Optimalizácia spotreby tepla na vykurovanie: Kľúč k úsporám a komfortu

Už dlhšiu dobu sa v ERES property zamýšľame nad tým, ako prebudiť u vlastníkov bytov záujem o ročné vyúčtovanie nákladov. Ako konateľ som bol účastníkom stoviek rozhovorov pri rôznych príležitostiach a na moju otázku: „Aké máte náklady na prevádzku bytu?“, dostávam v drvivej väčšine odpoveď: „Ja som spokojný/á, mal/a som pri ročnom vyúčtovaní preplatok.“ Odhadujem, že až 90 % ľudí, žiaľ, uvažuje podobne. Takúto odpoveď dostávam od ľudí bez rozdielu veku, povolania či vzdelania. Čiže ich zaujíma z ročného vyúčtovania iba posledný riadok, ktorý býva spravidla ešte aj zvýraznený tučnými písmenami - preplatok, nedoplatok.

Prečo je to problém? Za tento stav sú zodpovedné správcovské spoločnosti a predsedovia SVB. Spravidla ročné vyúčtovania vlastníkom bytov iba roznesú či rozdajú pred schôdzou. Tým to väčšinou končí. Z praxe poznám iba málo prípadov, kedy sa vlastníkom bytov vysvetlí štruktúra nákladov a súčasne povie, ako majú tú ktorú položku posudzovať. Nie len z pohľadu jej výšky, ale aj porovnania.

Osobne som presvedčený, že je najvyšší čas začať tento problém riešiť. Slovensko sa spomedzi krajín Európskej únie umiestnilo s takmer 25% podielom nákladov na bývanie z celkových nákladoch rodín na nelichotivom 7 mieste. Pričom väčšina rodín má vlastné byty či domy a teda neplatí nájomné!

Objektívne meranie nákladov na vykurovanie

Najobjektívnejším vyjadrením nákladov na vykurovanie je údaj meraný ročnou spotrebou tepla v EUR na meter štvorcový obytnej plochy. Teda nie preplatok či nedoplatok. K vypočítaniu nákladov na vykurovanie potrebujete zadať súčet 12 zaplatených zálohových platieb, od ktorých sa odpočíta preplatok alebo pripočíta výška nedoplatku a tento výsledok sa delí počtom metrov štvorcových vykurovanej plochy bytu. Takto vypočítaný výsledok dá každému vlastníkovi jasnú odpoveď, ako je na tom s nákladmi na vykurovanie.

Vlastníkom bytov by mali byť predložené okrem sumy preplatku/nedoplatku aj iné položky. Patria sem: priemer spotreby tepla za bytový dom v porovnaní so susednými domami, najnižšia a najvyššia spotreba tepla v bytovom dome, aby vlastník vedel, kde sa pohybuje, možnosti úspor s návrhmi opatrení.

Vlastníkovi bytu nestačí len jeden údaj vo vyúčtovaní spotreby tepla za predchádzajúci rok v máji, kedy je súčasťou vyúčtovania všetkých nákladov súvisiacich s užívaním bytu. Takto každý môže zistiť, čo robí nesprávne - či je chyba vo vetraní, či dochádza k prekurovaniu miestností a podobne. Prehľad môže byť anonymizovaný s poprehadzovaným poradím bytov alebo aj s konkrétnymi menami.

Pochopenie skutočnej potreby tepla

Množstvo tepla potrebné na vykúrenie budovy závisí aj od toho, koľko tepla unikne vonkajšími obvodovými stenami, oknami, dverami, strechou a podlahou. Treba rátať s tým, že väčšina stavebných materiálov používaná v minulosti nie je schopná zabezpečiť energeticky hospodárnu prevádzku budovy. Tepelné straty, ktoré závisia od tepelno-technických vlastností stavebných konštrukcií, sa dajú pomerne presne vyčísliť. Pracujú s nimi projektanti. Ak chcete vedieť, aké náklady skutočne potrebujete na zabezpečenie tepelnej pohody, mali by ste poznať aj reálnu energetickú bilanciu domu.

Priemerná ročná spotreba tepla v bežnej domácnosti v bytovom dome je približne 8 500 kWh. V staršom rodinnom dome môže ročná spotreba tepla na vykurovanie predstavovať viac ako 75 % z celkovej spotreby energie.

Správne určenie potreby tepla je základom pre návrh každého vykurovacieho systému. Zjednodušene môžeme povedať, že tepelná strata konštrukcie sa určí podľa plochy, tepelnej priepustnosti a rozdielu teplôt. Do výpočtu však patrí aj infiltrácia vzduchu - teda tepelné straty spôsobené netesnosťami a vetraním.

Hoci niektorí investori a projektanti používajú jednoduchú poučku: „Na 1 m² plochy domu treba asi 50 - 100 W tepla,“ tento prístup je v praxi nepresný. Moderné nízkoenergetické domy potrebujú často menej než 30 W/m², zatiaľ čo staršie nezateplené stavby môžu mať potrebu aj 120 W/m².

Pravidelné sledovanie spotreby energie vo vašej domácnosti sa vám vždy oplatí, aj keď iba v ročných intervaloch. Urobte si prehľad spotrieb a nákladov za jednotlivé energetické médiá (elektrina, teplo a plyn). Ideálne je, keď máte k dispozícii hodnoty za fakturačné obdobia z posledných 2 až 3 rokov. Vytvorte si zároveň pomôcku na sledovanie vývoja nákladov za jednotlivé energetické médiá. Ak pracujete s počítačom, môžete využiť napríklad funkcie programu excel, stačí však aj zápisník s prehľadnou tabuľkou.

Stratégie a opatrenia pre úsporu tepla

Existuje celý rad možností, ako znížiť náklady na vykurovanie a teplú vodu, ktoré do veľkej miery zaťažujú domáci rozpočet. Sú medzi nimi jednoduché riešenia za málo peňazí i finančne náročnejšie opatrenia. V našich klimatických podmienkach je potrebné vykurovať domy najmenej štyri až päť mesiacov v roku, v horských oblastiach nezriedka šesť až osem mesiacov.

Jednoduché a ekonomicky nenáročné opatrenia

• Ekonomicky najmenej náročné opatrenia sú spojené so zmenou správania v domácnosti. Každý môže začať napríklad tým, že si správne nastaví izbovú teplotu a bude hospodárnejšie využívať teplú vodu.
• Pomocou termoregulačných ventilov možno regulovať teplotu v každej miestnosti podľa individuálnych požiadaviek. V legislatíve je odporúčaná teplota v obývacej miestnosti 21 °C (+ 3/ -1 °C ).
• Umiestnite nábytok tak, aby nebránil voľnému šíreniu tepla v miestnosti.
• Priestorový termostat sníma teplotu v miestnosti a podľa potreby zapína kotol. Umožňuje časové nastavenie pre rôzne prevádzkové režimy vykurovania.
• Vetrať sa oplatí krátko a intenzívne. Vzduch sa vďaka tomu rýchlo vymení bez toho, aby zariadenie a steny v miestnosti vychladli.
• Pákové batérie podstatne skracujú čas potrebný na nastavenie požadovanej teploty vody a šetria množstvo teplej vody.

Výraznejšie úspory a rekonštrukcie

Výraznejšie zníženie nákladov na teplo možno dosiahnuť až po rekonštrukcii budov a vykurovacích systémov. Najvýznamnejšie zníženie spotreby tepla súvisí so zatepľovaním bytových domov a výmenou okien. Dôvodom sú sprísňujúce požiadavky na energetickú hospodárnosť budov. Zateplené bytové domy, ktorých skutočná spotreba tepla na vykurovanie výrazne prevyšuje predpokladané hodnoty deklarované v energetickom certifikáte, sú na Slovensku skôr pravidlom ako výnimkou.

Stavebné firmy pred obnovou objektu napríklad často tvrdia, že po zateplení budú užívatelia „kúriť rovnako“ ako doteraz a náklady na vykurovanie sa znížia na polovicu. Ak budú užívatelia akéhokoľvek objektu kúriť rovnako, budú mať rovnakú spotrebu. Nič na tom nezmenia zateplenie, termoregulácia ani iné opatrenia.

Ak by sme zvolili zdroj tepla napríklad s výkonom len 3 kW, dom by sa pri silných mrazoch jednoducho nevykúril. Tepelné čerpadlo alebo kotol by bežal nepretržite, spotreba energie by rástla a komfort bývania by sa zhoršil. Naopak, ak by sme pre istotu zvolili zdroj s výkonom 10 kW, zaplatili by sme zbytočne vysokú sumu za technológiu. Zariadenie by sa často zapínalo a vypínalo, čo znižuje jeho účinnosť a skracuje životnosť.

Využitie tepelných ziskov a vplyv správania

Tvrdenie o zvýšení teploty vykurovaného priestoru o 1 °C, ktoré spôsobí zvýšenie spotreby tepla asi o 6 %, je v odborných článkoch pomerne často používané. Rozdiely medzi jednotlivými mestami na Slovensku sú zanedbateľné. Z uvedených výsledkov vyplýva, že predpoklad o zvýšení vnútornej teploty o 1 °C v dôsledku zvýšenia potreby tepla o 6 % je správny.

Avšak, toto tvrdenie platí len v tom prípade, keď je jediným zdrojom tepla vykurovací systém. Na každý dom pôsobia aj iné zdroje tepla, ako sú napríklad slnečné svetlo a vnútorné zdroje, ktoré sa považujú za tepelné zisky. Ak pri určovaní optimálnej potreby počítame aj s iným zdrojom tepla, musíme tento zdroj zahrnúť do výpočtu.

Častou chybou je, že užívatelia považujú využitie tepelných ziskov za samozrejmé. Nerozlišujú medzi pôsobením iných zdrojov tepla a ich využitím na zníženie spotreby. Na zníženie spotreby nakupovaného tepla na vykurovanie po obnove BD musia byť splnené viaceré podmienky.

Projektant ani dodávateľ tepla preto nemôžu s tepelnými ziskami počítať ako s trvalým zdrojom tepla. To znamená, že klasický zdroj tepla (vlastná kotolňa, prípojka CZT) aj vykurovací systém objektu musia byť navrhnuté tak, aby zabezpečili dodávku tepla v požadovanom množstve. Pre každý BD je teda trvalo a počas celého vykurovacieho obdobia k dispozícii prebytok tepla. Dodávateľ tepla ani automatická regulácia v zdroji tepla nedokážu dosiahnuť požadované zníženie množstva dodávaného tepla o tepelné zisky, lebo nemajú potrebné informácie o ich pôsobení. Pôsobenie tepelných ziskov je v každej miestnosti iné a jediní, kto má aktuálne informácie, sú užívatelia.

Úspory v spotrebe tepla na vykurovanie využitím tepelných ziskov sú rozdielom medzi množstvom tepla, ktoré je dodávateľ schopný do objektu dodať, a spotrebou tepla zníženou o tepelné zisky. Skutočné zníženie spotreby dosiahneme len vtedy, keď bude odber tepla od dodávateľa pri pôsobení iných zdrojov tepla obmedzený, prípadne úplne zastavený.

Prevažná väčšina údajov, ktoré sú potrebné na posúdenie spotreby tepla na vykurovanie, je „len“ vypočítaná. Všetky teoretické výpočty pritom vychádzajú z určitých predpokladov, ich výsledky môžeme teda považovať za správne iba vtedy, ak sú východiskové parametre dodržané aj v reálnych podmienkach. Na strane potreby tepla to predstavuje dodržanie vnútornej teploty a intenzity vetrania, na strane spotreby je to využitie tepelných ziskov. Bez dodržania týchto podmienok nebudú správne žiadne hodnoty.

Vplyv nastavenia termoregulačných ventilov (TRV)

Na posúdenie vplyvu nastavenia TRV na konečnú spotrebu tepla použijem jednoduchú úvahu. Pri trvalom nastavení hlavice TRV na predpísanú teplotu 20 °C budú tepelné zisky využité na 100 %. Naopak, pri úplne otvorenej hlavici a nastavení na 28 °C nebudú tepelné zisky využité vôbec. Jednoduchým výpočtom možno zistiť, že zvýšenie nastavenia hlavice TRV o 1 °C predstavuje zníženie využitia tepelných ziskov o 12,5 %. Nevyužité tepelné zisky musíme nahradiť teplom od dodávateľa, preto sa o rovnakú hodnotu zvýši skutočná spotreba tepla.

Pri nastavení hlavice TRV sa užívateľ vlastne rozhoduje medzi tým, či využije tepelné zisky a zníži odber tepla z vykurovacieho systému, alebo toto teplo nevyužije a okrem tepelných ziskov nakúpi aj teplo od dodávateľa. Využitie tepelných ziskov je pritom výhodnejšie, lebo je to teplo, ktoré je vlastne zadarmo, prípadne bolo zaplatené iným spôsobom. Individuálne nastavenie hlavice TRV na vykurovacom telese na vyššiu teplotu, ako je predpísaná hodnota, má na celkovú spotrebu tepla dvojaký účinok, a to zvýšenie tepelných strát z dôvodu vyššej vnútornej teploty a tiež nedostatočné využitie tepelných ziskov.

Z údajov v tabuľke možno zistiť, že pri nastavení hlavíc na správnu teplotu (20 °C) budú tepelné zisky maximálne využité. Pri nastavení hlavíc TRV na hodnotu napríklad 24 °C sa zvýšia tepelné straty o 48 % a súčasne sa využije len polovica tepelných ziskov. Celková spotreba tepla nakúpeného od dodávateľa sa zvýši o 98 %, teda skoro na dvojnásobok. Tvrdenie o 6 % zvýšení spotreby tepla pri zvýšení vnútornej teploty o 1 °C je pri zateplených BD vybavených TRV neopodstatnené a vedie k zavádzaniu užívateľov. Skutočné zvýšenie spotreby tepla v dôsledku vyššej teploty treba určiť pri každom BD individuálne, vo všeobecnosti však možno tvrdiť, že v obnovených BD je niekoľkonásobne vyššie.

Platí pritom zásada, že čím kvalitnejšie je BD zateplený, tým väčší je pomer tepelných ziskov na celkovej spotrebe tepla. Pesimisti budú sklamaní z toho, že zvýšenie teploty o pár stupňov im spôsobí dvojnásobné zvýšenie spotreby tepla, a teda aj dvojnásobné platby za vykurovanie. Optimisti sa môžu na uvedené zistenia pozerať z tej lepšej stránky. Ak má zateplený BD spotrebu tepla dvojnásobnú v porovnaní s predpokladanou potrebou tepla, stačí znížiť nastavenie hlavíc TRV o niekoľko stupňov a spotreba tepla aj náklady na vykurovanie môžu klesnúť na polovicu.

Prehľad vykurovacích systémov a ich efektivity

Pri rozhodovaní, aký spôsob výroby tepla alebo akú alternatívu k existujúcemu spôsobu zabezpečenia tepla si zvolíte, je potrebné v prvom rade poznať dostupnosť predpokladaného paliva alebo inej formy energie v mieste spotreby. Okrem počiatočnej investície treba zohľadňovať aj prevádzkové náklady. Dôležité je aj to, aký komfort požadujete.

Centrálne zásobovanie teplom (CZT)

Dodávku tepla z centrálnych zdrojov využíva viac ako 16-tisíc bytových domov, v ktorých býva 1,8 milióna obyvateľov. Spotreba tepla na vykurovanie a ohrev teplej vody má dlhodobo klesajúci trend. Za posledných 15 rokov sa znížila o 30 %.

Cenu tepla pri centrálnom zásobovaní teplom (CZT) reguluje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Pozostáva z variabilnej a fixnej zložky maximálnej ceny tepla. Variabilná zložka súvisí s dodaným množstvom tepla, ktoré je merané na vstupe do domu. Táto zložka zohľadňuje ceny palív a elektriny, ktoré v posledných rokoch výrazne narástli. Fixná zložka ceny tepla súvisí s objednaným, respektíve zmluvne dohodnutým množstvom tepla na nasledujúci kalendárny rok (tzv. regulačný príkon).

Zemný plyn a kondenzačné kotly

Slovensko patrí medzi najviac plynofikované krajiny v Európe. Zemný plyn je dostupný pre viac ako 90 % populácie. V porovnaní s ostatnými druhmi fosílnych palív ho možno považovať za ekologické palivo. Technický vývoj kotlov na spaľovanie zemného plynu zaznamenal v posledných rokoch výrazný pokrok. Ak máte doma kotol starší ako 15 rokov, mali by ste vážne uvažovať o jeho výmene. Moderné plynové kotly s optimalizáciou spaľovacieho procesu vám môžu znížiť náklady na palivo minimálne o 10 až 15 %.

Pri kondenzačných kotloch môžu byť úspory ešte výraznejšie. Keďže dokážu využívať teplo z kondenzácie spalín, môžu mať účinnosť využitia energie v palive až 97 %. Aby kotol mohol pracovať v kondenzačnom režime, teplota vody ako teplonosného média by mala byť čo najnižšia. Teplota spalín, pri ktorej dochádza ku kondenzácii pri spaľovaní zemného plynu, je približne 57 °C.

Nové kondenzačné kotly môžete využiť aj v starých systémoch. Ak však vymeníte okná za nové, prípadne zateplíte vonkajšie obvodové steny, pôvodné vykurovacie telesá sa stanú predimenzovanými a na dosiahnutie požadovaného tepelného výkonu im bude stačiť nižšia teplota vykurovacej vody. To pozitívne ovplyvní prevádzku kondenzačného kotla. Po výmene okien alebo zateplení je vhodné zvoliť zariadenie s primerane nižším výkonom. V tomto konkrétnom prípade bol pôvodný plynový kotol nahradený kondenzačným kotlom na plyn.

Vedeli ste, že už niekoľko rokov neplatíte dodávateľovi za objem spotrebovaného zemného plynu v m³, ale za kWh energie v palive? Pri výpočte energie v zemnom plyne sa nepoužíva výhrevnosť, ale spaľovacie teplo. Teplo v spalinách sa môže získať späť v kondenzačných kotloch tým, že para skondenzuje a odovzdá teplo vode na vykurovanie alebo ohrev vody.

Vykurovanie drevom a biomasou

Spaľovanie dreva pri vykurovaní rodinných domov má na Slovensku najdlhšiu tradíciu. Využívanie dreva na vykurovanie mierne kleslo po plošnej plynofikácii, ale v posledných rokoch výrazne narastá. Dôvodom je zvyšovanie cien zemného plynu, ale aj dostupnosť novej spaľovacej techniky. Pri starších roštových kotloch, ktoré pôvodne slúžili na spaľovanie uhlia, je účinnosť len okolo 55 - 65 %.

Ak máte k dispozícii kusové palivové drevo, používajte splyňovacie kotly. Tieto kotly dosahujú účinnosť aj viac ako 84 %. Oproti spaľovaniu dreva v klasických kotloch na tuhé palivá môžete len na nákladoch na drevo usporiť viac ako 30 % ročne. Vo finančnom vyjadrení to predstavuje približne 250 € za rok. Aby ste splyňovací kotol využívali efektívne, odporúča sa doplniť vykurovací systém akumulačnou nádržou.

Výrazne komfortnejšie ako spaľovanie kusového dreva je spaľovanie drevných peliet. Tu možno dosiahnuť účinnosť spaľovania aj 90 %. Pelety sa zo zásobníka dopravujú do kotla automaticky. Dobre uskladnené pelety majú pomerne vysokú a konštantnú výhrevnosť. Kotly majú zásobník paliva na niekoľko dní až týždňov, podľa potreby tepla, ktorá závisí aj od vývoja vonkajšej teploty.

Ak chcete hospodárne spaľovať drevo, jeho vlhkosť by nemala byť vyššia ako 30 %. Takú vlhkosť drevo dosiahne pri vonkajšom skladovaní približne za dva roky. Rozličné druhy dreva majú pri rovnakej vlhkosti síce skoro rovnakú výhrevnosť, no ich merná hmotnosť býva rozdielna. Napríklad pri 15 %- nej vlhkosti má bukové drevo mernú hmotnosť 720 kg/m³, ale smrekové drevo iba 470 kg/m³.

Ako doplnkový zdroj tepla sa často používa aj spaľovanie dreva v akumulačných peciach, teplovzdušných/teplovodných krboch a krbových kachliach. Účinnosť spaľovania dreva a tepelný výkon ovplyvňuje kvalita dreva, najmä jeho vlhkosť. Zásadnú úlohu zohráva aj regulácia spaľovania, ktorá je väčšinou manuálna. Účinnosť je preto vo veľkej miere závislá aj od správnej obsluhy.

Slnečná energia a solárne kolektory

Každý dom cez okná a presklené časti „pasívne“ využíva slnečnú energiu. Aktívne môžu slnečné energetické zisky pri zabezpečení tepelnej pohody zhodnotiť predovšetkým novostavby alebo budovy, ktoré boli aj v tejto súvislosti zásadnejšie rekonštruované. Pri nízkoenergetických a pasívnych domoch energetické zisky pokrývajú podstatnú časť potreby tepla.

Mnoho nadšencov slnečnej energie sa mylne domnieva, že zo solárneho systému dokážu získať dostatok energie aj na celkové vykurovanie domácnosti. No aj pri dobre izolovaných objektoch vybavených nízkoteplotným vykurovacím systémom možno zvyčajne pokryť 15 až 30 % z ročnej potreby tepla na vykurovanie. Navyše, počas vykurovacieho obdobia je nižšia intenzita slnečného žiarenia. Na zabezpečenie väčšieho množstva tepla by boli nutné rozsiahlejšie systémy.

Životnosť kvalitných plochých alebo trubicových kolektorov sa odhaduje na 25 až 30 rokov. Pri rozhodovaní o využívaní slnečných kolektorov iba na ohrev vody by ste mali v prvom rade zvážiť, kde a ako ich umiestniť. Najlepšia je orientácia na juh až juhozápad pri sklone od 30° do 50°. Štvorčlenná domácnosť na ohrev vody potrebuje kolektory s plochou približne 6 m². Veľkosť plochy by mala byť nadimenzovaná tak, aby energetický zisk zo slnka pokryl približne 40 až 60 % potreby tepla na ohrev vody. Investičné náklady inštalácie solárnej zostavy s plochou kolektorov 6 m² vrátane 300 l zásobníka a systému riadenia sú približne 3 000 €.

Tepelné čerpadlá: Moderné a efektívne riešenie

Tepelné čerpadlo využíva ako hlavný zdroj energie nízkopotenciálne teplo z okolitého prostredia - zo vzduchu, zeme, povrchovej alebo podzemnej vody. Tepelné čerpadlá sú technicky najefektívnejším spôsobom vykurovania súčasnosti, no ich prevádzka nie je zadarmo. Hoci primárnym zdrojom energie je okolité prostredie (vzduch, voda alebo zem), kľúčovým prvkom pre chod systému je elektrická energia.

Na rozdiel od elektrického kotla, ktorý premieňa 1 kWh elektriny na 1 kWh tepla, tepelné čerpadlo energiu nevyrába, ale presúva. Na pohon kompresora, obehových čerpadiel a ventilátora spotrebúva elektrinu, no väčšinu tepelnej energie získava z obnoviteľného zdroja. Vyrobené teplo v kWh vydelíme spotrebovanou elektrinou v kWh. V priemere tak tvorí 75 % energie teplo z okolia a len 25 % dodaná elektrická energia. SCOP (Sezónny vykurovací faktor) udáva priemernú ročnú účinnosť zariadenia. Je to pomer medzi vyprodukovaným teplom a spotrebovanou elektrinou. Hodnota SCOP 4 znamená, že za 1 kWh zaplatenej elektriny dostanete 4 kWh tepla.

Inštalácia tepelného čerpadla do nezatepleného domu s vysokými tepelnými stratami nezníži potrebu tepla budovy. Ak chcete stlačiť náklady na vykurovanie čo najnižšie, existujú dve overené cesty. Prvou je využitie dvojpásmovej tarify (DD6). Dodávatelia elektriny ponúkajú špeciálne sadzby, ktoré rozdeľujú deň na vysokú a nízku tarifu. Druhou a najefektívnejšou možnosťou je kombinácia s fotovoltikou (PV). Elektrinu pre pohon kompresora si vyrobíte priamo zo slnka. Prebytky energie sa neposielajú do siete, ale ukladajú sa do teplej vody v zásobníku alebo do podlahového kúrenia, čím sa budova cez deň prehreje.

Porovnanie tepelného čerpadla s plynovým kotlom

Na ilustráciu reálnych nákladov uvažujeme o bežnom rodinnom dome s vykurovanou plochou 120 m², ktorého celková ročná potreba tepla na vykurovanie a ohrev vody je 20 000 kWh. Dáta jasne ukazujú, že tepelné čerpadlo má o 27 % nižšie náklady ako plyn. V porovnaní s elektrickým kotlom sú náklady tepelného čerpadla nižšie až o 70 %.

Z dlhodobého hľadiska je tepelné čerpadlo vzduch-voda efektívnejšie, ekologickejšie a finančne výhodnejšie riešenie ako plynový kotol. Najmä pre moderné, dobre zateplené domy v energetickej triede A0 sa jeho vyššia vstupná investícia vráti v pomerne rýchlom čase. Ak uvažujete nad zmenou vykurovacieho systému, zohľadnite nielen aktuálnu cenu zariadenia, ale aj prevádzkové náklady, celkovú životnosť, stabilitu a vývoj cien energií a dostupné štátne dotácie na tepelné čerpadlá a zariadenia využívajúce obnoviteľné zdroje energií (OZE).

tags: #potreba #tepla #na #vykurovanie #spotreba