Mýto pod Ďumbierom sa nachádza v okrese mesta Brezno a patrí do regiónu Chopok-juh. Obec leží na južnom svahu strednej časti Nízkych Tatier v doline Štiavničky. Nadmorská výška stredu obce je 630 m.n.m., pričom kataster s rozlohou 1039 ha je v rozpätí nadmorských výšok 570-1669 m n. m.
Geografické a prírodné špecifiká
Členitý hornatinný povrch tvoria v severnej časti prevažne kryštalické bridlice a žulové horniny, v južnej časti skrasovatené vápence. V doline Štiavničky sa nachádza minerálny prameň so zvýšeným obsahom železa. Pôdny fond tvoria hnedé lesné pôdy, podzoly, rankery a rendziny.
Historický vývoj a banské tradície
Mýto bolo za feudalizmu poddanskou obcou mesta Brezno a vzniklo asi v polovici 15. storočia okolo breznianskeho mýta na ceste do Liptova. Historické názvy obce zahŕňajú označenia ako Mito (1696), Mitó, Maut, Wámoschfalu (1786) až po dnešné Mýto (1808).
V 15. až 17. storočí sa v okolí pod Veľkým Gápľom, v lokalitách Uhliarska a Stupka, dolovalo zlato, olovo a striebro, neskôr sa ťažila železná ruda. V roku 1828 tu žilo 678 obyvateľov v 90 domoch, ktorí sa zaoberali chovom oviec a dobytka a pracovali ako robotníci a povozníci v blízkych železiarskych závodoch a pílach.
Priemysel, píly a hospodársky život
Významnú úlohu v obci zohrávala menšia parná píla firmy Kozma a syn. V roku 1922 štrajkovali robotníci na píle, pričom v 30. rokoch bolo v obci aktívne hnutie nezamestnaných. Roku 1940 mala obec 1035 ha pôdy a chovali v nej 454 kusov rožného dobytka, 871 oviec, 34 koní a 82 ošípaných. Obec mala roľnícko-drevorubačský charakter a muži pracovali hlavne v lesoch a v podrezovských železiarňach.
Nízke Tatry - Donovaly (1968)
Zmeny po druhej svetovej vojne
- V roku 1948 bola píla firmy Kozma a syn znárodnená a pričlenená k Pohronským pílam, n.p., a v roku 1953 zrušená.
- V rokoch 1948-49 bola do obce prevezená malá továrnička na výrobu paličkovaných čipiek, záclon a strapcov na záclony, ktorá zamestnala asi 30 ľudí.
- Podnik po niekoľkých rokoch zrušili.
Susedná obec Bystrá
Bystrá vznikla na území Hornej Lehoty okolo baní a spomína sa už v roku 1563. Od 16. storočia do roku 1848 bola komorskou osadou. V 16.-17. storočí sa tu dolovalo zlato a striebro, obyvatelia pracovali väčšinou ako drevorubači a uhliari. V 18.-19. storočí tu bol železný hámor patriaci k Hrončianskemu komplexu, v ktorom sa spracúvalo surové železo.
| Obec | Rok | Počet obyvateľov | Počet domov |
|---|---|---|---|
| Mýto | 1828 | 678 | 90 |
| Bystrá | 1828 | 199 | 23 |
Kultúrne a historické pamiatky
Medzi historické pamiatky v regióne patria:
- Evanjelický kostol, postavený v rokoch 1822-28 s neskoršou vežou.
- Rímskokatolícky klasicistický kostol sv. Mateja, postavený v roku 1840.
- Kaplnka v Bystrej z roku 1816.
- Kováčska vyhňa zo začiatku 20. storočia.
Obec bola ešte v polovici 20. storočia známa tkaním ľanového i bavlneného plátna a súkna, šili sa tu súkenné kapce aj na predaj. Počas SNP obyvatelia zásobovali partizánsku skupinu L. Kalinu na Čertovici, pracovali na výstavbe opevnení a po zatlačení SNP do hôr obetavo pomáhali partizánom. Obec bola oslobodená 10. februára 1945 a bola vyznamenaná Radom SNP II. triedy.