Komplexný sprievodca pojazdnými podlahami: skladba, funkcia a požiadavky

V súčasnosti nie je ničím ojedinelým, že podlaha je nielen plochou pre každodennú prevádzku, ale aj povrchom, ktorý odoláva vysokému zaťaženiu a mechanickému poškodeniu. V priemyselnom prostredí jej význam narastá na miestach s vysokou frekvenciou pohybu ťažkých vozíkov alebo tam, kde hrozí pád ťažkých predmetov. Problematika priemyselných podláh je veľmi široká. Ich hlavnou funkciou je odolávať rôznym druhom prevádzkového zaťaženia 24 hodín denne, 7 dní v týždni. V rámci priemyselných stavieb predstavujú priemyselné podlahy najviac zaťažované konštrukcie.

Základom definície podlahy s akýmkoľvek prívlastkom je slovo podlaha. Táto je súborom podlahových vrstiev uložených na nosnom podklade vrátane zabudovaných podlahových kompletizačných prvkov, dilatačných a pracovných škár, ktoré spoločne zabezpečujú funkčné vlastnosti konštrukcie. Aj keď priemyselné podlahy musia odolať vyšším zaťaženiam, nenesú zaťaženie samotnej budovy, pretože túto funkciu plnia pásové alebo bodové základy.

Typy pojazdných podláh a ich využitie

Halové budovy sú stavebné objekty s voľnou dispozíciou, zväčša s veľkými rozponmi, využívané na účely výroby, opráv, skladovania, predaja, ale aj na zhromažďovanie alebo tranzit ľudí, alebo na športové a kultúrno-spoločenské podujatia. Vo všeobecnosti najviac namáhanou konštrukciou je v halových stavbách podlaha. Logistické a výrobné haly sú navrhované s ohľadom na maximálne využitie priestoru haly a zároveň optimalizáciu systému distribúcie a krátkodobého uskladnenia tovaru. Od priemyselných podláh v týchto halách zákazník zároveň vyžaduje ľahké a nízkonákladové udržiavanie a nízku prašnosť.

Halové budovy charakterizuje veľká podlahová plocha, no majú ešte ďalšiu špecifickú črtu prameniacu práve z ich funkcie. Či už sú to stavby s výrobnou, skladovacou, tranzitnou alebo kultúrno-spoločenskou funkciou, ich prevádzka si zvyčajne vyžaduje veľkoplošné obslužné komunikácie a/alebo parkovacie plochy. Spoločne ich možno pomenovať priemyselné podlahy. S ohľadom na definíciu halových budov možno konštatovať, že aj nákupné centrá (obchodné domy), polyfunkčné alebo rezidenčné budovy patria do tejto skupiny stavebných objektov. Minimálne v suterénnych, respektíve podzemných častiach týchto budov sa totiž nachádzajú prvky typické pre halové budovy. Za ostatné roky sa z hľadiska štvorcových či kubických metrov v priemere zrealizovalo najviac halových budov.

Pojazdné podlahy na teréne a stropoch

Zatriedenie podlahy do uvedených kategórií relatívne bezpečne vymedzuje schému zaťaženia konštrukcie a predpokladanú agresívnosť prostredia. Pojazdné podlahy sú určené pre peších a zaťaženie dopravnými prostriedkami. Rozoznávame:

• Podlahy na teréne - využívajú sa v jednopodlažnej výstavbe bez podzemných priestorov. Podlahová konštrukcia sa zhotovuje priamo na upravenom a zhutnenom teréne/podloží. Je vhodné, aby sa úroveň takejto podlahy umiestňovala na násyp a aby bola dostatočne vyvýšená nad okolitý upravený terén (aspoň 200 mm). Dôležitú rolu ovplyvňujúcu kvalitu výslednej podlahy zohrávajú vlastnosti pôdy, hĺbka premŕzania, vlhkosť pôdy a hrúbka a frakcia násypu (približne 200 mm násypu kameniva frakcie 63 mm).

• Podlahy na stropoch - sú uložené na tuhej nosnej konštrukcii stropu. Zvyčajne sa zhotovujú ako plávajúce, teda do skladby podlahy je zaradená aspoň jedna izolačná vrstva. Cieľom je zabezpečiť splnenie všetkých požiadaviek na úžitkové vlastnosti a, navyše, zabezpečiť tepelnú pohodu a zabrániť prenášaniu hluku a vibrácií do nosných konštrukcií. Pozor, termín plávajúca podlaha je v stavebníctve používaný vtedy, keď obsahuje vo svojej skladbe aj zvukovo-izolačnú vrstvu. Čiže plávajúca podlaha môže byť drevená aj laminátová.

Materiály pre nášľapné vrstvy pojazdných podláh

Nášľapnú vrstvu priemyselnej podlahy možno realizovať z rozličných materiálov. Z hľadiska materiálového zloženia ide prevažne o betónovú nosnú konštrukciu rôzne vystuženú s rôznymi povrchovými úpravami alebo nášľapnými vrstvami. Aj po zjednodušení zostávajú v hre minimálne dve materiálové a/alebo technologické bázy. Prvou je nosná vrstva podlahy - prakticky vždy betónová doska (rôzne vystužená). Druhou je nášľapná vrstva, ktorá sa navrhuje podľa špecifických požiadaviek prevádzky. Najčastejšie sa využívajú tri spôsoby zhotovenia nášľapnej vrstvy:

1. Nášľapná vrstva sa neaplikuje, t.j. betónová doska je zároveň nášľapnou vrstvou (napr. pre obslužné komunikácie).

2. Nášľapná vrstva je tvorená silikátovým vsypom do betónovej dosky, čím sa vytvorí umývateľná, tzv. pancierová podlaha.

3. Na betónovej doske sa zhotoví povrchová úprava z iného materiálu.

Konkrétne materiály a ich vlastnosti:

• Drevená podlaha - využívala sa prevažne v športových halách. Nebojte sa použiť pre podlahovku drevené parkety, pokiaľ sú lepené, tak majú lepší prestup tepla ako napr. laminátová podlaha uložená na podložke, ktorá je nežiadúcim izolantom. V samotnom porovnaní materiálov drevo vs. PVC dlaždice je teplo priaznivou výhodou dreva.

• Laminátová podlaha - na veľkoplošných podlahách, respektíve v halových budovách sa využíva len ojedinele.

• Dláždená podlaha - je odolná proti opotrebovaniu a ľahko ju možno čistiť. Často sa využíva v občianskych stavbách, administratívnych budovách, vstupných halách a obchodoch. Dlaždice môžu byť keramické, betónové (obyčajné, granitové, terrazzové), kamenné (platne, mozaiky).

• Celistvá mazaninová podlaha - zvyčajne sa aplikuje pri sanácii porúch podláh alebo v prípade zmeny výrobnej alebo skladovej prevádzky na iný typ prevádzky. Využíva sa spriahnutie s pôvodnou nosnou vrstvou podkladu. Vlastnostiam mazaniny (maximálne zrno kameniva Dmax) sa prispôsobuje aj minimálna odporúčaná hrúbka.

• Povlaková podlahovina - kladie sa na roznášaciu vrstvu podlahy (poter). Do tejto skupiny patria linoleové, gumové alebo PVC podlahoviny. Ľahko sa dajú čistiť, tlmia nárazy (hluk) a sú teplé.

  • PVC dlaždice Fortelock - Vďaka starostlivo vybraným materiálom sú tieto dlaždice vysoko odolné voči mechanickému poškodeniu. Podlahy Fortelock ľahko odolávajú zaťaženiu spôsobenému vysokozdvižnými a paletovými vozíkmi, čo je základná požiadavka na podlahy v priemyselných areáloch. Vďaka pružným vlastnostiam PVC dlaždíc Fortelock je podlaha schopná tlmiť nárazy. Pri páde ťažšieho predmetu, napríklad kladiva, náradia či nejakej väčšej súčiastky, sa podlaha sa nerozbije, ako sa to môže stať pri betónových podlahách alebo pri bežných keramických dlažbách. Mechanicky odolná podlaha od Fortelock je ideálnym riešením pre tých, ktorí hľadajú podlahu schopnú odolávať náročným priemyselným podmienkam. Industry Ultra predstavuje podlahu pre vysoké zaťaženie a Industry dlaždice s hrúbkou 7 mm sú tiež pre vysoké zaťaženie.

• Kobercová podlahovina - na roznášaciu vrstvu sa kladie voľne alebo sa lepí. Vyznačuje sa náročnou údržbou, zložitým čistením, tlmením hluku a nízkou tepelnou prijímavosťou.

• Liata podlaha - na zhotovenie sa používajú samonivelačné materiály na báze epoxidových živíc. Využíva sa v prevádzkach s vysokými nárokmi na čistenie podlahy a tesnosť proti prieniku napríklad nebezpečných látok.

Epoxidové podlahy

Epoxidové podlahy sú v poslednej dobe čoraz populárnejšie vďaka svojej odolnosti, estetike a širokej škále použitia. Epoxidová podlaha je typ syntetickej živicovej podlahy, ktorá sa kladie najčastejšie na betónové podklady. Je zložená z polymérových živíc a amínového tužidla. Najčastejšie používané, ekonomické riešenie sa aplikuje v dvoch vrstvách, ktorých hrúbka je len niekoľko sto mikrónov.

Aplikuje sa väčšinou v hrúbke 2-4 mm, ktorá zaručí dokonalo rovný a hladký povrch. Epoxidová podlaha vytvára jednoliaty hladký povrch bez špár a spojov. Epoxidové podlahy je možné aplikovať na mnohé podklady bez toho, aby bolo nutné odstrániť existujúcu podlahu.

Výhody epoxidových podláh:

• Sú vynikajúcou voľbou pre mnohé komerčné a priemyselné priestory, ale v poslednom čase aj pre domácnosti.

• Epoxidová podlaha je skvelým riešením na ochranu pochôdzných častí technických miestností alebo garáží pred opotrebovaním pri ich intenzívnom používaní.

• Priemyselná epoxidová podlaha môže zlepšiť viditeľnosť vo veľkých priestoroch (priemyselné haly, sklady, garáže a pod.), keďže lesklý povrch odráža svetlo.

• Vďaka širokým farebným možnostiam sa dajú rôznofarebným náterom vymedziť a vyznačiť na podlahe jednotlivé zóny, napríklad dopravné komunikácie, nebezpečné priestory a podobne. Epoxidovú podlahu je možné realizovať v mnohých farebných modifikáciách, väčšinou s lesklým povrchom.

• Obnova pri opotrebovaní epoxidového náteru z veľmi vysokej záťaže je pomerne rýchla a jednoduchá.

Nevýhody epoxidových náterov (tenkých vrstiev):

• Všetky nerovnosti z podkladu sa prekreslia, čo často nie je z estetického hľadiska žiaduce, preto odporúčame takýto podklad pred vlastným náterom vhodne upraviť.

• Nerovný povrch taktiež sťažuje čistenie a údržbu a dochádza k zvýšenému usadzovaniu nečistôt.

Príprava podkladu a konštrukčné riešenia

Prvým krokom pred začatím aplikácie každej, a teda aj epoxidovej podlahy, je čistenie a príprava podkladu. Tento musí byť pevný, nosný, suchý, bez trhlín, čistý a zbavený látok (špina, olej, mastnota), ktoré obmedzujú priľnavosť. Cementové a kalciumsulfátové potery musia byť obrúsené a vysaté. Priľnavosť znižujúce alebo labilné vrstvy ako zvyšky separačných prostriedkov, uvoľneného lepidla, stierkovacej hmoty, podlahoviny alebo náteru je nutné odstrániť odkartáčovaním, odbrúsením, odfrézovaním alebo otryskaním. Kvalitné vykonanie dilatačných škár a veľmi dobrá stavebná pripravenosť podkladu pred samotným vyliatím betónovej dosky sú kľúčové. Podkladová plocha by mala byť úplne vyrovnaná a pokrytá dvojitou vrstvou PU alebo PVC fóliou tak, aby horná vrstva fólie mohla spoločne s betónovou doskou voľne kĺzať po spodnej vrstve.

Nakoľko realizácia brúseného a lešteného povrchu predstavuje ako z názvu vyplýva len povrchovú úpravu podlahy, je veľmi dôležité zvoliť správnu variantu betónovej konštrukcie, ktorá musí zabezpečiť statickú únosnosť. Po zvolení vhodnej podlahovej konštrukcie prichádza na rad výber povrchovej úpravy. Betónový povrch tvorí len brúsený a leštený betón. Vsypový povrch vzniká, keď sa do povrchu betónovej konštrukcie podlahy aplikuje vsyp z tvrdého plniva, čím sa vytvorí ešte odolnejší povrch. Syntetický povrch - jedná sa o rôzne typy syntetických terazzo. Na vyzretý povrch betónovej konštrukcie podlahy sa aplikuje zvolený druh syntetickej podlahy. Ako posledný krok pri brúsení je zapečatenie povrchu špeciálnou impregnáciou zvolenou na základe typu podkladu.

Podlahy s podlahovým vykurovaním

V súčasnosti nie je ničím ojedinelým ani zabudovanie vykurovacieho systému do podlahy. Vykurované podlahy sú podlahy, ktoré majú v roznášacej vrstve zabudovaný systém vykurovacích rúrok, káblov alebo rohoží. Vykurované podlahy kladú špecifické nároky na všetky vrstvy podlahy. Zo spodnej strany by mala byť roznášacia vrstva dostatočne tepelne izolovaná. Mala by mať vysokú objemovú hmotnosť, ktorá zaručuje dobrú tepelnú vodivosť a akumulačnú schopnosť. Vrstvy podlahy nad roznášacou vrstvou by tiež mali mať dobrú tepelnú vodivosť.

Skladba podlahy pre podlahové kúrenie:

1. Podlahová krytina: Na nášľapnú vrstvu nám stačí rezervovať 10 mm. Vo väčšine prípadov je táto hrúbka dostačujúca, samozrejme pokiaľ si vyberiete podlahu masívnejšiu použite jej skutočnú hrúbku. Ak ešte nemáte krytinu vybratú, rezervujte si radšej 15 mm. Z hľadiska prestupu tepla je na tom najlepšie keramická dlažba, najhoršie plávajúca podlaha s použitím penovej podložky.

2. Roznášacia vrstva (poter nad podlahové kúrenie): Normová hodnota hrúbky cementového poteru vrátane uloženej vykurovacej rúrky je 65 mm. V zásade platí, že prekrytie trubky by malo byť aspoň 45 mm. Minimálna hrúbka roznášacej vrstvy závisí od konkrétneho systému podlahového vykurovania (najnižšia prípustná hrúbka je 35 mm a viac). Myslite na to, že poterom dorovnávame aj prípadné nerovnosti podkladu, takže jeho hrúbku svojvoľne nezmenšujte, aby sa nestalo, že v určitých miestach nebude krytie dostatočné.

   • Anhydritový poter: Pokiaľ už teraz viete, že nemáte dostatočnú konštrukčnú výšku na plnohodnotnú skladbu podlahového kúrenia, je možné cementový poter zameniť za anhydritový. Pri týchto poteroch platí, že minimálne krytie by malo byť aspoň 35 mm. Anhydrit nám umožní rýchlejší nábeh podlahovky, má lepšiu elasticitu a menšie nároky na konštrukčnú výšku.

3. Tepelná izolácia: Systémová doska pre podlahové kúrenie sa dodáva v hrúbke 30 mm, čo zodpovedá minimálnej normovej hodnote 0,75 W/m2.K medzi vykurovanými priestormi, zabezpečí smer tepelného toku podlahového kúrenia smerom nahor a navyše pri použití polystyrénu EPS-T s útlmom kročajového hluku, pri hrúbke 30 mm je zabezpečený útlm požadovaných 28 dB. Pokiaľ sa bavíme o spodnom podlaží nad zeminou, platí preň hodnota tepelného odporu 2,50 W/m2.K. Z tejto hodnoty vieme zjednodušeným výpočtom určiť minimálnu hrúbku polystyrénu (EPS), ktorá je 100 mm. Použijeme teda 30 mm systémovú dosku a podložíme ešte 70 mm prídavnej izolácie.

   • Typy izolačných dosiek: Rozdeľujeme ich na systémové dosky s výstupkami a tzv. systémové dosky tacker. Kým pri prvej je vykurovacia trubka vtláčaná priamo medzi výstupky, pri druhom type je doska rovná a prichytávame rúrku príchytkami. Z hľadiska materiálu ich najčastejšie delíme na dosky z materiálu EPS bez kročajovej izolácie a EPS-T s kročajovou izoláciou.

   • Alternatívna izolácia: Pokiaľ nechceme systémovú dosku vôbec použiť, je potrebné akceptovať tieto minimálne hrúbky 30 resp. 100 mm a nahradiť ich stavebným polystyrénom EPS určeným pre podlahové systémy, tzn. odolávajúcim zaťaženiu minimálne 100 kPa. Takýto polystyrén sa označuje EPS100 (tvrdený styrodur označujeme XPS a zväčša odoláva zaťaženiu 300 kPa a viac). Najčastejšie používanou tepelnou izoláciou do podláh u nás je v súčasnosti polystyrén EPS. Vyhráva najmä vďaka cene a dostupnosti. Pre rodinné domy do podláh s bežným zaťažením je vhodný EPS 100S. Ak sa neuspokojíte s polystyrénom EPS, na trhu nájdete aj minerálnu vatu, špeciálne upravovanú na podlahy, ktorá má lepšiu schopnosť tlmiť kročajový hluk a prispôsobivosť na nerovný povrch.

4. Prídavná tepelná izolácia pod podlahové kúrenie: Platí zásada, čím viac tepelnej izolácie, tým lepšie. Keď si zrátame minimálne hrúbky vrstiev podlahovej krytiny 15 mm + poter 65 mm + systémová doska 30 mm, dostaneme výslednú hrúbku 110 mm, čo je vlastne minimálna výška podlahy pre podlahové kúrenie medzi vykurovanými priestormi. Na prízemí k tomu musíme pridať min. 70 mm izolácie. Práve do tejto vrstvy prídavnej izolácie ukladáme i ďalšie inštalačné rozvody od vodoinštalácií, rozvodov kúrenia k rozdeľovačom až po kanalizáciu. Hlavne odpadové rúry vzhľadom na svoju hrúbku bývajú častokrát problém, preto s nimi treba od začiatku rátať a určiť hrúbku vrstvy prídavnej izolácie takú, aby prekryli aj najvrchnejšiu časť inštalácií. Netreba tiež zabúdať na prípadné križovanie rúrok, resp. častý prípad križovania vodovodu a elektroinštalácií. Samotné inštalácie je pritom potrebné uložiť čo najúspornejšie.

5. Hydroizolácia: Voda je veľmi neskrotný živel a v dome vie narobiť poriadnu šarapatu. Preto venujte dôkladnej hydroizolácii patričnú pozornosť. Veľmi obľúbeným hydroizolačným materiálom je asfalt. Využívajú sa rôzne nátery, stierky či pásy. Tieto materiály sú modifikované rôznymi prímesami. Na prízemí kladieme polystyrén na hydroizoláciu. Tá je zo živičného materiálu a neodporúča sa priamy styk týchto dvoch materiálov, pretože časom môže dôjsť k znehodnoteniu polystyrénu. Oddeľte ich určite fóliou. Polyetylénové fólie (PE) sa používajú ako pružné, lacné separačné fólie s dlhou životnosťou.

Kľúčové vlastnosti a požiadavky na pojazdné podlahy

Podlahy musia spĺňať rôzne požiadavky v súvislosti so základnými požiadavkami na stavby, v súvislosti s požiadavkami prevádzky, jej bezpečnosti pre ľudí, zvieratá a životné prostredie. Pre navrhovanie a zhotovovanie podláh sa podľa STN 74 4505 vzťahujú nasledovné relevantné ustanovenia: Podlaha sa musí navrhnúť podľa funkcie a účelu priestoru, v ktorom sa má nachádzať, tak aby spĺňala príslušné požiadavky na vlastnosti. V Českej republike bola spracovaná revízia podlahárskej normy ČSN 74 4505 a je v platnosti od mája 2012.

Medzi najdôležitejšie vlastnosti patria:

• Odolnosť proti opotrebovaniu - ovplyvňuje životnosť nášľapnej vrstvy podlahy vrátane jej hygienických vlastností (napríklad prašnosť). Podstatná je pri nášľapných vrstvách s tvrdosťou väčšou ako 3 (podľa Brinella).

• Tvrdosť povrchu (SH30-SH200) - vyžaduje sa v prípade použitia horečnatých maltovín.

• Odolnosť proti rázu - vyjadruje energiu nárazu, respektíve prácu potrebnú na porušenie vzorky. Musí sa deklarovať pri materiáloch na báze syntetickej živice. Napríklad v prípade cementových poterov ide o dobrovoľne deklarovanú vlastnosť.

• Pružnosť - meria sa odolnosťou podlahy proti porušeniu celistvosti pri namáhaní ohybom.

• Prídržnosť (B 0,2-B 2,0) - výrobca ju musí deklarovať pri poterových materiáloch na báze syntetickej živice. V prípade maltovín je jej deklarovanie dobrovoľné.

• Odolnosť proti sústredenému zaťaženiu - je významná najmä v skladových halách s regálovými systémami, kde v mieste päty regálu pôsobí na podlahu bodové zaťaženie. Bodové zaťaženie podlahy je miera toho, akú hmotnosť môže podlaha uniesť na malej ploche, zvyčajne sa meria v centimetroch štvorcových.

• Dynamické zaťaženie - vzťahuje sa na zaťaženie, ktoré sa pohybuje alebo mení, ako napríklad zaťaženie od vozidiel pohybujúcich sa po podlahe.

• Odolnosť proti mrazu - má význam pre tie podlahy, ktoré môžu byť vystavené účinkom mrazu v nasiaknutom stave. Zisťuje sa expozíciou vzoriek nasiaknutých vodou cyklom zmrazovania a rozmrazovania.

• Tepelný odpor - určuje sa najmä pre priestory s trvalým pobytom ľudí, respektíve pre podlahy nad nevykurovaným priestorom. Celková rovinnosť vnútornej podlahy s dokončeným povrchom je dôležitá.

• Vodonepriepustnosť - je dôležitá tam, kde sa zamýšľa použitie poterovej malty na odolnosť proti prenikaniu vody.

• Odolnosť proti kyselinám, lúhom, soli a olejom - dôležitá v špecifických prevádzkach ako sú poľnohospodárske objekty, kde podlahy musia byť trvácne, odolné proti obrusu a mechanickému poškodeniu, musia byť vyspádované k odtokom a odolné proti kyselinám.

• Reakcia na oheň - hodnotí sa triedou reakcie na oheň podľa STN EN 13501-1. V prípade, že je nášľapná vrstva vyrobená z nehorľavého materiálu, hodnotí sa triedou A.

• Hygienické vlastnosti - Podlahy a použité materiály nesmú umožňovať rast húb a existenciu mikroorganizmov a hmyzu. Prípadné dutiny v podlahe nesmú umožňovať usádzanie mikroorganizmov a hmyzu alebo musia byť ľahko prístupné a čistiteľné.

• Bezpečnosť pri užívaní - je ďalšou vlastnosťou, ktorá sa zohľadňuje.

  • Klzkosť, respektíve odolnosť proti šmyku (pošmyknutiu) - hodnotí sa pre jednotlivé typy nášľapných vrstiev a podľa charakteru prevádzky (či hrozí pošmyknutie) podľa STN 74 4507. Podlahy všetkých obytných a pobytových miestností musia mať protišmykovú úpravu povrchu zodpovedajúcu hodnotám uvedeným v tomto článku. Do tejto kategórie patria aj terasy, balkóny, lodžie a pod. Pre pochôdzne časti verejných budov, vrátane stavieb často navštevovaných verejnosťou (napr. kultúrne domy, obchody, administratívne priestory), platí tiež požiadavka na protišmykovú úpravu povrchu.

  • Rovinnosť povrchu podlahy - Ak sa nášľapná vrstva skladá z prvkov, nesmú byť výrazne zapustené, ani vystupovať nad úroveň podlahy. Prípustná nerovnosť povrchu podlahy podľa STN 73 0225 je ±2 mm v miestnostiach pre pobyt osôb a ±3 mm v ostatných miestnostiach, a to na vzdialenosti 2 m vo všetkých smeroch. Hotová podlaha sa posudzuje z výšky 160 cm (z úrovne očí priemerne vysokého človeka) pri takých svetelných podmienkach, pri akých sa bude používať. Azda najzávažnejšia požiadavka z pohľadu bezpečnosti je kritérium miestnej rovinnosti podlahy. Táto sa udáva ako medzná odchýlka výškovej úrovne podlahy v mm vztiahnutá na dvojmetrový úsek. V Českej republike (podľa ČSN 74 4505) sa zvlášť pre výrobné a skladovacie haly povoľuje maximálna odchýlka miestnej rovinnosti ±5 mm/2 m. V zmluvách o dielo sa s obľubou využíva formulka „…zhotoviť v zmysle platných technických noriem“. Potom, pri realizácii podlahy, sa musia dodržať normové požiadavky. V zmluve o dielo sa môžu dohodnúť aj iné požiadavky na miestnu rovinnosť - podľa iných noriem (napr. DIN 18 202).

• Stálofarebnosť - podlaha musí byť stálofarebná. Znamená to, že farebnosť povrchu podlahy sa vplyvom prostredia a údržby nesmie meniť. Podľa normy sú prípustné len pozvoľné zmeny, ktoré pôsobia v celej ploche rovnomerne a nemajú negatívny vplyv na celkový vzhľad. Hodnotenie je však subjektívne.

• Lesk plochy podlahy - norma obsahuje požiadavku na lesk plochy podlahy, a to tak, že na povrch podlahy sa používajú zásadne len nelesklé materiály a povrchové úpravy.

Tolerancie rovinnosti podláh podľa STN 73 0225

Tolerancie geometrických charakteristík a odchýlok sa uvádzajú v STN 73 0225. Nižšie uvádzame všeobecné požiadavky na rovinnosť povrchu podlahy:

Bezpečnosť a prevádzka pojazdných podláh

Ideálne by bolo zakomponovať do obchodných podmienok parametre budúcich dopravných prostriedkov, charakteru prevádzky a maximálnej povolenej rýchlosti definovaním konkrétnych požiadaviek na miestnu rovinnosť. Takmer neodmysliteľná premávka dopravných prostriedkov (vysokozdvižné vozíky - VZV) na priemyselných podlahách s veľkými odchýlkami v miestnej rovinnosti potom so sebou obnáša bezpečnostné riziká. Odchýlky miestnej rovinnosti spôsobujú dve priame a jedno nepriame riziko.

• Pohybujúci sa VZV má zdvihnuté bremeno, jeho ťažisko sa nachádza vyššie a pri prejazde po neprípustnej nerovnosti hrozí strata stability a preklopenie.

• Druhý nebezpečný prípad je zakladanie tovaru do regálov, ktoré sú nezriedka vysoké 10 m. Ak VZV stojí na nerovnosti, potom pri zakladaní tovaru vo veľkej výške môže nastať problém s narazením do konštrukcie regálového systému, pretože nerovnosť podlahy sa prejaví horizontálnou odchýlkou na vysunutom ramene zakladacej vidlice.

• Ak sa VZV naopak pohybujú s nedostatočne zdvihnutým bremenom, môžu narážať do nerovností podlahy (najmä na styku kontrakčných a pracovných celkov) a deštruovať ich nielen dynamickým zaťažením prejazdmi, ale aj horizontálnymi účinkami nárazov paliet (bremien).

Pre priemyselné podlahy je v poslednom období charakteristické využitie rozptýlenej výstuže, ktoré podporuje zdvihnutie hrán a rohov kontrakčných celkov. Na rozhraní dvoch kontrakčných celkov nie je zabezpečené ich spolupôsobenie. Ich zaťažovaním v tejto oblasti dochádza jednak k ich lokálnej deformácii (vplývajúce na aktuálnu stabilitu VZV) a k deštrukcii podlahy.

Okrem prevádzky dopravných prostriedkov sa na priemyselnej podlahe pohybujú aj ľudia. Je preto nevyhnutné, aby bola podlaha bezpečná aj pre nich. Okrem toho aj pre podlahy platia zásady návrhu bezpečnostných zariadení (napr. zábradlí) na schodiskách, rampách a nad voľnými okrajmi rôznych priehlbní a pod. Z hľadiska organizácie dopravy by mali byť vyznačené dopravné koridory, a pokiaľ je to možné, mali by sa nachádzať v dostatočnej vzdialenosti (min. 1 m) od stien a technologických zariadení.

V špeciálnych prevádzkach sa na podlahy kladú aj iné bezpečnostné požiadavky, napríklad antistatickosť alebo neiskrivosť v priestoroch, kde existuje nebezpečenstvo výbuchu. Konateľ spoločnosti POLYFORM Ing. Milan Breza zdôrazňuje, že vzhľadom k tomu, že nie je možné zistiť chemické zloženie hydroizolácie a následne posúdiť možnú dodatočnú reakciu vodotesnej izolácie a polystyrénu, je dôležité dodržiavať osvedčené postupy a odporúčania výrobcov.

tags: #pojazdna #podlaha #skladba