Vzťahy medzi vlastníkmi bytov a dodávateľmi tepla z centralizovaných systémov zásobovania teplom v mnohých prípadoch nie sú ideálne. Nespokojnosť majiteľov bytových domov rastie priamoúmerne so stúpajúcimi cenami za teplo. Podporujú ju aj investície do zateplenia, po ktorých chcú mať bytové domy spotrebu energie priamo pod svojou kontrolou. Predčasne roztopený sneh na chodníkoch či tráve popri inak kvalitnej snehovej pokrývke nahráva presvedčeniu, že straty vo vonkajších zastaraných rozvodoch sú veľké a nikto predsa nechce dotovať nehospodárnosť. Predstava, že prostredníctvom fixných nákladov na teplo živíte prebujnený obslužný aparát dodávateľa, tiež nie je príjemná.
Vzájomnú nedôveru určite nepodporuje ani fakt, že dodávateľa tepla zo systémov CZT (centralizovaného zásobovania teplom) si nemôžete vyberať. Na Slovensku pôsobí zhruba 340 stabilných dodávateľov tepla, ktorí ročne dodajú približne 16 000 GWh tepla. Podľa údajov Štatistického úradu SR najvýznamnejší, až 40-percentný, podiel spotreby tepla pripadal v roku 2011 na domácnosti. Podľa štatistík Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry sú rozhodujúcimi odberateľmi tepla a teplej vody vlastníci a správcovia 16 100 bytových domov s viac ako 1,8 milióna obyvateľmi. Slovensko tak má jeden z najrozvinutejších systémov CZT, ktorého rozsah mu závidia aj mnohé mestské aglomerácie v cudzine.
Zatiaľ čo v teplárňach stále prevláda tuhé fosílne palivo, v centrálnych kotolniach až 86 % používaného paliva pripadá na zemný plyn. Hoci sa mnohé z nich snažia stále vo väčšej miere využívať aj obnoviteľné zdroje energie a vysoko účinnú kombinovanú výrobu elektriny a tepla, cena plynu je rozhodujúca. Má významný vplyv aj na návratnosť investícií nových domových kotolní, z ktorých väčšina využíva plyn.
Prečo uvažovať o vlastnej domovej kotolni?
Prvá väčšia vlna odpájania nespokojných bytových domov od systému CZT začala aj preto, lebo ceny plynu pre menších odberateľov boli nižšie ako ceny pre veľkoodberateľov. To sa však zmenilo. Momentálne sú ceny plynu pre odberateľov v tarife M4 s ročným odberom do 60 000 m3 vrátane, do ktorej spadá väčšina bytových domov s vlastnými kotolňami, o 40 % vyššie ako pre veľkoodberateľov v centrálnych kotolniach či výhrevniach. Zopár väčších domových kotolní bytových domov je aj v tarife S, kde je cena o 10 až 15 % vyššia. Ak je na takýto systém pripojený bytový dom, ktorý po zateplení využije kotol s vysokou účinnosťou, cena za teplo zo systému centralizovaného zásobovania nemusí byť konkurencieschopná oproti nákladom samostatnej kotolne.
Kotolňa - Vždy zatvárame
No aj keď takéto prípady môžu nastať, väčšina dodávateľov tepla, ktorí chcú v tejto oblasti seriózne podnikať, si už riziko uvedomuje a ponúka nižšie ceny. Musí to však robiť plošne, pretože podľa aktuálneho regulačného rámca platí jedna schválená maximálna cena na celom vymedzenom území daného dodávateľa. Netreba však zabúdať na to, že aj aktuálna cena plynu pre domové kotolne je reguláciou udržiavaná na nižšej úrovni ako v zahraničí, kde je rozdiel ešte vyšší. Dobrou správou je, že prví prezieravejší manažéri teplární, výhrevní a centrálnych kotolní už začínajú vopred a aj priebežne klientom oznamovať a vysvetľovať, aké investície plánujú a čo sa so zálohami na teplo deje. Nie je to tak zatiaľ všade, a tak nevedno, koľkým zo sústav CZT v 306 mestách sa podarí udržať klientov a prežiť. V každom prípade, ak ste so službami dodávateľa tepla nespokojní, vždy sa oplatí rokovať o náprave.
Mýty a fakty o odpojení od centralizovaného vykurovania
Niektorí z predajcov moderných technológií do domových kotolní lákajú bytové domy na možnosť dosiahnuť úsporu 40 % nákladov len vďaka samotnému odpojeniu od systému centralizovaného zásobovania teplom. To, samozrejme, nie je reálne. Ak takéto niečo vyhlasujú aj bytové domy, ktoré sa odpojili, je vhodné overiť, či do nových nákladov na teplo zarátavajú len samotné palivo, alebo zohľadňujú aj ostatné náklady súvisiace s výrobou tepla, ako napríklad náklady na úver alebo povinné kontroly zariadení na výrobu tepla. Navyše, mnoho bytových domov sa krátko pred odpojením zateplí, nechá si doregulovať vykurovací systém, prípadne zámerne zníži priemernú vykurovaciu teplotu, takže nie je možné exaktne určiť len prínos odpojenia.
- Aj keď všetky získané ponuky na vybudovanie samostatnej kotolne budú obsahovať viac či menej kompletné prepočty, ktoré dokazujú výhodnosť odpojenia, nemusí tomu tak byť. Z analýz návratnosti vynaložených prostriedkov na vybudovanie a prevádzku domových kotolní vyplýva, že sú aj bytové domy, ktorým sa investícia nevráti.
- Nainštalovaním vlastného zdroja na výrobu tepla sa neušetrí teplo na vykurovanie. Potreba tepla na vykurovanie zostáva rovnaká, pretože sa nezmenia tepelnoizolačné vlastnosti domu.
- Za straty tepla, ktoré sú spôsobené zastaranými a neizolovanými vonkajšími rozvodmi tepla, platia odberatelia len do určitej miery. Ak sú straty väčšie, ako uvádza vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) č. 328/2005 Z. z., sú podľa súčasnej regulácie pre dodávateľa tepla finančnou stratou. Aj preto majú dodávatelia záujem straty znižovať. Mnohí to aj robia. Vymieňajú starý 4-rúrový systém za 2-rúrový, pri ktorom priamo v bytových domoch inštalujú odovzdávacie stanice tepla.
- Faktúry za teplo sa vám môžu primerane k spotrebe znížiť už nasledujúci rok po zateplení, aj ak zostanete pri CZT. S dodávateľom tepla môžete dohodnúť nižší regulačný príkon, podľa ktorého sa určujú náklady na teplo.
- Aj osobné náklady dodávateľov tepla patria medzi položky, ktorých výšku a primeranosť sleduje a reguluje ÚRSO.
- Vykurovanie mimo vykurovacej sezóny si môžete dohodnúť aj s dodávateľom tepla z CZT.
- Ak nie ste spokojní s teplotou teplej vody, je potrebné osloviť správcu domu.
- Ak máte záujem využívať obnoviteľné zdroje energie, oslovte dodávateľa tepla.
Výber a projektovanie plynového kotla
Pri výbere by mal poradiť skúsený odborník, a to na základe obhliadky budovy. Výber kotla závisí od naprojektovaných tepelných strát. Tie by sa však mali najmä v starých bytových domoch znovu prepočítať. Nechajte si spracovať nezávislý energetický audit, ktorý navrhne optimálny postup pri realizácii úsporných opatrení. Ak sa rozhodnete pre akúkoľvek väčšiu realizáciu úsporných opatrení, vyžiadajte si minimálne tri cenové ponuky.
Kondenzačné kotly a kaskádové zapojenie
Kondenzačné plynové kotly sú moderným a efektívnym riešením pre bytové domy. Mnoho z nich je navrhnutých pre kaskádové zapojenie, čo umožňuje dosiahnuť vysoký celkový výkon a zároveň flexibilne prispôsobovať prevádzku aktuálnej potrebe tepla. Vďaka kompaktnej konštrukcii a nízkej hmotnosti ich možno inštalovať nielen do priestorov s ťažkým prístupom, ale aj do komerčných alebo obytných budov s veľkou výškou, a to bez ohľadu na to, či ide o renovované budovy alebo novostavby.
Prehľad vybraných plynových kondenzačných kotlov
Na trhu je dostupných mnoho typov plynových kondenzačných kotlov, ktoré sa líšia výkonom, konštrukciou a špecifickými vlastnosťami. Nižšie uvádzame prehľad niektorých z nich:
| Model | Typ kotla | Výkonový rozsah | Možnosť kaskády | Kľúčové vlastnosti |
|---|---|---|---|---|
| Logamax plus GB162 | Závesný | Do 800 kW (kaskáda 8 kotlov) | Áno | Malé rozmery, jednoduchá konštrukcia, výmenník tepla z hliníka a kremíka s ALU plus, nízka náročnosť na údržbu a čistenie. |
| Lev KKO | Závesný | 160 - 360 kW (kaskáda 2-3 kotlov) | Áno | Kompaktná konštrukcia, nízka hmotnosť, inštalačný rám a hydraulická konzola pre jednoduché zapojenie, možnosť pripojenia externého zásobníka pre TÚV. |
| Vitodens 200-W | Nástenný | Do 900 kW (kaskáda 8 kotlov) | Áno | Automatické prispôsobenie výkonu potrebe tepla, systémová technika (regulácia, izolované hydraulické kaskády, spoločný odvod spalín), vhodný pre domy s viacerými rodinami, priemyselné a kancelárske budovy. |
| ecoTEC plus | Závesný | Do 720 kW (kaskáda 6 kotlov) | Áno | Kompaktný modulárny systém, jednoduchá montáž do radu alebo chrbtom k sebe, digitálny systém riadenia, elektronicky riadené vysokoúčinné čerpadlo, prevádzka závislá/nezávislá od vzduchu z miestnosti. |
| Stacionárny kondenzačný kotol | Stacionárny | 80 - 280 kW | Nie je uvedené | Modulácia výkonu 17-100%, vhodný pre novostavby a rekonštrukcie, príprava TÚV s nepriamohrievanými zásobníkmi, nízka teplota spalín a vysoká teplota rosného bodu, nízka tlaková strata. |
| Vitocrossal 300 | Stacionárny | 87 - 1 400 kW | Nie je uvedené | Vysokoúčinný prenos tepla, druhé hrdlo spiatočky pre optimálne využitie kondenzačného účinku, digitálny regulačný systém, vhodný pre bytové domy a diaľkové vykurovanie verejných/komerčných budov. |
| Logano plus GB312/GB402 | Stacionárny | Nie je uvedené | Nie je uvedené | Výmenník tepla z hliníkovo-kremíkovej zliatiny, modulačný plynový predzmiešavací horák pre nízke emisie a tichú prevádzku, rozsah modulácie 1:5, prídavné hrdlo na nasávanie vzduchu pre prevádzku nezávislú od vzduchu v priestore. |
| MGK-2 | Stacionárny | 58 - 627 kW (do 2500 kW kaskáda 4 kotlov) | Áno | Modulované spaľovanie 17-100%, regulácia teplotného spádu pre optimalizáciu kondenzácie, rozložiteľný na horák a výmenník tepla pre jednoduchú prepravu a inštaláciu do stiesnených priestorov. |
Kombinované vykurovacie systémy: Plynový kotol a tepelné čerpadlo
Renovácia vykurovacieho systému v staršom bytovom dome nemusí nevyhnutne spočívať iba vo výmene dosluhujúceho plynového kotla za modernejší, či pripojení na systém diaľkového vykurovania. Jednou z možností, za určitých okolností, je vykurovanie tepelným čerpadlom. Pre prenajímateľov je dôležitý moderný a podľa možností čo najviac ekologický vykurovací systém. V rámci modernizácie vykurovacieho systému by preto chceli dosiahnuť rovnováhu medzi výmenou súčasného vykurovacieho systému a pridaním obnoviteľného zdroju energie. To je možné vďaka kombinácii nového plynového vykurovania s vhodným ekologickým systémom. Existujúca inštalácia radiátorov a potrubia sa tak dá aj naďalej používať.
Prípadová štúdia: Modernizácia vykurovania s hybridným systémom
Veľký bytový dom s 15 bytovými jednotkami bol postavený pred 15 rokmi. Budova je vykurovaná plynom. Vlastníci bytového domu sa rozhodovali, ako modernizovať dosluhujúci zdroj vykurovania. 15-ročný plynový vykurovací kotol sa vymení za moderný kondenzačný kotol. Mnohí majitelia nechávajú svoje tepelné zdroje v prevádzke oveľa dlhšie, ale po 15 rokoch sa už považujú za technicky zastaralé. Z tohto dôvodu môžu prenajímatelia očakávať, že nové zariadenie bude pracovať efektívnejšie. Už len vďaka tomu bude ušetrené palivo a aj náklady na vykurovanie. Okrem toho je nový kotol menej náchylný na poruchy.
Súčasne prebehne zapojenie vykurovania tepelným čerpadlom. Súčasné dobré zateplenie umožňuje využitie tepla z prostredia prostredníctvom tepelného čerpadla ako druhého zdroja tepla. Vďaka nemu bude celý vykurovací systém modernejší a ekologickejší. Pracuje výnimočne efektívne, ak systém rozdeľovania tepla vychádza s nízkou teplotou prívodu a steny sú dobre zateplené. Vykurovanie tepelným čerpadlom preberá časť práce nového vykurovacieho systému - a to úplne bez emisií. Kombinácia dvoch zdrojov tepla spotrebuje menej paliva a produkuje menej odpadových plynov škodlivých pre ovzdušie, v porovnaní s tým keby bol plynový kotol sám zodpovedný za vykurovanie a ohrev vody. Ako sme už uviedli, kombinácia fosílnej a obnoviteľnej energie spotrebuje menej paliva. Tepelné čerpadlá vedia veľmi efektívne využiť teplo z okolitého prostredia. V prípade bytových domov je to zvyčajne teplo zo vzduchu. Môže sa využiť aj na ohrev teplej vody, ktorá sa spotrebúva celoročne.
Plynové kondenzačné kotly sú už mnoho rokov osvedčeným zdrojom tepla. Používatelia sa tak môžu spoľahnúť, že nové vykurovanie bude dlho fungovať. To platí aj pre všetky ostatné komponenty nového systému. Vykurovanie tepelným čerpadlom prevezme najmä ohrev teplej vody, ktorý, ako sme už spomenuli, výrazne kolíše. V záujme väčšieho komfortu bývania so stále čerstvým vzduchom a zabránenia vzniku ďalších plesní sa rozhodlo aj o decentralizovanom systéme vetrania. Systém odsáva vzduch so škodlivinami a vlhkosťou a privádza čerstvý vzduch. Nový kondenzačný kotol v kombinácii s ekologickým teplom z prostredia sa stará o nižšiu spotrebu paliva. Okrem úspory nákladov sa tým produkuje aj menej odpadových plynov škodlivých pre prostredie. Do budúcnosti majitelia premýšľajú, že na strechu namontujú solárne panely. Týmto spôsobom by fungovalo vykurovanie tepelným čerpadlom úplne na báze obnoviteľných zdrojov a ekologická bilancia celého systému by bola ešte lepšia.
Charakteristiky tepelných čerpadiel
Tepelné čerpadlá Stiebel Eltron WPL 34 - 57 sú určené na vykurovanie a prípravu teplej vody. Vyrábajú sa vo „vonkajšom“ vyhotovení (vhodné na umiestnenie do exteriéru). Agregát je vybavený hermetickým kompresorom s obmedzovačom rozbehového prúdu, kondenzátorom, výparníkom, bezpečnostnými prvkami (kontrola vysokého a nízkeho tlaku) a protinámrazovou ochranou. Elektronicky riadený expanzný ventil sa stará o optimalizovaný vykurovací faktor. Antikorózny povrch opláštenia.
Tepelné čerpadlá Viessmann Vitocal 300-G Pro sú určené na vykurovanie väčších objektov. Už z výroby sú vybavené všetkými elektrickými bezpečnostnými prvkami, čo skracuje montážny čas a znižuje investičné náklady. Regulačný systém chladiaceho okruhu RCD s elektronickým expanzným ventilom zaisťuje vysoké výkonové čísla vo všetkých prevádzkových bodoch. Regulačná technika umožňuje komunikáciu cez internet, ako aj prostredníctvom smartfónov. Vďaka kompaktným rozmerom a plne hermetickému vyhotoveniu sa dajú inštalovať aj do menších miestností.
Ekonomické a prevádzkové aspekty domovej kotolne
Investičné náklady na vybudovanie vlastnej domovej plynovej kotolne s celkovým výkonom od 70 kW do 300 kW predstavujú zvyčajne od 25 000 € do 100 000 €, konkrétna suma závisí predovšetkým od inštalovaného výkonu. K samotnej investícii do nákupu kotla a vybudovania kotolne patria aj administratívne náklady na projekt, poplatky súvisiace so získaním stavebného povolenia, bankové poplatky a úrokové sadzby, ale aj zaplatenie ekonomicky oprávnených nákladov z dôvodu odpojenia dodávateľovi tepla.
Pri vyčísľovaní potenciálnych úspor je dôležité okrem poplatkov za energie (plyn, elektrina, voda) zobrať do úvahy aj povinnosti spojené s prevádzkou, bezpečnosťou a pravidelnou údržbou domovej kotolne. Podľa verejne dostupných informácií väčšina výrobcov kotlov poskytuje záručnú lehotu na vyrobené kotly štandardne do päť rokov. Pri pravidelnej údržbe je možné uvažovať o životnosti kotla okolo 10 až 15 rokov. Aj keď má práve životnosť zariadenia rozhodujúci vplyv na návratnosť investície, nie všetci predajcovia rátajú s tým, že kotol bude treba po tomto čase vymeniť. Niektorí dokonca avizujú životnosť 20 až 25 rokov. Môžete sa o kotolňu síce príkladne starať a robiť všetko preto, aby sa čo najpomalšie znižovala pôvodná účinnosť kotlov, ale aj tak si položte otázku, aké budú náklady na údržbu po 15 rokoch používania. Je preto veľmi dôležité, aby si obyvatelia domu uvedomili, že je vhodné vytvoriť fond, ktorý bude kumulovať finančné prostriedky na investíciu do nového zariadenia po skončení životnosti toho starého.
Výzvy pri modernizácii a legislatívne zmeny
Jednou z najväčších výziev pri modernizácii vykurovania v bytových domoch je určite to, že práce prebiehajú za prítomnosti nájomníkov. Stavebný nápor by tak mal byť v rámci hraníc a mal by sa prednostne vykonávať v pivnici. Práce musia byť vykonávané tak, aby boli súčasní nájomníci ovplyvnení čo najmenej. Okrem toho spotreba teplej vody v mnohých domácnostiach nájomníkov značne kolíše, čo spôsobuje nepravidelné špičky odberu. Oba vykurovacie systémy preto musia byť schopné vyhovieť týmto vysokým nárokom. Do úvahy je potrebné vziať aj kolísavú potrebu tepla na vykurovanie a ohrev vody. V neposlednom rade je zateplenie budovy síce veľmi dobré - ale v minulosti boli v niekoľkých bytových jednotkách problémy s plesňou.
Momentálne sa pripravuje novelizácia zákona o tepelnej energetike č. 657/2004 Z. z., ktorá by mala priniesť zmeny nielen výrobcom a dodávateľom tepla zo systémov CZT, ale aj pre subjekty, ktoré si vyrábajú teplo vo vlastnej domovej kotolni.
Obnoviteľné zdroje energie v kontexte vykurovania
Horúce geotermálne pramene zásobujú na Slovensku vodou viaceré kúpaliská, menej sa už vie o tom, že slúžia aj na vykurovanie v systémoch centralizovaného zásobovania teplom. V systémoch centralizovaného zásobovania teplom sa väčšinou využíva biomasa vo forme drevnej štiepky. Spotreba biomasy v systémoch CZT sa od roku 2010 takmer strojnásobila. Vďaka narastajúcemu podielu biomasy dodávateľ nie je odkázaný iba na jedno palivo. Lepšie využívať palivá sa v systémoch centralizovaného zásobovania teplom v posledných rokoch darí predovšetkým vďaka vysokoúčinnej kombinovanej výrobe elektriny a tepla (KVET). Technológie kombinovanej výroby umožňujú optimálne spojiť výrobu elektriny a výrobu tepla. Preto je možné ušetriť veľké množstvo paliva, ktoré by sa inak použilo na výrobu rovnakého množstva elektriny a tepla v samostatných zariadeniach. Slnečná energia sa v bytových domoch využíva predovšetkým na ohrev vody.
Tento text bol pripravený Slovenskou inovačnou a energetickou agentúrou v rámci projektu odborného energetického poradenstva ŽIŤ ENERGIOU vo februári 2014. Príprava textu bola spolufinancovaná z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja a štátneho rozpočtu SR prostredníctvom Operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast.