V rámci celosvetového zvyšovania cien energií sa stále väčšia pozornosť obracia na znižovanie ich spotreby. Jednou z najefektívnejších ciest je používanie tepelných izolácií. Bolo preukázané, že zatepľovaním budov je možné znížiť spotrebu energie na vykurovanie až o 60 %, u nízkoenergetických rodinných domov a pasívnych rodinných domov až o 90 % oproti existujúcej výstavbe. V nových európskych normách a ďalších predpisoch sa tak stretávame s účinnými tepelnými izoláciami vo výrazne zvýšených hrúbkach - bežne 100-300 mm pre podlahy a steny, 200-500 mm pre strechy, podľa energetickej klasifikačnej triedy A-C.
Optimálnym riešením je vytvorenie súvislej tepelno-izolačnej obálky budovy bez tepelných mostov. Táto požiadavka sa týka nielen strechy a stien, ale samozrejme aj konštrukcií v styku so zeminou, akými sú oblasť soklov, suterénnej steny a podlahy, prípadne základovej dosky.
Význam a normové požiadavky na izoláciu podlahy na teréne
Vybrať ten správny materiál na zateplenie domu nie je vôbec jednoduché. Do rozhodovania vstupuje okrem kvality aj pomer výkonu (teda výsledku zatepľovania) a ceny. Rôzne druhy izolácií majú odlišné tepelnoizolačné vlastnosti, preto na dosiahnutie rovnakého efektu potrebujete rôznu hrúbku izolácie. Izoláciu podlahy treba začať riešiť úplne na začiatku, ešte pri projekcii.
Pokiaľ sa bavíme o spodnom podlaží nad zeminou, platí preň od 1.1.2021 hodnota tepelného odporu 2,50 W/m2.K. Z tejto hodnoty vieme zjednodušeným výpočtom určiť minimálnu hrúbku polystyrénu (EPS), ktorá je 100mm. Aktualizácia blogu: Hrúbky izolácie boli aktualizované podľa požiadaviek normy STN 73 0540-2 z odporúčaných na aktuálne normalizované (požadované) hodnoty podľa prílohy A. Tieto hodnoty budú v platnosti aj po roku 2020, pretože tzv. cieľová hodnota je v našom prípade zhodná s aktuálne normalizovanou.
Od dátumu 1.1.2016 začala platiť nová norma STN 73 0540-2, kde sa zmenili hodnoty izolácie podlahy. V minulosti stačilo izolovať 50mm EPS 100 S na podlaží so stykom so zeminou, teraz je už potrebné 100mm EPS100S.
Poznámka: Uvedené odporúčané hrúbky tepelnej izolácie sú iba orientačné, neberú do úvahy okrajové podmienky, tepelnoizolačné vlastnosti ďalších prvkov konštrukcie a sú prepočítané na základe deklarovaných hodnôt súčiniteľa tepelnej vodivosti vybraných izolačných materiálov. Adekvátnu hrúbku izolantu pre zateplenie vybraných konštrukcií je nutné posúdiť tepelno-technickým prepočtom.
Komplexná skladba podlahy na prízemí s podlahovým kúrením
Skladba podlahy pre podlahové kúrenie na prízemí pri styku so zeminou je kľúčová pre dosiahnutie energetickej efektivity a tepelného komfortu. Skladbu podlahy väčšinou určuje projektant - architekt, ktorý sa riadi najnovšími normami. Je dobré si rozdeliť tepelnú izoláciu na viac vrstiev.
1. Hydroizolácia a oddeľujúca fólia
Betónová doska (deka) so stykom so zeminou musí byť riadne zaizolovaná hydroizolačne. Môže sa použiť hydroizolácia použitím asfaltových pásov, alebo tekutá hydroizolácia, ktorá sa natiera. Zistilo sa, že asfaltové pásy obsahujú alkoholy, ktoré rozožerú polystyrén EPS100S. Preto je ich nevyhnutné oddeliť oddeľovacou fóliou PE s minimálnou hrúbkou 0,1mm. Na záver ešte jedno upozornenie, na prízemí kladieme polystyrén na hydroizoláciu. Tá je zo živičného materiálu a neodporúča sa priamy styk týchto dvoch materiálov, pretože časom môže dôjsť k znehodnoteniu polystyrénu. Oddeľte ich určite fóliou.
2. Prídavná tepelná izolácia a vedenie inštalácií
Nezabudnite, že v podlahovej izolácii sa vedú potrubia kúrenia, vody, kanalizácie, elektrické rozvody a ostatné inštalácie. Dopredu si naplánujte skladbu podlahy. Odporúčame izoláciu podlahy rozdeliť na viacero vrstiev. Prvá vrstva v hrúbke 40-50mm, ktorá dorovná výšku rozvodov inštalácií na zemi ako je napríklad kanalizácia. Druhá vrstva izolácie už previaže prvú vrstvu a tým dostanete rovný povrch.
Pozor, práve do tejto vrstvy prídavnej izolácie ukladáme i ďalšie inštalačné rozvody od vodoinštalácií, rozvodov kúrenia k rozdeľovačom až po kanalizáciu. Hlavne odpadové rúry vzhľadom na svoju hrúbku bývajú častokrát problém, preto s nimi treba od začiatku rátať a určiť hrúbku vrstvy prídavnej izolácie takú, aby prekryli aj najvrchnejšiu časť inštalácií. Netreba tiež zabúdať na prípadné križovanie rúrok, resp. častý prípad križovania vodovodu a elektroinštalácií. Samotné inštalácie je pritom potrebné uložiť čo najúspornejšie.
Nami odporúčaná hrúbka tepelnej izolácie je 10cm a vyššie, pri použití menších hrúbok sú citeľné rozdiely teplôt na podlahe, čo znamená nepríjemný pocit chladu a samozrejme aj tepelné straty. Pokiaľ sa bavíme o spodnom podlaží nad zeminou, platí preň od 1.1.2021 hodnota tepelného odporu 2,50 W/m2.K. Z tejto hodnoty vieme zjednodušeným výpočtom určiť minimálnu hrúbku polystyrénu (EPS), ktorá je 100mm.
3. Systémová doska pre podlahové kúrenie
Teraz už môžete bezproblémov položiť systémovú dosku na podlahové kúrenie. Nie je náhodou, že takmer všetky systémové dosky pre podlahové kúrenie sa dodávajú v hrúbke 30mm. Táto hrúbka a z nej vyplývajúci tepelný odpor totiž zodpovedá minimálnej normovej hodnote 0,75 W/m2.K medzi vykurovanými priestormi, zabezpečí smer tepelného toku podlahového kúrenia smerom nahor a navyše pri použití polystyrénu EPS-T s útlmom kročajového hluku, pri hrúbke 30mm je zabezpečený útlm požadovaných 28dB.
Na podlaží so stykom so zeminou sa k systémovej doske pridá ešte doplnková izolácia v hrúbke 70mm, čo v kombinácii so systémovou doskou vytvára celkovú minimálnu hrúbku izolácie 100mm. Pokiaľ nechceme systémovú dosku vôbec použiť, je potrebné akceptovať tieto minimálne hrúbky 30 resp. 100mm a nahradiť ich stavebným polystyrénom EPS určeným pre podlahové systémy, tzn. odolávajúcim zaťaženie minimálne 100kPa. Takýto polystyrén sa označuje EPS100 (tvrdený styrodur označujeme XPS a zväčša odoláva zaťaženiu 300kPa a viac).
Z hľadiska funkčnosti a typu montáže delíme systémové dosky na systémové dosky s výstupkami a tzv. systémové dosky tacker. Kým pri prvej je vykurovacia trubka vtláčaná priamo medzi výstupky, pri druhom type je doska rovná a prichytávame rúrku príchytkami. Z hľadiska materiálu ich najčastejšie delíme na dosky z materiálu EPS bez kročajovej izolácie a EPS-T s kročajovou izoláciou.
4. Roznášacia vrstva (poter nad podlahové kúrenie)
Minimálne hrúbky poteru sme vám vysvetlili v našom článku s informačnou tabuľkou. Pre cementový poter je podľa normy hrúbka minimálne 65mm a pre anhydrit 45mm. Normová hodnota hrúbky cementového poteru vrátane uloženej vykurovacej rúrky je 65mm. V zásade platí, že prekrytie trubky by malo byť aspoň 45mm, čiže napr. pri použití systémovej dosky s výstupkami sú do hrúbky 65mm zarátané už aj samotné výstupky s uloženou rúrkou.
Myslite na to, že poterom dorovnávame aj prípadné nerovnosti podkladu, takže jeho hrúbku svojvoľne nezmenšujte, aby sa nestalo, že v určitých miestach nebude krytie dostatočné. Pokiaľ už teraz viete, že nemáte dostatočnú konštrukčnú výšku na plnohodnotnú skladbu podlahového kúrenia, je možné cementový poter zameniť za anhydritový. Pri týchto poteroch platí, že minimálne krytie by malo byť aspoň 35mm, vzhľadom na množstvo výrobných procesov však odporúčame celkovú hrúbku prekonzultovať priamo s dodávateľom anhydritových poterov.
Rozdiel medzi cementovým a anhydritovým poterom je hlavne v prestupe tepla, v elasticite a v cene. Andydrit nám umožní rýchlejší nábeh podlahovky (to má význam hlavne vtedy, keď riešime aj zónovú reguláciu v každej miestnosti), má lepšiu elasticitu a menšie nároky na konštrukčnú výšku. Anhydritový poter má rýchlejší nábeh a je vhodný na zónovú reguláciu podlahového kúrenia.
| Vlastnosť / Typ Poteru | Cementový poter | Anhydritový poter |
|---|---|---|
| Minimálna hrúbka (s rúrkami) | 65 mm | 45 mm |
| Minimálne prekrytie rúrok | 45 mm | 35 mm |
| Rýchlosť nábehu kúrenia | Pomalší | Rýchlejší |
| Elasticita | Nižšia | Vyššia |
| Nároky na konštrukčnú výšku | Vyššie | Nižšie |
5. Podlahová krytina
Na nášľapnú vrstvu teda podlahovú krytinu si vynechajte od 10mm až do 20mm podľa toho akú hrúbku použijete. Na nášľapnú vrstvu nám stačí rezervovať 10mm. Vo väčšine prípadoch je táto hrúbka dostačujúca, samozrejme pokiaľ si vyberiete podlahu masívnejšiu použite jej skutočnú hrúbku. Ak ešte nemáte krytinu vybratú, rezervujte si radšej 15mm. Z hľadiska prestupu tepla je na tom najlepšie keramická dlažba, najhoršie plávajúca podlaha s použitím penovej podložky. Najvhodnejšia je keramická dlažba.
Nebojte sa použiť pre podlahovku drevené parkety, pokiaľ sú lepené, tak majú lepší prestup tepla ako napr. laminátová podlaha uložená na podložke, ktorá je nežiadúcim izolantom. Nemusíte sa báť dať aj drevené parkety, ale nemali by byť hrubšie ako 10mm. Najlepší prestup tepla majú ak ich nalepíte. Najnevhodnejšou podlahovou krytinou na teplovodné podlahové kúrenie je koberec hrubší ako 10mm.
Celková hrúbka podlahy na prízemí s podlahovým kúrením
Keď si zrátame minimálne hrúbky vrstiev podlahovej krytiny (napr. 15mm), poteru (65mm) a systémovej dosky (30mm), dostaneme výslednú hrúbku 110mm, čo je vlastne minimálna výška podlahy pre podlahové kúrenie medzi vykurovanými priestormi. Na prízemí k tomu musíme pridať prídavnú izoláciu 70mm pod systémovou doskou, aby sme dosiahli minimálne 100mm izolačnej vrstvy pre styk so zeminou. Celková výška skladby podlahy na prízemí s podlahovým kúrením a minimálnou normovou izoláciou sa tak pohybuje okolo 180 mm (15mm + 65mm + 30mm + 70mm).
Výber vhodných izolačných materiálov pre podlahu na teréne
Penový polystyrén patrí medzi najpoužívanejšie izolačné materiály. V prípade podlahového polystyrénu je vhodný polystyrén s označením EPS 100, EPS 150 alebo EPS 200 podľa zaťaženia podlahy. V prípade vyšších nárokov na zateplenie je odporúčaný grafitový polystyrén NEO. Reakciou na nové požiadavky bol aj vývoj účinnejších izolantov - typickým príkladom sú grafitové izolačné materiály Isover EPS GreyWall a Isover EPS GreyWall PLUS so zvýšeným izolačným účinkom. Izolácia v podlahe musí odolávať mechanickému zaťaženiu aj vlhkosti.
Extrudovaný polystyrén (XPS) patrí medzi najčastejšie používané materiály pri konštrukciách vystavených vlhkosti a s vyšším zaťažením. PIR dosky patria medzi moderné materiály s veľmi nízkou tepelnou vodivosťou, ktoré môžu byť vhodné pre náročné aplikácie s požiadavkou na minimálnu hrúbku.
Minerálna vlna sa pri podlahách v styku so zeminou používa skôr výnimočne. Hoci má veľmi dobré tepelnoizolačné vlastnosti, pri pochôdznych konštrukciách môže byť nevýhodou jej citlivosť na vlhkosť a nižšia pevnosť v tlaku. Ak by sa do izolácie dostala voda, jej izolačné vlastnosti sa môžu zhoršiť a materiál schne pomalšie než napríklad polystyrénové izolácie. V prípade minerálnej vlny sa odporúča použiť minerálne izolácie s väčšou hustotou (objemová hmotnosť alebo tvrdosť) ako sú Rockwool Steprock, Nobasil PTE, Nobasil PTN a pod.
Dôležité aspekty pri projektovaní a realizácii izolácie podlahy
V prípade katalógových domov si treba všimnúť hrúbku izolantu v projekte a potom tomu prispôsobovať ďalšie riešenia, ak sa jedná o projekt na mieru, upozornite projektanta, aby práve tu nešetril hrúbkou. Nami odporúčaná hrúbka tepelnej izolácie je 10cm a vyššie, pri použití menších hrúbok sú citeľné rozdiely teplôt na podlahe, čo znamená nepríjemný pocit chladu a samozrejme aj tepelné straty.
Dokým budete objednávať polystyrén na vašu stavbu, dajte si premerať výšky laserovým nivelačným meradlom a vyznačiť body vašej nuly. Čo projektant nakreslí nemusí sedieť reálne na stavbe. Odporúčame nechať rezervu aspoň 10mm.
Za predpokladu, že je sokel spravený správne, tzn. končí aspoň 60 cm pod úrovňou terénu a neexistuje možnosť, ako by sa chlad dostal pod dosku (u 80% stavieb to nie je správne zhotovené), tak pod doskou by bola všade celoročne konštantná teplota cca 15 stupňov. Je dôležité zamedziť vzniku tepelných mostov a zabezpečiť kontinuitu izolačnej obálky.
Veríme, že tieto informácie Vám pomôžu nájsť správne smerovanie a správne opatrenia a dosiahnuť tak optimálnu tepelnú pohodu vo svojom dome. Jedná sa však o tému komplexnú a preto návrhu konštrukcií by sa mal venovať iba človek, ktorý tomu naozaj rozumie.