Slovensko je krajina hlboko prepojená s poľnohospodárskymi tradíciami a bohatým folklórnym dedičstvom. Tento prehľad prináša aktuálne údaje z roku 2025 o rôznorodých hospodárskych činnostiach a živých kultúrnych prejavoch naprieč regiónmi Slovenska. Zameriavame sa na pestrosť chovu hospodárskych zvierat a na aktívnu scénu heligonkárov, ktorí sú strážcami hudobných tradícií.
Diverzita chovu hospodárskych zvierat
Slovenskí chovatelia sa venujú širokej škále hospodárskych zvierat. Od chovu dobytka a oviec až po kone, kozy, ošípané a hydinu, každý región prispieva k celkovej poľnohospodárskej diverzite krajiny. Tieto činnosti sú základom vidieckeho života a zabezpečujú lokálnu produkciu potravín.
Medzi významných chovateľov hovädzieho dobytka patrí napríklad Pavel Roško z Klenovca, Rimavská Sobota v Banskobystrickom kraji. Jaroslav Rechtorík z Beníc a Justína Morongová z Ružomberka sú ďalšími chovateľmi hovädzieho dobytka v Žilinskom kraji. V Trenčianskom kraji sa chovu hovädzieho dobytka venuje FARMA HAGARA z Liešťan a Farma Ela z Lysej pod Makytou. Ján Dzvoník ml. z Iňačoviec v Košickom kraji a Miroslav Dzúrik z Necpál v Žilinskom kraji sú tiež aktívni v tomto odvetví.
Chov oviec je rovnako rozšírený, s menami ako Ľubomír Paľaga z Budinej, Ján Pauer z Kalinova a Farma Katarína zo Starej Turej. Miroslav Račko z Liptovského Hrádku a Marián Štefko z Kláštora pod Znievom chovajú ovce v Žilinskom kraji. Mário Sliacky a Marián Pokrievka, obaja z Liptovských Sliačov, sú tiež chovatelia oviec. Rodina Rybár starší z Šurian v Nitrianskom kraji a Daniel Ács z Radvane nad Dunajom sa tiež venujú chovu oviec. Zaujímavosťou sú aj BÚDY DEKÝŠ z Dekýša, kde sa chová hovädzí dobytok aj ovce.
Kozy nájdeme u Márie Skladanovej z Pitelovej a Lukáša Friča z Liptovských Sliačov. EKOFARMA HUCUL v Turčeku sa venuje chovu kôz aj koní. V Nitrianskom kraji chovajú kozy Dušan Tóth zo Selíc a Farma OZIMÁK z Veľkých Ripnian.
Chov koní je zastúpený Borisom Rybkom z Toporca, Zuzanou Grujbárovou, PhD. zo Suchohradu a na RANČI M&M z Priepasného. Michal Grečko z Markušoviec a AGROHORS Ing. Róbert Garaj z Palárikova sú ďalšími chovateľmi koní. Ošípané sú chované Ladislavom Szomíkom z Hurbanova, na farme DEREŠ z Jatova a Ladislavom Horinkom z Gbelov. Peter Koháry z Šiah a Karol Szalai z Veľkých Úľan sú tiež chovateľmi ošípaných, rovnako ako Bohumil Bučka z Veľkých Kostoľan a Miroslav Miklovič ml. z Častkoviec. Hydina je zastúpená Berčíkom z Brezna.
Včelárstvo - sladké dedičstvo Slovenska
Včelárstvo, ako kľúčové pre biodiverzitu a produkciu medu, má na Slovensku silné korene. Množstvo jednotlivcov a rodín sa s láskou venuje chovu včiel. Jozef Iván z Moldavy nad Bodvou, Valentín Szabó z Rimavskej Soboty a Ľubica Klembarová z Lipian sú len niektorí z mnohých včelárov, ktorí udržiavajú túto dôležitú tradíciu.
Západné Slovensko zastupujú včelári ako Marián Mráz a CHOV HZ - Včely z Malaciek, Michal Sobol z Budmeríc a Martin Jašica z Bratislavy-Dúbravky. Na strednom Slovensku sú aktívni Ján Horník z Námestova, Ján Tabaček z Martina a Dušan Pauko z Klenovca. Východné Slovensko má tiež svojich včelárov, ako sú Ján Marhefka z Podolínca, Marián Kost zo Svidníka a Branislav Pethö z Popradu. Ďalší včelári ako Pavel Ďungel z Tepličky nad Váhom, Ján Dedík z Nového Mesta nad Váhom, Milan Pánik zo Senice a Milan Vilhan z Rimavskej Soboty svedčia o celoslovenskom rozsahu tohto odvetvia.
Svet heligonkárov a folklórnych umelcov
Slovenský folklór je známy svojou živosťou a rozmanitosťou. Jednou z jeho najvýraznejších súčastí je hra na heligónku, ktorá spája generácie a udržiava ľudové piesne a melódie živé. Krajina je domovom mnohých talentovaných heligonkárov, folklóristov, usporiadateľov a fanúšikov, ktorí s nadšením prispievajú k tejto kultúrnej tradícii.
Heligonkári, folklóristi, usporiadatelia, fanúšikovia,...! Dajte o sebe vedieť, vystúpte z anonymity, zviditeľnite sa a pridajte kontakt na seba.
Medzi týchto umelcov patria aj jednotlivci, ktorí sú priamo prepojení s názvami v téme našej prehľadnej správy. Z Pily pochádza Filip Makovec, aktívny heligonkár. Z oblasti Hornej Súče je to Ondrej Panák. Rodina Švajda, konkrétne Štefan Švajda a Emil Švajda, prispievajú k hudobnej scéne z Lipovej. Tieto mená a lokality podčiarkujú široké geografické rozšírenie a osobnú angažovanosť v udržiavaní heligonkárskeho umenia.
Okrem nich sa na scéne pohybujú aj Ján Chovan z Turia, Jozef Hagara z Diviackej Novej Vsi alebo Martin Harezník z Hornej Lehoty (Orava). Tradície prechádzajú aj cez generácie, ako ukazujú Heligonkárky z Papradna v troch generáciách Papradno. Mladí oravskí heligonkári z Lokce, Ťapešova a Vasilova zabezpečujú, že tradícia bude pokračovať. Prispieva aj Štefan Tereš z Kysuckého Nového Mesta.
4. Rozhovory s prof. Šafinom o Chazaroch
Regionálne centrá folklóru a heligonky
Heligonkári pôsobia po celom Slovensku, vytvárajúc siete a komunity, ktoré sa navzájom podporujú. Vranovskí heligonkári z Vranova nad Topľou, Zemplínski heligonkári z Michaloviec a Heligonkári z Liptovských RevúLiptovských Revú sú príkladmi regionálnych zoskupení, ktoré pravidelne vystupujú a šíria radosť z hudby. Podzoborskí heligonkári z Výčapov Opatoviec ukazujú regionálnu identitu. Konajú sa aj vystúpenia Heligonky z chotára Kotešová.
Je dôležité zdôrazniť aktivity ako sú organizované podujatia, ktoré podporujú folklór a včelárstvo, často spájajúc tieto dve oblasti do jedného celku na jarmokoch alebo festivaloch.