Štátny znak Slovenskej republiky je neoddeliteľnou súčasťou našej identity. Kodifikuje ho Ústava Slovenskej republiky spolu s ďalšími štátnymi symbolmi, ako sú štátna vlajka, štátna pečať a štátna hymna. Dnešná podoba štátneho znaku spája stredoveký erb s národným znakom z roku 1848.
Štátny znak Slovenskej republiky tvorí na červenom rannogotickom štíte dvojitý strieborný kríž, vztýčený na strednom vyvýšenom vŕšku modrého trojvršia.
Pôvod a historický vývoj symbolov
Dvojitý kríž pochádza z Byzantska a viaceré indície nasvedčujú, že na našom území sa stal známym v časoch Veľkej Moravy. Dvojitý kríž symbolizuje tradíciu Cyrila a Metoda; pravdepodobne oni ho priniesli na územie Veľkej Moravy z Byzantskej ríše, kde sa na minciach objavoval už od 7. storočia.
Od konca 12. storočia bol dvojitý kríž súčasťou uhorského kráľovského a štátneho znaku a od 13. storočia sa stal teritoriálnym symbolom územia dnešného Slovenska. Spočiatku sa na erbe nezobrazovalo trojvršie, ale iba strieborný kríž na červenom poli. Bol to erb uhorského kráľa Bela III. (1173 - 1196). Od 14. storočia sa ustálila podoba trojvršia, pôvodne strieborného, neskôr zeleného a od roku 1848 modrého.
Dvojitý kríž mal počas jedenástich storočí svojej existencie rôznu podobu, jeho ramená boli niekedy rovné, inokedy sa na koncoch rozširovali, spočiatku sa v štíte vznášal, neskôr stál na trojvrší.
Tvorba modernej podoby znaku
V roku 1848 už dvojitý kríž plnil aj funkciu slovenského národného symbolu. Štúrovci v roku 1848 vyhlásili dvojitý kríž na troch vrchoch za znak Slovenska a Slovákov. Tí nahradili zelenú farbu trojvršia modrou, aby zodpovedalo všeslovanským farbám.
V časoch druhej svetovej vojny plnil dvojkríž funkciu štátneho znaku vojnovej Slovenskej republiky. Po oslobodení sa obnovila československá symbolika z roku 1920. Tento stav trval až do prijatia „socialistickej“ ústavy v 1960, keď bol dvojitý kríž zo štátneho znaku odstránený.
Vybrať historicky odôvodnenú predlohu pre nový štátny znak bola zodpovedná úloha, ktorá na začiatku roku 1990 stála pred heraldikmi. Pri tvorení novodobého slovenského štátneho znaku siahli odborníci po najstaršej kráľovskej pečati zo 14. storočia, kde je zobrazený dvojkríž na trojvrší. Erb v dnešnej podobe kodifikoval 1. marca 1990 zákon č. 50/1990 Zb.
Symbolika trojvršia: Tatra, Matra a Fatra
Od 16. storočia sa význam trojvršia v uhorskom znaku vykladal ako Tatra, Matra, Fatra - teda tri vrchy Horného Uhorska, kde žili prevažne Slováci. Hoci sa pôvodne nezachovalo autentické vysvetlenie, prečo je v znaku trojvršie, od našich predkov vieme, že symbolizuje práve tieto tri pohoria.
| Symbol | Tradičný výklad |
|---|---|
| Dvojitý kríž | Byzantská tradícia, cyrilo-metodské dedičstvo |
| Trojvršie | Symbolické vyjadrenie hôr Tatra, Matra a Fatra |
| Červené pole | Tradičná farba stredovekých heraldických znakov |
Zavedenie do štátnej vlajky
Rovnaký zákon ako erb kodifikoval aj bielo-modro-červenú štátnu vlajku Slovenskej republiky. Už koncom roka 1991 sa diskutovalo o možnostiach jej odlíšenia od vtedy obnovenej a farebne identickej ruskej vlajky. Heraldická komisia Ministerstva vnútra SR za optimálnu možnosť označila pridanie štátneho znaku do prednej polovice listu vlajky. Túto podobu kodifikovala aj Ústava Slovenskej republiky prijatá 1. septembra 1992.
tags: #osadenie #slovenskeho #znaku