voči uvedeným symbolom sa už v minulosti viackrát vyjadrovali súdy, pričom zvlášť dôležité sú rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu, najmä prípady Vajnai v. Hungary (2008) a Frangoló v. Hungary (2011). ESĽP konštatoval, že Maďarsko svojim zákazom nosenia daných symbolov porušilo slobodu prejavu sťažovateľov. Taktiež skonštatoval, že nejde len o symboly komunistických režimov, ale aj o symboly robotníckeho hnutia a symboly legálnych politických strán, ktoré nemajú totalitné zámery.
Súčasná debata na Slovensku často odkazuje na tieto rozhodnutia. Priaznivci používania symbolov pripomínajú, že v Maďarsku bol zákon zakazujúci komunistické symboly, no po odsúdení ľavicového politika Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že Maďarsko musí tento zákon zrušiť, politika odškodniť a prestať šliapať po slobode prejavu.
Prehľad rozhodnutí ESĽP
| Prípad | Rok | Krajina | Záver ESĽP |
|---|---|---|---|
| Vajnai v. Hungary | 2008 | Maďarsko | Porušenie slobody prejavu zákazom nosenia symbolov |
| Frangoló v. Hungary | 2011 | Maďarsko | Potvrdenie, že symboly predstavujú aj robotnícke hnutie, nielen totalitné režimy |
Praktické problémy s interpretáciou zákazu
Extenzívny výklad zákazov komunistických symbolov môže viesť k viacerým praktickým problémom. Napríklad Slovinsko v roku 2011 vydalo mincu v hodnote 2 euro, na ktorej je zobrazený komunistický partizán Franc Rozman-Stane s komunistickou hviezdou. Pri prísnom výklade by hrozilo, že človek uvádzajúci túto mincu do obehu v SR, šíri extrémistický materiál.
Podobné to bude aj vtedy, keď niekto nosí tričko s podobnou hviezdou. Niekedy totiž vidno ľudí, vrátane turistov, nosiť po Bratislave takéto symboly, čo otvára otázku, či ich treba oznamovať ako páchateľov trestnej činnosti. Samostatnú tému predstavujú pamätníky našich osloboditeľov, kde sa nachádza veľa hviezd, kosákov a kladív.
Rovnako treba uvažovať o rizikách takéhoto postupu v medzinárodnom športe. Červená hviezda (Crvena zvezda) je názov najslávnejšieho futbalového klubu v Srbsku a táto sa nachádza aj v znaku či na vlajke klubu. Komunistická symbolika je pritom jednoznačne identifikovateľná, pretože klub bol založený po oslobodení Belehradu v roku 1944 komunistickými antifašistami. Ak by na Slovensko prišli v rámci súťaže fanúšikovia CZ Belehrad so svojimi symbolmi, mohlo by to vyvolať právne komplikácie. Donedávna do Bratislavy jazdili aj kluby KHL s červenou hviezdou ako symbolom.
Globálny kontext: Odlišné vnímanie symbolu
Je potrebné si uvedomiť, že hviezdu, kosák a kladivo odlišne vnímajú mimo krajín Západu. V Latinskej Amerike, Ázii či Afrike ide o symbol, ktorý sa pre mnohých stal symbolom boja proti kolonializmu, čo bolo najväčšie zlo v ich dejinách. V hnutí antikolonializmu hrali komunisti dôležitú úlohu, pretože odmietali rasovú diskrimináciu, na ktorej boli založené európske impériá a USA.
Západné mocnosti na Versaillskej konferencii, najmä prezident W. Wilson, v roku 1919 zablokovali prijatie klauzuly o rasovej rovnosti do Štatútu Spoločnosti národov, ktorú navrhlo Japonsko. To viedlo k obrovskému sklamaniu verejnosti v Japonsku a v celom „nebelošskom“ svete. Práve z toho potom ťažilo sovietske Rusko, ktoré bolo jedinou „belošskou“ veľmocou, ktorá rasovú rovnosť hlásala.
Koniec kolonializmu 1
Prípady zákazu v špecifických krajinách
Ešte stále existujú krajiny, kde zákaz hviezdy, kladiva a kosáku pretrváva, avšak sú charakteristické tým, že zákaz je často spojený s určitou formou vnútorného problému a zameriava sa voči nejakej menšine.
- V Pobaltí po roku 1991 odňali väčšine príslušníkov ruskej menšiny štátne občianstvo a volebné právo, vďaka čomu medzi danou menšinou narástla nostalgia za obdobím ZSSR - preto im zakázali aj hviezdu, kosák a kladivo.
- V Moldavsku zasa slúži zákaz daných symbolov proti Podnestersku, ktoré sa k nim verejne hlási.
- V Indonézii, kde platí zákaz už od roku 1966, ide o zameranie proti početnej čínskej menšine, ktorá je miestnymi nacionalistami vnímaná ako „piata kolóna“ ČĽR.
- Veľmi smutný vývoj nastal na Ukrajine, kde je po roku 2014 zákaz daných symbolov spojený s glorifikáciou banderovcov.
Súčasná debata na Slovensku a prípad Ľuboša Blahu
Na Slovensku sa debata o týchto symboloch zintenzívnila v súvislosti s právnymi podaniami proti poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky Ľubošovi Blahovi, ktorým prekáža jeho oslovovanie súdruh, pozdrav Česť práci či symbolika červenej hviezdy, kosáka a kladiva. Krátko pred parlamentnými voľbami 2020 sa volebná súťaž zmenila na súťaž v právnych podaniach, najmä proti Ľ. Blahovi.
Trestné oznámenie proti nemu bolo podané kvôli statusu a fotografii so symbolmi červenej hviezdy, kladiva a kosáku. Hoci zločiny režimu pred rokom 1989 nemožno ignorovať, konanie NAKA pôsobí selektívne. Blaha je presvedčený, že používanie takýchto symbolov je úplne v poriadku a odkazuje na rozhodnutia ESĽP.
V prípade Ľ. Blahu sú hlavným problémom následky, ktoré prinášajú jeho procesy pre vývoj celej spoločnosti. Už dnes sa mnohí ľudia obávajú prejaviť svoj politický názor, pretože sa obávajú sankcií zo strany zamestnávateľov či orgánov činných v trestnom konaní. Ak by bol Ľ. Blaha odsúdený za červenú hviezdu, miera strachu a neslobody v spoločnosti by sa veľmi zvýšila. Blahovi oponenti by si mali uvedomiť, že snaha šikanovať ho žalobami či vyhrážať sa trestom odňatia slobody mu nijako hlasy neuberá, a prípadný rozsudok by len zdiskreditoval štátne orgány u veľkej časti spoločnosti.
Kto je "skutočný" komunista?
V rámci tejto diskusie sa objavuje aj otázka definície "komunizmu" a "komunistov". Niektorí kritici tvrdia, že pravými komunistami nie sú tí, čo po roku 1989 len zahodili stranícku knižku, aby ju vzápätí vymenili za členstvo v iných politických stranách. Podľa nich každý, kto prezlieka kabáty, nie je a nikdy nebol komunistom. Len ten je poctivý komunista, kto vytrval aj po prevrate, neprezliekol kabát a zostal verný.
Považovať takéto kreatúry za komunistov je podľa tohto názoru urážka skutočných a charakterných komunistov, ktorí neprezliekli kabát. Takíto oportunisti boli maximálne iba ak pofidérnymi riťolezmi, ktorým išlo o zabezpečenie výhod a majetkov, nie o hodnoty. Im je ľahostajné, pre ktorý režim slúžia, hlavne, že im a ich rodinám stále kvapká osobný a majetkový prospech. Kto svoje názory a postoje točí podľa vetra, ten žiadny komunista nie je.