Pohľad na našu ľudovú architektúru nás presviedča, že krov bol jej dominantou a aj v súčasnosti je neoddeliteľnou súčasťou rodinného domu. Domy s plochou strechou sa v našich klimatických podmienkach stávajú čoraz zriedkavejšími. Na rozdiel od plochých striech šikmé na tej istej zastavanej ploche poskytujú o takmer jedno podlažie väčší priestor na vnútorné využitie.
Základné prvky a materiály krovu
Najpoužívanejším materiálom na krov rodinného domu je drevo. Pri použití dreva na krov nezáleží na členitosti a rozmeroch pôdorysu. Rozmery jednotlivých prvkov, ako sú pomúrnica, krokva, väznica, klieština, stĺpik, pásik či vzpieradlo, navrhuje statik stavby na základe výpočtu. Prierez krovu ovplyvňuje sila vetra, hmotnosť snehu a krytiny a vlastná hmotnosť.
Pomúrnica (jej bežný prierez je 150/150 mm) je prvok krovu, ktorý ukladáme na veniec obvodového múru. Jej úlohou je preniesť zaťaženie z krovu na nosné steny domu. Krokvy (50 až 100/180 mm) podopiera väznica (150 až 200/220 mm). Na stuženie jednoduchých krovov používame klieštiny.
Typy krovových konštrukcií
Krov nie je vždy predurčený pôdorysom domu, a tak si kladieme otázku, aký si zvolíme. Robí sa pultový, stanový, manzardový, najčastejšie však sedlový.
- Hambálkový krov: Je to najbežnejší a najčastejší drevený krov. Strecha obdĺžnikového pôdorysu má tvar písmena A a je vhodná do rozponu 8 až 9 m. Pozostáva z pomúrnic, krokiev a klieštin.
- Väznicový krov: Je vhodný na prekrytie zložitejšieho pôdorysu. Na rozdiel od hambálku u väznicového krovu nerobíme zavetrovanie klasickým spôsobom, túto úlohu preberajú väznice.
- Vešadlový a vzpieradlový krov: Princípom konštrukcie je vylúčenie ohybových momentov väznice a prenesenie celého zaťaženia do vzpier.
3D animácia procesu výroby oceľového priehradového mosta
Statika a historický vývoj
Pre porozumenie statického pôsobenia historických krovov je kľúčové poznať ich konštrukčný systém a riešenie. Historické krovy z obdobia od 14. do 19. storočia sa vyznačujú zaujímavými a originálnymi riešeniami priestorovej konštrukcie. Statická analýza potvrdila, že krokvy a hambálky sú najviac namáhanými prvkami v konštrukciách z 14. storočia, zatiaľ čo väzný trám je najviac namáhaným prvkom strešných konštrukcií z 18. storočia.
| Obdobie | Dominantne namáhaný prvok |
|---|---|
| 14. storočie | Krokvy a hambálky |
| 18. storočie | Väzný trám |
Moderné alternatívy a spájanie prvkov
Najbežnejším spôsobom spájania drevených prvkov krovu je tesársky spoj. Všetky stužujeme klincami, zvlášť namáhané časti dodatočne spájame závitovou tyčou a maticou. Na väčšie rozpony používame železobetón alebo výhodné ľahké oceľové aj drevené lepené i klincované väzníky.
K prednostiam ľahkého kovového systému možno zaradiť jednoduchosť a rýchlu montáž bez použitia ťažkých zdvíhacích mechanizmov a montáž tzv. suchou cestou. Krov montujeme z jednotlivých nosníkov alebo vopred vyrobených zostáv podľa montážnej dokumentácie. Po ukončení montáže väzníkov a ich vycentrovaní nosnú časť strechy priskrutkujeme k pomúrnici.
Drevený krov chránime proti škodcom, plesniam, hnilobe a požiarom nástrekmi a nátermi. Proti ohňu chránime prvky krovu v interiéri podkrovia dodatočným obkladom sadrokartónom, Cetrisom a nehorľavými nátermi.