Komínový prestup cez plochú strechu: Montážne postupy a dôležité detaily

Vytvorenie dobre fungujúceho a správne dimenzovaného vykurovania, vrátane správnej voľby komínového systému, je najdôležitejšia vec z hľadiska bezpečnosti stavby a úspory prostriedkov na vykurovanie. Stavebnicové komínové systémy majú na trhu dlhoročné zázemie a patria k žiadaným produktom. Komín je univerzálny trojvrstvový komínový systém určený pre spotrebiče plynné, tekuté (vykurovací olej) a tuhé palivá (drevo, uhlie, drvina, pelety, ekohrášok a pod.). Pri navrhovaní komínového systému bola veľká pozornosť venovaná jednoduchej montáži a nenáročnej prevádzke.

Jednotlivé komínové dielce sú navrhnuté tak, aby boli navzájom kompatibilné. Komínový systém rieši všetky detaily potrebné na zhotovenie funkčného komína, či už ide o revízne a čistiace otvory, ukončenie komína v nadstrešnej časti alebo dielce na pripojenie rôznych druhov dymovodov. Komínové systémy sú vyrobené z materiálov zaručujúcich bezpečnosť ich prevádzky. Spoločnosť poskytuje na všetky typy komínových systémov 30-ročnú záruku pri montáži certifikovanou firmou. Medzi základné komponenty komínového systému patria komínová tvarovka, šamotová vložka, pripojenie sopúcha 90º, izolácia sopúcha, tvarovka na komínové dvierka, izolácia (vata), lepidlo na šamotové tvárnice, kondenzačná miska, komínové dvierka lakované biele, vetracia mriežka lakovaná biela, Krycia betónová doska a krycí kónus z nehrdzavejúcej ocele.

Kľúčové požiadavky na prestupy komínov stavebnými konštrukciami

Každá stavba, ktorej vykurovanie si vyžaduje návrh a realizáciu komínovej konštrukcie, si žiada správne vyriešenie a vykonanie prestupov stavebnými konštrukciami. Jedným z nich je prestup skladbou strechy, ktorému sa v tomto článku budeme venovať. Ešte predtým, než prejdeme k ukážke konkrétnych riešení, je nutné sa zamyslieť nad požiadavkami kladenými na prestupy komínov stavebnými konštrukciami. Vzdialenosť komína od horľavých materiálov nie je zďaleka jediná požiadavka na prestup komína strechou.

Musíme si uvedomiť, že komín prestupujúci obvodovou konštrukciou narušuje obálku budovy, na ktorú sú kladené technické požiadavky a tie by sme mali splniť. Napríklad skladba strechy by mala byť na komín napojená parotesne, respektíve vzduchotesne, zásadné je aj vodotesné napojenie a tiež by prestupom komína nemal vznikať výrazný tepelný most. Vo skladbe ako plochej, tak šikmej strechy sa nachádza množstvo horľavých materiálov a niektoré z nich je nutné na komínové teleso tesne napojiť. Súčasné normy už poskytujú informácie, ako riešiť prestup komína stropom a strechou z pohľadu požiarnej bezpečnosti i konštrukčných súvislostí.

Bezpečná vzdialenosť od horľavých materiálov

Základným zdrojom informácií o požiadavkách na najmenšiu vzdialenosť komína od horľavých materiálov je norma ČSN 73 4201 ed. 2 Komíny a dymovody - Navrhovanie, realizácia a pripájanie spotrebičov palív, platná od decembra 2016. Požiadavky sú členené podľa druhu komínov i podľa konštrukcií obsahujúcich horľavé materiály. Pre jednovrstvové i viacvrstvové komíny sa vzdialenosť drevených konštrukčných prvkov od povrchu komínového plášťa stanovuje podľa prílohy G a je najmenej 50 mm. Príloha stanovuje zásady pre uloženie drevených prvkov do komínového muriva a na komínové murivo a zásady pre prvky prebiehajúce pozdĺž muriva.

Veľmi dôležitou požiadavkou pri riešení prestupu komína konštrukciou je „Vzdialenosť od horľavých materiálov“. Akým spôsobom sa táto vzdialenosť stanovuje, udáva ČSN EN 1443 Komíny - Všeobecné požiadavky, platná od januára 2020. Táto norma stanovuje, akým spôsobom musí byť komín označený. V súvislosti s novelou normy ČSN EN 1443 došlo k úprave označovania komínov, kedy do označenia zatriedenia komínu pribudol nový parameter „Typ skúšobnej zostavy“, ktorý vyjadruje, v akom konštrukčnom usporiadaní bola bezpečná vzdialenosť overená skúškou. Vzdialenosť od horľavých materiálov teda výrobcovia komínových systémov stanovujú na základe skúšky. Podľa výsledkov skúšok výrobcovia vo svojich technických podkladoch uvádzajú, za akých podmienok je platná bezpečná vzdialenosť od horľavých materiálov pri zabudovaní komína do stavby a vo svojich technických podkladoch by mali uviesť aj návod na bezpečné zabudovanie komínového telesa do stavby.

Upozorňujeme: U komínov uvedených na trh podľa staršej verzie normy ČSN EN 1443 platnej do roku 2019, je bezpečná vzdialenosť od horľavých materiálov udávaná iba hodnotou „xx“ v milimetroch bez písmenného označenia. U takto označeného komína je bezpečná vzdialenosť od horľavých materiálov platná iba pre plne prevetrávanú medzeru okolo komína. Údaj teda nemožno aplikovať napríklad na dokonale utěsněný prestup stropnej alebo strešnej konštrukcie! Pre taký prípad, kde okolo komína nie je prevetrávaná medzera, musí výrobca dodatočne stanoviť pravidlá zabudovania svojho komínu na základe výpočtu. Z vyššie uvedeného vyplýva, že s rokmi zaužívanou informáciou, že veľkosť odstupu horľavých materiálov a konštrukcií od komína musí byť vždy aspoň 50 mm, si už nevystačíme.

U nerezových systémových komínov sa ich značenie riadi výrobkovou normou ČSN EN 1856-1 Komíny - Požiadavky na kovové komíny - Časť 1: Systémové komíny. Výrobca vo svojich technických podkladoch by mal stanoviť návod na bezpečné zabudovanie nerezového komínového systému do stavby. Chcel by som upozorniť na skutočnosť, že bezpečné vzdialenosti od horľavých materiálov u systémových nerezových komínov sú vo väčšine prípadov väčšie ako u murovaných systémových komínov. Môžu dosahovať hodnoty aj 100, 150 mm.

Tlaková obálka budovy

S obálkou budovy súvisí ešte jedna skutočnosť. V dnešnej dobe sa stále viac stavajú objekty v tzv. „Pasívnom štandarde“, v ktorých je nutné splniť požiadavku na tesnosť obálky budovy podloženú Blower Door testom. Do týchto typov objektov je nutné zvoliť správny komín, ktorý tieto požiadavky spĺňa. Nie každý komín je na tento účel vhodný.

Montáž prestupu komína cez plochú strechu - Praktický príklad

Začiatkom roku 2023 bola prezentovaná skúsenosť s nevzduchotesným komínovým prestupom v novostavbe rodinného domu, ktorý bol príčinou kondenzácie vzdušnej vlhkosti v okolí prestupu a celkovo nebol v súlade s montážnymi predpismi výrobcu a legislatívou. Prestup stropnou konštrukciou bol zbúraný veľmi neúhľadne, tvarovka z penoskla bola popraskaná a netesná voči komínu, nebolo realizované napojenie na asfaltovú parozábranu a celý detail bol zle zateplený. V tom istom roku sa naskytla jedinečná príležitosť vyriešiť rovnaký detail na stavbe vlastného rodinného domu tak, aby fungoval správne.

Plánovanie a voľba komínového systému

Pri plánovaní stavby sa často razí heslo, že najbezpečnejší prestup strechou je ten, ktorý vôbec nevznikne. Pre jednopodlažné stavby s plochou strechou je však veľmi ťažké skombinovať požiadavku na vzhľad stavby a požiadavku na účinnú výšku komína. Tá by mala byť podľa normy od sopúcha (zaústenia spotrebiča) po hlavu komína minimálne 5 m, čo by viedlo k veľmi dominantnému komínu, ktorý prevyšuje atiku domu o cca 3m. Po konzultácii s dodávateľom komínov bolo zvolené riešenie v podobe zvislého dymovodu s funkciou komína - trojvrstvový nerezový zvislý dymovod, ktorý je priamo nad krbovou vložkou a prestupuje skrz plochú strechu. Vďaka výpočtu spalinovej cesty od dodávateľa bolo možné účinnú výšku dymovodu s funkciou komína znížiť. Bolo ale nutné správne vyriešiť prestup plochou strechou, ktorý bol navyše v bezprostrednej blízkosti atiky, čo sa všeobecne neodporúča kvôli priestoru pre opracovanie.

Príprava otvoru a osadenie prestupovej tvárnice

Prestup stropnou konštrukciou je výhodnejšie pripraviť už pri betonáži stropu, napríklad vložením tepelnej izolácie z EPS, ktorá sa po dokončení stropu odstráni. Dodatočné budovanie úhľadného prestupu je totiž pomerne drahé (jadrové vŕtanie o veľkom priemere) alebo veľmi prácne (vyrezanie uhlovou brúskou). Po dôkladnom vyměření prestupu bola ako hlavný pracovný nástroj zvolená uhlová brúska. Prestup bol vytvorený o cca 20-25 mm väčší na každú stranu. Medzikružie medzi nerezovým komínom a stropom bolo vyplnené minerálnou vatou. Pre vzduchotesné napojenie komínu na stropnú konštrukciu bola použitá na odporúčanie dodávateľa tvarovka CIKO GPKB.

Tvarovka je na vonkajšej strane tvorená penosklom s hrúbkou 50 mm a vo vnútri vyplnená minerálnou vatou. Medzi komín a horľavú skladbu je tak vložených 100 mm nehorľavého materiálu. Tento požadavek vychádza z ČSN EN 1443, kde sú uvedené vzdialenosti od horľavých konštrukcií. Mimo normy je tiež možné riadiť sa návodom na zabudovanie komínu konkrétneho výrobcu, ktorý potom za správnosť svojho riešenia preberá zodpovednosť. Výška tvarovky bola objednaná rovnako vysoká, ako je priliehajúca finálna atika, t.j. cca 100 mm nad povlakovú hydroizoláciu strechy. Pri osadzovaní tvarovky bolo nutné prehĺbiť vo vate drážky na mechanizmus nerezovej sťahovacej spony.

Tesnenie a hydroizolácia

V súlade s montážnym návodom bol na zvislú styčnú plochu tvarovky GPKB nanesený tepelne odolný tmel (tepelná odolnosť + 260°C, krátkodobo až +315 °C). Tmel je dodávaný k tvarovke a pri aplikácii v súlade s montážnym návodom vyšiel na centimeter presne. Po nanesení tmelu na obe polovice tvarovky boli tieto časti prisadené na komín a stiahnuté. Staženie tvarovky ku komínu sa ukázalo ako pomerne náročné kvôli výrobným toleranciám a potrebe zohľadniť nerezovú sťahovaciu sponu. Boli použité sťahovacie popruhy, dodané plastové rohy a prírezy EPS. Sťahovanie bolo vykonávané veľmi opatrne, aby nedošlo k prasknutiu penoskla. Po zaschnutí tmelu boli popruhy odstránené a pomocou rovnakého tmelu bol ošetrený tiež prechod z tvarovky na parozábranu z asfaltového pásu. Bol opätovne ošetrený tiež prechod z tvarovky na komín a vzájomný spoj tvaroviek. Odstránia sa tak prípadné nedokonalosti vzájomného zlepenia. Odporúča sa pred montážou tvarovky dokúpiť tepelne odolný tmel.

Dodávateľ v návode uvádza, že je treba zabrániť vnikaniu vody do telesa prestupu. Aj z tohto dôvodu bola tvarovka následne opracovaná samolepiacim asfaltovým pásom GLASTEK 30 STICKER ULTRA. Asfaltovým pásom bol ošetrený prechod na asfaltovú parozábranu a bola do neho zabalená aj celá tvarovka. Pás bol ukončený na hornom povrchu v odstupu cca 50 mm od vonkajšieho povrchu komínu a finálne napojenie na komín bolo opäť prevedené tepelne odolným tmelom. V prípade zatečenia vody do skladby strechy by sa tak voda nemala dostať k tvarovke a teda ani do jej tela v prípade zlyhania tmelených spojov. V rámci pokládky tepelnoizolačných vrstiev bola vyplnená aj medzera medzi atikou a komínom. Po montáži tepelnoizolačnej vrstvy bola do vzdialenosti 50 mm ku komínu privedená aj povlaková hydroizolácia z EPDM fólie. Utesnenie medzi EPDM fóliou a komínom bolo opäť prevedené tepelne odolným tmelom. Na takto opracovaný detail bola po zaschnutí tmelu osadená nerezová priechodka plochou strechou, ktorá má kónický tubus výšky 150 mm.

Všeobecné zásady montáže komína a prestupu

Inštalácia komína v novostavbe musí byť vykonaná s maximálnou starostlivosťou, pretože chyby v návrhu alebo montáži môžu viesť k neefektívnej prevádzke, úniku spalín alebo dokonca požiaru. Komín musí mať pevný a stabilný základ. Ak je komín súčasťou nosnej konštrukcie domu, je potrebné ho založiť už pri betonáži základovej dosky. V prípade ľahkých nerezových komínov môže byť základ menej robustný, ale stále musí spĺňať statické požiadavky. Priprava dostatočne únosného základu s hydroizoláciou. Pri osadení vnútri stavby pod komínové teleso pripravíme základ o pôdorysnom rozmere minimálne 500x500 mm u jednoprúdového komína a 500x1000 mm u dvojprúdového komína. Základ je vo výške konečnej úpravy podlahy v mieste podlažia, kde bude komín založený.

Pred začatím montáže musí byť známa výška, umiestnenie a orientácia komínových dvierok aj ďalších čistiacich a revíznych otvorov, rovnako aj výška a orientácia miesta na pripojenie spotrebiča. Zároveň sa pred začatím montáže musí preveriť, či umiestnenie všetkých otvorov zodpovedá požiadavkám noriem a predpisov. V konštrukcii stropov a strechy je potrebné pripraviť prestupy pre komínové teleso. Tieto prestupy musia byť dostatočne dimenzované a požiarne zabezpečené. Všetky prestupy musia byť vo zvislom smere v jednej rovine. Je dobré dopredu umiestnenie v stavbe premerať olovnicou.

Montáž a spájanie dielcov

Na pripravený základ sa položí prvý diel komínovej tvárnice. Do tvárnice sa vloží keramická vložka a izolačný materiál (napr. minerálna vlna). Postupne sa skladajú ďalšie diely - tvárnice, vložky, izolácia. Každý diel sa kontroluje vodováhou a prípadne sa upravuje poloha. Na základ sa pripevní kotviaci prvok pre spodný diel komína. Prefabrikovaná komínová päta sa osádza do maltového lôžka. Hrdlo profilovanej rúry sa očistí od prachu a nečistôt. Na prefabrikovanú komínovú pätu sa osadí adaptér podľa požadovaného priemeru. Do čerstvého lôžka malty sa osadí komínová tvárnica a rovnakým spôsobom aj druhá tvárnica. Profilované rúry s dĺžkou 1 330 mm s hrdlovým spojom sa spájajú škárovacím tmelom. Tvárnice sa spájajú tenkovrstvovou maltou (3 ks/1 m komína). Tenkovrstvová malta sa nesmie nanášať na integrovanú tepelnú izoláciu ani na otvory na statické zabezpečenie komína.

Stabilizácia a ukončenie komína

Komín je potrebné približne každé 4 m výšky zabezpečiť proti vybočeniu. Za zabezpečenie proti vybočeniu sa považuje aj priechod stropnou konštrukciou. Na bočné zabezpečenie komína v oblasti krovu možno použiť kotviaci prvok do krovu. Na statické zabezpečenie voľne stojacich komínov, vyšších nadstrešných častí (viac ako 1 m voľnej výšky od roviny strechy) a pod. možno do otvorov v rohoch tvárnic vložiť výstuž a zaliať ju zálievkovou maltou. Po dosiahnutí požadovanej výšky sa inštaluje komínová hlava a krycia doska. Ak sa má komín nad strechou ukončiť prefabrikovaným komínovým plášťom z vláknobetónu, osádza sa tento plášť až na oplechovaný komín vymurovaný do požadovanej výšky. Neodporúča sa upraviť komínové tvárnice nad strešnou rovinou len omietnutím. Komínové tvárnice bez povrchovej úpravy môžu spôsobovať vlhnutie komínového telesa.

Napojenie spotrebiča a revízia

Po dokončení komínového telesa sa vykoná napojenie vykurovacieho zariadenia (krb, kotol apod.). Toto napojenie musí byť vykonané pomocou certifikovaných dymovodov, ktoré zodpovedajú priemeru komína a typu paliva. Napojenie musí byť tesné, bez netesností, a umožňovať ľahké čistenie. V prípade tuhých palív je nutné inštalovať čistiaci otvor a revízne dvierka. Komín prechádzajúci stropmi a strechou musí byť tepelne izolovaný a chránený proti prehrievaniu. V miestach priechodu je nutné použiť nehorľavé materiály a dodržať bezpečnostné vzdialenosti.

Po dokončení inštalácie je nutné vykonať revíziu komína. Túto revíziu smie vykonávať iba certifikovaný kominár, ktorý vystaví revíznu správu. Revízia zahŕňa kontrolu tesnosti a priechodnosti, overenie správneho napojenia spotrebiča, meranie ťahu komína, kontrolu požiarnej bezpečnosti. Bez revíznej správy nemožno komín legálne používať. Pri výstavbe nového komína alebo rekonštrukcii staršieho je vašou povinnosťou zaistiť vykonanie revízie. Budete Ak s revíznym technikom v kontakte už v priebehu výstavby, vyhnete sa prípadným problémom.

Detaily hydroizolácie a vzduchotesnosti prestupu strechou

Na usporiadanie hermetického spojenia strechy s komínom sa na tomto mieste vytvorí vnútorná zástera. Na jeho vytvorenie použite spodné spojovacie tyče. Pásy sa aplikujú na steny komína, kde je vyznačená jeho horná časť. Na tejto linke brúska vytvára stroboskop. Potom sa z vytvorenej hranice opatrne odstráni prach. Spodná zástera sa začína inštalovať zo spodnej steny, pričom do stroboskopu je vložená iba jedna časť zástera. Podobne je tento prvok pripevnený po celom obvode komína.

Pre komíny s kruhovým prierezom si môžete v železiarstvach zakúpiť špeciálne priechodové prvky pozostávajúce z oceľového plechu a zásterového uzáveru. Ich použitie umožňuje výrazne urýchliť prácu na zariadení na prechod komínového potrubia cez strechu. Zakúpená alebo vyrobená zástera by mala byť bezpečne pripevnená k streche. Na križovatke potrubia a zástera je nainštalovaná obruba - oceľová svorka, ktorá je upevnená pomocou tepelne odolného tesnenia. Tento prístup umožňuje výrazne zlepšiť hydroizoláciu strechy na tomto mieste. Po dokončení inštalácie zástera je potrebné naniesť tmel na všetky spoje prvku a komína.

Flexibilné a univerzálne prestupy

Uzol priechodu cez strechu okrúhlych rúr môže byť buď kovový alebo mäkký - vyrobený z gumy alebo silikónu. Pre ostatné strešné krytiny možno ako strešný prienik použiť flexibilné prestupy. Dnes je ich na trhu veľa. Zo všetkých flexibilných prienikov Master Flash (Master Flash) má najlepšie odporúčania. Ak chcete nainštalovať flexibilný prienik, odrežte časť vonkajšieho uzáveru - priemer výsledného otvoru musí byť menší ako priemer potrubia. Prienik sa silou natiahne na potrubie. Na zníženie odporu môžete povrch potrubia potrieť mydlovou vodou. Po napnutí prieniku získa spodná príruba požadovanú konfiguráciu. Na zadnej strane je natretý tmelom, potom pritlačený k streche a upevnený samoreznými skrutkami.

Silikónové a gumové prestupy sa používajú pri teplotách potrubia do 100 ° C. Ak je teplota komína vyššia, budete musieť medzi prestupom a potrubím urobiť dodatočnú vrstvu izolácie, alebo použiť kovový lem a sklo. Okrem rôznych úprav strešných prestupov dnes v predaji nájdete podobné produkty novej generácie - univerzálny tmel na strešné prestupy. Tento prvok sa líši tým, že ho možno použiť na komunikácie akéhokoľvek priemeru. Pomocou moderných modelov je možné utesniť vývody v rozmedzí 3 - 600 mm. Sú vhodné ako pre sieťové a televízne káble, tak aj pre vzduchovody a komíny dostatočne veľkého priemeru.

Významnou výhodou univerzálnych prestupov je možnosť použitia na rôzne strešné krytiny: rovnako efektívne pôsobia na kovový profil aj na bridlicu. Elasticita prieniku umožňuje opakovať tvar akejkoľkoľvek vlny. Vysokokvalitný silikón, z ktorého sú vyrobené univerzálne tesnenia, je schopný pracovať v teplotnom rozsahu od mínus 74 do plus 260 stupňov. Silikón si navyše zachováva svoje vlastnosti aj vo veľmi agresívnych podmienkach. Aby bolo spojenie tesné, musí byť priemer krúžku zvoleného tesnenia o 20% menší ako priemer potrubia. Obvyklé stlačenie príruby zabezpečí dobré priliehanie k streche pozdĺž celého profilu.

Bežné chyby pri montáži komína a prestupu

Pri výstavbe nového komína alebo pri rekonštrukcii starého sú často robené chyby, ktoré môžu mať fatálne následky. Nižšie sú uvedené najčastejšie z nich:

• Nedostatočná výška vývodu kondenzátu od čistej podlahy: Prvá tvárnica, do ktorej sa osadzuje mriežka na zadné odvetranie, sa kladie priamo na základ alebo na hrubú podlahu. Ak nie je riešený odvod kondenzátu priamo do kanalizácie, nie je možné podložiť nádobu na zachytávanie kondenzátu.
• Chýbajúci podstavec na odvod kondenzátu: Aj pri tuhých palivách (majú vyššie teploty spalín) vzniká kondenzát, preto treba zabezpečiť odvod kondenzátu a zároveň zabrániť, aby do komína napršalo.
• Otočené šamotové vložky: Šamotové vložky majú presne stanovenú orientáciu v komínovom prieduchu. Spoj je systém pero - drážka a už pri osadzovaní na podstavec na odvod kondenzátu musí vložka dosadnúť do stanovenej drážky. Každý spoj sa musí vyplniť a vytrieť škárovacou hmotou. Na spoje sa nesmie použiť cementová malta.
• Chýbajúci otvor na mriežku na zadné odvetrávanie: Napriek vysokokvalitnej vložke je z fyzikálneho hľadiska možné, aby určité množstvo vlhkosti preniklo cez stenu vložky do izolácie a ďalej do konštrukcie komínového plášťa. Preto sú v rohoch tvárnice kanáliky zadného odvetrania, ktoré po celej výške komínového telesa musia zostať voľné a umožňovať prúdenie vzduchu z päty komína až po jeho ukončenie.
• Napadaná malta do kanálikov zadného odvetrania: Pri nesprávnom kladení tepelnej izolácie sa môžu upchať kanáliky, a tým aj znehodnotiť celé komínové teleso. Kanáliky zadného odvetrania neslúžia napr. na statické zabezpečenie komínového telesa, preto sa na tento účel nesmú zaliať betónom ani vystužiť navyše oceľovou výstužou.
• Nevyhovujúca výška zaústenia dymovodu do komínového telesa: Už pri projekte, ale samozrejme aj pri montáži treba myslieť na typ spotrebiča, ktorý mienime zaústiť do komínového telesa, a tomu musíme prispôsobiť aj výšku umiestnenia napojovacieho kusu na dymovod.

Tabuľka: Odporúčané výšky a priemery dymovodov pre rôzne spotrebiče

Správny výber priemeru dymovodu a jeho zaústenia je kľúčový pre efektívnu a bezpečnú prevádzku komína. V tabuľke nájdete všeobecné odporúčania, vždy je však nutné riadiť sa pokynmi výrobcu spotrebiča.

• Nedostatočná dilatácia napojovacieho kusu na dvierka a dymovod: Šamotová vložka v komínovom telese musí mať vzhľadom na svoju tepelnú rozťažnosť možnosť dilatovať. Preto treba nechať nad rámikom dvierok voľný priestor (minimálne 3 cm), a to až spodnú hranu hornej tvárnice pre dilatáciu. Takáto možnosť dilatácie platí pre dymovod, ale samozrejme aj do bočných strán.
• Tesné napojenie dymovodu od spotrebiča do napojovacieho kusu na dymovod: Medzi dymovodom od spotrebiča a vnútornou hranou napojovacieho kusu na dymovod musí byť dilatačná medzera minimálne 0,5 cm. Je to z toho dôvodu, lebo dymovod, ktorý je najčastejšie z kovu, sa vplyvom tepla rozširuje. Napojovací kus dymovodu treba vždy vyviesť kolmo na stenu komínovej tvárnice, nikdy nie napr. pod uhlom 45°, lebo v tom prípade sa preruší prúdenie vzduchu v zadnom odvetraní.
• Omietnutý napojovací kus na dymovod: Čelná doska z minerálnych vlákien umožňuje voľnú dilatáciu napojovacieho kusu na dymovod. Ak však čelnú dosku omietneme až na oceľový dymovod, dilatácia nebude možná. Vždy musí zostať aspoň 1 cm škára medzi šamotovým kusom a omietkou.
• Priestup stropom bez tvárnic komínového plášťa (stropom prechádzajú len šamotové vložky s izoláciou): Takéto riešenie nie je prípustné a revízny technik takéto teleso nesmie pustiť do prevádzky. Ide o požiarnu bezpečnosť stavby a, samozrejme, aj o našu bezpečnosť. Pri tomto riešení je zadné odvetranie nefunkčné.
• Pevné spojenie komínového telesa so stropom alebo stenou: Aj komínové teleso tvorené komínovými tvárnicami musí mať možnosť dilatovať, a to po zvislici k ostatnej stavebnej konštrukcii. Preto treba vynechať 3 cm z každej strany tvárnice a potom túto medzeru vyplniť nehorľavou izoláciou. Medzi stavebnou konštrukciou a komínovým telesom musí zostať medzera široká min. 0,5 cm, ktorú následne treba vyplniť akrylátovým bezfarebným tmelom. Spoj komínového plášťa a stavebnej konštrukcie pred omietaním prekryjeme sieťkou a potom omietneme.
• Konštrukcia krovu sa dotýka komínového plášťa: Minimálna vzdialenosť medzi povrchom komínového plášťa a horľavou konštrukciou je 50 mm. Môže však byť znížená v súlade so znením vyhl. 95/2004 - Príloha č. 1 k vyhláške č. 95/2004 Z. z.
• Zatekanie poveternostnej vlhkosti po komínovej konštrukcii do interiéru budovy: Veľkú pozornosť musíme venovať oplechovaniu, odizolovaniu priestupu komínového telesa rovinou strechy. Treba dostatočne utesniť každé miesto, kde môže preniknúť vlhkosť.
• Zatekanie do komínovej konštrukcie pri výstavbe - navlhnutie izolácie: Pri každom prerušení stavby komínového telesa musíme komínové teleso zakryť, aby nedochádzalo k jeho navlhnutiu vplyvom poveternostnej vlhkosti. V prípade nasiaknutia tepelnej izolácie vlhkosťou stráca svoje tepelnoizolačné vlastnosti a treba ju vymeniť.
• Nedostatočne pevný spoj tvárnic: V prípade vysokých teplôt pri stavbe komínového telesa v letnom období musíme tvárnice vlhčiť, aby sa malta na cementovej báze dostatočne spojila s konštrukciou komínového plášťa.
• Nefunkčné zadné odvetranie vplyvom zlého ukončenia komínového prieduchu: Tepelná izolácia sa musí ukončiť min. 60 mm pod hornou hranou poslednej tvárnice. Tým umožníme prúdenie vzduchu zo zadného odvetrania medzi šamotovou vložkou a prefabrikovanou krycou doskou do voľného priestoru. Túto medzeru prekryjeme kónickým vyústením.

tags: #prestupova #tvarnica #na #komin #cez #plochu