Efektívne Polievanie Záhrady a Hospodárenie s Vodou v Dobe Klimatických Zmien

Viete, ako sa postarať o záhradu počas horúcich letných dní? Prečítajte si rozhovor so šéfredaktorkou časopisu Záhrada, Monikou Felixovou, ktorá sa podelila o svoje tipy a dlhoročné skúsenosti s pestovaním. V júli sú zvyčajne najvyššie teploty a predlžuje sa obdobie bez zrážok. Sucho často vystriedajú prívalové dažde, ktoré tiež spôsobujú nemalé problémy. Počas leta patrí polievanie k záhradnej rutine. Správne zavlažovanie nie je len o tom, aby rastliny nezvädli, ale o optimalizácii ich rastu, zdravia a minimalizácii plytvania cennou vodou. Pre úspešné pestovanie je kľúčové pochopiť, ako rastliny vodu využívajú, ako reagujú na rôzne metódy zavlažovania a aké faktory ovplyvňujú ich potrebu vlahy. Poďme sa ponoriť do detailov, ktoré vám pomôžu premeniť vašu záhradu na prosperujúci raj, a dokonca zvážiť aj ekologické aspekty, ako je zber dažďovej vody, ktorá môže byť vedená aj k vašej modrej streche.

Kedy a ako polievať: Optimalizácia pre rastliny

Jednou z najjednoduchších, no zároveň najúčinnejších stratégií je prispôsobiť čas zálievky dennému režimu. Polievanie počas horúceho slnečného dňa vedie k vysokým stratám vody odparovaním. Preto je najefektívnejšie zalievať skoro ráno alebo neskoro večer, kedy je teplota vzduchu nižšia a odparovanie minimálne.

Rastliny na záhonoch a v nádobách je najlepšie zalievať skoro ráno, prípadne v nočných hodinách, keď je pôda chladnejšia. Tento časový rámec zabezpečuje, že vlhkosť sa v pôde udrží dlhšie a rastliny ju efektívnejšie využijú. Ak máme automatickú závlahu, môžeme ju nastaviť na štvrtú alebo piatu hodinu ráno. Dôležité je tiež nechať substrát pred ďalšou zálievkou mierne preschnúť, aby sa predišlo premokreniu a možným koreňovým chorobám.

Polievať môžeme aj večer, keď zachádza slnko, treba si však uvedomiť, že všetko je veľmi rozohriate a voda sa z takéhoto povrchu rýchlo vyparuje. Vlhké listy počas celej noci vytvárajú ideálne prostredie pre rast plesní. Ak zalievame ráno, listy po zálievke rýchlejšie osychajú, čo minimalizuje riziko ochorení. Závlahu teda nastavíme na tú piatu ráno.

Ako spoznáme, že rastliny už potrebujú vodu? Existuje niekoľko indikátorov. Listy môžu začať vädnúť, strácať svoju pevnosť a lesk. Pôda v okolí rastliny sa môže javiť suchá a drobivá na dotyk. V nádobách môže byť substrát viditeľne odtiahnutý od okrajov kvetináča.

Polievanie ku koreňom je oveľa efektívnejšie ako polievanie na listy. Hoci je možné polievať aj na listy, pri večernej zálievke tým zvyšujeme riziko napadnutia hubovými chorobami, pretože vlhkosť na listoch sa udrží až do rána. Pri každej zálievke je zásadné, aby sa voda dostala priamo ku koreňom, kde je najviac potrebná pre absorpciu živín a hydratáciu rastliny. Pri manuálnom zalievaní sa ako najefektívnejšie javí zalievanie rastlín každý druhý deň väčším množstvom vody, pri ovocných stromoch raz týždenne.

Niektoré rastliny majú korene rozložené tesne pod povrchom, zatiaľ čo iné siahajú hlbšie do pôdy. Preto je efektívnejšie zalievať záhradu menej často, ale zato intenzívnejšie. Týmto spôsobom podporujeme hlbší rast koreňov a zvyšujeme odolnosť rastlín voči suchu.

Teplota zálievkovej vody by nemala byť nižšia ako teplota pôdy. Používanie príliš studenej vody môže spôsobiť rastlinám šok a negatívne ovplyvniť ich rast. Voda zo studne, prípadne z podzemnej nádrže býva tiež často chladná, takouto vodou počas dňa vôbec nezalievame. Ak by sa takáto chladná voda dostala na list, ktorý je vyhriaty a má napríklad 50 - 60 stupňov, nie je to pre rastlinu dobré. Ideálne je používať odstátu vodu, ktorá má podobnú teplotu ako okolie. Ak zalievame ručne, je ešte raz dôležité spomenúť, že voda zo studne je naozaj studená a nie je vhodná na zalievanie. Takúto vodu si najskôr načerpáme do nádrže, kde ju necháme ohriať a až potom ňou zalievame.

Špecifické nároky rastlín a pôdy

Zelenina aj ovocie sú typické tým, že na to, aby vytvárali plody, potrebujú veľa vody. To sa týka paradajok, paprík, uhoriek, kde očakávame šťavnaté plody, ale aj listovej zeleniny, ktorá je vďaka vlahe krehká. Takisto kapustovitá zelenina, či už brokolica, karfiol alebo kel, potrebujú veľa vody. Všetky tieto zeleniny potrebujeme zalievať, aby sa nám niečo urodilo. Rovnako ovocie - aby boli broskyne alebo hrušky šťavnaté a mohli sme z nich robiť napríklad džemy, potrebujú vodu. Zo zeleniny je najviac náročná plodová zelenina (paradajky, papriky, uhorky), ale aj hlúboviny (kapusta, brokolica) a koreňová zelenina (mrkva, petržlen).

Na polievanie vplýva aj typ pôdy. Veľký problém s vodou majú najmä piesočnaté pôdy alebo hlinito piesočné, pretože piesok pôsobí ako drenáž a voda cezeň veľmi rýchlo pretečie preč. Rastliny v ľahkých, piesočnatých pôdach môžeme zalievať častejšie a menšími dávkami vody, pretože sa voda rýchlo vsakuje a odparuje. Ak máme v záhrade práve takúto piesočnatú pôdu, je dobré zohnať si ílovitú pôdu a premiešať ju s našou pieskovou. Naopak, v ťažkých, ílovitých pôdach voda zadržiava dlhšie, preto je potrebné polievať menej často, ale intenzívnejšie, aby sa predišlo premokreniu.

Vo vegetačných nádobách substrát rýchlejšie presychá. Keramické črepníky udržia vlahu o niečo dlhšie ako plastové kvetináče, ktoré sú ľahšie a menej priepustné. Preto rastliny v nádobách, najmä v horúcich letných dňoch, zalievame častejšie.

Efektívne techniky a metódy zavlažovania

V dnešnej dobe sa už aj u nás používajú kvapkové závlahové hadice. Existujú rôzne typy, napríklad také, ktoré obsahujú špeciálne dierky. Sami si hadicu takto poprepichovať nemôžeme, dostala by sa tam pôda a hadica by sa zapchala. Dierky v tejto špeciálnej hadici zamedzujú tomu, aby sa do vnútra dostala pôda. Existujú aj kvapkové závlahy, ktoré dávame cielene ku konkrétnym rastlinám, takže rozostupy medzi jednotlivými kvapkadlami si vieme určiť sami. Kvapková závlaha je ideálna pre záhrady bez elektriny vďaka svojim nízkym nárokom na tlak vody. Dodáva vodu priamo ku koreňom rastlín, čím minimalizuje odparovanie a spotrebuje menej vody.

Počula som ešte o jednom type závlahy - pomocou hlinených nádob. Áno, v poslednom období sa objavili na trhu takéto zavlažovacie nádoby. Je to veľmi zaujímavý spôsob, pri ktorom k rastlinám zakopeme nádoby z neglazovanej keramiky. Nádoba sa zakope do zeme tak, že z nej trčí časť hrdla, aby do vnútra nepadala pôda a živočíchy. Tento otvor, ktorým nalievame vodu sa, samozrejme, po naplnení zakryje. Okolo nádoby sa vysadia napríklad 2 - 3 paradajky, alebo podľa veľkosti nádoby viac či menej rastlín. Áno, ja to chcem tiež vyskúšať. Našťastie, človek je tvor vynaliezavý a vymyslel alternatívu zo starých neglazovaných hlinených kvetináčov.

Mulčovanie a kyprenie pôdy

Ak nemáme dostatok času na pravidelné zavlažovanie, môžeme záhony nastlať pokosenou trávou, slamou, drvenou kôrou, štiepkou či hrubším kompostom. Nástielka pomôže udržať vlahu v pôde dlhšie, čím šetríme za vodu. Nástielka má viacero výhod: pomáha udržať vlahu v pôde dlhšie, čím významne šetrí za vodu, potláča rast buriny a postupne sa rozkladá, čím obohacuje pôdu o organickú hmotu. Ja som začala vo svojej záhrade mulčovať takmer všetku zeleninu, pretože slnko naozaj na tú pôdu praží celý deň. Často napríklad vykopávame jednoročné buriny, na ktoré si aj zanadávame. Ich úlohou v prírode je však to, aby zakryli odhalenú pôdu a ochránili ju pred eróziou. Je však prirodzené, že takúto burinu v záhonoch nechceme, pretože rýchlo rastie a konkuruje našim rastlinám. Preto ju môžeme vytrhnúť, ale ja ju napríklad nechávam priamo na pôde a slúži ako mulč. Týmto okamžite obmedzím vyparovanie vlahy a okolie rastlín sa tak neprehrieva. Mulč počas sezóny pravidelne dopĺňam a osvedčilo sa mi to naozaj viac ako klasické okopávanie a odburiňovanie.

Kyprenie pôdy v zeleninových záhonoch, najmä ak nie sú mulčované, je síce prácnejšie, ale skyprená pôda drží pôdnu vlhkosť oveľa lepšie. Kyprením sa prerušia kanáliky, ktorými sa voda rýchlo vyparuje. Okrem toho, prípadné zrážky lepšie vsiaknu do skyprenej pôdy, nezadrží ich povrchový, ťažko priepustný pôdny prísušok, ktorý je typický najmä pre ílovité pôdy.

Nástroje na zavlažovanie

V menšej záhrade, prípadne tam, kde prevažuje výsadba v nádobách, nám postačí primerane veľká krhla alebo hadica. Pri zavlažovaní hadicou však treba dôležite dbať na silu prúdu vody. Prúd by sa mal rozptýliť na malé kvapky pripomínajúce dážď a dopadať najmä na povrch pôdy, menej na listy a kvety, aby sa znížilo riziko chorôb a poškodenia. Aj z tohto dôvodu je lepšie investovať do kvalitnej ružice na hadicu, ktorá umožní regulovať prúd vody a prispôsobiť ho potrebám rastlín a záhrady. Hadicu môžeme navinúť na špeciálny vozík, čím sa predíde jej zamotávaniu a poškodeniu, čo má pozitívny vplyv nielen na naše nervy, ale aj na jej životnosť.

Praktickými pomocníkmi pri zavlažovaní záhrady, najmä trávnika, sú plošné zavlažovače a postrekovače. Existujú rôzne typy, napríklad štvorhranné na zavlažovanie pravouhlých plôch alebo kruhové na kruhové oblasti. Tieto nástroje umožňujú efektívne a rovnomerné rozprestretie vody. Najefektívnejším spôsobom zavlažovania, ktorý šetrí najviac vody a zabezpečuje jej priame dodávanie ku koreňom, je podzemná závlaha. Jej vybudovanie je síce finančne náročné a vyžaduje si plánovanie, no časom môžeme dosiahnuť výraznú úsporu vody a zabezpečiť optimálnu hydratáciu rastlín bez zbytočného odparovania.

Zber a využitie dažďovej vody: Modrá strecha a ďalšie riešenia

Najideálnejšou a najprirodzenejšou formou zálievky je dažďová voda. Ak máte možnosť jej zberu, neváhajte a začnite. Vaše rastliny to ocenia, pretože dažďová voda neobsahuje chlór ani iné chemikálie, ktoré sa často nachádzajú v úžitkovej vode, a má ideálne pH pre rastliny. Navyše, jej priaznivá teplota na polievanie je výhodou, najmä ak ju uchovávame v nadzemnej nádrži. V podzemných nádržiach sa síce nekazí, ale na zálievku zeleniny je vhodné ju pred použitím mierne ohriať. Takže zachytávanie dažďovej vody má určite zmysel. Použiť môžeme nadzemnú nádrž, ale lepšia je podzemná, a to z toho dôvodu, že voda v nej sa tak neprehrieva a nekazí.

Zbieranie dažďovej vody je ekologické, ekonomické a často jediné logické riešenie, najmä pre chaty bez elektriny. Najjednoduchším spôsobom je zachytávať vodu zo strechy pomocou zvodových rúr, ktoré ju odvádzajú do zberných sudov alebo nádrží. Pre optimálne využitie gravitácie je ideálne umiestniť sudy na vyvýšené miesto. Odporúča sa prepojiť viacero sudov pre zvýšenie kapacity. Pre väčšiu kapacitu je možné inštalovať podzemnú nádrž, z ktorej sa dá voda čerpať ručne alebo pomocou solárneho čerpadla. Voda zo strechy môže obsahovať nečistoty ako lístie či mach. Pred vstupom do zásobníka je dôležité nainštalovať sieťový filter na vodu, ktorý zachytí hrubé nečistoty a ochráni zavlažovací systém pred zanesením. Pre jemnejšiu filtráciu je účinný diskový filter. Aby ste zabránili rastu rias v zásobníkoch, umiestnite ich na tienisté miesto a zvážte pridanie prípravkov proti riasam (ak voda nie je určená na pitie).

V kontexte modernej ekologickej výstavby a záhradníctva je čoraz populárnejšie využívanie tzv. "modrých striech". Modrá strecha je strecha navrhnutá tak, aby zadržiavala, odparovala alebo pomaly uvoľňovala dažďovú vodu, čím sa znižuje odtok do kanalizácie a zmierňujú sa účinky prívalových dažďov. Zber dažďovej vody z takejto strechy, alebo dokonca aj z tradičnej strechy, ktorá je následne vedená do systému na jej využitie, je vynikajúcim spôsobom, ako maximalizovať jej potenciál. Voda zberaná z vašej modrej strechy môže byť ideálnym zdrojom pre vašu záhradu, čím sa uzatvára ekologický cyklus.

Dažďová záhrada je ďalšou z možností, ako čo najviac zadržať dažďovú vodu na vlastnom pozemku. Ide o terénnu priehlbinu, ktorá je zvyčajne vytvorená umelo. Jej dno tvorí vrstva kameniva a je do nej zvedená voda zo striech, prípadne aj zo spevnených povrchov. Priehlbina funguje ako dočasné jazierko, kde voda postupne vsiakne do pôdy. Jej steny, prípadne i dno, môžu byť vysadené bahennými rastlinami, ktoré si s kolísajúcou hladinou vedia dobre poradiť. Zelené strechy na budovách tiež prispievajú k zadržiavaniu vody na pozemku.

Typy záhradných čerpadiel

Existuje mnoho typov záhradných čerpadiel, ktoré sa používajú na rôzne účely, vrátane zalievania a zavlažovania. Delíme ich na:

• Ponorné čerpadlá: Sú určené na čerpanie vody z jedného miesta na druhé a často sú vybavené plavákom na ochranu pred chodom nasucho.
• Kalové čerpadlá: Sú vhodné na odčerpávanie splaškovej vody, žumpy, septiku a dokážu odčerpať aj nečistoty.
• Záhradné povrchové čerpadlá: Tieto čerpadlá zostávajú na povrchu a sú vhodné najmä na zavlažovanie trávnika alebo postrek záhrady. Vyžadujú dostatočný sací tlak.
• Čerpadlá do suda: Sú špeciálne navrhnuté na jednoduché použitie so zbernými sudmi na dažďovú vodu.
• Čerpadlá na čistú vodu: Sú určené na pitnú vodu alebo polievanie a delia sa na nízkotlakové a vysokotlakové.

Domáce vodárne patria tiež k tlakovým čerpadlám a odporúčajú sa v prípade nízkeho tlaku vody alebo pri používaní vody zo studne. Spodná voda bývala v našich klimatických podmienkach dopĺňaná zrážkami, ktoré teraz chýbajú. Riešením je prehĺbenie studne, prípadne jej prečistenie, alebo, ak to miestny úrad dovolí, neostáva nič iné, len poliať záhradu pitnou vodou.

Starostlivosť o trávnik v lete

Letné horúčavy dávajú trávniku poriadne zabrať - aby zostal sýtozelený, hustý a zdravý, treba zvoliť cielený prístup k starostlivosti. Letné mesiace prinášajú extrémne podmienky, ktoré kladú na trávnik zvýšené nároky. Vysoké teploty a intenzívne slnečné žiarenie priamo ovplyvňujú jeho rast a vitalitu. Metabolizmus tráv sa spomaľuje a koreňový systém je pod tlakom, pretože pôda sa rýchlejšie prehrieva a stráca vlhkosť. Dochádza k zvýšenému odparovaniu vody (evapotranspirácii) nielen z pôdy, ale aj zo samotných rastlín, čo trávnik robí náchylnejším na poškodenie suchom, škodcami a chorobami.

Správne polievanie trávnika je alfou a omegou letnej údržby. Cieľom nie je len dodať vodu, ale urobiť to efektívne, aby sa minimalizovalo jej plytvanie a podporil sa zdravý vývoj koreňov. Najideálnejší čas na polievanie trávnika je skoro ráno, ideálne medzi 4. a 6. hodinou (prípadne do 10:00). V tomto čase je teplota vzduchu nižšia, vietor slabší a odparovanie vody minimálne. Ranné zavlažovanie tiež umožňuje, aby listy trávy počas dňa oschli, čím sa znižuje riziko vzniku hubových chorôb. Večernému polievaniu by sme sa mali podľa možnosti vyhnúť - vlhké listy počas celej noci vytvárajú ideálne prostredie pre rast plesní. Ak musíte polievať večer, urobte tak medzi 16:00 a 18:00, aby steblá stihli pred zotmením uschnúť.

Všeobecným pravidlom je polievať menej často, ale výdatnejšie. Takýto spôsob podporuje hlbšie zakorenenie trávnika. Namiesto každodenného povrchového kropenia je lepšie dodať trávniku vodu raz až dvakrát týždenne v dávke približne 20-25 litrov na meter štvorcový. Táto dávka by mala prevlhčiť pôdu do hĺbky 10-15 cm. Pri ručnom polievaní hadicou polievajte pomaly. Ak si nie ste istí, či ste zaliali dostatočne, urobte jednoduchý test so špajdľou alebo skrutkovačom - ak ide do zeme ľahko, pôda je vlhká.

Ideálny čas na kosenie v lete je neskoré popoludnie alebo podvečer, keď sa tráva spamätala z poludňajšieho stresu. V lete je kľúčové zvýšiť výšku kosenia na päť až sedem centimetrov. Dlhšie steblá lepšie tienia pôdu, čím znižujú odparovanie vody a chránia koreňový krčok pred spálením. Vždy používajte len dokonale ostré nože, aby ste predišli trhaniu stebiel.

Prísun živín je dôležitý pre udržanie vitality trávnika. Ideálne sú hnojivá s postupným uvoľňovaním živín (slow-release), ktoré znižujú riziko spálenia trávnika. Zamerajte sa na hnojivá s vyšším obsahom draslíka (K), ktorý zvyšuje odolnosť voči suchu a chorobám. Vyhnite sa rýchlo pôsobiacim hnojivám s vysokým obsahom dusíka, ktoré by mohli v horúčavách trávnik poškodiť.

Hoci leto nie je ideálnym časom na intenzívnu aerifikáciu, pri extrémne zhutnenej pôde môže byť ľahké prevzdušnenie prospešné. Vykonajte ho len za miernejšieho počasia, ideálne po daždi.

Riešenie nedostatku vody a klimatické zmeny

Spomenuli sme viackrát to, že teploty rokmi stúpajú a klimatická kríza je naozaj neodvratná. Pociťujeme ju intenzívne už niekoľko rokov. Myslíte si, že záhradkárčenie sa časom nejako zásadne zmení? Určite, bude to zrejme spočívať práve v opatreniach, ktoré sme spomínali. Zaujímavé možno bude aj hydroponické kontajnerové pestovanie, pri ktorom vieme na niekoľkých poschodiach dopestovať krásne šaláty a inú listovú zeleninu. Čo sa týka domácnosti, zaujímavé bude aj využívanie takzvanej sivej alebo šedej vody. To je voda, ktorú máme z umývačiek riadu, z pračiek, zo spŕch a umývadiel. Vieme ju zrecyklovať a vyčistiť a nebudeme ju púšťať do septiku alebo do odtoku, využijeme ju na zalievanie.

Tam, kde nie je kanalizácia, sa často stavajú domy s čističkami odpadových vôd. Tam už idú aj splašky, ktoré čistia baktérie a aj táto voda sa dá využiť na zalievanie okrasných záhrad. Je možné, že aj takáto voda, pokiaľ by sme ju ešte vedeli dodatočne dezinfikovať, sa bude dať používať na zalievanie úžitkovej záhrady.

Ďalším spôsobom, ako šetriť vodou, predovšetkým v okrasných záhradách, je výber rastlín. Dnes je to veľká téma aj v odborných kruhoch. Týka sa krajinotvorby, záhradnej architektúry a cieľom je vytvárať veľmi pekné a efektné spoločenstvá rastlín, ktoré sú odolné voči suchu. V mestách sa vysádzajú napríklad na kruhové objazdy a tieto rastliny sú schopné prežiť tam dlhodobo s minimálnou zálievkou. Týka sa to aj stromov. Do okrasnej záhrady vyberajme také stromy, ktoré lepšie odolávajú suchu. Pestovanie rastlín, ktoré sú menej náročné na zavlažovanie, je ďalší efektívny spôsob, ako znížiť spotrebu vody. Vysokú spotrebu má najmä zelenina, z okrasných rastlín sú to zasa letničky. Vo všeobecnosti platí, že druhy s veľkými listami potrebujú viac vlahy ako druhy s menšími listami.

Často sa stáva, že v dnešnej dobe rastliny zavlažujeme naozaj často a tie sú potom takpovediac rozmaznané. Zvyknú si, že voda sa nachádza vždy niekde blízko povrchu a tvoria plytké korene. Keď závlaha vypadne, tieto rastliny veľmi trpia. Lepšie je uberať im vodu postupne už od jari, aby si zvykli hľadať ju v hlbších vrstvách.

Pôde vieme dodať organické látky kompostom alebo hnojom. Ak záhradkári pestujú vo vyvýšených záhonoch alebo nemeckých kopách, tak asi poznajú zákon vrstvenia organického materiálu pri ich príprave. Na dno ukladáme rôzne konáre a drevo, ktoré sa postupne rozpadá a zároveň udrží vodu. Všetok tento organický materiál zachytáva vlahu a poskytuje vysadeným rastlinám živiny. Podobne sa inšpirovali aj výrobcovia a dnes už vieme zakúpiť prídavné látky do pôdy, ktoré dokážu viazať vodu. Predáva sa to pod názvom hydrogel a je to jemný prášok, ktorý zapravíme do vrchných vrstiev pôdy a vydrží tam 5 - 7 rokov. V záhrade to nevieme tak efektívne využiť, pretože záhony sú väčšinou veľké a hydrogel je nákladný.

Ako správne polievať vysadené stromy?

V mestách sa teraz často stretávame s využívaním takzvaných stromových vakov. Tie sa starajú o závlahu stromov. Áno, je to dokonca veľmi dobrý spôsob, ako zalievať nedávno vysadené stromy. Ak máme záhradu v suchej oblasti, je to úplne ideálne. Princíp spočíva v tom, že vak naplníme napríklad raz za dva týždne a voda postupne odteká. Využiť to môžeme aj pri starších rodiacich stromoch. Ak chceme šťavnaté ovocie, kúpime si takéto vaky, ale neumiestňujeme ich ku kmeňu, ale dáme ich ďalej. Koreňový systém je asi taký rozsiahly ako koruna, čiže vaky rozmiestnime maximálne v takej vzdialenosti od kmeňa, ako končí koruna.

Starostlivosť o izbové rastliny počas dovolenky

Ešte ma zaujíma odpoveď na jednu otázku. Rozprávali sme sa o záhrade a vonkajších priestoroch. Mnohí ľudia riešia aj dilemu, ako sa postarať o izbové rastliny počas dovolenky. Ako prvé urobíme to, že ak máme rastliny na parapete, tak ich dáme napríklad do stredu miestnosti, aby neboli stále na slnku. Tie dva týždne im to neuškodí. Čo sa týka závlahy, vieme dnes už zakúpiť samozavlažovacie vaky so skutkovacím systémom na napríklad osem kvetináčov. Rastliny teda môžeme postaviť na stôl, podložiť ich igelitom (pre prípad, že by niečo nevyšlo) a závlahu nastavíme pomocou otáčania kvapkadla. Dajú sa tiež kúpiť aj také špice na pet fľaše, ktoré zapichneme do kvetináča a z obrátenej fľaše bude pod tlakom postupne voda vytekať. Ak nechceme nič kupovať, rastlinám môžeme dať väčšie podmisky a naliať im tam viac vody. Úplne najjednoduchší spôsob, ako rastliny počas dovolenky zalievať, je dať ich k sebe, zobrať vedro vody a využiť ho ako zásobáreň vody. Nastriháme si nejakú savú textíliu, ktorú máme doma a do každého kvetináča - do vrchnej vrstvy pôdy - zahrabeme jeden koniec textílie. Druhý koniec textílie zavesíme rovno do pripraveného vedra s vodou. Textília vodu nasaje a privádza ju do vrchnej pôdy v kvetináči. Je to nedokonalá záchrana, rastlinám možno počas tých dvoch týždňov trošku ovisnú listy, ale to nevadí. Monika, ďakujeme za množstvo tipov, ktoré ste dnes odovzdali našim záhradkárom. Tieto tipy môžu využiť nielen tí, ktorí sa starajú o izbové rastliny, ale aj tí, ktorí majú veľké záhrady a nevedia, ako ochrániť úrodu pred extrémnym teplom a suchom.

tags: #polievanie #pocas #dna #modra #strecha