Podlahové vykurovanie predstavuje jeden z najkomfortnejších spôsobov vykurovania budov, založený na princípe rovnomernej distribúcie tepla prostredníctvom vykurovacích rúr integrovaných priamo v podlahe. Pre optimálnu funkčnosť systému je nevyhnutné dodržiavať špecifické technické pravidlá počas jeho návrhu aj samotnej realizácie.
Podlahové vykurovanie funguje na princípe sálania, ktoré prináša príjemný pocit tepla podobný hrejivým slnečným lúčom na jar. Vykurovacia voda odovzdáva teplo betónovému poteru, z ktorého teplo sála smerom nahor do miestnosti.
Prečo si vybrať podlahové vykurovanie?
Teplovodné podlahové vykurovanie sa dlhodobo teší veľkej popularite a aj preto je to najčastejšie používaný typ vykurovania pre novostavby, ako aj rekonštrukcie rodinných domov a iných bytových či nebytových priestorov. Správne navrhnutá a zrealizovaná „podlahovka“ môže v rodinnom rozpočte ušetriť nemalé finančné prostriedky.
Medzi najdôležitejšie vlastnosti podlahového vykurovania patria:
- teplo sa v miestnosti šíri rovnomerne
- výrazne znižuje prevádzkové náklady
- pomáha pri interiérovom designe (nie je vidieť = nezavadzia, nešpatí)
- znižuje vírenie prachu
Najväčšou výhodou podlahového vykurovania je samotný spôsob odovzdávania tepla do miestnosti, ktorý je realizovaný prostredníctvom sálania tepla naakumulovaného v podlahovej doske (poter), na ktorej sa nachádza podlahová krytina. Tento druh sálania tepla zabezpečí okrem iného rovnomerné rozloženie tepla v rámci celej miestnosti, kedy teplo prirodzene stúpa smerom hore a tak vykuruje celú miestnosť.
Pokiaľ ide o pocitové teplo, respektíve pocit, či je miestnosť dostatočne vykúrená alebo nie, má opäť „podlahovka“ navrch, keďže pre zabezpečenie rovnakej teplotnej pohody v porovnaní s bežnými radiátormi potrebuje podlahové kúrenie vykurovať miestnosť aj o 2 až 3°C menej. V reálnych podmienkach je podlahové vykurovanie efektívnejšie v spotrebe energie o 10 až 15% v porovnaní s konvenčným vykurovaním radiátormi.
Ak si do toho započítame aj zdravotné hľadisko, keďže podlahovka výrazne znižuje prašnosť prostredia, tak sa dostávame k úplne jasnej voľbe. Aj preto je v dnešnej dobe inštalácia podlahového vykurovania najčastejšou voľbou.
Typy podlahového vykurovania
Okrem teplovodného existuje aj elektrické podlahové kúrenie. To využíva priame vykurovanie elektrinou pomocou vykurovacích rohoží, káblov alebo fólií. Okrem toho existuje aj tzv. suché podlahové kúrenie.
Hlavný rozdiel medzi suchým a klasickým (mokrým) systémom spočíva v poterovej vrstve. Na suchú podlahovku sa betón nedáva, zatiaľ čo na klasické podlahové kúrenie ide normálne niekoľko centimetrov betónu.
Základné komponenty a vrstvy podlahového vykurovania
Aby podlahovka fungovala 100 % efektívne a spoľahlivo, musí kúrenár dodržať postup montáže každej z týchto súčastí. Ak si odmyslíme izolácie, voľbu vhodného poteru, správne navrhnutú a realizovanú reguláciu či úpravu vody vo vykurovacom okruhu zostávajú nám len základné stavebné prvky každého podlahového vykurovania a to sú: rozdeľovacie zostavy (rozdeľovač), kotviaci systém potrubia a potrubie.
1. Izolácia a hydroizolačná fólia
Prvou vrstvou v konštrukcii podlahového vykurovania je izolácia. Tá zabraňuje tomu, aby teplo unikalo do iných priestorov. Polystyrén pod podlahové kúrenie alebo iný izolačný materiál je obvykle položený priamo na betónovej podlahe, spodnú vrstvu teda tvorí hydroizolačná fólia.
Hrúbka a kvalita tepelnoizolačnej vrstvy pod vykurovacou plochou majú zásadný vplyv na efektivitu systému. Čím lepšia izolácia, tým menšie tepelné straty smerom nadol. Pri nevykurovanom priestore pod podlahou by strata tepla nemala prekročiť desať percent celkového výkonu. Ako tepelne izolačný materiál sa často používa extrudovaná polystyrénová pena vo forme dosiek s pohodlným spojením.
2. Kotviaci systém potrubia
Nad izolačnou vrstvou je uložený nosný systém podlahového vykurovania. Kotvenie podlahového kúrenia môže mať rôzne podoby. Systémy môžeme rozdeliť na tri základné druhy: Systémové izolačné dosky, Prichytávanie do izolácie a Tacker systém.
Systémové izolačné dosky
Tento spôsob inštalácie je často preferovaný, pretože hlavným dôvodom je fixácia potrubia a tiež čas realizácie. Pri systémovej izolačnej doske odpadá potreba povrchových fólií a systém môže inštalovať aj jeden človek, čo znižuje náklady na realizáciu. Potrubie je fixované tak, že sa nepohne ani pri aplikácii poteru. V prípade, že potrubie nie je dostatočné fixované, môže sa pri aplikácii poteru potrubie pohnúť a zúžiť tak požadované rozostupy, čo má za následok nerovnomerné rozloženie tepla v akumulačnej vrstve.
Príkladom sú nopové dosky, ktoré sú vyrobené z plastu a na povrchu majú množstvo výstupkov, medzi ktoré inštalatér vtlačí rúrky. Alebo polystyrénové systémové dosky, do ktorých inštalatér ukladá rúrky do drážok, pripravených už vo výrobe. Vrchné vrstvy týchto dosiek tvoria hliníkové profily, ktoré zabezpečujú lepšie rozloženie tepla.
Kvalitná systémová doska by mala mať hlavne dostatočne tvrdú izolačnú časť, aby nedošlo k jej prelomeniu či prepadnutiu postupom času, čo môže mať za následky narušenie akumulačnej vrstvy nad ňou a jej prípadné poškodenie. Rovnako tak kvalitné „štuple“ (také, ktoré sa nelámu) a fóliu na povrchu. Pre podlahové vykurovanie sa odporúčajú špeciálne systémové dosky s drážkami na ukladanie rúrok a hliníkovými profilmi na lepšie rozloženie tepla.
Prichytávanie do izolácie
Tento typ pokládky podlahového vykurovania je pravdepodobne najčastejší na Slovensku. Pri tomto type sa podlahové kúrenie pokladá na izolačný podlahový polystyrén, na ktorý je natiahnutá izolačná fólia, cez ktorú sú následne potrubia prichytávané do polystyrénu pomocou príchytiek.
Pri školeniach výrobcov sa dozviete o predpísanom počte kotvení na meter potrubia. Niektorí výrobcovia majú 4 ks na meter, iní aj so 6 ks do metra. S cieľom úspory na materiále sa však často dávajú úchyty len na začiatok a koniec metra, čo opätovne spôsobuje nedostatočnú fixáciu a možné problémy v budúcnosti. Ak inštalatér kladie takýto druh podlahovky, nemôže to robiť sám, a preto je aj cena za prácu vyššia, pretože zaberie viac času v prepočte na ľudí.
Tacker systém
Ide o pásy polystyrénu rôznej hrúbky, ktoré sú narezané, aby bolo možné tento pás zrolovať, na ktorom je na povrchu fólia často vystužená tkaninou. Takéto pásy sa kladú v miestnosti vedľa seba a ich spoje sa prekrývajú fóliou, ktorá sa ešte následne prelepí páskou. Po okrajoch je tacker ukončený dorazom o dilatáciu, čím v celej miestnosti vznikne jednoliata vrstva pripravená na poter. Tento systém umožňuje použitie kratších príchytiek, keďže sú osádzané do fólie vystuženej tkaninou.
3. Vykurovacie potrubie
Rúrky podlahového vykurovania sú vyrobené z plastovo-hliníkových kompozitných materiálov. Potrubie je veľmi dôležitou súčasťou podlahového vykurovania. V prvom rade by malo mať potrubie potrebnú hrúbku, čo zabezpečuje pevnosť a odolnosť prípadnému tlaku. Za dostatočne hrubú stenu potrubia môžeme považovať 2mm. Lacnejšie potrubia často v tomto bode neprechádzajú.
Nemenej dôležitým prvkom je takzvaná difúzna kyslíková bariéra. Jej význam v praxi je, aby sa do kúrenia nedostával plyn (povedzme kyslík) a nepôsobil tvorbu kalov vo vykurovaní, prípadne koróziu častí vykurovania. Ak aj nájdete lacnejšiu trubku a výrobca uvedie, že obsahuje kyslíkovú bariéru, existujú potrubia, ktoré majú nanesenú na nosnom jadre steny potrubia kyslíkovú bariéru, teda látku, ktorá má výrazne vyšší difúzny odpor ako zvyšok potrubia. Avšak lacná konštrukcia steny potrubia spôsobí, že pri inštalácii, prevoze či skladovaní sa v ohyboch táto vrstva naruší. Lepšie a kvalitnejšie potrubia majú túto vrstvu chránenú ďalšou vrstvou plastu.
Samotná bariéra môže byť plastovej (chemickej) konštrukcie alebo hliníkovej. Z toho titulu a teda podľa typu difúznej kyslíkovej bariéry sú označované potrubia za plastové, napríklad dvojstenné s kyslíkovou zábranou nejakého typu, alebo plastohliníkové s kyslíkovou zábranou v podobe hliníkovej vrstvy. Všeobecne sa potrubia s hliníkovou bariérou považujú za lepšie chránené.
4. Poter
Poter na podlahové kúrenie nie je pevne spojený s objektom, keďže vplyvom teplotných zmien sa rozťahuje a zmršťuje. Prijíma teplo z vykurovacích rúrok a rovnomerne ho rozkladá po celej miestnosti. Zároveň teplo akumuluje, takže ho do miestnosti odovzdáva ešte dlho po vypnutí vykurovania. Podlahové vykurovanie má teda určitú zotrvačnosť. Teplotné zmeny sú plynulé a komfortné.
Pri väčších plochách je nevyhnutné počítať s dilatačnými škárami. Maximálna plocha jedného okruhu by nemala presiahnuť 25 m², pričom žiadny rozmer nesmie byť väčší ako šesť metrov. Dilatačná škára rozdeľuje väčšie plochy, aby sa predišlo poškodeniu podlahy v dôsledku tepelných pohybov.
5. Podlahová krytina
Nad typom podlahy sa zamyslite už počas projektovania vykurovacieho systému. Pri výbere podlahovej krytiny pre podlahové vykurovanie je dôležité zohľadniť jej tepelnú vodivosť. Najvhodnejšie sú dlaždice, keďže majú dobrú tepelnú vodivosť. Laminátové alebo drevené parkety kladú teplu vyšší odpor. Niektoré majú aj vyššiu tepelnú rozťažnosť a po zohriatí sa medzi nimi objavia medzery. Koberce sú skôr tepelný izolant a prenosu tepla bránia. Všetko záleží na konkrétnom type dreva.
Návrh a projektovanie podlahového vykurovania
Princíp podlahového vykurovania je na prvý pohľad jednoduchý. Začnite starostlivo pripraveným projektom. V rámci neho projektant vyberie vhodný typ komponentov, vykurovacieho zdroja, uloženie rúrok a zohľadní aj typ použitej podlahy a ďalšie vlastnosti objektu.
Návrh podlahového vykurovania by sa mal začať vypracovaním projektu. Na tento účel je vhodný šachovnicový hárok, kde sa s čo najväčšou presnosťou zaznamená pôdorys miestnosti, označia sa dvere, okná, vonkajšie steny a prípadné dilatačné škáry. Na pláne by mali byť tiež označené miesta inštalácie stacionárneho nábytku, kde nie je potrebné umiestňovať vykurovací okruh.
Pre návrh a nacenenie vykurovacieho systému je ideálne, ak máte k dispozícii pôdorys a rez daného objektu spolu s popisom požadovanej regulácie či iných upresnení na výslednú realizáciu.
Usporiadanie potrubí
Usporiadanie potrubí podlahového kúrenia sa vykonáva podľa dvoch hlavných schém: „had“ alebo „slimák“. Pri každom z tvarov je dôležitý aj rozstup rúrok.
- Do špirály (slimák): Vykurovacia voda najprv putuje po špirále do stredu miestnosti. Odtiaľ sa vracia vratnou rúrkou po rovnakej trajektórii. Výsledkom je rovnomerná teplota od okrajov až po stred miestnosti. Schéma „slimák“ (špirála) je výhodnejšia, pretože potrubia prívodu a spiatočky prechádzajú popri sebe, čím sa časť tepla z horúcich úsekov prenáša do chladenej časti okruhu, čo zabezpečuje rovnomernejšie vykurovanie.
- Do meandrov (had): Vykurovacia voda putuje z jedného okraja miestnosti na druhý, kde sa oblúkom stáča späť na začiatok. Tam sa znovu stáča na druhý okraj atď. Ako voda putuje po meandroch z jednej strany miestnosti na druhú, ochladzuje sa. Teplota podlahy teda nie je taká rovnomerná ako pri inštalácii do špirály. Schéma „had“ (meander) je vhodnejšia pre menšie plochy.
Rozostupy medzi jednotlivými rúrkami sa zvyčajne pohybujú od 100 do 300 milimetrov. Čím sú rúrky bližšie pri sebe, tým vyššia je povrchová teplota podlahy. Pri obvodových stenách s vyššími tepelnými stratami sa odporúča rozostup zmenšiť, čím sa vytvorí tzv. okrajová zóna eliminujúca studené sálanie od stien a zvyšujúca komfort.
Kľúčové faktory pri návrhu
Pri navrhovaní podlahového vykurovania je dôležité zohľadniť niekoľko kľúčových faktorov pre zabezpečenie efektívnej a bezproblémovej prevádzky:
- Maximálna dĺžka vykurovacieho okruhu: Odporúčaná maximálna dĺžka jedného vykurovacieho okruhu by nemala presiahnuť 100 metrov, v niektorých prípadoch je možné uvažovať až o 120 metroch, no ide skôr o výnimku. Dlhé okruhy môžu spôsobiť problémy s rovnomerným rozložením teplôt a zvýšenými tlakovými stratami, čo vedie k neefektívnemu vykurovaniu.
- Jednotná stredná teplota vykurovacej vody: Pre zjednodušenie regulácie a zabezpečenie rovnakých prevádzkových podmienok pre všetky okruhy je dôležité vychádzať z rovnakej strednej teploty vykurovacej vody pre všetky miestnosti. Rozdielne teplotné požiadavky by komplikovali nastavenie systému.
- Samostatné vykurovacie okruhy pre väčšie miestnosti: Pre optimálnu reguláciu teploty a dosiahnutie rovnomernejšieho rozloženia tepla sa odporúča navrhnúť samostatný vykurovací okruh pre väčšie miestnosti.
Rozdeľovač a regulácia
Rozdeľovač je centrálnym bodom systému podlahového vykurovania. Mal by byť umiestnený tak, aby vzdialenosti ku všetkým napojeným okruhom boli približne rovnaké, čím sa zabezpečí vyrovnaný hydraulický odpor a stabilná prevádzka.
Základnou funkciou všetkých zostáv je zaistiť rozdelenie vykurovacej vody do jednotlivých vykurovacích okruhov, ich hydraulické vyregulovanie a riadenie prietoku v prípadoch, kedy je použitá zónová regulácia jednotlivých vykurovaných priestorov. Je dôležité vyberať rozdeľovač, ktorý bude slúžiť dlhé roky, ideálne s masívnou mosadznou konštrukciou, kvalitnými prietokomermi a odvzdušňovacím ventilom. Rozdeľovacie a zmiešavacie zostavy sú nevyhnutné pre správnu funkciu systému. V prípade nízkoteplotných zdrojov vykurovania (tepelné čerpadlá, kondenzačné kotly) je často jediným možným riešením zmiešavacia zostava IVAR.UNIMIX.
Veľmi dôležitou súčasťou podlahového vykurovania je jeho samotná regulácia, o ktorej musíte uvažovať už pri samotnom návrhu podlahového vykurovania.
Podlahové kúrenie EUROVAL #zdravekurenieachladenie #harreither
Postup inštalácie teplovodného podlahového vykurovania
Práce na položení teplovodného podlahového vykurovania zvyčajne zahŕňajú nasledujúce kroky:
- Demontáž starej podlahy: V prípade rekonštrukcie je prvým krokom odstránenie existujúcej podlahovej krytiny a starých vrstiev.
- Príprava podkladu: Podklad pod inštaláciu vodnej podlahy musí byť dokonale vyrovnaný, bez nečistôt, mastných škvŕn a iných nečistôt, ktoré by mohli zhoršiť kvalitu následnej inštalácie.
- Inštalácia obvodovej tlmiacej pásky: Tlmiaca páska sa položí po obvode každej miestnosti a pripevní sa k stene skrutkami, aby pevne priliehala a udržala správnu polohu. Zabraňuje prenosu zvuku a umožňuje dilatáciu poteru.
- Kladenie tepelnej izolácie: Pokračuje sa položením tepelnej izolácie, napríklad extrudovaného polystyrénu. Pre podlahové vykurovanie sa odporúčajú špeciálne systémové dosky s drážkami na ukladanie rúrok a hliníkovými profilmi na lepšie rozloženie tepla.
- Montáž reflexnej fólie: Na izoláciu sa umiestni reflexná fólia, často s vyznačeným rastrom pre jednoduchšie ukladanie rúrok.
- Ukladanie vykurovacích rúrok: Rúrky podlahového vykurovania (plastové, zosieťovaného polyetylénu alebo plastovo-hliníkové) sa kladú na izolačnú vrstvu podľa pripraveného plánu. Dôležité je presne dodržiavať rozstup rúrok a odsadenie od steny. Pri ohýbaní rúrok o 180° sa odporúča tvarovanie do hruškovitého tvaru, aby sa predišlo splošteniu a zmenám tlaku.
- Montáž kolektora: Každý okruh vykurovacieho systému je pripojený k rozdeľovaču (kolektoru) pomocou špeciálnych upínacích matíc. Kolektor by mal byť pripojený ku kotlu v súlade s pokynmi výrobcu.
- Tlaková skúška: Pred naliatím poterovej vrstvy je nevyhnutné vykonať tlakovú skúšku systému. Kotol sa zapne a do systému sa privádza horúca voda pod tlakom, ktorý je o 50 % vyšší ako pracovná norma. Systém sa nechá v tomto stave približne dve hodiny, počas ktorých sa kontrolujú potrubia a spoje na prítomnosť netesností alebo iných chýb. Po odstránení prípadných chýb sa systém opätovne natlakuje.
- Nalievanie betónovej poterovej vrstvy: Pri betonovaní poterovej vrstvy je potrebné postupovať opatrne, aby nedošlo k poškodeniu alebo posunutiu položených rúrok. Rúry sa pred zaliatím naplnia studenou vodou, aby sa kompenzoval tlak zmesi a zabránilo sa deformácii. Hrúbka poterovej vrstvy nad rúrkami by mala byť približne tri centimetre. Po úplnom vyschnutí poteru (približne 28 dní) sa pokračuje v kladení finálnej podlahovej krytiny.
- Pokladanie finálnej podlahovej krytiny: Po vyschnutí poteru sa inštaluje zvolená podlahová krytina.
Podlahové vykurovanie je systém, ktorý si vyžaduje presný návrh aj kvalitnú montáž. Dodržanie zásad odbornej projekcie a realizácie je základným predpokladom pre bezproblémovú a efektívnu prevádzku systému. Odborníkom zverte aj inštaláciu.
Špecifiká elektrického podlahového vykurovania
Elektrické podlahové kúrenie využíva priame vykurovanie elektrinou pomocou vykurovacích rohoží, káblov alebo fólií. Na rozdiel od teplovodného systému, pre elektrické vykurovanie neplatí nutnosť kotla a potrubia s vodou.
Návrh a výpočet výkonu
Pre vytvorenie cenovej ponuky na elektrické podlahové kúrenie potrebujeme predovšetkým riadne okótovaný pôdorys, skladbu podlahy a taktiež druh zamýšľanej podlahovej krytiny. Dôležitá je taktiež lokalita, kde sa stavba bude nachádzať a pokiaľ je to možné, tak aj výpočet tepelných strát objektu.
Pre správny návrh je potrebné objednať v projekčnej kancelárii výpočet tepelných strát budovy podľa platnej normy. Tepelná strata sa rovná súčtu tepelných tokov prestupom jednotlivými stenami (vrátane podlahy a stropu) ohraničujúcimi vykurovanú miestnosť a z tepelnej straty infiltráciou (netesnosťou okien, dverí apod.). Pre základný výpočet tepelných strát musíme poznať:
- požadovanú teplotu v miestnosti a najnižšiu teplotu za stenou (rozdiel medzi vnútornou a vonkajšou teplotou sa nazýva teplotný spád a pohybuje sa medzi 30 - 40°C)
- plochu steny (okná i dvere sa odrátavajú a počítajú zvlášť)
- súčiniteľ prestupu tepla „U“ (W/m²K) - túto hodnotu udávajú výrobcovia stavebných materiálov alebo ich je možné podľa tejto normy vypočítať
Pokiaľ elektrické podlahové kúrenie v miestnosti predimenzujete a opatríte ho vhodným termostatom, tak Vám neodoberie viac elektrickej energie (kWh) ako správne dimenzované elektrické podlahové kúrenie a jeho výhodou bude ďaleko dynamickejšia prevádzka. Nevýhodou však budú vyššie zriaďovacie náklady a možno aj vyššia hodnota hlavného ističa, rovnajúca sa vyššej čiastke za stály plat.
Prevádzkové náklady a tarify
Ročná spotreba elektrickej energie na vykurovanie objektu je závislá od tepelných strát objektu a kvality zvolenej regulácie. Celkové ročné náklady na vykurovanie tak závisia na spotrebe elektrickej energie a zvolenej sadzbe za túto energiu. Elektrické podlahové kúrenie v priamo výhrevnom režime je realizované tak, že má odberateľ 20 hodín možnosť vykurovať za nízku tarifu a len 4 hodiny je prevádzka vo vysokej tarife. Nízku tarifu je možné využívať aj pre ostatné spotrebiče v objekte.
Ak sa pre elektrické podlahové kúrenie použijú samoregulačné káble, je možné dosiahnuť úsporu vykurovacích nákladov oproti odporovým káblom až o 35%. Zriaďovacie hodnoty elektrických vykurovacích systémov sú pritom významne nižšie (v desiatkach percent) ako pri iných systémoch. Tento fakt je veľmi dôležitý hlavne pri nových objektoch s nízkou tepelnou stratou a teda aj s nízkou spotrebou energie na vykurovanie.
Pre elektrické vykurovanie existujú zvláštne tarify, ktoré umožňujú používať lacnú energiu, v tzv. nízkom tarife aj pre ostatnú spotrebu domácnosti. Tento fakt je, vzhľadom k rastúcemu vybaveniu domácnosti elektrickými spotrebičmi, opäť významným zdrojom úspor celkových nákladov na prevádzku domácnosti.
Ekologickosť a zdravotné aspekty
O tom, či je elektrické vykurovanie ekologické, rozhoduje predovšetkým spôsob výroby elektrickej energie. V krajinách s prevažujúcou výrobou energie z jadra, prípadne obnoviteľných zdrojov energie, hrá elektrické vykurovanie veľmi významnú rolu. Slovenská republika v súčasnej dobe získava výrazný podiel energie z jadrových elektrární a je tu teda predpoklad k zaradeniu sa skôr do tejto skupiny krajín.
Vykurovacie káble sú vyrábané s maximálnym ohľadom na zdravie a životné prostredie. Káble sa vyrábajú výlučne 2-žilové, čím sa redukuje úroveň elektromagnetického žiarenia na 2,5%, zatiaľ čo 1-žilové káble dosahujú úroveň žiarenia 90%. Káble neobsahujú PVC ani ftaláty a sú tienené s maximálnym dôrazom na kvalitu výpletu. Vzhľadom na úroveň elektromagnetického žiarenia 2-žilových káblov v kombinácii s umiestnením pod podlahou (min. 2,5 cm) možno konštatovať, že sú maximálne bezpečné a bez akýchkoľvek negatívnych vplyvov na zdravie človeka a jeho domácich miláčikov.
Typy vykurovacích káblov a termostatov
Na trhu sú k dispozícii rôzne typy elektrických vykurovacích systémov, napríklad:
- 2-žilové vykurovacie rohože (jednoduché riešenie pre menšie plochy s možnosťou pokládky priamo do lepidla pod dlažbu)
- 2-žilové ultra tenké vykurovacie káble (použitie taktiež priamo do lepidla pod dlažbu alebo pri rekonštrukciách)
- 2-žilové odporové káble s izolačným jadrom a výkonom od 5W/m (pre takmer pasívne domy) cez 10W/m až po 20W/m.
- Jedinečné samoregulačné káble, ktoré regulujú svoj výkon v každom jednom svojom bode od 5-15W/m a zabezpečujú tak rovnomernú teplotu podlahy v celom priestore.
Najkomfortnejším riešením pre elektrické podlahové kúrenie je vykurovanie samoregulačnými káblami. Z ekonomického hľadiska sa však jedná o finančne náročnejšie riešenie, preto sa väčšina zákazníkov rozhoduje pre kombináciu samoregulačných káblov s odporovými. Samoregulačné káble sa umiestňujú najčastejšie do obývačiek a kuchýň, kde sa počíta s najväčšími teplotnými rozdielmi v rámci miestnosti (teplo z kuchyne, presklenie, krb,…), do ostatných miestností sa následne odporúčajú odporové káble.
Významný vplyv na spotrebu energie má aj regulácia, preto sa zákazníkom odporúčajú programovateľné inteligentné termostaty s kontrolou spotreby a dotykové inteligentné programovateľné termostaty, ktoré sú z dizajnového hľadiska maximálne elegantné. Tieto termostaty umožnia úsporu energie až 10% v porovnaní s klasickými neprogramovateľnými termostatmi.
tags: #podlahove #vykurovanie #podorys