Komplexný sprievodca pokládkou dlažby a lepením obkladov: Od výberu po dokonalú realizáciu

Pokládka dlažby a lepenie obkladov je síce odborná záležitosť, no v našich podmienkach je stále populárne aj svojpomocné riešenie. Či už renovujete kúpeľňu, kuchyňu alebo chodbu, správne položenie dlažby je nevyhnutné. Dlažba je skvelou voľbou všade tam, kde sa vyskytuje voda a potrebujeme udržiavať čistotu. Dlažbu môžete položiť aj svojpomocne, s týmto návodom a správnym náradím to zvládnete, hoci pre dôkladnú a precíznu prácu vždy odporúčame zavolať si na pomoc profesionála, ktorý má s kladením dlažby skúsenosti.

Pokladanie dlažby svojpomocne je nielen výraznou úsporou, ale aj uspokojením z dobre odvedenej práce. Pokládka dlažby či obkladu si vyžaduje dôkladné znalosti materiálov a technologických postupov, skúsenosti a precíznosť. Na prvý pohľad sa môže zdať, že je to jednoduchý proces, ale sú to práve detaily, ktoré robia zásadný rozdiel v kvalite a trvanlivosti výslednej realizácie. V porovnaní s kobercami či laminátovou plávajúcou podlahou vo vnútri je dlažba pevnejšia, odolnejšia, jednoduchšia na údržbu, vhodnejšia pre podlahové kúrenie a rovnako aj dizajnovo zaujímavejšia.

To isté platí aj pre obklad. Ten si nachádza miesto už nielen v kúpeľni či kuchyni, ale pokojne aj v obývačke, okolo krbu či v spálni. V exteriéroch je zaujímavou alternatívou k tradičnej fasádnej omietke, no hodí sa aj ako jej veľmi originálny doplnok. Ak ste manuálne zruční, máte chuť skúsiť niečo nové a nebojíte sa ručnej roboty, čítajte. Pretože aj pri obkladaní platí: kto neskúsil, nevie a nemal by mudrovať, aké je to ľahké.

Výber dlažby a obkladov: Klúč k estetike a funkčnosti

Pred začatím samotnej pokládky je dôležité vybrať správny typ dlažby. Najprv si treba nájsť dostatok času na výber vhodného typu dlaždice. Pri kúpe podlahovej krytiny by ste mali dbať nielen na jej vzhľad, ale aj na aplikačné a výkonové parametre. Veľmi dôležitá je trieda oderu, protišmykovosť a odolnosť voči škvrnám a vonkajšie obklady by mali byť navyše mrazuvzdorné a málo nasiakavé (preto sú najčastejšie vybranými obkladmi na terasu gresové dlaždice).

Triedy oderu a protišmykovosť

Dlažbu vyberajte nielen podľa vzhľadu, ale aj technických vlastností. Iné požiadavky budete mať na dlažbu do kúpeľne a iné na dlažbu na terasu. Z hľadiska odolnosti sa glazované dlaždice delia do piatich tried oderu.

Do kúpeľne alebo kuchyne si vyberte dlažbu s vyšším stupňom protišmykovosti (aspoň R9), zatiaľ čo na balkón by ste mali zvoliť mrazuvzdornú dlažbu.

Dizajn a formát

Ak vyberáte dlažbu do interiéru, dôležitý bude aj dizajn. A tu máte na výber množstvo možností, napríklad obľúbené imitácie dizajnu kameňa, dreva, mramoru alebo betónu. Budú vaša obývačka alebo terasa moderné, luxusné, tradičné alebo originálne? O tom môže do veľkej miery rozhodnúť dizajn imitujúci prírodné materiály.

• Farby pre menšie aj väčšie priestory: Ak riešite dlažbu či obklad do menšej kúpeľne alebo naopak menej presvetlenej chodby, voľte skôr svetlejšie tóny, najmä béžovú, bielu, svetlo sivú či jemne oranžovú.
• Lesklý vs. matný povrch: Lesklý povrch kachličiek viac a lepšie odráža svetlo, opticky teda môže priestor či miestnosť presvetliť aj vizuálne zväčšiť. Na druhú stranu, matný povrch kachličiek pôsobí moderne, menej na ňom vidieť šmuhy a nečistoty a je aj o niečo menej náročný na údržbu.
• Štvorec alebo obdĺžnik: Dôležitou otázkou pri výbere dlažby a obkladu je ich formát. Štvorcový typ umožňuje lepenie pozdĺžne aj diagonálne, obdĺžnikové prevedenie má výhodu v možnosti optického zväčšenia priestoru do šírky, výšky aj hĺbky. Rovnakú dlažbu je možné položiť mnohými rôznymi spôsobmi, čím získate úplne iný konečný efekt. Zatiaľ čo v prípade štvorcových dlaždíc je najobľúbenejšie priame alebo diagonálne (karo), pozdĺžne dlaždice ponúkajú veľký výber (anglické rozloženie, rybia kosť, tehla, šachovnica). Šesťhranné obklady, ktoré pôsobia ako medový plást, sú v dnešnej dobe veľmi módne.

Plánovanie pokládky

Záverečnou časťou je premyslenie a vytvorenie plánu pokladania. Pozdĺžne alebo diagonálne? Už počas plánovania pokládky dlažby či lepenia obkladu sa treba rozhodnúť, akým spôsobom budú rozmiestnené. Ak sa rozhodnete pre diagonálne, čiže uhlopriečne lepenie obkladu alebo dlažby, získate dizajnovo zaujímavejší vzor. Plusom tohto spôsobu aplikácie je aj univerzálnosť, nakoľko sa hodí do rôznych typov priestorov a to vrátane tých menších, ktoré vie opticky zväčšiť.

Začnite tým, že vyberiete rozmer kachličiek, zmeriate priestor, vytvoríte si na papieri rozloženie a umiestnenie a stanovíte si bod začiatku. Pri určovaní potrebného materiálu pridajte k vypočítanej celkovej ploche ešte 10 % na orez a polámané kusy. Jeden balík dlaždíc si uschovajte ako rezervu na neskoršie opravy. Odporúčame ukladať vedľa seba výrobky z rôznych krabíc, aby sa rovnomerne premiešali farebné odtiene.

Príprava podkladu: Základ úspechu

Každá pokládka dlažby či lepenie obkladu musia začínať prípravou podkladu. Základ je kľúčový. Podklad musí byť bez trhlín, pevný, rovný, suchý a čistý. Jeho cieľom je zabezpečiť dobrú priľnavosť lepidla a dlhodobú stabilitu pokladanej dlažby alebo lepeného obkladu. Správne posúdenie stavu podkladu je základom úspechu kvalitne odvedenej obkladačskej práce.

Čistenie a oprava nerovností

Najskôr dôkladne vyčistite podklad od prachu, špiny, olejov, mastnoty a iných nečistôt, ktoré by mohli zabrániť dobrému priľnutiu lepidla. Ak je podklad veľmi špinavý, možno bude potrebné jeho prebrúsenie či škrabanie. Či už pôjde o časti betónu, staré lepidlo alebo omietku, je nevyhnutné ich odstrániť. Rubová strana výrobkov sa pred lepením musí očistiť od prachu. Čistenie je potrebné preto, aby prach neznižoval súdržnosť lepidla s výrobkami. Na čistenie je najlepšie použiť drôtenú kefu.

Následne venujte čas oprave prasklín, kde môžete použiť tmely alebo iné špeciálne hmoty. Aby bola dlažba stabilná a vydržala dlhodobo bez poškodenia je kľúčové, aby bol podklad rovný, čistý a pevný. Prípadné nerovnosti by mali byť vyrovnané pomocou nivelačnej stierky. Nesprávne položené obklady a dlažby na nerovný povrch môžu mať vážne následky, či už z hľadiska estetiky finálnej vrstvy alebo jej trvanlivosti. Je to priama cesta k nevzhľadným odštiepkom a viditeľným rozdielom v úrovni medzi jednotlivými prvkami. Navyše, ponechanie plôch nevyplnených lepidlom vedie k praskaniu a oddeľovaniu dlaždíc počas používania.

Vyrovnávanie podkladu

Niektorí stavebníci na to skúšajú ísť skratkou a rozhodnú sa pokladať dlaždice do takzvaných „bochníkov“, aby sa vyhli vyrovnaniu podkladu. To je však neprípustné. Neodporúča sa vyrovnávanie podkladu lepiacou maltou, na ktorú sa pripevňujú dlaždice. To je možné iba v prípade niekoľkomilimetrových rozdielov v úrovni, ale ani v týchto prípadoch to nie je opodstatnené. Omnoho vhodnejšia je špeciálne navrhnutá vyrovnávacia malta, ktorá je lacnejšia a účinnejšia ako lepiaca malta. Tento typ materiálu je možné použiť aj na elimináciu veľkých priehlbín, dier a iných lokálnych poškodení.

Ak je potrebné vyrovnať väčšiu plochu podlahy, je najlepšie použiť tzv. samonivelačný poter. Ako už názov napovedá, vytvára dokonale hladký povrch a jednoducho sa rozotiera dlhým kovovým hladítkom. Nanáša sa v tenkej vrstve, takže sa vyznačuje nízkou deformáciou v počiatočnej fáze zrenia. Pri bežných samonivelačných poteroch je zvyčajne možné po podklade chodiť až po dvoch dňoch. Ak ste v časovej tiesni alebo chcete pokladať dlažbu v intenzívne využívaných priestoroch, ako je napríklad chodba, odporúčame použiť moderné rýchloschnúce výrobky. Takýto poter stuhne rýchlo a už za 2 hodiny je možné po ňom chodiť. Dobrou metódou, ako jednoducho vyrovnať veľké plochy stien, je prekryť ich sadrokartónom. Tieto dosky je možné inštalovať napríklad pomocou penového lepidla FixPro Turbo Plus, ktoré zaisťuje pevný a odolný spoj.

Penetračný náter a hydroizolácia

Príprava podkladu zahŕňa aj jeho základný náter. Základné nátery znižujú nasiakavosť lepiacej malty, ktorá preto dlaždice s podkladom viaže pevnejšie. Voľba základného náteru závisí od typu položenej dlažby (kameniny alebo terakoty).

Pri pokládke dlažby v miestnostiach, kde zvyčajne býva zvýšená vlhkosť ako sú kúpeľne, kuchyne, práčovne alebo sprchové kúty, nesmiete zabudnúť na hydroizoláciu. Jej úlohou je zabrániť prenikaniu vody do podkladu. Ak zanedbáte hydroizoláciu, voda môže presakovať cez škáry alebo drobné trhliny v dlažbe, čím poškodí nielen dlažbu a podklad, ale môže mať dopad aj na susedné miestnosti. Chýbajúca alebo zle zrealizovaná hydroizolácia je častokrát príčinou objavenia sa plesní, a to zvlášť v kúpeľniach a sprchových kútoch, kde je riziko presakovania vody vysoké.

Izolačná a zosilňujúca podložka AE 100 je vodotesná, pnutie prenášajúca, flexibilná, alkáliám odolná podložka so schopnosťou premostenia trhlín a izolovania povrchov proti vode. Má univerzálne použitie ako zabudovaná hydroizolácia a spevňujúca podložka pod obklady, dlažby, obkladové platne a dlaždice z prírodného kameňa v interiéri aj exteriéri. Je zvlášť vhodná na rýchle zaizolovanie a následný postup prác pri obkladaní.

Potrebné náradie a materiály

Na správne usporiadanie keramických dlaždíc nepotrebujete skúsenosti ani profesionálne nástroje. Kľúčom k úspechu je trocha voľného času, trpezlivosť a odhodlanie.

Základné náradie

• Dlažbu podľa výberu
• Ceruzku, meter, nákolenníky
• Prísavku na dlažby (najmä pre veľkoformáty)
• Lepidlo na dlažby
• Zubovú stierku (odporúčané veľkosti 8, 10 mm, pre menší rozsah prác aj 4-6 mm)
• Krížiky alebo nivelačný systém
• Vodováhu
• Rezačku na dlažbu, diamantový kotúč
• Gumovú paličku
• Škárovaciu hmotu
• Špongiu, gumovú stierku a vedro
• Ochranné rukavice a okuliare

Výber lepidla

Na položenie dlaždíc potrebujete správne lepidlo. Výber správneho lepidla na obklady a dlažbu je kľúčovým krokom, ktorý môže výrazne ovplyvniť konečný výsledok každej realizácie. Hoci sa môže zdať, že všetky lepidlá sú podobné, v skutočnosti sa líšia v rôznych vlastnostiach, ako je pevnosť, flexibilita, odolnosť voči vode či teplotným zmenám. Preto je dobré vybrať si lepidlo, ktoré bude optimálne pre vaše potreby - a to tak z hľadiska kvality a technických požiadaviek, ako aj ceny.

Lepidlo musí byť prispôsobené typu dlažby, podkladu aj prostrediu. Pri použití správneho lepidla znížite riziko prasklín či oddeľovania obkladových prvkov od podkladu. Na lepenie používame cementovú maltu alebo cementové lepidlá bežne dostupné v predajniach stavebných materiálov. Pre pracovné a iné kritické podklady alebo pri podlahovom vykurovaní si vyberte flexibilné lepidlo obohatené plastom. Na obkladanie komínov, kozubov alebo iných tepelne namáhaných podkladov odporúčame pružné lepidlá. Napríklad, pri obkladaní sprchového kútu treba použiť flexibilné lepidlo na obklad triedy C2. C2TE je zdokonalené cementové lepidlo protisklz s dlhšou dobou zatuhnutia. Aj základný náter a škárovacia malta by mali byť vhodné k použitému lepidlu a najlepšie je, ak pochádzajú od rovnakého výrobcu.

Detailný postup pokládky dlažby a obkladov

Ak už máte pripravený podklad a pripravený plán lepenia kachličiek, je najvyšší čas začať so samotnou prácou. Pokladanie dlažby patrí medzi náročnejšie, no pokiaľ ste skúsený domáci kutil, určite to hravo zvládnete. Proces kladenia dlažby sa dá zvládnuť aj vlastnými rukami a dajme tomu, že aj bez skúseností, praxe a fortieľa profesionálneho obkladača. Pred svojpomocným obkladaním si pozrite naživo, ako pracuje majster. Všetko už je vymyslené, treba len poznať správne poradie jednotlivých krokov. Od prvého kroku dodržiavajte pracovný postup, buďte presný a precízny.

1. Príprava lepidla

Ako prvé si treba pripraviť lepidlo. Do čistej a dobre umytej nádoby odsypte lepidlo z vreca, dolejte vodu a miešadlom vymiešajte zmes. Pomocou miešadla zmiešajte lepidlo s vodou podľa pomeru určeného výrobcom. Po vytvorení homogénnej hmoty môžete začať nanášať lepidlo zubovou stierkou.

2. Plánovanie rozloženia kachličiek

Najprv si dôkladne premerajte celý priestor a porovnajte plochu, ktorú budete obkladať s rozmermi dlažby, ktorú budete klásť. To vám umožní získať predstavu o tom, aké veľké budú dorezy dlažby. Pred samotnou pokládkou je dôležité skontrolovať všetky balíky, či má dlažba rovnaký odtieň a veľkosť. Dlažba sa potom zvyčajne začína klásť z tej strany, ktorá je viac viditeľná. Na druhej strane sa snažte umiestniť dorezy tam, kde budú následne umiestnené zariaďovacie predmety. Niekedy je však dobré začať od stredu, aby dorezy končili na všetkých stranách rovnako.

Odporúčame, aby ste dlaždice najprv rozmiestnili nasucho (bez lepidla) a skontrolovali ich umiestnenie. Na pokládku si pripravte dištančné krížiky alebo samonivelačné spony, ktoré zabezpečia rovné spoje. Dlažbu na podlahu pokladajte vždy až po obložení a zaškárovaní stien. Nikdy nie opačne. Z vizuálnych dôvodov by to mala byť stena oproti dverám (potom, po vstupe do miestnosti, budú viditeľné celé dlaždice).

3. Nanášanie lepidla a pokládka dlaždíc

Murárskou lyžicou si naberte lepidlo na ozubenú stierku a pomalým pohybom ho s ňou naneste na podlahu alebo na stenu. Lepidlo nanášame na podklad hrebeňovou stierkou veľkosti 8, 10. Pri nanášaní na podlahu je výber smeru na vás, pri nanášaní na stenu postupujte zdola nahor.

Vždy nanášajte menšiu časť, ktorú stihnete obložiť tak, aby lepidlo nezaschlo. Lepidlo nenanášajte na celú podlahu naraz, ale len na malú plochu (asi 1 m2), aby ste mali čas položiť dlažbu skôr, ako lepidlo zaschne. Na rozotieranie malty použite zubovú stierku - hladkou stranou naneste vrstvu lepidla s maximálnou hrúbkou 10 mm a potom do nej zúbkovanou špičkou urobte ryhy, ktoré odstránia prebytočné lepidlo a zvýšia jeho priľnavosť. Lepidlo nanášame naraz len na takú veľkú plochu, aby predčasne nezaschlo, čiže berieme do úvahy momentálne poveternostné podmienky a nasiakavosť podkladu.

Do pripraveného lepidlového lôžka teraz vtlačte dlažbu alebo obklad, podľa toho, či nanášate kachličky na podlahu alebo na stenu. Mierne pritlačte a kachličku poklepte gumovým kladivom tak, aby dosadla do lepidla. Dlaždice ukladajte jednu po druhej, jemne zatlačte a poklepte gumovou paličkou. Pravidelne kontrolujte rovinu pomocou vodováhy. Na udržanie rovnomerných škár používajte dištančné krížiky.

Po nanesení lepidla na podlahu zatlačte dlaždice na podlahu a jemne ich zatočte na miesto. Nezabudnite ponechať dilatačné škáry na škáry medzi dlaždicami (v tomto vám pomôžu dištančné krížiky). Po položení prvého radu siahnite po vodováhe a skontrolujte, či je terakota dokonale rovná. Po položení celej plochy nechajte lepidlo vytvrdnúť aspoň 24 hodín (podľa odporúčania výrobcu).

Špecifiká pokládky veľkoformátových dlažieb

Veľkoformátové dlažby a veľkoformátové obklady sú také, kde jedna hrana má rozmer aspoň 60 cm a druhá je dlhšia ako 60 cm. Pokiaľ ide o špecifiká veľkoformátov, ich výhodou je práve veľkosť, ktorá minimalizuje početnosť špárovania na stene alebo na podlahe. Na druhú stranu, väčší formát kladie aj vyššie nároky na postup lepenia kachličiek. Oveľa viac treba pozerať na prípravu podkladu, kde je potrebné pozerať na rovinatosť. Tá môže byť nanajvýš +- 2 mm, pričom rovinatosť skontrolujte dlhšou vodováhou.

Ak je podklad poškodený viac, je možné medzi pôvodnú vrstvu a kachličky zabudovať špeciálnu deliacu rohož do lepidlového lôžka. Pri používaní vyrovnávacieho systému LEVELYS jednoznačne odporúčame nanášať lepidlo hrebeňom metódou floating&buttering - čiže na podklad aj na dlaždicu. Pri manipulácii s veľkoformátovými obkladacími prvkami odporúčame používať prísavky. Trendové dlaždice s väčšími než štandardnými rozmermi vyžadujú precíznejší prístup najmä pri manipulácii, ale aj pri samotnom lepení. Použitie vyrovnávacieho systému LEVELYS dokáže čas pokládky podstatne skrátiť v porovnaní s klasickým postupom pokladania.

Rezanie dlaždíc

Počas pokládky sa zrejme nevyhnete ani rezaniu obkladov. Využiť môžete napríklad ručnú pružinovú rezačku či veľkú rezačku určenú priamo na dlaždice, s tou dosiahnete lepšie výsledky. Dlaždice na okrajoch stien narežte rezačkou (tento nástroj dlaždicu nareže, čo jej umožní odlomenie) a v prípade potreby ich zaoblíte pilníkom na dlažbu. Nezabudnite používať ochranné okuliare, aby sa vám odrezky nedostali do očí. Pred lepením rezaných keramických dlaždíc skontrolujte, či dobre zapadajú do úzkeho priestoru, pričom po celej dĺžke steny ponechajte dilatačnú škáru rovnakej hrúbky.

Škárovanie

Špárovanie kachličiek: Po dokončení lepenia kachličiek s využitím vymedzovacích krížikov pre dodržanie vhodnej hrúbky špáry a úplnom zatvrdnutí lepidla pristúpte k špárovaniu. Ak je to nevyhnutné, špáry predtým očistite špachtľou. Po dostatočnom vytvrdnutí lepiacej malty obklad vyškárujte.

Škáry sa vypĺňajú špeciálnou škárovacou hmotou, napríklad cementovou či epoxidovou. Vyberať si môžete z niekoľkých odtieňov, ideálne podľa farby obkladov. Pokiaľ nepoužijete epoxidovú škárovaciu hmotu určenú na plochy vysoko zaťažené vodou (sprchové kúty, bazény, vonkajšie schodiská a pod.), a ak nemáte podklad hydroizolovaný, obklad začne časom „pracovať“ a bude zrelý na rekonštrukciu.

Škárovacia hmota sa potom nanáša pomocou gumovej stierky. Hmotu rozotrite po celej ploche a vtlačte ju do škár pomocou gumovej stierky. Po cca 10 - 15 minútach, kým je škárovacia hmota ešte vlhká, pretrite povrch vlhkou špongiou a zotrite z neho všetky zvyšky. Nakoniec odstráňte zvyšky škárovacej hmoty špongiou. Na úplné vyčistenie použite odstraňovač zvyškov cementu. Vyplnenie medzier medzi dlaždicami škárovacou hmotou vyžaduje veľkú presnosť.

Najprv odstráňte dištančné krížiky a vyčistite terakotový alebo kameninový povrch a potom prípravok vtlačte do medzier, pričom jeho prebytok priebežne odstraňujte prstom (pokiaľ sú škáry pružné). Medzery pri stene nie sú vyplnené škarovacou hmotou, ale špeciálnou tesniacou hmotou, ktorá je pružnejšia a umožňuje podlahe „pracovať“. Pred nanášaním zaistite dlaždice na okrajoch maliarskou páskou, čo výrazne uľahčí rovnomernú distribúciu prípravku. Po doschnutí škárovacej hmoty treba položenú dlažbu vyčistiť spôsobom a prostriedkami vhodnými na konkrétny typ dlažby. Vždy škárujte vhodnou škárovacou hmotou, výrobcom a aj normou určenou do miestnosti alebo priestoru, kam dlažbu pokladáte. V kúpeľni používame úplne iný typ škárovacej hmoty, ako v interiéri s nižšou vlhkosťou.

Dokončovacie práce a údržba

Hotový nalepený, vyšpárovaný a očistený obklad (dlažbu) odporúčame impregnovať hydrofobizačným prostriedkom, ktorý odpudzuje vodu, prepúšťa paru, znižuje špinivosť, zabraňuje tvorbe výkvetov, zamedzuje rastu machu a je ľahko umývateľný. Hydrofobizačný prostriedok sa nanáša natieraním alebo postrekom. Jeden liter prostriedku postačí na impregnáciu cca 5 m2 obloženej plochy. Impregnáciu je potrebné nanášať až po úplnom vyschnutí, aby bolo zamedzené tvorbe bielych fľakov na obklade (dlažbe). Odporúčame nanášať po 1 - 2 mesiacoch.

Poslednou fázou kladenia dlaždíc je inštalácia dokončovacích prvkov, napríklad prahových líšt. Elementy, ako sú soklové lišty alebo sokle, rovnako ako dekóry, police alebo vešiaky, je možné účinne upevniť pomocou trvale pružných hybridných lepidiel. Ak opravujete už položené obklady a potrebujete vymeniť jednotlivé poškodené dlaždice, môžete siahnuť po ultrapevnom polyuretánovom lepidle. To sa odporúča najmä v prípade, že musíte obklady pokladať na nerovný povrch.

Špecifiká obkladania kúpeľne

Pustili ste sa do rekonštrukcie kúpeľne a jedna z veľmi dôležitých vecí, ktoré vás čakajú, je výber obkladov. V prvom rade si musíte ujasniť, do akých farieb chcete priestor ladiť a celkovo si ujasniť štýl. Určite nie je na škodu voliť skôr neutrálne farebné kombinácie, pretože takú kúpeľňu potom ľahko doplníte rôznymi dekoráciami, ktoré môžete z času na čas zmeniť a dodať tak vašej kúpeľni nový vzhľad.

Ďalším dôležitým faktorom pri výbere je veľkosť kúpeľne. Pokiaľ sa jedná o väčší priestor, nemusíte sa báť veľkoformátových obkladov. A aké obklady do malej kúpeľne? Teraz vás možno prekvapíme, ale ani v menších kúpeľniach sa väčšiemu formátu obkladov nemusíte vyhýbať. Oveľa dôležitejšie, než veľkosť obkladov, je farba. Veľmi obľúbené sú obklady v šedých tónoch, imitácia dreva, béžové tóny, betón, ale aj rôzne vzorované obklady a mozaiky, ktoré sa dajú krásne kombinovať s niektorým z neutrálnych odtieňov. Trendom poslednej doby sú obkladové pásiky, vyberať môžete z veľkého množstva odtieňov, veľkostí, ale aj štruktúry, zároveň umožňujú niekoľko spôsobov pokládky.

Výška obkladu

„Ako vysoko?“ - pomerne častá otázka laikov má jednoduchú odpoveď: „Minimálne do výšky hydroizolácie!“ Tá je určená normami, podľa toho, akú stenu v kúpeľni obkladáte. Ak začnete od podlahy, nepotrebujete žiaden oporný prvok prvého radu obkladu. Horná výška obkladu stien kúpeľne mimo sprchovacieho kúta a mimo stien nad vaňou a okolo nej je individuálna. Bežná je 2 metre - “lícuje” výšku hydroizolácie, ale proti gustu žiaden dišputát. Okolo umývadla by obklad mal dosahovať výšku aspoň 120 cm, zvyšok miestnosti potom môžete obložiť až po strop, prípadne do výšky 200 cm.

Pri obkladaní je teda kľúčový kvalitný začiatok - založenie obkladu, na ktorom sa dá precízne stavať a pokračovať až do vyvrcholenia - ukončenia obkladu. To nie je detail, ktorý sa rieši až pri obkladaní posledného radu, treba to mať premyslené vopred. Obklad sa dá ukončiť rôznymi spôsobmi. Okrem základného obkladačského pravidla „zdola nahor“ platí aj „od stredu ku kútom“, aby boli pohľadové plochy vizuálne čo najdokonalejšie. Kúty zvyčajne ukončujeme „nie na celú“ obkladačku, pri okrajoch stien by nemali byť kachličky zrezané. Pokiaľ je to možné - treba na to obkladačský plán - obklad by mal ideálne začínať dole aj hore celou kachličkou. Obklad okolo okna a dverí treba tiež efektívne, ale najmä efektne ukončiť. Pri obkladaní okna pracujeme s rohmi, pri obkladaní dverí prakticky len ukončujeme obklad steny. Opäť sú „prvou pomocou“ lišty, zrezávanie a lícovanie obkladačiek okolo dverí a okien je už totiž náročnejšia disciplína.

Obkladanie vane a sprchového kúta

Pokiaľ nemáte barokovú vaňu na nožičkách postavenú uprostred kúpeľne, ale klasiku „prilepenú“ na stenu, treba samozrejme obložiť aj stenu nad vaňou, okolo vane a ak chcete, tak aj vaňu samotnú. Povinným krokom prípravnej fázy je po penetrácii hydroizolácia podkladu, teda stien nad vaňou a okolo nej, ktoré budete obkladať - do výšky a šírky 30 cm, ak sa vo vani budete len kúpať. Ak sa plánujete vo vani aj sprchovať postojačky, normou daná výška hydroizolácie a aj obkladu je 200 cm.

Pokiaľ sa rozhodnete nie pre hotový sprchový kút typu „kúp a namontuj“, ale murovaný, treba ho tiež obložiť. Postup je prakticky rovnaký ako pri obkladaní kúpeľňových stien, kútov a rohov, nevyhnutná je hydroizolácia ako 2. krok po penetrácii. Štandardná výška hydroizolácie a obkladu steny nad vaničkou sprchovacieho kúta je 200 cm. Vanička môže byť zhotovená aj z dlaždíc a obkladačiek takzvaná murovaná vanička. Dlaždice na dne sprchovéj vaničky by mali byť protišmikové. Spád podlahy v sprchovéj vaničke k odtoku vpustu by mal byť cca 2%.

tags: #postup #pri #pokladani #a #obkladani