Zateplili ste múry, fasádu, strechu a teraz si hovoríte, že možné úniky tepla sú minimalizované aj vďaka plastovým oknám v najvyššej možnej miere? Omyl. Teplo môže unikať aj spodkom - teda nezateplenou podlahou do základov alebo suterénnych nevykurovaných priestorov. Poznáte to sami. Oziaba vás na nohy. Táto situácia však pozná riešenie.
V dome s nezateplenou podlahou prichádzate zhruba až o 10% tepla, ktoré práve tadiaľ uniká. Zateplenie podlahy v takomto prípade predstavuje nástroj, ktorý sa sám ponúka. Správne zvolená izolácia nielenže zabraňuje úniku tepla smerom nadol, ale tiež optimalizuje výkon vykurovacieho systému a prispieva k celkovej energetickej efektívnosti budovy.
Pri inštalácii podlahového kúrenia je kľúčové správne navrhnúť celkovú skladbu podlahy, pričom tepelná izolácia hrá jednu z najdôležitejších úloh. Ak sa púšťate do zatepľovania podlahy nepodpivničeného domu, záleží predovšetkým na tom, či ide o rekonštrukciu alebo novostavbu.
Význam a legislatívne požiadavky na tepelnú izoláciu podláh
Požiadavky na tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov sa neustále sprísňujú. Sprísnenie požiadaviek na izolačné vlastnosti budov prináša na jednej strane zníženie energetickej náročnosti stavieb a tepelných strát, a na druhej strane lepší komfort života. Nedostatočná hrúbka tepelnej izolácie totiž nie je problémom iba v zime, keď sa dá redukovať dodatočným vykurovaním priestoru, ale predovšetkým v letných mesiacoch, počas ktorých sa podkrovné priestory s izoláciou hrubou 200 až 250 mm výrazne prehrievajú.
Legislatívny rámec a normy
Revidovaná norma (STN 73 0540-2/Z1 z 8/2016) sa vzťahuje na projektovú dokumentáciu, projektové a normalizované hodnotenia energetickej náročnosti budov, kde bolo vydané stavebné povolenie po 1. 1. 2016. Po 1. januári 2016 u nás teda z hľadiska tepelnej ochrany budov platia sprísnené požiadavky a normalizovanými sú hodnoty, ktoré platia pre ultranízkoenergetické budovy. Nároky na budovy realizované od 1. 1. 2016 sú v norme označené ako odporúčané a požiadavky na budovy realizované po roku 2020 sú stanovené ako cieľové odporúčané.
Od dátumu 1.1.2016 začala platiť nová norma STN 73 0540-2, kde sa zmenili hodnoty izolácie podlahy. V minulosti stačilo izolovať 50mm EPS 100 S na podlaží so stykom so zeminou, teraz je už potrebné 100mm EPS100S. Projektant je povinný splnenie minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budovy zahrnúť do projektovej dokumentácie na stavebné povolenie alebo na povolenie zmeny stavby. Norma uvažuje o štyroch obdobiach (do 31. 12. 2012, od 1. 1. 2013, od 1. 1. 2016 a od 1. 1. 2021). Po formálnej stránke platí, že ak nebudú splnené požiadavky normy, nemalo by byť vydané stavebné povolenie. Požiadavky normy treba vnímať v širšom kontexte a v súlade so záväzkami Slovenska voči EÚ.
V Európe dnes žije 5 % svetovej populácie, pričom na území Európy sa spotrebuje 33 % z celkovej spotreby energie. Dôvodom vysokej spotreby je vysoká materiálna úroveň. Značná časť energie sa do Európy dováža. A stále väčšie percento dovozu pochádza z hospodársky nestabilných regiónov. Úspory v budovách sa systémovo riešia v rámci EÚ približne 10 rokov.
Kľúčové veličiny tepelnej ochrany: Tepelný odpor (R) a Súčiniteľ prechodu tepla (U)
Tepelný odpor je veličina, ktorá pomerne dlhý čas charakterizovala požadovanú tepelnú ochranu stavebných konštrukcií stien, striech a podláh. V nedávnej minulosti sa hlavným ukazovateľom stala pre obvodové ochladzované konštrukcie U hodnota (súčiniteľ prechodu tepla). Avšak tepelný odpor R je natoľko zaužívaná veličina, že sa stále používa. Táto hodnota sa v našich aj zahraničných technických predpisoch posudzuje ako kritérium hodnotenia tepelnoizolačnej vlastnosti konštrukcie. Kvantitatívna hodnota (veľkosť) tejto veličiny sa predpisuje v technickej norme. Označuje sa termínom normalizovaná hodnota tepelného odporu so symbolom RN. Nové budovy musia spĺňať normalizované hodnoty tepelných odporov RN. Normalizované požiadavky musia splniť aj významne obnovované budovy.
Rr1 - odporúčaná hodnota po 1. 1. Rr2 - cieľová odporúčaná hodnota po 1. 1. Pri nových budovách postavených po roku 2016 platia odporúčané hodnoty Rr1 (pre ultranízkoenergetické budovy) ako normalizované (požadované) hodnoty. Hodnoty tepelných odporov konštrukcií sa používajú na deklarovanie vlastností stavebných konštrukcií a výrobkov. Stavebná konštrukcia vyhovuje z hľadiska tepelného odporu, ak je vypočítaná hodnota tepelného odporu väčšia, nanajvýš sa rovná požadovanej hodnote RN (R ≥ RN).
Z uvedeného vyplýva, že tepelný odpor viacvrstvovej konštrukcie sa určí zo súčtu tepelných odporov vrstiev a nezávisí od toho, ako sú vrstvy jednotlivých látok za sebou uložené, pretože ich výsledný odpor je vždy rovnaký. Súčiniteľ tepelnej vodivosti λ predstavuje dôležité kritérium porovnávania kvality tepelných izolácií. Udáva, ako jednotlivé materiály vedú teplo.
| Typ konštrukcie | Požadovaná hodnota tepelného odporu RN [m2·K/W] | Platnosť od |
|---|---|---|
| Podlaha medzi vykurovanými priestormi (len systémová doska) | 0,75 | (minimálna normová hodnota) |
| Spodné podlažia nad zeminou (celková izolácia) | 2,50 | 1. 1. 2021 |
Sprievodca izoláciou domu | PIR v tkanina v celulóza v minerálna vlna
Skladba podlahy na teréne s podlahovým kúrením
Minimálna celková hrúbka podlahy pre podlahové kúrenie medzi vykurovanými priestormi, zložená z podlahovej krytiny (15 mm), poteru (65 mm) a systémovej dosky (30 mm), je 110 mm. Na prízemí je k tejto hodnote potrebné pripočítať minimálnu hrúbku izolácie voči zemi. Skladbu podlahy väčšinou určuje projektant - architekt, ktorý sa riadi najnovšími normami.
Hydroizolačná vrstva
Betónová doska (deka) so stykom so zeminou musí byť riadne zaizolovaná hydroizolačne. Môže sa použiť hydroizolácia použitím asfaltových pásov, alebo tekutá hydroizolácia, ktorá sa natiera. Zistilo sa, že asfaltové pásy obsahujú alkoholy, ktoré rozožerú polystyrén EPS100S. Preto je ich nevyhnutné oddeliť oddeľovacou fóliou PE s minimálnou hrúbkou 0,1mm.
Na prízemí sa polystyrén kladie na hydroizoláciu zo živičného materiálu. Priamy kontakt týchto dvoch materiálov sa neodporúča, pretože môže časom dôjsť k znehodnoteniu polystyrénu. Pri rekonštrukcii je potrebné často vykonať sanačné opatrenia, ktorá vlhkosť zníži - predovšetkým položiť hydroizolačnú vrstvu. Ak máme vyriešenú izoláciu proti zemnej vlhkosti a radónu, riešime ďalej už len úniky tepla.
Tepelná izolácia pod podlahové kúrenie
Platí zásada, že čím viac tepelnej izolácie, tým lepšie. Pre spodné podlažia nad zeminou platí od 1.1.2021 hodnota tepelného odporu 2,50 W/m².K. Na základe tejto hodnoty je možné zjednodušeným výpočtom určiť minimálnu hrúbku polystyrénu (EPS) na 100 mm.
Systémové dosky pre podlahové kúrenie
Systémové dosky pre podlahové kúrenie sa často dodávajú v hrúbke 30 mm, čo zodpovedá minimálnej normovej hodnote tepelného odporu 0,75 W/m².K. Táto vrstva zabezpečuje smerovanie tepelného toku podlahového kúrenia nahor, minimalizuje tepelné straty do spodných konštrukcií a pri použití polystyrénu EPS-T s útlmom kročajového hluku (30 mm) je dosiahnutý požadovaný útlm 28 dB.
Výrobcovia vyrábajú systémové dosky štandardne v hrúbke 30mm, čo nie je náhoda. Systémové dosky sa líšia konštrukciou a spôsobom montáže. Delia sa na dosky s výstupkami, do ktorých sa vykurovacia rúrka vtláča priamo, a rovné dosky, kde sa rúrka upevňuje príchytkami (tacker systém). Z hľadiska materiálu sa najčastejšie stretávame s doskami z materiálu EPS bez kročajovej izolácie a EPS-T s integrovanou kročajovou izoláciou.
Alternatívy a prídavná izolácia
Na podlaží so stykom so zeminou sa k systémovej doske pridá ešte doplnková izolácia v hrúbke 70mm, čo v praxi znamená použitie 30 mm systémovej dosky doplnenej o 70 mm prídavnej izolácie. Ak sa rozhodneme nepoužiť systémovú dosku, je potrebné dodržať minimálne hrúbky izolácie (30 mm alebo 100 mm) a nahradiť ju stavebným polystyrénom EPS určeným pre podlahové systémy s odolnosťou voči zaťaženiu minimálne 100 kPa (označenie EPS100). Tvrdší styrodur (XPS) má väčšinou odolnosť 300 kPa a viac.
Ukladanie inštalačných rozvodov
Nezabudnite, že v podlahovej izolácii sa vedú potrubia kúrenia, vody, kanalizácie, elektrické rozvody a ostatné inštalácie. Dopredu si naplánujte skladbu podlahy. Odporúčame izoláciu podlahy rozdeliť na viacero vrstiev. Prvá vrstva v hrúbke 40-50mm, ktorá dorovná výšku rozvodov inštalácii na zemi ako je napríklad kanalizácia. Druhá vrstva izolácie už previaže prvú vrstvu a tým dostanete rovný povrch. Teraz už môžete bezproblémov položiť systémovú dosku na podlahové kúrenie.
V rámci vrstvy prídavnej izolácie sa často ukladajú ďalšie inštalačné rozvody, ako sú vodoinštalácie, rozvody kúrenia k rozdeľovačom a kanalizácia. Pri plánovaní hrúbky izolačnej vrstvy je potrebné zohľadniť aj hrúbku týchto rozvodov, najmä odpadových rúr, aby bolo zabezpečené ich dostatočné prekrytie. Taktiež treba počítať s prípadným križovaním inštalácií.
Roznášacia vrstva (poter) nad podlahové kúrenie
Poter slúži aj na dorovnanie nerovností podkladu, preto by sa jeho hrúbka nemala svojvoľne znižovať, aby sa zabezpečilo dostatočné krytie vykurovacích prvkov v celej ploche.
Cementový poter
Normová hodnota hrúbky cementového poteru vrátane uloženej vykurovacej rúrky je štandardne 65 mm. Základným pravidlom je, že prekrytie rúrky by malo byť minimálne 45 mm. Toto platí aj pri použití systémových dosiek s výstupkami, kde sú samotné výstupky s rúrkou už zarátané do celkovej hrúbky 65 mm. Pre cementový poter je podľa normy hrúbka minimálne 65mm.
Anhydritový poter
V prípade nedostatočnej konštrukčnej výšky pre plnohodnotnú skladbu podlahového kúrenia je možné cementový poter nahradiť anhydritovým poterom. Pri anhydritových poteroch je minimálne krytie rúrky stanovené na 35 mm. Pre presné určenie celkovej hrúbky sa odporúča konzultácia s dodávateľom anhydritových poterov, vzhľadom na rôzne výrobné procesy.
Anhydritový poter ponúka oproti klasickému cementovému poteru niekoľko výhod: lepší prestup tepla, čo umožňuje rýchlejší nábeh podlahového kúrenia (významné pri zónovej regulácii), lepšiu elasticitu a menšie nároky na konštrukčnú výšku. Rozdiel medzi nimi je v prestupe tepla, v elasticite a v cene. Anhydritový poter má rýchlejší nábeh a je vhodný na zónovú reguláciu podlahového kúrenia. Pre anhydrit je minimálna hrúbka poteru 45mm.
Podlahová krytina nad podlahovým kúrením
Výber vhodnej podlahovej krytiny je dôležitý z hľadiska prestupu tepla. Na nášľapnú vrstvu podlahy je zvyčajne postačujúca hrúbka 10 mm. V prípade použitia masívnejšej krytiny je potrebné zohľadniť jej skutočnú hrúbku. Ak krytina ešte nie je vybratá, je odporúčané rezervovať si radšej 15 mm. Na nášľapnú vrstvu teda podlahovú krytinu si vynechajte od 10mm až do 20mm podľa toho akú hrúbku použijete.
Z hľadiska prestupu tepla je najvýhodnejšia keramická dlažba. Najvhodnejšia je keramická dlažba. Nemusíte sa báť dať aj drevené parkety, ale nemali by byť hrubšie ako 10mm. Najlepší prestup tepla majú ak ich nalepíte. Najhoršie výsledky dosahuje plávajúca podlaha s použitím penovej podložky. Je dôležité poznamenať, že termín "plávajúca podlaha" v stavebníctve označuje podlahu obsahujúcu zvuko-izolačnú vrstvu, pričom môže byť drevená alebo laminátová. Drevené parkety, pokiaľ sú lepené, majú lepší prestup tepla ako laminátová podlaha položená na nežiadúcej izolačnej podložke. Najnevhodnejšou podlahovou krytinou na teplovodné podlahové kúrenie je koberec hrubší ako 10mm.
Sprievodca izoláciou domu | PIR v tkanina v celulóza v minerálna vlna
Špecifické prípady zateplenia podláh
Druhý najčastejší prípad je situácia, kedy potrebujeme zatepliť podlahu nad pivnicou alebo nad nevykurovaným prízemím. Ďalší variant predstavuje strop s podlahou nad vonkajším priestorom. Z fyzikálneho hľadiska by malo byť pravdou, že teplý vzduch stúpa smerom nahor. Áno. Avšak z vykurovaných obytných miestností časť tepla uniká do miest s nižšou teplotou, teda napr. pivníc či suterénnych nevykurovaných priestorov. Tepelná izolácia podlahy tomu môže zabrániť.
Podlaha nad pivnicou alebo nevykurovaným priestorom
Ak plánujete zatepľovať podlahu nad pivnicou, budete sa zrejme musieť popasovať s jedným zásadným problémom. Zateplenie podlahy nad pivnicou je totiž problematické kvôli tomu, že dostatočná hrúbka tepelnej izolácie sa väčšinou do podlahy nevojde z dôvodu nemožnosti zvýšiť podlahu. Riešením je zateplenie podhľadu zo strany nevykurovanej miestnosti. Výhodnejšie je aj preto, že sa do podhľadu spravidla vojde dostatočná hrúbka tepelnej izolácie.
Pre zateplenie podhľadu v nevykurovanej miestnosti sa ako izolačný materiál najčastejšie používajú dosky EPS, ktoré sa lepia a mechanicky kotvia k podhľadu s povrchovou úpravou tenkovrstvovou omietkou. Alternatívou pre polystyrén sú dosky z minerálnej vlny, ktoré majú vysokú paropriepustnosť a sú nehorľavé, nedajú sa však kvôli nasiakavosti použiť vo vlhkých miestnostiach. Vláknité izolácie sa tiež môžu použiť v kombinácii so zníženým zaveseným podhľadom, napríklad zo sadrokartónu. Tu sa dosiahne aj zlepšenie akustických vlastností stropu.
Ocitnúť sa ale môžete aj v situácii, kedy nebude na zateplenie zo strany podhľadu nevykurovanej miestnosti dostatok miesta. V takom prípade je možné položiť izolačné dosky do podlahy, pričom sa podlaha mierne zdvihne, cca o 2 - 4 cm. Je ale treba použiť dosky s čo možno najmenšou tepelnou vodivosťou. Pre podlahové kúrenie medzi vykurovanými priestormi platia nižšie požiadavky na tepelný odpor. V ostatných podlažiach (podlažia nad vykurovanými priestormi) vypadne hydroizolačná vrstva, oddeľovacia fólia a doplnková izolácia EPS100S.
Dôležitosť správneho návrhu a realizácie
Pred tým, než sa do neho pustíte, je potreba zodpovedať si niekoľko otázok. Aký materiál zvoliť? Akú hrúbku izolácie? Najdôležitejším faktorom je to, či bývate v podpivničenom, alebo nepodpivničenom dome. Podľa toho je potrebné zvážiť, ktorý typ zateplenia a aké stavebné riešenie sa pre vás hodí.
Dokým budete objednávať polystyrén na vašu stavbu, dajte si premerať výšky laserovým nivelačným meradlom a vyznačiť body vašej nuly. Čo projektant nakreslí nemusí sedieť reálne na stavbe. Odporúčame nechať rezervu aspoň 10mm. Najlepším a najlacnejším riešením býva prevencia, teda v prípade stavebníctva dôkladná príprava a dobrý projekt.
V celoživotnom cykle stavby tvorí cena projektu z celkových nákladov 1 %, cena za výstavbu 19 %, zvyšok, teda 80 % nákladov, pripadá na prevádzku budovy vrátane jej recyklácie. Rodinný dom nie je krátkodobá investícia, a preto je vhodné investovať už teraz, ako sa neskôr púšťať do ďalšej rekonštrukcie, čím sa navýšia náklady. Pri zatepľovaní sa v takomto prípade mení iba hrúbka izolácie, ktorá prináša vyššie náklady.
Čím viac sa skvalitňuje tepelnoizolačná obálka budovy, tým negatívnejší vplyv na tepelné straty majú tepelné mosty. Ten istý tepelný most pred zateplením má menší negatívny účinok ako po zateplení. Za bezvetria nepredstavuje silný mráz z hľadiska teplotechniky väčší problém. Ak sa však mráz skombinuje s vetrom, situácia sa podstatne zhorší. Preto musí mať úsporná budova obmedzenú vzduchovú priepustnosť obvodovej konštrukcie. Požiadavky normy na potrebu tepla na vykurovanie vo väčšine prípadov neviete splniť kvalitne zaizolovanou obvodovou konštrukciou budovy (podlaha, stena, strecha, okno). Treba uvažovať o nútenom vetraní (vzduchotechnika s rekuperáciou, teda so spätným získavaním tepla z odpadného vzduchu).
tags: #podlaha #na #terene #vo #vykurovanych #priestoroch