Ploché strechy, často vnímané ako moderné a minimalistické architektonické riešenie, predstavujú komplexný systém, kde každá vrstva plní svoju nezastupiteľnú funkciu. Sú obľúbené najmä u architektov pre ich schopnosť zakryť akékoľvek atypické pôdorysné riešenie objektu. Navyše, plochá strecha sa považuje za piatu fasádu domu a na rozdiel od šikmej ponúka jednoduchšiu realizáciu, ale najmä priestor na široké využitie. S pochôdzne plochou strechou získavate ďalší vonkajší priestor, ktorý možno využiť ako strešnú záhradu, terasu alebo športové ihrisko. Budovy s ďalšou úžitkovou plochou na streche, najmä v husto obývaných mestských oblastiach, rýchlo získavajú na atraktivite a hodnote.
Hoci jej hovoríme „plochá“, neznamená to, že je úplne vodorovná. Strešná konštrukcia v skutočnosti vyžaduje minimálny odporúčaný spád 2 %, optimálny je však 3,5 % a viac. Súvisí to s faktom, že každá strecha musí spoľahlivo odvádzať dažďovú vodu a zároveň byť vodotesná. Čím rýchlejšie voda zo strechy odtečie, tým je konštrukcia z hľadiska hydroizolačných vlastností bezpečnejšia, má dlhšiu životnosť a je menej náchylná na rôzne poruchy. Ploché strechy sú obľúbené predovšetkým vďaka tomu, že poskytujú plnohodnotné využitie priestoru bez toho, aby vytvárali rôzne (často obmedzujúce) šikminy. Ideálnou voľbou sú aj v prípade, ak ich chcete využiť ako dodatočnú úžitkovú plochu - napríklad extenzívnu alebo intenzívnu zelenú terasu. Sú efektívnou konštrukciou aj z hľadiska eliminácie tepelných únikov, pretože ich plocha je menšia, a teda nevyžadujú také množstvo tepelnej izolácie. Na druhej strane sú počas dňa vystavené veľkým teplotným výkyvom, čo môže viesť k ich rozťahovaniu, zmršťovaniu či praskaniu.
História a moderné vnímanie plochých striech
Ploché strechy sa využívali vo veľkom už vo funkcionalistickej architektúre od 20. tych rokov minulého storočia. Masívne sa rozšírili hlavne s výstavbou panelákov. Bolo to lacné. V tej dobe sa používala žiadna alebo len minimálna tepelná izolácia. Z interiéru preto na spodok hydroizolácie „dofrčala“ vodná para a skondenzovala tam. V zime zmrzla, v lete sa varila, takto dookola. Niet divu, že tie strechy po čase začali tiecť. A bežne sa vtedy navrhovali aj bezspádové ploché strechy kvôli úsporám materiálu. Pošramotená povesť nekvalitných plochých striech z minulosti upadá do zabudnutia a ploché strechy sa v súčasnosti stali jedným zo základných prvkov modernej architektúry. Dnes to už neplatí. Vďaka technickým parametrom moderných materiálov a ich starostlivo skombinovanej skladbe bude plochá strecha funkčná a zachová si pôvodný vzhľad počas celej životnosti. Tá môže byť viac než 30 rokov. V súčasnosti pri správnom návrhu s ohľadom na difúziu vodných pár plochá strecha vydrží možno dokonca dlhšie ako šikmá strecha nad obytným podkrovím.
Typy plochých striech a ich konštrukčné riešenia
Ploché strechy je možné deliť z viacerých hľadísk. Ako sme už spomenuli v úvode, plochá strecha je strecha so sklonom krytiny do 10°. Pod pojmom plochá strecha sa ale v odbornej terminológii rozumie strecha, ktorej krytinu tvorí povlaková hydroizolácia. Rozlišujú sa jednoplášťové, dvojplášťové a viacplášťové ploché strechy.
Jednoplášťová plochá strecha
Jednoplášťová plochá strecha patrí dnes k najpoužívanejším variantom. Všetky funkčné vrstvy sú uložené priamo na nosnej konštrukcii bez vetranej medzery. Tento typ strechy je konštrukčne jednoduchší a pri správnom návrhu aj veľmi spoľahlivý. Pri jednoplášťových strechách nemajú tepelná izolácia a vodotesná krytina vzduchovú vrstvu.
Dvojplášťová plochá strecha
Dvojplášťová plochá strecha má oproti jednoplášťovej variante jednu zásadnú výhodu - vetranú vzduchovú medzeru. Tá pomáha odvádzať vlhkosť, ktorá sa dostane do skladby strechy. Tento typ skladby sa často používa pri stavbách s vyššou vlhkosťou v interiéri alebo v náročnejších klimatických podmienkach. Na druhej strane je konštrukčne zložitejší a náročnejší na realizáciu. Dvojplášťová plochá strecha je tvorená dvomi nosnými konštrukciami, ktoré sú navzájom oddelené prevetrávanou vzduchovou medzerou. V nosnej konštrukcii spodného plášťa je použitá parozábrana a tepelnoizolačná vrstva. Nosnú konštrukciu horného strešného plášťa zasa tvorí expanzná vrstva a povlaková krytina.
Klasická (teplá) a obrátená (inverzná) plochá strecha
Pri návrhu skladby strešného plášťa vyplýva primárne z požiadavky na jeho zateplenie. Ak sa bude strešný plášť plochej strechy zatepľovať, k dispozícii je jeho skladba s klasickým alebo obráteným poradím vrstiev.
- Klasická (teplá) plochá strecha: Pri klasickom poradí vrstiev sa pod tepelnú izoláciu ukladá parozábrana. Na tepelnú izoláciu strechy bez balastu je najvhodnejší expandovaný polystyrén (EPS). Pri klasickej nezaťaženej plochej streche je hydroizolácia vystavená rôznym vonkajším poveternostným vplyvom, preto je dôležité realizovať ju v dvoch vrstvách.
- Obrátená (inverzná) plochá strecha: Pri obrátenom poradí vrstiev sa tepelná izolácia umiestňuje nad hydroizoláciu. Pri tomto systéme je tepelná izolácia chránená pred poveternostnými vplyvmi a mechanickým poškodením. Na tieto účely sa často používa extrudovaný polystyrén (XPS), ktorý je odolný voči vlhkosti a má vysokú pevnosť. Výhodou strechy s obráteným poradím vrstiev je, že v nej nedochádza ku kondenzácii vodnej pary. Našťastie je výber finálnej vrstvy pri obrátených plochých strechách neobmedzený, lebo je hydroizolácia chránená hrubou vrstvou tepelnej izolácie. Nevýhodou je to, že sa voda dostane až na hydroizoláciu, čo zvyšuje riziko väčších tepelných strát. S vodou často prichádza nános semien, ktoré v miestach medzi hydroizoláciou a tepelnou izoláciou môžu začať klíčiť. Ak nie je hydroizolácia dostatočne odolná proti prerastaniu koreňov, môže sa porušiť.
Hydroizolačné materiály pre ploché strechy
„Pre riešenie plochých striech existuje mnoho účinných možností. Nedá sa jednoznačne povedať, ktorý materiál je ideálny. Používajú sa termoplastické polyolefínové fólie, inovované modifikované asfaltované pásy alebo strešné mPVC fólie,“ hovorí Jaroslav Vaňo, produktový manažér spoločnosti Icopal. V oboch systémoch umiestnenia tepelnej izolácie je možné navrhnúť jednovrstvový alebo dvojvrstvový systém hydroizolácie. Jednovrstvový systém si bezpodmienečne vyžaduje použitie kvalitných materiálov s dôrazom na kvalitu vyhotovenia aplikačných prác. Dvojvrstvový systém hydroizolácie je bezpečnejší, ale finančne náročnejší.
mPVC fólie
V praxi overené mPVC fólie ponúkajú optimálny pomer kvality a ceny s pomerne dlhou životnosťou. Vyznačujú sa flexibilitou aj pri nízkych teplotách, vysokou rozmerovou stabilitou a odolnosťou proti poveternostným vplyvom. Možno ich jednoducho zvárať, sú ohybné a tvárne v relatívne širokom teplotnom rozmedzí a majú bezkonkurenčnú pevnosť v ťahu. Vďaka nižšej hmotnosti minimálne zaťažujú strešnú konštrukciu, a preto sa hodia pre pochôdzne či pojazdné strechy. Na strešný plášť sa pokladajú v pásoch a stabilizujú sa mechanickým kotvením alebo priťažujúcou vrstvou a v miestach presahov sa teplovzdušne zvárajú. Ich aplikácia a montáž sú možné vo všetkých ročných obdobiach. Fólie sú pomerne tenké, a preto sú náchylné na poškodenie. Pri práci s nimi je potrebné postupovať s citom. Fólie sú ekonomickejším a čistejším riešením. Fólie sa zvárajú k sebe teplovzdušnou pištoľou. Plochú strechu z fólií musí jednoznačne realizovať špecialista na fólie, pretože to vyžaduje cvik. Je dôležité na akú teplotu má byť fólia nahriata, aby spoj pevne držal. Overená životnosť na existujúcich stavbách je cez 25 rokov.
Asfaltované pásy
Súčasné asfaltové pásy sa vyrábajú v rôznych šírkach, s rozličnými profiláciami na spodnej strane či s rôznymi farebnosťami povrchov, môžu mať už vo výrobe nakašírované geotextílie. Asfaltované pásy s hrebeňovým profilom majú oproti pásom s hladkým povrchom lepšiu vodotesnosť a trvanlivosť hydroizolačnej vrstvy. Hrebeňová profilácia umožňuje rýchlejšie a rovnomernejšie roztavenie asfaltovej hmoty, vďaka čomu je spojenie asfaltovaného pásu s podkladom po celej šírke pásu pevné a rovnomerné. Navyše, kvalitné asfaltované pásy majú dlhšiu životnosť ako mPVC fólie a podstatne vyššiu mechanickú odolnosť. Asfaltované pásy celoplošne natavujú, prípadne mechanicky kotvia a spoje sa pretavujú. Výhodou asfaltovaných pásov je možnosť ich realizácie v dvojvrstvovom hydroizolačnom systéme. Dvojvrstvový systém poskytuje investorom i realizačným spoločnostiam výraznú istotu, že strecha bude dlhodobo funkčná. Významnou výhodou asfaltovaných pásov, ktorú užívatelia domu ocenia najmä v budúcnosti, je možnosť ich jednoduchších opráv.
Termoplastické polyolefínové fólie (TPO, POCB)
Termoplastické polyolefínové fólie sú zasa účinnou ochranou proti nevyspytateľnému počasiu, prachu z ovzdušia alebo sadziam a popolčeku z komínových vývodov. Ich životnosť je neporovnateľne vyššia v porovnaní so zaužívanými mPVC fóliami. Vynikajú výbornou elasticitou a vysokou pevnosťou a prieťažnosťou. Sú ekologické, aj recyklovateľné. Ich ekologickosť spočíva napríklad aj v tom, že povrch fólie môže byť bielej farby a odrážať podstatnú časť slnečného žiarenia. Polyolefínová fólia s nízkym obsahom asfaltu je zaradená do kategórie jednovrstvových hydroizolačných systémov. Táto termoplastická fólia s hrúbkou okolo 3 mm sa spája horúcim vzduchom. Ak bude zaťažená štrkom, možno ju voľne položiť, v ostatných prípadoch ju treba mechanicky kotviť. Je kompatibilná s polystyrénom i asfaltom, takže ju netreba oddeľovať geotextíliami. Výhodou tohto materiálu oproti PVC fóliám je, že si nevyžaduje klampiarske plechy na kotvenie v miestach detailov. Možno ju priamo napojiť na konštrukcie, čo znižuje náklady na realizáciu detailov strechy. Zároveň predstavuje aj bezpečnejšiu voľbu z hľadiska odolnosti hydroizolačnej vrstvy.
| Typ hydroizolácie | Výhody | Nevýhody | Vhodné pre |
|---|---|---|---|
| mPVC fólie | Flexibilita, vysoká stabilita, odolnosť, nízka hmotnosť, jednoduché zváranie, rýchla aplikácia. | Náchylnejšie na poškodenie, UV žiarenie. | Pochôdzne/pojazdné strechy, vegetačné strechy (s ochranou). |
| Asfaltované pásy | Lepšia vodotesnosť a trvanlivosť, dlhšia životnosť, vyššia mechanická odolnosť, jednoduché opravy zaplátaním, dvojvrstvový systém. | Vyššia hmotnosť, potreba špeciálnej profilácie. | Pochôdzne/pojazdné strechy, všeobecné ploché strechy. |
| TPO/POCB fólie | Vysoká elasticita a pevnosť, ekologické, recyklovateľné, odrážajú slnečné žiarenie, kompatibilné s polystyrénom/asfaltom, nevyžadujú klampiarske plechy. | Vyššia cena. | Všeobecné ploché strechy, strechy s vysokými nárokmi na životnosť. |
Pochôdzne ploché strechy: Terasové riešenia
Balkóny, lodžie a strešné terasy, ktoré slúžia na rekreačné a športové účely, sa v odbornej terminológii nazývajú pochôdzne ploché strechy. Ich spoločným znakom je trvalé využívanie rozličným spôsobom, ktoré si vyžaduje zvýšené nároky na ochranu nosnej konštrukcie a celého strešného plášťa plochej strechy. Pochôdzna strecha má zároveň dobre odolávať aj statickému pôsobeniu a mechanickej záťaži, preto sú ako hydroizolácia vhodné napríklad strešné mPVC fólie vystužené sklenou rohožou. Pre menšiu hrúbku sú fólie náchylnejšie na poškodenie, preto je nevyhnutná väčšia opatrnosť. Vyznačujú sa však rýchlejšou a jednoduchšou aplikáciou. Bezpečnejšou voľbou je aj dvojvrstvový systém s aplikáciou asfaltovaných pásov, ktorý je najmenej náchylný na poškodenie. „Jednoznačne odporúčam používať pri pochôdznych a pojazdných strechách hydroizolačnú vrstvu z asfaltovaných pásov, alebo polyolefínových fólií,“ radí Jaroslav Vaňo.
Typy pochôdznych striech a ich konštrukcia
Pochôdzne strechy, v najväčšej miere zastúpené strešnými terasami, sa rozdeľujú podľa spôsobu ukladania vrchnej nášľapnej vrstvy na suché a mokré.
- Pochôdzna strecha nasucho: V prípade pochôdznej strechy nasucho sa pochôdzna vrstva ukladá bez mokrého procesu. Najčastejšie sa jedná o dlažbu ukladanú na podložky z PVC, alebo veľkoformátová dlažba ukladaná na pevné alebo výškovo nastaviteľné podložky, respektíve terče z plastu alebo pryže. Z hľadiska stability a prevádzky by mala mať táto dlažba rozmery minimálne 40 x 40 cm. Ak sa použije hydroizolácia z fólie, treba dať medzi terče štrkový násyp so zrnitosťou s priemerom 12 mm, ktorý zabezpečí správnu stabilitu fólie a zabráni jej mechanickému poškodeniu. Do štrku sa ukladajú najčastejšie dlažby vyrábané z betónu, pričom najobľúbenejšie sú zámkové dlažby. Dlažby väčších rozmerov bývajú ukladané na rektifikačné podložky, ktoré umožňujú nastavenie pochôdznej vrstvy terasy do vodorovnej, prípadne mierne sa zvažujúcej polohy, z ktorej dobre odteká zrážková voda. Takáto dlažba je v porovnaní s dlažbou kladenou do štrkového lôžka podstatne ľahšia, a teda menej zaťažuje nosnú konštrukciu stavby.
- Pochôdzna strecha namokro: Pochôdzna strecha namokro je charakteristická uložením pochôdznej vrstvy mokrým procesom. Najčastejšie sa jedná o dlažbu ukladanú do betónovej mazaniny. Na hotovú hydroizoláciu sa najskôr aplikuje separačná vrstva z geotextílie, prípadne drenážna vrstva s filtračnou vrstvou. Na ňu sa rozotrú betónová mazanina a stierková izolácia a do flexibilného lepidla sa položí dlažba alebo dvojvrstvová betónová mazanina, pričom spodná vrstva je vyrovnávajúca a vrchná úložná. Betónová dlažba aj mazanina sa musia dilatovať na menšie časti, ako aj od okraja strechy. Dilatácia sa zväčša realizuje každých 1,5 až 2 m. Od ukončenia strechy alebo stenovej nadmurovky má byť prvá dilatačná škára vzdialená približne 25 cm. Dlažba, či už keramická, alebo betónová, musí byť, samozrejme, mrazuvzdorná a protišmyková.
Relaxačné využitie a bazény na streche
Najlepší spôsob na relaxačné využitie strechy je vyriešiť ju konštrukčne ako pochôdznu. Rovnako dôležitá je bezpečnosť. Je na vás, aký typ riešenia zábradlia si zvolíte: murované, kovové alebo efektne priehľadné z bezpečnostného skla. Rátať s takýmto netypickým riešením môžete, len ak sa preň rozhodnete už vo fáze projektovania domu. Konštrukciu strechy musíte dať nadimenzovať podľa plánovanej veľkosti bazéna a adekvátneho zaťaženia jeho objemu vodou. Pre zaujímavosť, jeden kubík vody váži jednu tonu. Pri malom bazéne s protiprúdom s veľkosťou 2,5 x 4,5 m a hĺbkou 1,2 m sa záťaž strešnej konštrukcie vyšplhá až na 13,5 tony. K tomu treba prirátať ešte záťaž samotného bazéna. Veľkú pozornosť venujte tiež bezpečnosti a ochrane proti unikajúcej vode. Alternatívne a menej nákladné riešenie vodného kúpeľa na terase je vírivka či malý masážny bazén. V takom prípade sa bežná pochôdzna strecha dimenzuje na adekvátnu nosnosť. Ploché strechy môžu nájsť rozličné využitie aj v bytových domoch. V prípade Zeleného átria, prvej pasívnej bytovky na Slovensku, slúži obyvateľom ako príjemná relaxačná terasa s posedením a výhľadom na mesto.
Pojazdné strechy: Strecha ako parkovisko alebo pristávacia plocha
Určite ste sa už stretli s parkovacou plochou na streche, napríklad pri nákupoch v najbližšom obchodnom centre. Takéto ploché strechy, ktoré slúžia pre rozličné dopravné prostriedky - osobné autá, nákladné autá i vrtuľníky, sa nazývajú pojazdné strechy, respektíve plochy. Pojazdné plochy sa realizujú nielen na strechách objektov, ale aj nad rôznymi podzemnými priestormi, garážami a pod. Do skupiny pojazdných striech treba zaradiť aj s nimi súvisiace príjazdové rampy a nájazdy alebo špeciálny druh - pristávacie plochy, tzv. heliporty. Sú zväčša na strechách hotelov, administratívnych budov a nemocníc, môžete sa však s nimi stretnúť aj pri súkromných obytných rezidenciách.
Pri návrhu skladby pojazdnej strechy je dôležité vzájomné pôsobenie jednotlivých vrstiev strešného plášťa, adekvátne plánovanej záťaži. Skladba pojazdných striech musí odolávať predovšetkým obrovskému zaťaženiu. Veľkosť a druh zaťaženia je daný dopravnou prevádzkou a typom vozidiel. Okrem statického zaťaženia sa vyskytuje aj dynamické, prípadne nárazy. Vysoké dynamické zaťaženie vyvoláva napríklad pristávanie vrtuľníkov. Na tieto účinky treba nadimenzovať nielen nosnú konštrukciu, ale prakticky všetky vrstvy strešného plášťa. Pojazdnú vrstvu môžu tvoriť liate materiály ako železobetón či asfalt, alebo betónová zámková dlažba. V takomto prípade sa ako parozábrana aplikuje asfaltový pás s hrúbkou 3 až 4 mm s hliníkovou nosnou vložkou. Vo väčšine prípadov sa tepelnoizolačná vrstva zhotovuje z extrudovaného polystyrénu s nosnosťou 0,3 až 0,5 Mpa alebo z penového skla. Obrátená skladba strechy sa nesmie realizovať v prípade nebezpečenstva kontaminácie strešného plášťa ropnými produktmi, pretože extrudovaný polystyrén nie je proti týmto látkam odolný. Aj hydroizolačné súvrstvie musí byť odolné proti ropným produktom. Medzi vrstvu hydroizolácie a betónovú dosku sa musí umiestniť drenážna a filtračná vrstva. Betónovú dosku je potrebné chrániť pred pôsobením vody hydroizolačným náterom alebo ďalšou hydroizolačnou vrstvou.
Zelené strechy: Viac než len estetika
Zelené strechy predstavujú ďalší rozmer využitia plochých striech, prinášajúci ekologické aj ekonomické benefity. Sú to strechy, na ktorých je vytvorená vegetačná vrstva. Inovované zelené strechy zároveň tlmia hluk, chránia strechu aj celú stavbu. Zazeleňovanie takýchto striech má svoje opodstatnenie aj z hľadiska ekológie a mikroklímy - vegetačné strechy podporujú zdravú klímu, tlmia hluk a chránia strechu aj celú stavbu. „Vegetačná strecha na rozdiel od bežnej plochej alebo šikmej strechy zlepšuje ovzdušie, zadržiava vlhkosť a vodu, zabraňuje prehrievaniu budov, funguje ako zvuková izolácia (20-centimetrová vrstva zníži hluk o 46 dB), má protipožiarne vlastnosti, podporuje biodiverzitu a dokáže plniť aj estetické či ekologické hľadisko,“ vymenúva prednosti zelených striech Martin Mikulaj, konateľ spoločnosti Strešné substráty. Zelená strecha chráni hydroizolačnú vrstvu pred UV žiarením a extrémami teplôt. Pri realizácii zelenej strechy je nutné počítať s hydroizoláciou odolnou proti prerastaniu koreňov rastlín a drenážnou vrstvou schopnou zadržiavať zrážkovú vodu a v prípade potreby odvádzať jej prebytok. Najdôležitejší bod v priereze vegetačnej strechy je hydroizolačná vrstva. Mala by byť vyvedená minimálne 150 mm nad povrch substrátu, chránená proti UV žiareniu, ale najmä odolná proti prerastaniu koreňov vysadených rastlín. Jej ochranu pred mechanickým poškodením zabezpečujú netkané textílie zo syntetických vlákien, ale aj materiál drenážnej vrstvy.
Typy zelených striech
Podľa druhu rastlín volia buď menej náročné, nepochôdzne, takzvané extenzívne, alebo zaťaženejšie, intenzívne strechy.
- Extenzívne zelené strechy: Sú spravidla nepochôdzne kvôli vegetácii (rozchodníky, machy, trávy). Je však možné na nich uložiť nášľapné kamene alebo dlažbu a chodiť po vymedzenom chodníku. Keď však po rastlinách z času na čas prejdete, nič sa nestane. Avšak nemôžu byť pravidelne zaťažované, lebo by mohlo dôjsť k poškodeniu rastlín. Tieto typy striech vydržia bez vody pomerne dlho. Realizuje sa iba samotné vegetačné súvrstvie, ktoré tvoria drenážna vrstva, retenčná vrstva a predpestovaná, vysoko odolná vegetačná rohož. Extenzívna zelená strecha, tvorená machmi a lišajníkmi, je prakticky bezúdržbová. Dvakrát za rok (jar a jeseň) stačí na ňu aplikovať vhodné hnojivá, jednorazovo skontrolovať a vyčistiť strešné odtoky. V prípade extrémneho sucha sa odporúča strechu nepravidelne zalievať, aby rastliny nevysychali.
- Intenzívne zelené strechy: Sú spravidla pochôdzne a umožňujú rôzne druhy výsadby, vrátane stromov a kríkov. Sú náročnejšie na skladbu strechy, jej zaťaženie aj výber zelene. Je potrebné ich polievať pravidelne. Skladba intenzívnej vegetačnej strechy je obzvlášť citlivá na dostatočnú ochranu hydroizolácie pred prerastenými koreňmi rastlín. V prípade pochôdznej (intenzívnej) plochej strechy treba kalkulovať s minimálnou hrúbkou substrátu 20 - 25 cm, čo predstavuje záťaž konštrukcie približne 250kg/m2.
„V prvom rade je nutné nechať strechu odborne posúdiť a následne vypracovať projekt. Často tu dochádza k používaniu nesprávnych hydroakumulačných a drenážnych vrstiev, alebo k používaniu strešných substrátov s ornicou. Pre strešné záhrady sa používajú len minerálne substráty (drvená tehla, láva, kompost) v súlade s normou FLL/DE,“ upozorňuje Martin Mikulaj. Do realizácie vegetačnej strechy sa v žiadnom prípade nepúšťajte sami, zverte ju do rúk skúsenej realizačnej firmy.
Renovácia plochej strechy
Pri plochých strechách je rekonštrukcia jednoduchšia ako u šikmých striech. Je to najmä preto, že v nosných konštrukciách plochých striech nebýva problém ako pri starých krovoch šikmých striech. Častým problémom starých plochých striech ale býva kondenzácia. Ak máte plochú strechu zo 70-tych alebo 80-tych rokov, táto strecha určite nevyhovuje z tepelnotechnického hľadiska. Najdôležitejšou časťou rekonštrukcie je, samozrejme, obnova hydroizolácie. Existujúca plochá strecha môže byť zrenovovaná použitím modernejšieho systému PLUS. Na strechu sa pridá nová tepelnoizolačná vrstva. Existujúca plochá strecha s nedostatočnou tepelnou izoláciou môže byť energeticky účinnejšia vďaka ďalšej vrstve tepelnej izolácie. Po odstránení hornej vrstvy strechy sa na hydroizoláciu položia tepelnoizolačné dosky FIBRANxps 300-L vhodnej hrúbky a doplní sa dvojúrovňové odvodnenie strechy. Finálnu vrstvu zvolíme podľa využitia strechy.
Dôležité aspekty a časté chyby
Pre zabezpečenie dostatočného tepelného odporu strechy, a tým aj tepelnotechnických parametrov je nevyhnutný správny návrh a zabudovanie kvalitnej tepelnej izolácie do konštrukcie strechy. Ďalším predpokladom bezproblémovej prevádzky je precízne zvládnutie detailov strechy. V cenových ponukách realizačných spoločností treba dbať na to, aby sa do nich započítalo aj prespádovanie strechy.
Spádovanie a odvodnenie
Spádovanie plochej strechy slúži na odvedenie dažďovej vody. Najbežnejší spôsob odvodnenia pri plochých strechách je do vpuste. Minimálny sklon strechy musí byť 1°, čo zabezpečuje odtok zrážkovej vody do vpustov. Ak by sa strecha nevyspádovala, mohlo by to mať za následok nerovnomerné namáhanie hydroizolácie stojatou vodou na viacerých miestach. Pre odvedenie vody z plochej strechy je viacero možností:
- Vnútorná vpusť: Kanalizačná rúra zo strechy cez interiér domu. Vpuste treba pravidelne kontrolovať, či sa nezaniesli napríklad lístím zo stromov. Odporúča sa dokonca na vnútorné puste osadzovať elektrické rozmrazovanie, aby nedošlo k zamrznutiu vtoku.
- Atikové zvody: Ak atika tvorí okraj celej strechy, voda je odvádzaná cez atikové zvody. Je to považované za bezpečnejšie ako vnútorné vpuste, pretože ak nastane poškodenie zvodu, voda bude tiecť maximálne po fasáde a nie do interiéru.
- Žľab a odtok cez okraj: Strecha má atiku len z troch strán, čo umožňuje odtok vody cez nechránený okraj. Nehrozí žiadne upchatie vnútorných vpustí ani atikových zvodov.
Časté chyby a ich dôsledky
Najčastejšie chyby pri návrhu skladby plochej strechy sa nemusia prejaviť hneď. Často sa ukážu až po niekoľkých rokoch, keď je oprava výrazne nákladnejšia. Oprava nesprávnej skladby je vždy výrazne drahšia než správny návrh hneď na začiatku. Zlé základy kvalitnej strechy sú položené už pri výbere skladby strešného plášťa a materiálov. Problémy môžu nastať tiež pri nevhodne zvolených technologických postupoch.
- Chyby v parozábrane: Zle navrhnutá alebo realizovaná parozábrana vedie ku kondenzácii vlhkosti v strešnej konštrukcii, čo môže spôsobiť degradáciu materiálov a vznik plesní.
- Nedostatočný spád: Voda zostáva stáť na streche, čo zaťažuje hydroizolačnú vrstvu a zvyšuje riziko zatekania.
- Podcenenie detailov: Neodborné riešenie prestupov, atík a vpustí predstavuje slabé miesta, kadiaľ môže prenikať vlhkosť. Pozornosť treba venovať spojom fólií alebo pásov a detailom, ako je styk obvodovej steny a strechy, teda ukončenie hydroizolácie na atike a súvisiace oplechovanie atiky, ďalej napojenie hydroizolácie na strešný vtok a napojenie hydroizolácie na objímku pri priestupe potrubia strechou.
- Nekvalitná hydroizolácia: Použitie nekvalitných materiálov alebo nesprávna pokládka hydroizolačných vrstiev vedie k riziku zatekania. Nedostatočné mechanické ukotvenie alebo neprecízne zvarenie fólie môže spôsobiť netesnosti a zatekanie do strešného plášťa.
- Nesprávne umiestnenie tepelnej izolácie: Pri drevených konštrukciách, ak sa tepelná izolácia umiestni zo spodnej strany, dochádza k rýchlej degradácii dreva.
Dôležitosť projektovej dokumentácie a odborníkov
Základom každej strechy je kvalitný projekt, ktorý by mal realizátora usmerňovať počas celého procesu. Ak potrebné riešenia neobsahuje projektová dokumentácia, s dôverou sa môžete obrátiť priamo na výrobcu hydroizolačných materiálov. Výrobcovia dokážu navrhnúť správne riešenia a v prípade potreby sa zúčastniť stretnutia priamo na stavbe, prípadne odporučiť kvalitnú realizačnú firmu. Ploché strechy sú vzhľadom na svoje vyhotovenie citlivejšie, hydroizolačná vrstva musí byť realizovaná veľmi kvalitne, aby sa vlhkosť nedostala do ďalších vrstiev stropnej konštrukcie a interiérov pod ňou. Obzvlášť keď má funkciu navyše, zverte ju do rúk odborníkov so skúsenosťami.
Údržba a energetická úspora
Žiadna strecha nie je bezúdržbová, pri tých kvalitných si však dlhé roky vystačíte len s každoročnou obhliadkou, prípadne vyčistením strešných zvodov od naplavených nečistôt. Farba hydroizolačnej fólie nie je len otázkou dizajnu. Biela fólia na plochej streche dokáže efektívnejšie odraziť slnečné žiarenie. Výhody plochej strechy ocenia aj tí, ktorí sa rozhodli pre energetickú úsporu pri výrobe teplej vody. Na rovinnej ploche sa solárne kolektory umiestňujú jednoduchšie a pohodlnejší je aj prístup pri ich údržbe. Pri tomto riešení treba zachovať celistvosť hydroizolačného systému, aby na strešnú konštrukciu neboli prenášané sily od zaťaženia vetrom. V nízkoenergetických domoch, kde sa spotreba tepla pohybuje pod 50 kWh/m2, by mala strecha dosahovať tepelnoizolačné parametre U = 0,15 W/(m2 . K). Prednosťou plochej strechy je minimalizácia tepelných únikov. Spoľahlivú plochú strechu s požadovanými vlastnosťami pre energeticky úsporné a nízkoenergetické domy možno zrealizovať aj v prijateľných cenových úrovniach.