Napriek tomu, že Slovensko bude mať v júni po inaugurácii už šiesteho prezidenta, najvyšší ústavný činiteľ však stále nemá dôstojnú a reprezentatívnu rezidenciu v hlavnom meste Bratislave. Dosluhujúca prezidentka SR Zuzana Čaputová býva v Pezinku. Vila na Slavíne v Bratislave, ktorú spravuje Kancelária prezidenta SR, je schátraná a problém rezidencie pre prezidenta nie je stále vyriešený. Vila nie je využívaná už 20 rokov. Táto problematika tak do ukončenia kontroly NKÚ nebola doriešená.
Téma vily sa opäť vrátila v súvislosti s Najvyšším kontrolným úradom (NKÚ) SR, ktorý zverejnil v piatok 17. mája správu o výsledkoch kontroly nakladania s majetkom štátu v rokoch 2019 až 2024. Do majetku patrí aj vila na Slavíne. Kontrolovali aj plnenie opatrenia, ktoré uložili Kancelárii prezidenta SR v roku 2019 a súviselo s rezidenciou. Hoci závažnejšie nedostatky nezistili, upozornili na dva problémy, ktoré dlhodobo zaťažujú prezidentskú kanceláriu. Jedným je súdny spor s bývalým zamestnancom, ktorý sa ťahá od roku 2003. Druhým je nedoriešené bývanie prezidentky republiky.
Dlhodobá absencia reprezentatívneho sídla
Bývanie hlavy štátu je dlhodobý problém, ktorý sa ťahá od vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Už prvý slovenský prezident Michal Kováč býval vo svojom rodinnom dome v bratislavskej Dúbravke. Odborníčka na protokol Mária Holubová pripomína, že absencia oficiálnej rezidencie sa ťahá od vzniku Slovenskej republiky. "Treba ísť ku koreňom v rokoch 1992 a 1993. Keď sa Československo rozdelilo, Česi nadviazali na pomyselnú nitku sídiel československých prezidentov, ktorá vznikla v roku 1918, pri vzniku Československa. Boli pripravené, aj keď s určitou prestavbou, Hradčany, ako letné reprezentačné sídlo sa určili Lány a Topoľčianky. Na toto nadviazal Václav Havel, keď sa stal po revolúcii československým prezidentom."
Na Slovensku nastal problém s tým, čo bude sídlom prezidenta. Bratislavský hrad nebol v takom stave, rekonštruoval sa. Michal Kováč mal kancelárie aj v Primaciálnom paláci, len vtedy sa začala rekonštrukcia Grasalkovičovho paláca, ktorý sa určil ako sídlo. Ale čo sa týka Topoľčianok, bola podľa Holubovej chyba, že sa nestali letným sídlom prezidenta. Podľa jej názoru je škoda, že sa otázku oficiálnej rezidencie hlavy štátu stále nepodarilo vyriešiť. "Sídlo hlavy štátu by malo vypovedať, len čo zahraničná návšteva vstúpi do budovy, niečo o vývoji národa, tradícii, histórii, čo ten národ vybudoval. Keď vojdete do Bieleho domu, Elyzejského paláca v Paríži, na Hradčany, tak to vidíte. Táto kontinuita s tradíciou a históriou na Slovensku chýba."
Kancelária prezidenta SR je zo zákona povinná zabezpečiť bývanie prezidenta, vlastné priestory však nemá, preto musí hľadať nájom.
Prezidentská vila na Slavíne: Kúpa a osud
😱 ZNIČENÁ prezidentská vila na Slavíne: Neuveriteľné zábery z interiéru po 20 rokoch
Problém s chýbajúcou rezidenciou sa pokúsil vyriešiť prezident Rudolf Schuster kúpou vily na Slavíne. Kancelária prezidenta ju počas jeho úradovania kúpila v roku 2000 od VSŽ Košice za 36,23 milióna korún (približne 1,2 mil. eur). Vila sa nachádza v jednej z najlukratívnejších lokalít Bratislavy na pozemku, ktorý má 4 300 štvorcových metrov. Sídlo má 850 štvorcových metrov a priľahlé pozemky zaberajú viac než 4 000 m2. Schuster bol jediným prezidentom, ktorý v tomto dome býval.
Na jar 2004 však vo vile vybuchol kotol, Schuster sa z nej preto odsťahoval. Odvtedy v rezidencii nikto nebýva. Odvtedy je neobývané. Rezidencia je dlhodobo nevyužívaná. Vila na Slavíne, ktorá bola na tieto účely v roku 2000 zakúpená, je od roku 2004 neobývaná a je v dezolátnom stave.
Katastrofálny stav vily a jej neobývateľnosť
Vila na Slavíne je ZNIČENÁ a VYRABOVANÁ už 20 rokov. Tak by sa dal opísať súčasný stav prezidentskej vily na bratislavskom Slavíne. "Vila je momentálne v takom stave, že obývateľná nie je," uviedol hovorca prezidentky Zuzany Čaputovej Martin Strižinec. Po stenách je pleseň, okolie je zanedbané a priestor je nevhodný pre významné návštevy. "Sú tam vlhké steny, vydutá podlaha, deravá strecha, nefunkčné kúrenie." Znamením nečinnosti sú napríklad vytrhané parkety, chýbajúce zábradlie na schodoch, mokvajúce a plesnivé steny, ale aj opadaná vonkajšia omietka.
Okrem stavu, v akom sa nachádza, je nevhodná na bývanie aj z bezpečnostného hľadiska. Do vily vedie len jedna prístupová cesta vysoko na kopci a chýba tam druhá - úniková - cesta. Napriek tomu sa vilu snažia udržať, a aj preto sa robí na viac ako štyritisíc metrov štvorcovom pozemku aspoň základná údržba vrátane kosenia. "Náklady na to sú približne tisíc eur mesačne. Robí sa tu len to, čo sa musí, aby sa sem dalo prísť."
Bývanie prezidentov Slovenskej republiky: Prehľad
Po Schusterovi všetky ďalšie hlavy štátu bývali u seba doma. Ivan Gašparovič vyriešil svoje bývanie podobne ako Kováč, býval vo vlastnom rodinnom dome - do úradu dochádzal z Limbachu pri Bratislave. Predchodca terajšej prezidentky Andrej Kiska obýval byt v Čmelovci v Bratislave, ktorý spravovala Správa služieb diplomatickému zboru pod ministerstvom zahraničných vecí. Andrej Kiska najskôr býval v dome v Ivanke pri Dunaji, no keď sa ten ukázal ako nevyhovujúci pre ochranku, využíval od jesene 2014 trojizbový byt v Čmeľovci v Starom Meste. Andrej Kiska trávil veľa času najmä doma v Poprade, kde ostala žiť jeho manželka. Zuzana Čaputová zas bývala v Pezinku. Súčasný prezident Peter Pellegrini v majetkovom priznaní za rok 2023 uviedol byt v Bratislave a chatu pri rodnej Banskej Bystrici. Ani v jednej nehnuteľnosti však nebýva. Namiesto toho bezodplatne býva v dome poslanca Hlasu Petra Náhlika.
Chátrajúca vila na Slavíne máta už v poradí štvrtú hlavu štátu. Problém s rezidenciou, v ktorej sa nedá bývať, sa ťahá od prezidentovania Rudolfa Schustera.
| Prezident | Roky úradovania | Spôsob bývania počas mandátu | Poznámka k vile na Slavíne |
|---|---|---|---|
| Michal Kováč | 1993 - 1998 | Vlastný rodinný dom v Dúbravke | - |
| Rudolf Schuster | 1999 - 2004 | Vila na Slavíne (do 2004) | Kúpil vilu v roku 2000. Odsťahoval sa po výbuchu kotla v 2004. |
| Ivan Gašparovič | 2004 - 2014 | Vlastný dom v Limbachu | Vila nevyužívaná, zvažoval predaj pre Rusovce. |
| Andrej Kiska | 2014 - 2019 | Byt v Čmelovci / dom v Poprade | Vila nevyužívaná, pokus o rekonštrukciu zlyhal na cene. |
| Zuzana Čaputová | 2019 - 2024 | Vlastný dom v Pezinku | Vila nevyužívaná, iniciovala súťaž. |
| Peter Pellegrini | 2024 - | Byt/chata, bývanie u poslanca | Vila nevyužívaná, riešenie stále v štádiu. |
Snahy o riešenie a neúspešné pokusy
Každých päť rokov sa s voľbou novej hlavy štátu otvára aj otázka, čo s nevyužívanou vilou. Plány každého prezidenta však stroskotali. Ivan Gašparovič bol naklonený myšlienke rekonštruovať kaštieľ v Rusovciach na štátne reprezentačné účely a využiť ho aj ako služobný byt prezidenta. Prezident Ivan Gašparovič nechal oceniť neobývanú vilu na Slavíne, žiadne ďalšie kroky vedúce k jej predaju však zatiaľ neurobil. "Rezidenciu na Slavíne sme dali oceniť audítorovi, cenu nezverejníme, pretože podľa nej by sme vychádzali pri prípadnom predaji rezidencie," povedal hovorca hlavy štátu Marek Trubač. Gašparovič, ktorý vo funkcii prezidenta končí 15. júna, chcel peniaze z predaja využiť na rekonštrukciu kaštieľa v Rusovciach.
Súčasný prezident Andrej Kiska sa chystal na jej rekonštrukciu, no suma sa vyšplhala do závratných výšin. Jeho kancelária počítala so sumou približne 600-tisíc eur, no cenové ponuky v súťaži zhotoviteľov sa šplhali k miliónu eur. Hoci závažnejšie nedostatky nezistili, upozornili na dva problémy, ktoré dlhodobo zaťažujú prezidentskú kanceláriu. NKÚ SR však skonštatoval, že výsledkom súťaže síce boli návrhy možností rekonštrukcie budovy, ale sa nezrealizovali.
Aktuálne iniciatívy a možnosti
Končiaca hlava štátu Zuzana Čaputová síce takisto otvorila otázku, čo s vilou, no plány prekazila pandémia covid, vojna na Ukrajine a ďalšie krízy. Podľa Strižinca prezidentke záleží na tom, aby štátny majetok ďalej nechátral. Problém, ktorý zdedila po predchodcoch, nechce tiež preniesť na svojich nástupcov. "Prezidentka tému otvorila aj na nedávnom stretnutí s ministrom zahraničných vecí Miroslavom Lajčákom, ktorého vláda zaviazala hľadať možnosti bývania aj pre hlavu štátu. Dohodli sa, že sa v tejto otázke pokúsia spoločne nájsť čo najlepšie riešenie," informoval Strižinec.
Kancelária prezidenta urobila viaceré kroky, napríklad v roku 2019 konala medzinárodná študentská súťaž pre študentov architektúry pod záštitou prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorá mala veľký ohlas. Súťaž mala priniesť ideový zámer, ako s vilou naložiť, pričom sa rátalo aj s jej zbúraním. "Študenti mohli riešiť tému, ktorú ešte predtým neriešili v tých zadaniach. Takže takpovediac popustili uzdu fantázie a vznikli z toho naozaj veľmi zaujímavé nápady, ako by mala vyzerať rezidencia hlavy štátu," povedal Strižinec.
1. cena: Dávid Husár, Stavebná fakulta STU v Bratislave.
2. cena: Bc. Robert Provazník, Stavebná fakulta STU v Bratislave.
Akýkoľvek projekt by však narazil na praktickú stránku. "O bývaní sa budem rozhodovať aj po diskusii s Úradom na ochranu ústavných činiteľov. Okrem toho by bol problém aj s tým, ako by na kopec dostali stavebný materiál. "Po tejto úvahe s novou súťažou, ktorá ukázala, že akákoľvek rekonštrukcia je nemožná, pretože by sa tu musel postaviť úplne nový dom, čo by bolo nákladné, sa začali hľadať skôr iné možnosti," vysvetľuje Strižinec.
Vláda 3. júla schválila návrh na trvalé zabezpečenie nehnuteľností pre najvyšších ústavných činiteľov, ktorý vypracovalo ministerstvo zahraničných vecí. V kontrolovanom období boli aj rokovania medzi rezortmi financií, zahraničných vecí a bratislavským magistrátom o problematike prezidentskej vily, aj tie však skončili bez konkrétneho výsledku. Do úvahy prichádzala možnosť výmeny pozemkov, ale aj to, čo sa zatiaľ ukazuje ako najschodnejšia možnosť. Odhadovaná cena pozemku v tesnej blízkosti pietneho miesta je pritom asi šesť miliónov eur. V minulosti prebiehala komunikácia aj medzi štátnymi organizáciami a medzi samosprávou ohľadom možnej výmeny pozemkov. "Ale nie je to finálne riešenie."
Zámer urobiť z prezidentskej vily komunitný priestor zatiaľ nie je hlbšie rozpracovaný. "Na to treba nájsť nejakého partnera, možno samosprávu a podobne. Kedysi sa uvažovalo aj o predaji, no vila a pozemok sú majetkom Kancelárie prezidenta. "V momente predaja by tie peniaze skončili v nejakej kapitole štátneho rozpočtu a už by nimi kancelária nedisponovala. Je to tiež praktická otázka, no vila nikdy nebola v štádiu, že je na predaj," uviedol Strižinec s tým, že riešenie, ako sa adekvátne postarať o štátny majetok sa hľadá roky.
Kancelária prezidenta nám prezradila, že tému bývania hlavy štátu rieši s ministerstvom vnútra. "V súvislosti so zabezpečením nehnuteľností pre troch najvyšších ústavných činiteľov a v súlade s naplnením ustanovení zákona lex atentát môže rezort vnútra konštatovať, že úkony smerujúce k zabezpečeniu nehnuteľnosti sú v štádiu riešenia," priblížilo ministerstvo, pod ktoré spadá Úrad na ochranu ústavných činiteľov.
tags: #prezidentska #vila #vybuchol #kotol