Film Pásla kone na betóne (1982, 78 min.) patrí medzi kultové počiny slovenskej kinematografie a medzi mnohými Slovákmi sa teší veľkej obľube. Táto československá komediálna dráma baví svojich fanúšikov už viac ako 40 rokov. Filmový príbeh na motívy prozaičky a zároveň hlavnej herečky vo filme Milky Zimkovej rozpráva tragikomický príbeh matky, dcéry a ich osudov.
Zrodenie filmového diela a jeho uvedenie
Film bol uvedený pod heslom „Filmovým umením za radosť a krásu života, za mier a komunizmus, sa v 20 mestách SSR začína dnes večer 34. filmový festival pracujúcich, ako jedno z najmasovejších kultúrnych podujatí u nás“ v roku 1983. Režisérom diela je zaslúžilý umelec Štefan Uher, ktorý snímku vytvoril na námet Milky Zimkovej. Scenár spoločne napísali Milka Zimková a Štefan Uher. Hudbu k filmu zložil Svetozár Štúr, kameru zabezpečil Stanislav Szomolányi a strih Maximilián Remeň. Architektom bol zaslúžilý umelec Anton Krajčovič.
Príbeh Johanky a Pavlínky: Opakovanie osudu
Dej filmu režiséra Štefana Uhera sa odohráva na východnom Slovensku, v miestnej dedine. Tu žije Johanka (Milka Zimková), mladá a žiadaná žena. Jedného dňa stretáva urasteného studniara, s ktorým sa dobrovoľne „prespí“ a vzápätí na to otehotnie. Na Johanku prichádzajú ťažké časy. Má sa stať slobodnou matkou a vychovávať svoje dieťa v prostredí dedinskej nevraživosti a všeobecného odsúdenia. Svoju úlohu však zvládne bravúrne a vychová 17-ročnú Pavlínku (Veronika Jeníková).
Pavlínka pracuje v mäsokombináte a tajne túži po živote na slobodárni. Zoznamuje sa s Jirkom, miestnym vojakom, venuje mu svoj strážený dôkaz lásky a história sa opakuje... Pavlínka otehotnie. Matka aj dcéra sú zúfalé. Johanka sa predsa len dočkala toho, pred čím chcela svoju dcéru celý život uchrániť - svojej vlastnej chyby, osudu slobodnej matky. Po neúspešných pokusoch vyvolať potrat sa Johanka s kamarátkou Jozefkou rozhodnú nájsť pre Pavlínku ženícha alebo inak povedané kúpiť „lístok do neba“ (angl. preklad titulu). Aby ostatným „vytreli zrak“ a z prostého dôvodu: „nemáš muža, nemáš pravdu.“ Nájdu potenciálneho ženícha z Ostravy a začnú chystať bohatú svadbu, no tá sa stáva len dejiskom mnohých veselých i tragicko-komických udalostí. Pavlínka však začne znenazdania krvácať a Johanka ju s podozrením potratu odváža do nemocnice, míňajúc oneskoreného ženícha.
Portréty postáv a ich význam
Johanka - silná matka a žena
Vo filme vystupujú rôznorodé charaktery postáv. Johanka je silná statočná žena, ktorá trpko oľutovala svoju chybu z mladosti, no tvrdo za ňu zaplatila. Život v dedinskom prostredí, kde sa každá novina šíri ústnym podaním rýchlosťou vetra, jej jej životný údel neuľahčil. Aj napriek jej šikovnosti a obratnosti sa nemôže stať predsedkyňou miestneho JRD. Je len žena a ako slobodná matka, bez muža po boku neznamená nič, len miestnu „prespanicu“. Svojej úlohy sa však zhostila so zodpovednosťou a materinskou láskou a dokázala sama vychovať takmer dospelé dievča. Aj napriek tomu, že je Johanka aj po rokoch neustále atraktívna a vzbudzuje u mužov záujem, ostáva chladná a voči mužskému pokoleniu nedôverčivá. Jej city sa však opäť prebudia príchodom nového učiteľa - pilota.
Pavlínka - pasívna dcéra
Pavlínka je mladá, dôverčivá, ba priam až mierne naivná Johankina dcéra. Túži po láske a príležitosť vidí v miestnom vojakovi Jirkovi, ktorý o ňu prejaví záujem. Ich láska sa však končí tragicky. Pavlínka je pasívna, ako pri vynadaní za ranné meškanie do práce, pri Jirkovej žiadostivosti, tak i pri snahe matky o vyvolanie potratu, výbere ženícha či pri chystaní svadby. Postava vyvoláva dojem ľahostajnosti, nezúčastnenosti a flegmatizmu. Nebráni sa, svoj osud vedený niekým iným prijíma bez slova či akéhokoľvek náznaku vzbury. Je nepriamym pozorovateľom akcií a pritom je ich hlavným aktérom, čím sa stáva presným opakom matky.
Jozefka a ďalšie postavy
Marie Logojdová (Jozefka), i keď nie je jednou z hlavných postáv, zaujala svojím výkonom v úlohe Johankinej dlhoročnej kamarátky. V deji vystupuje len zriedkakedy, najmä keď nastane problém. Vtedy vystúpi ako radca a hlavný riešiteľ. Jej charakter podáva triezve názory, realistický a odosobnený pohľad na vec s následným riešením. Okrem spomínaných tu vystupuje ešte množstvo iných postáv - dedinských charakterov. Samotný studniar, Pavlínkin otec, vystupuje ako anonymná postava. Po celý čas svojho výstupu neprehovorí, divák sa nedozvedá jeho meno, dôležitý je najmä jeho mužný zjav prezentovaný hlavne širokým chrbtom.
Herec Peter Statník sa vyjadril: „Velkým kladem filmu je podle mě i autentika příběhu a prostředí. Režisér Štefan Uher dosáhl opravdu věrohodného vyznění díla.“
Milka Zimková na obranu hrdinov dodáva: „Nejsem krutá ke svým hrdinům, jak mě někteří obviňovali. Já jim jenom nechci vzít to, co je jim blízké.“
Prostredie a autenticita východného Slovenska
Dej filmu sa odohráva na východnom Slovensku, v Prešovskom kraji. Výberom tohto prostredia sa snažila autorka scenára vyznať lásku ku kraju, kde žila 18 rokov. Kameraman filmu Stanislav Szomolányi poznamenal, že sa natáčalo vo Finticiach pri Prešove, ale aj v Ostrave, v bratislavskom mäsokombináte a inde, „všude tam, kde žijí lidé se svými radostmi i starostmi, kde žijí další potenciálni Jolany.“ Dagmar Pružincová ocenila výber prostredia: „Základom takéhoto úspechu je pravdivý a presvedčivý obraz súčasnej slovenskej dediny, obraz jej ľudských problémov, v ktorých majú diváci možnosť konfrontovať svoju vlastnú skúsenosť.“ Milka Zimková o svojom rodnom kraji, v ktorom sa natáčalo, povedala: „Můj rodný kraj mi ničím neublížil, právě naopak.“
Záhadný názov: Pásla kone na betóne
Samotný názov filmu znie originálne, netypicky a u mnohých vzbudzuje zvedavosť. O jeho vysvetlenie sa pokúsili mnohí. „Tato lidová, poeticky formulovaná moudrost, nebo chcete-li řčení, symbolicky vyjádřuje obtížnost a leckdy i marnost lidského úsilí jít bez ohledu na přijaté konvence svou vlastní, třeba neprošlapanou cestou.“ Vladimír Justl si názov vysvetlil po svojom: „Protiklad kůň-beton je ale také obrazem rodného venkova: čím méně je na vesnici koní, tím více se tam udomácňuje beton zadupávajíci zem. Lze tedy název chápat jako pojmenování průsečíku času, kdy dochází k proměně, k střetnutí tradičního s čímsi novým, co se rodí a co je ještě nesnadno pojmenovatelné: je to jakási tabula rasa (třeba z betonu).“
Filmová technika a symbolika
Dej filmu sa odohráva v dvoch líniách. Paralelne sa odvíjajú dva príbehy, pričom prichádza k prechodu z prítomnosti do minulosti a k striedaniu pozorovania matkinho a dcérinho osudu. Kamera Stanislava Szomolányiho je objektívnym pozorovateľom. Určitým leitmotívom sa vo filme stáva lietadlo vo vzduchu ako symbol túžby po úniku, po slobode.
Kone na Betone naj sceny
Milka Zimková: Ikona filmu a literatúry
Máloktorý film je tak výrazne ovplyvnený svojou hlavnou postavou ako Pásla kone na betóne. Milka Zimková v ňom totiž nielen hrá kľúčovú úlohu, ale aj skvelo pozná prostredie, v ktorom sa príbeh odohráva, veď predlohou bola jej poviedka. A napísala tiež scenár spoločne s režisérom Štefanom Uhrom, ktorý ju vrcholne rešpektoval, a tak je to hádam jediné dielo tohto barda našej kinematografie, v ktorom prevažuje ženský pohľad. Hlavná rola vo filme, úloha Johany Ovšenej, bola zverená samotnej autorke príbehu Milke Zimkovej. Charakteru postavy sa zhostila s dôveryhodnosťou a odovzdaním.
Kameraman filmu Stanislav Szomolányi o nej povedal: „Pani Zimkovej môžeme ďakovať, že ten film tak dopadol. Lebo scenár bol vynikajúci. A veľmi nám pomohlo, že bola aj hlavnou predstaviteľkou. Na všetko mala svoj názor a každý jeden sa dal rešpektovať.“
Milka Zimková, rodená Emília Lešková (1951-2023), bola jednou z najvýraznejších postáv strednej hereckej generácie, spisovateľka a autorka skvelých monodrám. Skvelá znalosť originálneho šarišského prostredia aj nárečia je pre tento film tiež mimoriadne dôležitým momentom. Jej knižný debut Pásla kone na betóne (1980) bol ocenený Cenou Ivana Kraska. Neskôr prišli filmové scenáre …kone na betóne, Veľká noc a Bez slov. Získala mnoho ocenení, vrátane Hlavnej ceny za film Pásla kone na betóne na Medzinárodnom filmovom festivale v Moskve a cenu za najlepší ženský herecký výkon na Festivale československého filmu v roku 1983. V roku 1983 získala titul Osobnosť roka. Zmyslom jej života bolo rozdávať lásku, radovať sa z maličkostí. V jednom z rozhovorov povedala vetu, ktorú môžeme označiť za jej krédo: „Ten, kto v sebe nemá lásku, nemôže ju ani rozdávať.“
Pokračovanie a odkaz filmu
O trinásť rokov neskôr režisér Stano Párnický opäť spolu s Milkou Zimkovou pripravili jeho pokračovanie …kone na betóne. Oba filmy patria medzi najvýraznejšie diela slovenskej kinematografie a dodnes oslovujú svojou pravdivosťou, humorom aj emóciou. Dej filmu, v ktorom sa hovorí prevažne východniarskym nárečím, zachytáva príbeh slobodnej mamičky Johany Ovšenej. Jej 17-ročná dcéra Pavlínka zopakuje maminu "chybu" a otehotnie s nezodpovedným vojakom z Českej republiky.
Filmy citlivo, no zároveň s humorom ukazujú, ako sa radosti a starosti dedia z generácie na generáciu a ako sa ženy snažia nájsť svoje šťastie aj napriek okolnostiam. Voľné pokračovanie prináša návrat známych postáv po rokoch a ponúka úsmevný, no zároveň realistický pohľad na lásku v zrelom veku aj na to, ako sa mení spoločnosť, no ľudia ostávajú rovnakí.
Film „Pásla kone na betóne“ sa stal kultovým. „Púšťajú si ho celé rodiny, bavia sa na ňom a niektoré dialógy vedia odcitovať…“ Vďaka zľudovelým hláškam a silným posolstvám si udržiava svoje miesto v srdciach divákov. Na obrazovky STVR sa legendárny film pravidelne vracia, napríklad na Veľkonočný pondelok.
Nemožno nespomenúť aj výrazné mužské postavy, ktoré vystupujú v oboch filmoch. Predovšetkým Ľubo Paulovič, ktorý je v popredí oboch filmov. Aj keď na menšom priestore výraznou figúrou je Berty v podaní Petra Staníka. Jeho posledným filmom bol práve …kone na betóne.