Známy český moderátor televíznych relácií pre domácich kutilov, Přemek Podlaha, zomrel po dlhej a vážnej chorobe vo veku 76 rokov. Posledné chvíle strávil v nemocnici a jeho zdravotný stav sa zhoršoval v dôsledku rakoviny. Jeho posledná rozlúčka sa uskutočnila 2. januára o 13. hodine v priestoroch pražského krematória.
Přemek Podlaha (13. júna 1938 - 23. decembra 2014), rodák z Prahy, navštevoval v druhej polovici 50. rokov vojenskú školu a potom vyštudoval žurnalistiku na Univerzite Karlovej. Po pár rokoch práce v poľnohospodárskej rubrike denníka Obrana ľudu sa v šesťdesiatom prvom roku usadil v poľnohospodárskej redakcii Československej televízie.
Raná kariéra a cesta k popularite
Podieľal sa na vzniku úspešných relácií ako Osmička, Kto je kto, 10x odpovedz alebo televízna lotéria Tutovka, ktorú rok moderoval. Známym sa stal vďaka televíznej súťaži Deset stupňů ke zlaté, ktorú spolumoderoval od roku 1975 až do roku 1981. Uvádzal ju spolu so Slovenkou Zuzanou Neubauerovou a súťažné témy sa okrem iného točili okolo kutilstva, chovateľstva, pestovateľstva alebo mykológie. Táto vedomostná súťaž bola z hľadiska sledovanosti najúspešnejšia z jeho raných programov.
Sám Přemek Podlaha si vybral obor, ktorý mu, ako v jednom z interview spomínal, nikto nezávidel. „Všetci chceli robiť kultúru, šport alebo zahraničné vysielanie. Ja som túžil robiť niečo o hnoji, o kvetoch, o zvieratách.“ Toto smerovanie ho predurčilo k jeho životnému poslaniu.
Fenomén Receptář nejen na neděli
Diváci a diváčky si ho však pamätajú najmä vďaka populárnemu programu Receptář nejen na neděli. Tento nápad ležal Podlahovi sedemnásť rokov v zásuvke, no keď sa v januári 1987 konečne začal vysielať na obrazovkách Československej televízie, stal sa absolútnym fenoménom. Bol to program „pre všetkých, kto nemajú v láske susedovie Toníčkov, ako o nich spieva Ivan Mládek. Bude to program pre každého záhradkára, pre všetkých kutilov, pre chalupárov, pre chovateľov, rybárov, poľovníkov, včelárov, pre všetkých ochrancov prírody.“
Znelka programu, pieseň Sousedovic Toníček od Ivana Mládka, sa stala tri roky pred revolúciou rovnako populárnou ako štátna hymna. Budovatelia všetkých českých zemí sa spojili, každú nedeľu pred poludním zasadli do predpotopných gaučov a sledovali Přemka, s čím zase príde. Receptář bol jedným z najdlhšie kontinuálne vysielaných publicistických programov v českých televíziách.
Přemek Podlaha v ňom po celý nedeľný obed s pomocou kutilov z ľudu pátral, radil a informoval, ako jednoducho určiť klíčivosť semien, ako postaviť saunu v dome na sídlisku a prečo práve ten náš kanárik ne a ne zaspievať. Jeho múdry, seriózny a zároveň priateľský prejav si získal milióny divákov, najmä činorodých pracujúcich dôchodcov, ktorí sa v jeho Receptári predbiehali, kto sa dostane s nápadmi na obrazovku ako prvý.
Vývoj Receptáře a jeho vplyv
Program pokračoval v Českej televízii od roku 1995 ako Receptář pro dům a zahradu. V roku 2001 sa presunul na obrazovky súkromnej televízie pod názvom Receptář prima nápadů. Za dvadsaťosem rokov strávených na obrazovke v Receptári a jeho klonoch rozdal stovky dobrých a stovky obskurných rád. Vďačíme mu za rozšírenie skleníkov zo zaváracích pohárov, veterníkov z rozrezaných PET fliaš a snáď aj za siluety dravcov na veľkých presklených plochách. A nečakane tiež za žiariacu hviezdu Ládi „Kůžičky“ Hrušku, ktorého Receptář pomohol presláviť.
Na Receptář sa nabalil rovnomenný časopis, Podlahovo nakladateľstvo RENA, Klub a Nadácia Receptáře, viac ako dekádu vysielaný rozhlasový program, výjazdné estrády, vrátane programu Receptář naruby, s ktorým s druhou manželkou Kateřinou Kalendovou jazdil po republike a predvádzal vo vidieckych kinách dôchodcom súhrn najlepších diváckych nápadov, a samozrejme aj knihy s kutilskou a záhradkárskou tematikou.
Dr. Přemek Podlaha, CSc., prispel podľa databázy Národnej knižnice ČR do 34 kníh; väčšinou redakciou, predhovorom alebo doslovom, pretože samotné recepty a nápady neboli jeho. Sám zostavil a čiastočne spísal tucet „receptářoviek“ a tri knihy odborné, dvoje skriptá pre poslucháčov FAMU a potom tiež prácu (zrejme rigoróznu či kandidátsku) s pútavým názvom Úloha televízie pri výchove a vzdelávaní človeka v socialistickej spoločnosti, ktorú publikoval v roku 1986 na Vysokej škole politickej ÚV KSČ.
Sám Podlaha výchovnú a vzdelávaciu úlohu plnil znamenite. Receptář nejen na neděli uvádzal nikto v montérkach, s okázalou hlinou za nechtami, ale v saku a kravate. Mal v sebe niečo z Horsta Fuchsa aj Vladimíra Železného - zaujímavú tvár, charizmu, zmes kultivovanosti a žoviálnosti. Len namiesto Zajaca Zazy si k starobe našiel iného animovaného kamaráta, Kozlíka Šikulu.
Postup aplikace epoxidové podlahy EPOXIN
Receptář nielenže časom nezanikol, ale čas ako veličina v ňom vôbec nefiguroval. Diváci ďalej zasielali námety, ako by žili v hlbokom socializme, keď človek v obchodoch nezohnal zhola nič a všetko musel riešiť svojpomocne. A čo viac, každonedeľná prehliadka spokojných, šťastných kutilov hrdých na svoj príspevok svetu bola stále hojne sledovaná - ešte v roku 2000 mal program cez 1 300 000 divákov a viac ako päťdesiatpercentný podiel na publiku.
Jedným z príkladov kutilských nápadov bolo brúsenie nožov kvetináčom, záchrana uhnilých trámov, výroba vázičiek zo žiaroviek a potravinových dóz z fliaš od oleja, čistenie punčocháčmi zašpineného kovralu. Iné rady sa týkali „ako zavraždiť krtonôžku a švába“, „pestovania štvrťkilových reďkoviek“ alebo „ako zapáliť plyn s dieťaťom v náručí“. Niektoré nápady však boli aj kontroverzné, napríklad skleníky z fliaš na uhorky, ktoré boli nielen nevzhľadné, ale podľa samotného Podlahu v nich rastla jedovatá zelenina, pretože tam prenikalo málo svetla a vznikali dusičnany.
Väčšina vynálezov a zlepšovákov však bola k niečomu užitočná, napríklad krabička s priehradkami na lieky na mesiac dopredu. Přemek Podlaha si pre seba kutilstvo objavil a zabral podobne, ako si Pepíček Zíma obšľapol českú dychovku, a dlhé desaťročia ho komentovanie cudzích nápadov slušne živilo. Televízna selanka pre postproduktívnu generáciu urobila z Podlahu hviezdu, hoci sám tvrdieval opak: „Nie som hviezda. Tutovku som robil rok. Chceli, aby som pokračoval, ale toto nie je moja parketa. Dnes sa veľmi presadzuje moderátor, on je tam za hviezdu. Ja som obyčajný televízny robotník.“
Finančný úspech a rodinné problémy
Počas päťdesiatich rokov strávených na televíznej obrazovke a vďaka vydaniu štrnástich kníh sa Přemek Podlaha dostal k nemalým peniazom. Za svoju dlhú a bohatú kariéru si dokázal zarobiť obrovský majetok, ktorý podľa denníka činil 40 miliónov korún. Mohol oň však ľahko prísť kvôli synovi Pavlovi. Ten si od otca napožičiaval milióny, ktoré utopil v hazarde alebo v neúspešnom podnikaní.
Jeho rodičia sa preto rozhodli, že syna už nebudú ďalej finančne podporovať. Podlaha ho dokonca vydedil a dal Pavlovi návrh zmluvy, podľa ktorej nebude uplatňovať svoje právo na peniaze z pozostalosti. Po podpise sa s otcom už nemali vidieť. Známy moderátor mu pritom na konci 90. rokov daroval šesťmiliónový byt v hlavnom meste, no neskôr ho predal pod cenu.
„Pavel sa nepotatil. Nekamarátimo sa veľmi spolu. A to veľa rokov. Ale mám dcéru, ktorá má štyri deti a býva len kúsok od nás,“ vyjadril sa nedávno v médiách Přemek, ktorý syna pre veľké dlhy nakoniec vydedil, aby ochránil vlastný majetok. Náhradného dediča a nasledovníka však našiel v predposlednom vnukovi. „To, čo som v živote poznal a nazbieral, by som raz rád odovzdal vnukovi.“
Kontroverzie a odchod z ČT
Jedna z výčitiek, ktoré sa Přemkovi Podlahovi dostalo aj od jeho verných chalupárov, bola skutočnosť, že spolu s Bédom Trávníčkom až príliš často točil kolo šťasteny pri Mountfielde. Cez bujaré výkriky „A mám to zadarmo!“ bolo zjavné, že tak úplne zadarmo to Podlaha nerobí a že svoju kravku vie riadne podojiť. Z magazínu pre záhradkárov na verejnoprávnej televízii sa stal teleshoppingový veľkostroj.
Viac či menej skrytý product placement hlasno kritizovali nielen pozornejší koncesionári, ale napríklad aj niekdajší kolega Pavel Kovář v článku, ktorý vyšiel v Reflexe v roku 1999. Postupom času sa s obvyklým oneskorením prebrala aj samotná ČT a obľúbený program kvôli skrytej reklame s koncom roka 2000 zrušila - Podlaha vraj odmietol podpísať zmluvu, v ktorej sa mu zakazovalo propagovať v Receptári produkty spoločností a firiem, v ktorých má alebo mal majetkovú účasť. Moderátor teda preniesol svoje aktivity ku konkurenčnej Prime a vznikol Receptář prima nápadů.
Odkaz a pamäť na Přemka Podlahu
Hoci sa považoval za "obyčajného televízneho robotníka", predrevolučný pedagóg z FAMU a z "vokovickej Sorbonny" získal po štvrťstoročí pôsobenia v ČST štyri prvé ceny TýTý, jednu tretiu a tri druhé. Kutilstvo je totiž apolitické. A to vraj krstnému otcovi ľudovej tvorivosti po revolúcii veľa ľudí prorokovalo rýchly koniec - obchody sa totiž zaplnili predmetmi, ktoré si domorobci pred zamatovou revolúciou museli tesávať, spájkovať a zvárať doma, kúpna sila obyvateľstva vzrástla a voľný čas mohol náhle človek beztrestne plniť aj inou činnosťou než starou dobrou ručnou prácou. Lenže fenomén zlatých českých ručičiek sa nezaprel - vidiečan bol na svoje samodomácke zlepšováky naďalej hrdý.
Dr. P. P. prenikol aj do popkultúry. Čím bol Miloš Frýba pre kapelu Orlík, tým sa stal pán Podlaha pre Tři sestry, ktoré úryvky Receptáře využili pre svoje dve najlepšie albumy. „Posielame do kutilského neba pozdrav Přemkovi Podlahovi, ktorý sa stal v deväťdesiatych rokoch spolutvorcom albumov Na kovárně to je nářez! a Alkáč je největší kocour, aniž by o tom dopredu vedel.“
Napriek zdravotným problémom Podlaha pokračoval v moderovaní až do júna 2014. V tom istom roku, deň pred Vianocami, zomrel na rakovinu pankreasu v hospici pod cudzím menom. Manželka Katarína robila okolo jeho pobytu v zdravotníckom zariadení veľké tajnosti. Na dverách izby muselo byť uvedené falošné meno - Jan Novák - a nikto iný ako ona a jej dcéra za ním nechodil. Jeho kamaráti sa s ním nemohli ani rozlúčiť.
„S Receptářom nikdy neprestanem, to skôr prestane existovať Receptář,“ tvrdil Přemek Podlaha v roku 2008 v Lidovkách. „Skončiť kariéru som sa rozhodol už asi trikrát, ale teraz to nechám osudu, nech sa to vyvinie. Možno že jedného krásneho dňa ma odvezú do IKEM, a tým to skončí…“
Za všetko ostatné mu patrí vďaka.
Legendárne Receptářové desatero
- Zo dverí starej chladničky, ktoré postavíte na balkón, vytvoríte krásny „kvetinový hrniec“ - truhlíky a kvetináče vyrovnajte vedľa seba do priehradiek dverí a osádzajte pestrou kvetenou.
- Čerešne a višne oberiete najlepšie pomocou zrezanej PET fľaše navlečenej na kus hadice.
- Prácu na kolenách vám uľahčí, keď si na kolená našijete vrecká a vložíte do nich kusy molitanu.
- Nechcete si pri pletí pošľapať záhon? Vyrobte si zo železných traverz mostový žeriav s posuvným vozíkom a budete môcť hubiť burinu ležmo na bruchu, aby ste si nezašliapali mrkvičku.
- Postrekovač na lakovanie auta vyrobený zo sifónových bombičiek: vy ho ešte nemáte?
- Stena z troch stoviek PET fliaš navlečených okolo čiernej hadice ohrieva vodu v záhradnej sprche a zároveň je paravánom, ktorý pri sprchovaní zaručuje súkromie.
- Kanva, ktorej kropítko má len trinásť otvorov - teda šetrí vodu!
- „Postavenie snehového prkna“ z naparenej bukovej preglejky prišla v roku 1987 do štúdia predstaviť sama legenda českého snowboardingu - Luděk Váša. A hľa, ono sa to snehové prkno celkom chytilo.
- Pán Pavel Hošek zo Starých Bukov si chcel postaviť dom. A za týmto účelom si najprv podomácky ukutil funkčný bager. Takto sa na to musí!
- Pripevnite na strechu Škody 1000 dve teleskopické oceľové ramená. Pomodlite sa, aby sa autu pod tou váhou neprepadla strecha. Teraz pomocou ramien vojdite na strechu auta s dvojkolákom. Vidíte, aké je to jednoduché?