Komplexný sprievodca teplovodným podlahovým vykurovaním

Teplovodné podlahové vykurovanie predstavuje vykurovací systém, ktorý využíva na vykurovanie ohriatu vodu. Stalo sa štandardom v moderných domácnostiach a je veľmi starým spôsobom vykurovania budov. Už v rímskych časoch bol tento systém známy ako hypokaustum, ktorý navrhol Sergius Oratus v roku 80 pred n. l. Bolo to vlastne ohnisko bez roštu, na spaľovanie dreva alebo drevného uhlia, umiestnené mimo vykurovaných miestností, pod domom. Teplé dymové spaliny prúdili do dutín pod celým domom a tak zohrievali podlahu (grécky hypo = zdola, kaiein = horieť), od ktorej sa potom zohrieval vzduch v miestnostiach domu. Samotné dymové spaliny sa odvádzali cez jednu alebo viacero šácht situovaných v obvodových stenách, ktoré vyúsťovali do vonkajšieho prostredia bočnými otvormi. V prvých storočiach n. l. sa v Ríme a v Rímskej ríši postavilo mnoho domov a objektov, ktoré sa vykurovali hypokaustovým spôsobom, ako napríklad antické Caracallove alebo Diokleciánove kúpele. Zlepšením tohto systému bolo kanálikové vykurovanie, pri ktorom nebola pod podlahou domu dutina, ale spaliny prúdili rozvetveným systémom kanálikov pod podlahou.

Po páde Rímskej ríše sa na túto šikovnú techniku zabudlo. Teplovodné vykurovanie sa prvýkrát objavilo v 18. storočí vo Francúzsku, najviac sa však uplatnilo v Nemecku. Začiatkom 20. storočia sa veľmi rozšírilo teplovodné vykurovanie s núteným obehom vody a stalo sa bežným spôsobom vykurovania bytov a občianskych budov. Koncovými prvkami takýchto vykurovacích sústav boli vykurovacie telesá - radiátory - voľne uložené v miestnostiach. Ďalší prelom v oblasti podlahového vykurovania sa dosiahol až v 70. rokoch 20. storočia. Dnes sa podlahové vykurovanie radí medzi progresívne vykurovacie sústavy, garantujúce energetické, environmentálne i ekonomické aspekty vykurovania budov.

Princíp fungovania teplovodného podlahového vykurovania

Princíp fungovania teplovodného podlahového vykurovania je jednoduchý: pod podlahovou krytinou sú položené rúrky, v ktorých cirkuluje voda. Voda prostredníctvom potrubia a podlahy sála teplo do miestnosti, čím zabezpečuje príjemnú teplotu. Teplovodné podlahové vykurovanie dodáva teplo do vykurovaných miestností prostredníctvom vody v rúrkach. Patrí medzi sálavé vykurovacie sústavy, pričom podiel sálavej zložky na celkovom prenose tepla z vykurovacej plochy je len o niečo vyšší než tok tepla konvekciou (55%:45%). Je súčasne veľkoplošné, t. j. vykurovacie rúrky sú súčasťou podlahovej konštrukcie. Vzhľadom na hygienické požiadavky, ktoré súvisia s limitovanou povrchovou teplotou podlahy, a tým i relatívne s nižšími špecifickými tepelnými výkonmi vykurovacej podlahy, sú vykurovacie rúrky takmer vždy uložené pod celou plochou podlahy.

Podlahové vykurovanie patrí medzi tzv. plošné vykurovacie systémy: na rozdiel od radiátorov, podlahové vykurovanie pracuje s celou plochou podlahy. Teplo sa šíri rovnomerne od podlahy smerom nahor, čím vytvára príjemný pocit tepla od nôh a zvyšuje celkový komfort a pohodu v interiéri. Rozloženie teploty v miestnosti je od podlahy smerom nahor rovnomerné. Komfortné vykurovanie budov je také, keď je teplota vzduchu pri podlahe vyššia ako v priestore nad hlavou. Z hygienického hľadiska je vhodné mať „nohy v teple“ a zároveň dýchať chladnejší vzduch. Rozloženie teploty vzduchu pri podlahovom vykurovaní je oveľa lepšie ako pri vykurovaní radiátormi. Vďaka veľkej vykurovacej ploche môže byť teplota prúdiacej vykurovacej vody nižšia ako pri bežných radiátoroch, čo ho robí ideálnym pre zdroje energie, ako sú tepelné čerpadlá. Teplota vykurovacej vody je zvyčajne nižšia než 50 °C, takže súčasne môžeme hovoriť o podlahovom teplovodnom vykurovaní aj ako o nízkoteplotnom, čo má viaceré výhody.

Optimálna teplota podlahy

Podlahové teplovodné vykurovanie má zvyčajne teplotný spád okolo 35/30 °C (teplota vykurovacej vody/teplota vratnej vody), zatiaľ čo vykurovanie pomocou radiátorov má zvyčajne teplotný spád 80/60 °C alebo 75/50 °C pri vonkajšej teplote -15 °C. Optimálna odporúčaná teplota podlahy pre dlhodobo sediace osoby je 25 °C, pre osoby, ktoré stoja a chodia, 23 °C. Teplota sa mení v závislosti od typu miestnosti a aj od toho, či v nej ľudia chodia v topánkach alebo nie. Teplota podlahy by z hygienických dôvodov nemala prekročiť 29 °C.

Komponenty a materiály

Podstatná časť vykurovacieho systému je zabudovaná v podlahe. Používajú sa rúrky z rôznych materiálov a s rôznymi priemermi aj vzdialenosťami. Inštalácia sa vykonáva s rúrkami rôznych priemerov, zvyčajne 10 × 2 mm, 12 × 2 mm, 16 × 2 mm, 17 × 2 mm a 18 × 2 mm. Podlahové vykurovanie sa inštaluje pomocou rúrok z vhodného plastu, kombinácie plastu a kovu alebo medi. Medzi bežne používané materiály patria zosieťovaný polyetylén (PE-X), viacvrstvové rúry PEX-AL-PEX, viacvrstvové plastovo-medeno-plastové rúry, polyetylén (PE-RT), polypropylén (PP), polypropylén PP-RCT (PP-RCT/AL/PP-RCT), polybutylén (PB) a meď (Cu). Zo všetkých materiálov sa najviac odporúča polybutén, ktorý spĺňa všetky kvalitatívne a bezpečnostné kritériá. Je odolný proti korózii a tlmí hluk v rozvodoch. Novinkou sú o niečo flexibilnejšie rúrky, ktoré uľahčujú inštaláciu vo stiesnenejších podmienkach, napríklad v malých kúpeľniach alebo toaletách alebo pod šikminou strechy.

Každý vykurovací okruh je samostatný celok. Zo zdroja tepla sa vykurovacia voda privádza do rozvádzača tepla. Rozvádzač sa skladá z rozdeľovača a zo zberača. Rozdeľovač je zvyčajne označený červenou farbou a nachádza sa v hornej časti rozvádzača, kolektor je pod ním. Rozvádzače tepla sa vyrábajú pre malé domy (niekoľko vykurovacích okruhov) aj veľké domy (12 a viac vykurovacích okruhov).

Kyslíková bariéra

Kyslík je vo vykurovacích systémoch nevítaný, pretože spôsobuje koróziu kovových prvkov vykurovacieho systému, čo znamená takmer celého kotla. Kyslík je súčasťou vzduchu, a ten je podľa Henryho zákona tiež súčasťou vykurovanej vody. Voľný kyslík plastovým rúram uloženým v podlahe neublíži, najzraniteľnejší je kotol; ak ho poškodia skorodované vnútorné súčiastky, a to aj skôr ako po dvoch rokoch, reklamáciu nikto neuzná. Kyslíková bariéra v plastových rúrkach podlahového systému výrazne zníži plochu pre difúziu kyslíka do vykurovacej sústavy.

Spôsoby inštalácie teplovodného podlahového vykurovania

Podlahové vykurovanie sa inštaluje buď v mokrom, alebo v suchom systéme. Dlho existovali len dve možnosti teplovodného podlahového vykurovania: mokrá alebo suchá inštalácia. Pred niekoľkými rokmi však bola zavedená tretia metóda pre staršie budovy - pokládka pomocou frézovania.

Mokrá inštalácia

Mokrý spôsob inštalácie zahŕňa zapustenie potrubia vedúceho vodu do mokrého, čerstvo položeného poteru. Táto metóda je vhodná pre novostavby alebo ak chcete alebo potrebujete vykonať kompletnú rekonštrukciu podlahy v staršom dome. Najprv sa na holú podlahu nanesie izolačná vrstva, na ktorú sa pripevnia teplovodné vykurovacie rúrky. Potom sa vyleje poter. Základom mokrého procesu realizácie je priame zalievanie podlahových rúrok mokrým poterom, ktorý počas sušenia prechádza objemovými zmenami. Jednoduché upevnenie rúrok ku kari rohoži je spôsob realizácie, pri ktorom dochádza občas k ich nerovnomernému rozloženiu, pretože počas zalievania sa môžu posunúť.

Suchá inštalácia

Pri modernizácii systémov podlahového vykurovania v starších domoch sa často využíva inštalácia v suchom systéme. V tomto prípade sa teplovodné potrubia kladú na izolačnú vrstvu. Na zabezpečenie lepšej distribúcie tepla sa môžu nainštalovať dodatočné teplovodivé dosky. Potrubia sú prekryté vrstvou dosiek, ktoré môžu byť vyrobené z rôznych materiálov, napr. zo sadry, dreva alebo prírodného kameňa. Nakoniec sa nainštaluje požadovaná podlahová krytina. Základom suchého spôsobu realizácie teplovodného podlahového vykurovania je ukladanie vykurovacích trubiek do vopred pripravených lisovaných systémových dosiek, ktoré výrazne skracujú dobu nábehu podlahového vykurovania. Pretože na systémovú dosku stačí naniesť tri centimetre anhydridového poteru, a nie 6,5 až 9 cm betónového poteru, ako tomu bolo u starších systémov, akumulačná vrstva je tenšia, a tak reaguje pružnejšie.

Pokládka pomocou frézovania

Táto relatívne nová metóda sa najčastejšie používa pri rekonštrukcii starších budov, keď sa podlaha nemôže zvyšovať pridávaním nových vrstiev. Pomocou špeciálneho stroja sa do suchého poteru vyfrézujú drážky, do ktorých sa potom uložia vodovodné potrubia. Nie každý poter je na to vhodný. Preto sa musia vopred preveriť individuálne podmienky. Prvým krokom je odstránenie všetkých zvyškov z povrchu poteru (napr. lepidla na koberce). Potom nasleduje frézovanie drážok v potere pomocou špeciálnej frézy, ktorá prach z vŕtania okamžite odsaje pomocou výkonného vysávača. Do týchto drážok sa potom umiestnia teplovodné potrubia.

Spôsoby kladenia rúrok

Pri inštalácii vykurovacích rúrok je možné použiť dva hlavné vzory:

• Hadí vzor: Pri tejto technike ukladania sa potrubie ukladá do paralelných radov. Táto technika je vo všeobecnosti menej komplikovaná, ale jej nevýhodou je, že rozloženie tepla je menej rovnomerné. Okrem toho je tento typ inštalácie skôr nevhodný pre malé alebo nešikovne tvarované miestnosti.
• Vzor slučky (špirálový vzor): V tomto prípade je rúrka položená v špirálovom vzore, ktorý začína od vonkajšieho okraja a postupuje dovnútra. Po dosiahnutí stredu sa vratné potrubie podobne vráti v špirále. Keďže vstupný a výstupný tok sú v tomto prípade blízko seba, celkové rozloženie tepla je rovnomernejšie.

Výhody a energetická úspornosť

Teplovodné podlahové vykurovanie ponúka viacero výhod, ktoré prispievajú k zvýšenému komfortu a úspore energie v domácnostiach.

• Pohodlie a príjemné teplo: Podlahové vykurovanie je pohodlie: nohy sú vďaka nemu v teple a hlava o niečo chladnejšia. Teplo sa šíri sálaním rovnomerne do priestoru, podobne ako slnečné teplo, a teda nedochádza k prehriatiu vzduchu pri strope a chladným zónam pri podlahe. Rovnomerné a pohodlne rozložené teplo vám umožňuje znížiť teplotu v miestnosti bez toho, aby ste obetovali pohodlie.
• Energetická úspornosť: Podlahové vykurovanie pracuje s nižšou teplotou vody v rozmedzí 30 - 40°C. V prípade klasických radiátorov hovoríme o vyšších teplotách približne 60 - 75°C. Na prvý pohľad sa rozdiel nemusí zdať veľký, ale v praxi znamená vysokú úsporu. Každý 1 °C, o ktorý sa zníži teplota vzduchu, zodpovedá šetreniu palivom o 6 %. Pri podlahovom vykurovaní to znamená ušetrenie 12 až 18 % energie. Podlahové vykurovanie si vyžaduje nižšiu výstupnú teplotu vykurovania, čo umožňuje efektívnejšiu prácu vykurovacieho zariadenia a úsporu nákladov na energiu.
• Zdravšie prostredie: Pri sálavom spôsobe vykurovania nevznikajú prúdy teplého vzduchu a nedochádza tak k víreniu prachu, čo určite ocenia alergici, či členovia domácnosti s respiračnými problémami. Menej prachu vo vzduchu vďaka veľkej vykurovacej ploche podlahového vykurovania.
• Integrácia s obnoviteľnými zdrojmi: Nízka teplota vykurovacej vody podlahového vykurovania umožňuje účinnejšie využívanie nízkopotenciálnych zdrojov nekonvenčných energií, pričom sa z hľadiska prevádzky javí na tento účel ako najvhodnejšie použitie tepelných čerpadiel a solárnych kolektorov.
• Dlhá životnosť a minimálna údržba: Životnosť týchto systémov je približne 40 až 50 rokov. Závisí to však od viacerých faktorov, ako aj napr. správne vypracovanie návrhu či odborne prevedená montáž.
• Estetika a údržba: Žiadne ohrievače, čo zjednodušuje upratovanie. Radiátory zbierajú prach a ich čistenie nie je jednoduché.

Porovnanie s radiátormi

Regulácia a tepelná zotrvačnosť

Pri návrhu regulácie si musíme uvedomiť, že pri podlahovom vykurovaní má významnú úlohu akumulácia tepla v konštrukcii podlahy. Vykurovacia plocha je veľmi hmotná, a preto je aj tepelná zotrvačnosť vykurovacej podlahy veľmi veľká. Podľa zloženia podlahy môžeme uvažovať o jej hodnote 3 až 8 hodín. Toto je príčinou, že pri veľkoplošnom podlahovom vykurovaní nie sú možné rýchlejšie zmeny vykurovacieho príkonu, a preto regulačné zásahy (napr. zmena teploty vykurovacej vody) sa prejavujú vo vykurovanej miestnosti iba pozvoľne a taktiež čas ohriatia a chladnutia je dlhý. Tento dlhý čas zahrievania je dôležité zvážiť. Systémy podlahového vykurovania musia vyhrievať veľké plochy, a preto sa zahrievajú pomaly.

Samoregulačný efekt, v dôsledku veľkej akumulačnej schopnosti podlahovej vykurovacej plochy a následnej niekoľkohodinovej tepelnej zotrvačnosti, je výrazným činiteľom, ktorý ovplyvňuje tepelný režim interiérov s takýmto spôsobom vykurovania. Pri nízkych vonkajších teplotách vplýva pomerne veľká tepelná zotrvačnosť vykurovacej podlahy priaznivo na možnosť ekvitermickej regulácie podlahového vykurovania.

Ekvitermická regulácia podľa vonkajšej teploty by sa vždy mala použiť. Pre rodinný domček, so známym a vcelku konštantným využívaním jednotlivých miestností, by sa mal použiť prídavný snímač slnečného žiarenia. Ak sa zadá individuálna regulácia jednotlivých miestností, mali by sa inštalovať termostatické ventily. Pri radových domoch pre viac rodín, kde je rôzne využívanie, vnútorné zdroje tepla i orientácia na svetové strany, odporúča sa kombinácia snímača slnečného žiarenia s termostatickým ventilom. Zvyčajne stačí použiť termostatický ventil s oddeleným snímačom vnútornej teploty, umiestneným vo vykurovanej miestnosti. Použitie jednotlivých izbových regulátorov teploty umožňuje orientáciu na dopyt a efektívne využívanie energie.

Vykurovacia krivka by mala byť vždy optimálne nastavená, t. j. pre miestnosť s najmenšími tepelnými ziskami, napr. spálňu. Nepresnosť nastavenia vykurovacej krivky podstatne ovplyvňuje spotrebu energie pri prevádzke. Regulácia teploty vykurovacej vody v závislosti od teploty interiéru sa používa iba v prípade, ak je podlahové vykurovanie určené iba na temperovanie vykurovaného interiéru. Kombináciou spôsobu regulácie podľa vonkajšej aj vnútornej teploty možno zohľadniť nerovnomernosť v tepelnej záťaži jednotlivých vykurovaných miestností alebo dosiahnutie rôznych teplôt v jednotlivých vykurovaných miestnostiach.

Vplyv nočného vypínania

Opísaný samoregulačný efekt vysvetľuje aj nasledujúce skutočnosti, ktoré vyplývajú zo spôsobu prevádzky vykurovacej sústavy. Ukázalo sa, že pre budovy s dobrou vonkajšou tepelnou izoláciou, bez rýchlych ranných zakúrení, sa stáva nočné vypínanie stratovým. Vykurovacia krivka sa musí totiž počas času zákuru zvýšiť, čím utlmí samoregulačný efekt. Rýchlym zakúrením je vplyv tohto naakumulovaného tepla podstatne potlačený. Nočné vypínanie vykurovania v dobre izolovaných budovách vo väčšine prípadov nevedie k úspore, ale práve naopak. Ohriatie v miestnosti sa po nočnom vypnutí zlepší len pri rýchlom zakúrení. Potom sa vykurovacia krivka posunie dolu a zosilnie tak samoregulačný efekt. V starších, horšie tepelne izolovaných domoch a s väčšou infiltráciou môže dôjsť nočným vypnutím vykurovania k poklesu teploty v miestnosti a ušetrí sa tak energia potrebná na vykurovanie.

Tepelný odpor podlahovej krytiny

Termický odpor ako tepelný odpor samotnej podlahovej krytiny na povrchu alebo ako odpor celej konštrukcie podlahovej vykurovacej plochy má veľký vplyv na prevádzkovú teplotu vykurovacieho média vnútri vykurovacích rúrok. Priestor s väčším tepelným odporom konštrukcie podlahy potrebuje taktiež vyššiu prevádzkovú teplotu média v rúrkach. To zase pôsobí záporne na samoregulačný efekt a tým na energetickú spotrebu tepla. Zvýšenie tepelného odporu podlahovej krytiny z hodnoty 0,02 na 0,2 m².K.W⁻¹ (napríklad pri zmene dlažby na koberec) môže podstatne zvýšiť prevádzkovú teplotu vykurovacej vody.

Zdroje tepla a kombinované systémy

Teplovodné podlahové vykurovanie využíva vodu s teplotným spádom 35/30 °C. To umožňuje použitie tepelných čerpadiel a solárnych kolektorov na ohrev vykurovacej vody pre tento typ vykurovania domov. Nízka teplota vykurovacej vody podlahového vykurovania umožňuje účinnejšie využívanie nízkopotenciálnych zdrojov nekonvenčných energií, pričom sa z hľadiska prevádzky javí na tento účel ako najvhodnejšie použitie tepelných čerpadiel. Výstupná teplota vody z kondenzátora tepelného čerpadla býva maximálne 55 °C a minimálne 35 °C. Pri silných vonkajších mrazoch sa voda ohreje pomocou tepelného čerpadla alebo solárneho systému na určitú teplotu a podľa potreby sa na vyššiu teplotu dohrieva plynovým kotlom. Energetická účinnosť plynového kondenzačného kotla nie je nikdy taká vysoká ako pri pripojení k systému podlahového vykurovania.

Tepelné čerpadlá na vykurovanie objektov je možné rozdeliť podľa prostredia, z ktorého sa získava energia, na tepelné čerpadlá zem - voda, voda - voda a vzduch - voda. Každé z týchto čerpadiel má iné vlastnosti a vyžaduje iný prístup do vykurovacej sústavy. Kým v mnohých európskych krajinách už zažili tepelné čerpadlá svoj najväčší rozmach, na Slovensku práve vstupujú do fázy intenzívneho rastu. Predaj tepelných čerpadiel kolíše najmä v závislosti od cien energií, predovšetkým pomeru elektriny a plynu, ale výrazný vplyv majú aj dotačné programy. Ohrev vody solárnymi kolektormi na podlahové vykurovanie v kombinácii s plynovým kondenzačným kotlom predstavuje efektívnu možnosť.

Kombinovanie stenového a podlahového vykurovania je dobrou investíciou z hľadiska nízkej spotreby energie, tepelnej pohody a hygieny prostredia. Podlahové vykurovanie tvorí systém so značnou akumuláciou tepla a temperuje miestnosť. Stenové vykurovanie reaguje veľmi rýchlo a pohotovo na požiadavky regulácie. Výsledkom kombinácie je rýchle a energeticky nenáročné dosiahnutie požadovanej teploty.

Samozrejme, pri pripojení tepelného čerpadla je možné pomocou podlahového vykurovania miestnosť ochladzovať. Chladiaci výkon podlahového vykurovania je však obmedzený, aby sa predišlo kondenzovaniu vlhkosti.

Dôležité aspekty pri výbere a inštalácii

Z energetického hľadiska sa odporúča, aby sa podlahové vykurovanie inštalovalo v budove, ktorá spĺňa tepelnotechnické požiadavky, tak, že priemerná tepelná strata by mala byť menšia ako 20 W/m³ alebo priemerná ročná spotreba tepla by mala byť menšia ako 70 až 80 kWh/m². To znamená, že vykurovaná budova by mala mať malé tepelné straty. Prevádzka podlahového vykurovania je v dobre tepelne izolovaných budovách obvykle bez problémov.

Pri voľbe referenčnej miestnosti sa obvykle volí miestnosť s najmenšími tepelnými ziskami. Pri objektoch s veľmi premenlivým využívaním (premenlivá vnútorná záťaž alebo rýchle zmeny zadanej teploty v miestnosti) sa samotné použitie podlahového vykurovania neodporúča. Naopak, pre bežné obytné budovy je podlahové vykurovanie vhodné vďaka jeho priaznivým vlastnostiam, čo sa týka komfortu v miestnosti.

• Tepelný odpor hornej časti podlahy by mal byť vždy, ak je to možné, nízky.
• Rozdelenie miestností: Tam, kde je to z dôvodu samostatného odpočtu vykurovacích nákladov prípustné, mali by sa miestnosti s veľmi rozdielnym využitím a orientáciou rozdeliť, ak je to možné, do samostatných okruhov s vlastnou nábehovou teplotou teplonosného média.
• Termostatické ventily sú vhodné do miestností orientovaných severným smerom, málo slnečných alebo s málo premenlivými internými zdrojmi tepla, kde sa vyžaduje individuálne nastavovanie požadovanej teploty v miestnosti.

Údržba systému

Aby vaše podlahové vykurovanie fungovalo spoľahlivo a bez zbytočných porúch, nestačí len kvalitný systém. Dôležitá je aj správna údržba:

• Tlak vody: by nemal presiahnuť hranicu 4 bary, inak hrozí poškodenie resp. rýchlejšie opotrebovanie častí vykurovacieho systému. V prípade napojenia na obecný vodovod sa odporúča namontovať do vodovodnej šachty tzv. redukčný ventil, ktorý udržuje konštantný tlak v systéme.
• Tvrdosť vody: môže predstavovať istý problém. Vodný kameň sa totiž usádza v potrubí, čím zmenšuje jeho prierez a zároveň aj vo vykurovacích zariadeniach ústredného kúrenia a teplej úžitkovej vody.
• Mechanický filter: na vstupe vody do domácnosti by mal byť namontovaný mechanický filter. Týka sa to najmä vody zo studní a vrtov, kde je väčšie riziko prítomnosti mechanických nečistôt.

Podlahové krytiny vhodné pre podlahové vykurovanie

Pokiaľ ide o podlahu, máte k dispozícii širokú škálu dizajnových možností. Len sa uistite, že výrobca schválil podlahy na použitie s podlahovým vykurovaním. Do úvahy prichádzajú tieto podlahové krytiny:

• keramická dlažba
• dosky
• prírodný kameň
• betónové tvárnice
• textilné krytiny
• PVC
• linoleum
• laminát
• parkety
• korok

Osobitnú pozornosť treba venovať tepelnej vodivosti, tá by mala zodpovedať zodpovedajúcej potrebe tepla a správaniu sa pri vykurovaní.

Riešenia od výrobcov

Spoločnosti ako Viessmann majú vo svojom portfóliu nielen rôzne zdroje tepla, ale aj príslušné príslušenstvo pre vykurovacie centrály. To znamená, že získate systém z jedného zdroja, so všetkými navzájom optimálne zladenými komponentmi priamo z výroby. Sortiment Vitoset zahŕňa rôzne typy podlahového vykurovania, ktoré sa v posledných rokoch čoraz častejšie stáva štandardom v novostavbách. Čoraz častejšie sa však modernizuje aj v existujúcich budovách.

Viessmann ponúka tri systémy pre podlahové vykurovanie:

• Systém s klincami a tackerom: Je to najlepšia voľba, pokiaľ ide o pokládku v mokrom systéme. Systém tacker pre teplovodné podlahové vykurovanie sa vyznačuje tým, že rúrky sa kladú na potiahnuté izolačné dosky a upevňujú sa špeciálnymi sponami tacker. Pri systéme s klincami sa vykurovacie rúrky kladú medzi klince a nevyžadujú si žiadne dodatočné upevnenie. Štruktúra svorníkových dosiek zaisťuje vždy minimálnu vzdialenosť.
• Modernizačný systém: Je obzvlášť vhodný pri projektoch rekonštrukcie. To znamená, že systém možno inštalovať na existujúci poter. Modernizačný systém podlahového vykurovania Viessmann je vhodný aj pre iné druhy plošného vykurovania, ako je stenové alebo stropné vykurovanie. Okrem systémových dosiek sa systém skladá z príslušných systémových rúrok. Na vytvorenie optimálneho spojenia s podkladom sa používa rýchlo tuhnúca a vysokoúčinná výplňová a škárovacia hmota. Vhodný je okrem iného betón, cementový poter, poter viazaný síranom vápenatým alebo keramická krytina.

Optimálne nastavenie systému podlahového vykurovania Viessmann je nevyhnutné. Základom je preto regulačná technika. Všetky regulačné komponenty Viessmann Vitoset spĺňajú požiadavky platného zákona o energii v budovách (GEG) a sú optimálne prispôsobené systému podlahového vykurovania Vitoset. Regulačná technika bola špeciálne navrhnutá pre kombináciu tepelného čerpadla a podlahového vykurovania.

tags: #popis #vykurovanie #teplovodne