Tento článok prináša komplexný pohľad na rôznorodé informácie týkajúce sa mená Petra Baláža, Stana Cvengroša a Jozefa Brhela. Zatiaľ čo Peter Baláž je známy motoršportový šampión a Stano Cvengroš novinár dokumentujúci jeho kariéru, Jozef Brhel predstavuje významnú osobnosť v slovenskej energetike s rozsiahlym podnikateľským portfóliom.
Peter Baláž: Legenda slovenského motoršportu
Petra Baláža netreba motocyklovým priaznivcom predstavovať. Jeho desať titulov majstra Československa, tri tituly víťaza európskeho pohára vintage a ďalšie výborné výsledky hovoria za všetko.
Kniha prináša mnoho podrobných príbehov z Petrovej kariéry, o ktorých sa dodnes nevedelo. Kniha o Petrovi Balážovi má formát 20×26 cm, 240 strán a obsahuje viac ako 300 fotografií. Pre záujem o ňu v zahraničí je kniha dvojjazyčná, slovensko-anglická. Krst knihy sa uskutočnil 26. 11. Kniha je na predaj na Slovensku aj v Českej republike.
Voda - dokumentárny film (vyrobené pre Minerálne vody a.s.)
Stano Cvengroš: Kronikár motocyklových úspechov
Kariéru Petra Baláža v minulosti mapoval slovenský žurnalista Stano Cvengroš. Práve on aj pred niekoľkými rokmi prišiel s myšlienkou vytvoriť knihu o Balážovi, čím prispel k zvečneniu jeho športových úspechov a životného príbehu.
Jozef Brhel: Vplyvná osobnosť slovenskej energetiky a podnikania
Jozef Brhel je najbohatším spomedzi oligarchov a lobistov, ktorých môže zachrániť pred väzením schválená novela Trestného zákona. V slovenskom rebríčku časopisu Forbes je na 23. mieste s majetkom 160 miliónov eur. Na Brhelovom podnikateľskom príbehu je zaujímavé to, že zbohatol bez privatizácie, na štátnych zákazkách a dotáciách a stačilo mu na to jedno volebné obdobie.
Energetické impérium a štátne zákazky
Najdôležitejšie podniky vybudoval v tajnosti za prvej Ficovej vlády a fungujú dodnes. Nedá sa však vylúčiť, že Brhel svoj vplyv iba skrýva, ako to bežne robil počas celej svojej podnikateľskej kariéry. Firmou s najväčšími tržbami, ktoré stabilne prekračujú 100 miliónov eur, je dodávateľ energií Pow-en. Od svojich sesterských firiem sa odlišuje tým, že podniká na konkurenčnom trhu, takže nie je odkázaná na Brhelov vplyv v Smere. Pow-en je jednou z firiem, ktoré Brhel postupne posunul svojim manažérom po tom, ako ho zadržali a obvinili z korupcie. Osobný majetok, napríklad svoju bratislavskú vilu, previedol na deti.
V Pow-ene má najväčší podiel Bielik, v ostatných firmách sú pomery rôzne. Mediálne ju zastupuje bývalý Brhelov hovorca Juraj Puchý, ktorý pre Denník E tvrdí, že „ani jeden z uvedených pánov nemá žiadne podnikateľské aktivity s Ing. Najvyššie obraty z týchto firiem si udržala DG-energy, ktorá dodnes zarába na poskytovaní podporných služieb pre štátnu Slovenskú elektrizačnú prenosovú sústavu (SEPS). Firma prevádzkuje dieselové generátory, ktoré do siete dodávajú elektrinu v prípade nečakaných odchýlok. Na podporné služby sa skladajú všetci odberatelia elektriny vo svojich účtoch prostredníctvom tarify za systémové služby. Ich najväčším poskytovateľom s približne 40-percentným podielom sú Slovenské elektrárne.
Plynové a solárne projekty
Najziskovejšou z porovnávaných firiem je Prvá rozvojová spoločnosť, ktorá z plynu vyrába teplo pre bratislavskú tepláreň a zároveň aj elektrinu. Bývalý šéf štátnych teplární Ľuboš Lopatka v minulosti povedal, že jediným dôvodom vzniku tejto firmy bolo presmerovanie toku peňazí zo štátneho do súkromného sektoru. Bratislavská tepláreň totiž mala svoje vlastné zdroje, ktoré podľa Lopatku nemohla pre zmluvu s Brhelovou firmou naplno využívať. Brhel predal 51-percentný podiel v tejto energetickej firme francúzskemu koncernu Veolia, ktorý je už aktuálne najvýznamnejším súkromným hráčom v slovenskom teplárenstve.
Podobne vysoké tržby si udržala firma Alter Energo, ktorá rozbiehala Brhelov biznis v solárnej energetike. V roku 2009 získala jednu z najvýhodnejších licencií na výstavbu solárnych elektrární, ktoré sa rozdeľovali v utajenej súťaži. Alter Energo sa okrem toho zamerala na výstavbu a opravy elektrických vedení. Často išlo o veľké zákazky za desiatky miliónov eur. Antimonopolný úrad ten za kartelovú dohodu potrestal Alter Energo a ďalšie firmy vysokou pokutou 7 miliónov eur a zákazom činnosti. Firmy sa však proti tomu odvolali. Až do právoplatného rozhodnutia naďalej dostávajú štátne zákazky a nemuseli ani zaplatiť pokutu. Ani k Alter Energo sa už Brhel nepriznáva. Vlastníkom dokonca nie sú ani jeho ľudia, ale český podnikateľ Miloslav Vyhnal.
Veľkou firmou, ktorú živili miliónové zákazky bratislavských teplárov, bol aj Ene-tep, ktorý poskytoval servisné služby. Od roku 2019, keď Smer prichádzal o moc, mu však klesajú tržby a v roku 2022 dokonca skončil v strate. Šéf bratislavskej teplárne Dušan Randuška pre ICJK a Aktuality povedal, že po roku 2022 sa s Ene-tepom dohodli na ukončení spolupráce, a dodal, že podľa neho išlo o neslušnú zmluvu.
Prepojenie s politikou a obvinenia
Brhel bol s politikou spätý od svojich začiatkov. Jeho meno sa na verejnosti opäť vynára v októbri 2005, keď začal byť označovaný za mecenáša strany Smer. V roku 2006 spomína Brhela ako jedného z akcionárov Smeru aj Jaroslav Haščák z finančnej skupiny Penta. Jeden zo zakladateľov strany Bohumil Hanzel dokonca tvrdil, že videl aj notársky overenú kópiu zmluvy medzi Robertom Ficom a skupinou piatich podnikateľov: v roku 2006 im malo patriť prvých 25 miest kandidátky Smeru.
Pri predaji emisných kvót v roku 2008 vznikla štátu škoda 47 miliónov eur, ktoré sa podľa uniknutých dokumentov zo švajčiarskej prokuratúry rozdelili do viacerých schránkových firiem. Pri jednej, ktorá inkasovala takmer 11 miliónov eur, bol podľa Nadácie Zastavme korupciu uvedený ako „ako konečný príjemca“ Jozef Brhel. Iný zdroj uvádzal skrátenú verziu Jozef B., ale aj s dátumom narodenia, ktorý sedel na oligarchu. Na kontraktoch so štátom zbohatli aj viaceré IT firmy. Medzi najvýznamnejšími boli Sevitech a DWC Slovakia, ktoré neboli napísané priamo na Brhela, ale na jeho rodinných príslušníkov. Neskôr sa Brhelovci oboch firiem zbavili, čo takisto zapadalo do príbehu o prechode k poctivejšiemu podnikaniu. Sevitech sa dnes volá Synchronix a už zďaleka nedosahuje také tržby ako za čias Ficových vlád. Brhelovci mali prsty aj v ďalších firmách, ktoré živili štátne zákazky.
Obraz podnikateľa, ktorý prechádza k čistému biznisu, sa Brhelovi rozpadol, keď ho zadržali v rámci kauzy Mýtnik. Aktuálne čelí obžalobe pred Špecializovaným trestným súdom. Išlo o informačné systémy, ktoré daniarom dodávala spoločnosť Allexis Michala Suchobu. Práve on prehovoril o tom, ako sa mu Brhel „natlačil“ do firmy, pretože inak by zákazky nezískal. Jeho svedectvo potvrdil aj bývalý prezident finančnej správy František Imrecze, ktorý vypovedal aj o tom, že mu oligarcha dorovnával plat sumou 200-tisíc eur ročne. V kauze Mýtnik je obžalovaný z legalizácie príjmov z trestnej činnosti, porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, machinácie pri verejnom obstarávaní a brania úplatkov. Hrozí mu viac ako desaťročné väzenie, hoci Ficova novela Trestného zákona mu môže výrazne pomôcť. Z prania špinavých peňazí je obžalovaný aj jeho syn Jozef Brhel mladší. Z iného svedectva, ktoré sa týkalo korupčnej kauzy Búrka, zase vyplývalo, že Brhel de facto riadil štát zo svojho hotela DoubleTree by Hilton, kam ho chodili navštevovať napríklad manažéri SEPS, ale aj Robert Fico s Robertom Kaliňákom a ďalší oligarchovia Smeru. Svedčil o tom Peter Tóth, bývalý príslušník SIS, ktorý v minulosti spolupracoval aj s Marianom Kočnerom.
Medzinárodné investície a aktuálny stav
V roku 2013 súhlasil s rozhovorom s novinármi, v ktorom sa chcel odprezentovať ako slušný podnikateľ s ambíciou investovať na Západe. „V južnom Laponsku chceme kúpiť rozpracovaný projekt veterného parku s výkonom 10 megawattov. V tomto čase robíme analýzu due diligence, ktorá by mala byť hotová v decembri, prípadne v januári. Zhruba v tom čase by malo byť už aj stavebné povolenie,“ povedal vtedy. V januári 2021 sa brhelovci s biznisom do Fínska vrátili. Kúpili 67 percent vo fínskej spoločnosti SolarWind, ktorá plánovala stavbu ďalšieho veterného parku.
Oficiálnym biznisom Brhelovcov sú teraz najmä reality. Developerská firma RMC Properties Slovakia stavia luxusné vily na Tenerife aj byty v bratislavskom Ružinove. Brhelov syn je aj v Dozornej rade PGR Senica, ktorá prevádzkuje golfový rezort Penati. Brhelovej rodine patrí aj spoločnosť Solantre Investment Pool s majetkom 70 miliónov eur, z čoho väčšina sú pohľadávky. Rodinnou firmou je aj akciovka Patria Invest, v minulosti Patria Consulting & Development, ktorá vznikla v roku 2005. Jozef Brhel starší už nie je štatutárom, v predstavenstve však sedí jeho žena a syn Jozef Brhel mladší. Brhel už teda zo svojho kedysi rozsiahleho portfólia oficiálne nevlastní takmer nič. „Jozef Brhel nie je akcionárom spoločnosti a nemá v nej žiadne záväzky ani vplyv,“ namieta mediálny zástupca firmy Juraj Puchý. Bude zaujímavé sledovať, či to tak zostane, aj keď dôvody na skrývanie majetku pominú.