Slovenská krajina ukrýva mnohé poklady, od malebných obcí až po historické zrúcaniny, ktoré rozprávajú príbehy minulých storočí. Medzi takéto miesta patria obec Píla a obec Veľký Kamenec, z ktorých každá ponúka jedinečný pohľad na geografiu, históriu a kultúrne dedičstvo regiónov.
Geografická charakteristika obce Píla
Obec Píla sa nachádza na severozápadnom cípe okresu Lučenec na hranici s okresom Detva. Administratívne patrí obec Píla do okresu Lučenec v regióne Novohrad. Leží vo východnej časti Javoria v úzkej doline pravostranného prítoku potoku Kriváň pod úpätím vrchu Javor. Nadmorská výška stredu obce je 340 m n. m.
Výmera celého katastra obce Píla predstavuje 755 ha, pričom najväčšiu časť zaberajú lesné pozemky. Javorie predstavuje horský krajinný celok Slovenského stredohoria, ktorý dosahuje džku vyše 35 km a vrcholí Javorím (1044 m n. m.). Členitý chotár obce Píla tvoria žulové horniny veporského kryštalinika a sopečné tufy s vrchom Javor (821 m n. m.).
Flóra a fauna v okolí obce
Fytogeograficky územie patrí čiastočne do oblasti panónskej flóry a časť severného územia patrí do oblasti predkarpatskej flóry, čo znamená, že má submontánny charakter. Zmiešané lesy sú len severne a plošne prevládajú bučiny. Významnou prísne chránenou rastlinou je perovník pštrosí.
Živočíšstvo je viazané na lúky, lesy a vodu. Z cicavcov v katastri obce Píla žije mačka divá, rys ostrovid, kuna hôrna, líška obyčajná, jeleň obyčajný, srnec hôrny a sviňa divá. Zaznamenali tu ojedinele aj medveďa hnedého.
Hrad Veľký Kamenec: História a architektúra
Hrad Veľký Kamenec sa rozprestiera nad rovnomennou obcou Veľký Kamenec v okrese Trebišov, ležiacou iba kúsok od hranice s Maďarskom. Táto zrúcanina stredovekého hradu patrí medzi fascinujúce gotické pamiatky, ktoré vznikli v období po mongolskom vpáde do Uhorska, pravdepodobne v polovici 13. storočia.
Hrad mal ochrannú funkciu a skladal sa z troch častí: predhradie, horný hrad a dolný hrad. Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1323, kedy pripadol vplyvným šľachtickým rodom Šóšovcom a Zerdaheliovcom. V roku 1458 sa hrad dostal do rúk bratríckych vojsk kapitána Petra Aksamita, ktorí hrad opravili a ostali tu až do roku 1459, kedy ho získalo naspäť vojsko kráľa Mateja I.
Zánik a súčasný stav hradu
Osud hradu bol spečatený v 17. storočí. V roku 1672 ho obsadilo cisárske vojsko a o rok neskôr ho zbúralo. Hrad už nebol nikdy obnovený. Z hradu, ktorý má trojuholníkový pôdorys, sa zachovalo niekoľko múrov, nárožná päťboká masívna bašta a značne zničená okrúhla delová bašta.
Hrad Veľký Kamenec 🇸🇰 - 23. 10. 2021 - 4K
Na polygonálnej bašte s priľahlým múrom sa zachovali delové strieľne a otvory okien. Hradné návršie ponúka návštevníkom krásne výhľady na obec Veľký Kamenec a okolitú malebnú krajinu. Trasa k nemu je veľmi krátka a nenáročná, čo z neho robí ideálny cieľ na výlet.
Kultúrne a historické pamiatky v obci Veľký Kamenec
Okrem zrúcaniny hradu sa v obci nachádzajú aj ďalšie významné stavby:
- Klasicistický kaštieľ: Dvojpodlažná stavba na pôdoryse obdĺžnika zo začiatku 19. storočia.
- Rímskokatolícky kostol sv. Jozefa: Jednoloďová klasicistická stavba z rokov 1801-1814 s pruskými klenbami.
- Reformovaný kostol: Jednoduchá stavba z roku 1887, ktorá stojí na mieste staršej tolerančnej modlitebne.
| Pamiatka | Obdobie vzniku |
|---|---|
| Hrad Veľký Kamenec | 13. storočie |
| Kostol sv. Jozefa | 1801-1814 |
| Reformovaný kostol | 1887 |
| Klasicistický kaštieľ | začiatok 19. storočia |