Výsadba drevín a osádzanie mobiliáru: Komplexný sprievodca pre obce a občanov

Sadenie stromov sa v posledných rokoch stáva veľkým trendom a jednou z aktivít, ktoré prinášajú zeleň do miest, obcí a zastavaného prostredia. Takmer v každom stavebnom, developerskom projekte či projekte revitalizácie je podmienka výsadby čo najväčšieho množstva stromov. Aj keď je sadenie stromov dôležité a často financované z fondov EÚ, je kľúčové dbať na kvalitu a nie len kvantitu. Výsadba, najmä v urbanizovanom prostredí, by mala byť realizovaná alebo aspoň dozorovaná odborníkom - arboristom.

Výber a termíny výsadby drevín

Pre správny rast a ujatie sa drevín je veľmi dôležitý správny výber a následná výsadba. Sadenie ovocných stromov je základom každej funkčnej záhrady a investíciou na desaťročia. Správna výsadba stromov rozhoduje o tom, ako sa strom ujme, ako bude rásť a kedy začne rodiť.

Výber vhodných sadeníc

• Vyberte si dobrého dodávateľa sadeníc, ideálne v ovocnej škôlke vo vašom blízkom okolí. Rozdiel v cene môže byť pár eur, ale stromček vám bude prinášať úrodu aj 20-30 rokov.
• Vyhnite sa nákupu od podomových predajcov a na trhoviskách, kde nie je chránený koreňový bal, pretože presušené korene výrazne znižujú ujateľnosť.
• Vyberajte si odrody, ktoré chcete, nie vždy vám poradca v predajni poradí dobre.
• Zistite, či vami vybranú odrodu už niekto vlastní a ako je s ňou spokojný.
• Vyberajte si odrody do vašich klimatických podmienok.
• Pri výbere dávajte prednosť sadeniciam s čo najkrajším koreňovým systémom, je to dôležitejšie ako už kvitnúca rastlinka s nejakou korunkou.
• Kvitnúci stromček pri kúpe môže byť znakom jeho vystresovania.
• Najlepší výber sadeníc je vždy na jeseň.

Kedy sadiť stromy?

Sadenie ovocných stromov je možné realizovať na jeseň aj na jar. Termín vysádzania závisí od toho, či ste si kúpili voľnokorenné stromčeky (bez balu) alebo stromčeky dopestované v kontajneri.

Kontajnerované stromčeky

Kontajnerované stromčeky majú dostatočne vyvinutý koreňový systém, ktorý pri vysádzaní neporušíte. Môžete ich sadiť v každom ročnom období okrem zimy. Sú síce drahšie, ale majú takmer stopercentnú ujateľnosť.

Voľnokorenné stromčeky

Voľnokorenné ovocné stromčeky vysádzajte len v období vegetačného pokoja, kedy rastlina nerastie. Stromčeky sa vyberajú z pôdy po opadaní listov, keď je drevo vyzreté.

• Jesenná výsadba: Ideálny čas je od konca septembra do začiatku novembra, keď listy opadávajú a pôda je ešte teplá. Stromy majú čas zakoreniť sa pred príchodom zimy. Optimálny termín je približne od polovice októbra, než je pôda premrznutá do hĺbky. Pri chladnom počasí stromčeky nevysychajú a majú lepšie podmienky na zakorenenie. Ak tento termín urýchlite, mladé výhonky nebudú v priaznivej kondícii a počas tuhej zimy môžu zmrznúť.
• Jarná výsadba: Začína ihneď po rozmrznutí pôdy (okolo 15. marca) a trvá väčšinou do konca apríla, do pučania stromov, keď sa objavujú listy. Jarná výsadba je vhodná najmä v chladnejších oblastiach alebo pri teplomilných druhoch. Dôležité je vyhnúť sa výsadbe počas silných mrazov alebo v premokrenej pôde. Problémom jarnej výsadby môže byť nedostatok vlahy a vysoké teploty, ktoré komplikujú zakorenenie. Preto je nevyhnutná pravidelná a bohatá zálievka.

Vo všeobecnosti platí, že pre jadrové ovocie je výhodnejšia jesenná výsadba, pre kôstkoviny, najmä tie teplomilné, naopak, jarný termín. Pred samotným sadením odstráňte burinu a prekyprite pôdu. Ak stromčeky z rôznych dôvodov nemôžete vysadiť ihneď, je nutné korene založiť do primeranej vlhkej, sypkej zeminy a pravidelne zalievať. Nechávajte ich založené vonku.

Príprava a samotná výsadba

Príprava stromčeka pred výsadbou

Hneď ako si prinesiete domov ovocný stromček, treba ho zabezpečiť pred vysychaním, teda ho ihneď zasadiť. Ak to nie je možné, alebo budete sadiť na druhý deň, namočte korene do vody maximálne na 24 hodín. V prípade, že ani nasledujúci deň po zakúpení nebudete mať čas, strom v záhrade prihrňte vlhkou zeminou, pieskom alebo pilinami. Pri jarnom vysádzaní korene v každom prípade namočte na 24 hodín do vody a až potom saďte.

Tesne pred výsadbou nôžnicami skráťte mierne korene. Poškodené a choré korene zastrihnite až po zdravé drevo. Skráťte aj všetky končeky koreňov, čo oživí priechodnosť ciev. Pri kvetináčových stromoch to robiť netreba.

Výber miesta a príprava jamy

Vyberte vhodné miesto na sadenie. Stromy nesadíme blízko budov alebo plotov, musíme počítať s veľkosťou koruny dospelého stromu. Správna výsadbová jama by mala byť dostatočne hlboká a veľká, väčšia než samotný koreňový systém. Minimálne rozmery jamy sú 50x50x50 cm. Ak je pôda nekvalitná, vykopte jamu aj väčšiu. Vrchnú úrodnejšiu časť zeminy si oddelíme od spodnej, menej úrodnej, aby sme tú úrodnejšiu použili pri zasypávaní koreňov. Veľkosť jamy je dôležitá, aby koreňový systém pri raste mal „ľahšiu prácu“ a nemusel tvrdú a neúrodnú pôdu rozrývať svojimi mladými korienkami. Dobré zakorenenie je dôležité aj pre stabilitu stromu pri silných vetroch.

Ak máte záhradu, kde sa vyskytuje Hryzec vodný alebo Hraboš poľný, je dobré jamu vystlať zajačím pletivom. Vystlite aj boky jamy, nielen spodok, ideálne vyrobte takú „klietku“ bez hornej časti, ktorá vyplní celú jamu, aby pri vytváraní svojich chodbičiek nezničili korienky vysadeného stromu.

Hnojenie a pôda

Na dno jamy dajte kompost - buď granulovaný, alebo dobre uležaný hnoj. Kompost premiešajte s troškou hliny. Nikdy nedávajte hnojivá priamo na korene, mohli by sa spáliť. Nikdy na hnojenie nepoužívajte čerstvý maštaľný hnoj, pretože ak do neho zasadíte stromček, hnilobný proces poškodí korienky a stromček môže uhynúť. Keď tak, použite granulovaný alebo aspoň 2 roky odležaný hnoj (konský po roku odležania, kravský po troch rokoch, prasačí až po piatich rokoch). Ako náhradu môžete použiť Hnojík, ktorý je koncentrovanejší na živiny, má neutrálne PH, nehrozí odhnívanie korienkov a neobsahuje veľké množstvo dusíka. Jeho konzistencia je suchá a jemná. Výhodou organického hnojenia je, že nehrozí prehnojenie. Pri výsadbe našej ázijskej hrušky Chojuro sme dali do jamy cca hrsť Hnojíka.

Ku koreňom pri výsadbe je dobré použiť aj mykorhizné huby, napr. prípravok Symbivit.

Samotná výsadba

Korene vo výsadbovej jame musia byť voľne rozprestreté. Stromček vysádzajte tak, aby miesto vrúbľovania bolo cca 10 cm nad úrovňou pôdy. Keby sme ho zasadili nižšie, došlo by k zapusteniu korienkov z vrúbľovanej odrody a tým by podnož stratila svoju funkciu. Zasypávame korene tou úrodnejšou vrstvou pôdy, postupne čo najjemnejšou pôdou, aby sa vedela dostať aj do medzier medzi korienkami. Nakoniec zahrnieme kvalitným záhradníckym substrátom (do 20 % objemu zeminy).

Stromček potom dôkladne zalejte. Pri jarnej výsadbe vytvorte z pôdy okolo kmienka či kra zálievkový tanier. Nezabudnite, že ak je suchá zima, je dobré zalievať aj v zime. Radšej nesádzajte do tzv. blatíčka, v takom prípade sa korene môžu obaliť nepriedušnou hmotou z hliny a stromček môže uhynúť.

Rozostupy pri výsadbe

Ovocné stromy sadíme do sponu v rozostupoch 4-5 m x 3-4 m, v radoch 4-5 m od seba a na rozostupy jednotlivých stromov 2,5-3,5 m. Otázka rozostupov patrí medzi najdôležitejšie pri plánovaní výsadby a závisí od druhu a podpníka. Nedostatočné rozostupy vedú k zahusteniu korún, zhoršenej cirkulácii vzduchu a vyššiemu tlaku chorôb.

Starostlivosť o novovysadené stromy

Prvý rez po vysadení (výchovný rez)

Po vysadení stromov nás čaká strihanie. Rez je potrebný na vytvorenie rovnováhy medzi koreňmi a korunou, aby sa stromček dobre zakorenil a koruna ho zbytočne na začiatok nevysiľovala. Tento takzvaný výchovný rez je dôležitý pre vytvorenie stabilnej kostry koruny a tvarovanie budúcej koruny stromu. Povýsadbovým rezom sa upravuje pomer medzi nadzemnou a podzemnou časťou výpestku v prospech tej podzemnej.

Pri jesennej výsadbe môžete stromček čiastočne orezať (ostrihať) z dôvodov prepravy. Rezné rany zatrite voskom alebo latexom. Pri jarnej výsadbe na stromčeku ponechajte 3 až 5 základných vetiev po dvoch až šiestich očkách. Vetvy orežte tak, aby posledné očko smerovalo von. Kôstkoviny, najmä broskyne, režte hlbším rezom. Broskyniam, ak nejde o štíhle vreteno, odstráňte aj terminál a založte kotlovitú korunu. Pri výsadbe prostokorenného kaki, granátového jablka a figovníka je nutné vykonať rez po výsadbe. Granátové jablká sa skracujú na 30 cm, kaki na 30-50 cm a figovníky na 30 cm.

Starostlivosť v prvých rokoch

• Pravidelná zálievka: Po výsadbe je rozhodujúca pravidelná zálievka, najmä počas prvého roka. Pri jarnej výsadbe je nutné prvý mesiac stromčeky dôkladne zalievať. Stromček je nutné prvý rok primerane zalievať, inak cez leto alebo aj na jar uschne. Na nadmernú zálievku sú citlivejšie čerešne a višne.
• Hnojenie: Počas vegetačného obdobia, približne každé 4 týždne, je dobré dávať vyvážené tekuté hnojivo. Pri jesennej výsadbe môžete prihnojiť skôr, napríklad v polovici mája. Nedávajte umelé hnojivá alebo vápno do jamy. Nedávajte hnoj alebo umelé hnojivá na povrch pri výsadbe, bola by to vážna chyba vedúca k úhynu stromčekov.
• Mulčovanie: Pôdu môžete mulčovať organickým materiálom, čím znížite výpar vody a obmedzíte rast buriny.
• Opora: Po vysadení je vhodné strom priviazať k stabilnému kolu, ktorý mu pomôže odolať silným vetrom, snehu a ľadu. Stĺpik nasmerujte na západ.
• Bezburinné okolie: Kmene prvý rok ničím nenatierajte a okolie stromčekov udržujte v bezburinnom, nezatrávnenom stave. Pre dobré prospievanie a rast je vhodné toto dodržiavať aj v nasledujúcich rokoch.

Vývojový rez (2. - 4. rok)

• 2. rok: Odstraňujeme prebytočné konkurenčné vetvy. Vyberieme si hlavný terminál a základné 4 bočné výhony. Na každej strane musíme mať po dve vetvy. Tie skrátime na 4-6 očiek tak, aby smerovali von z koruny. Terminál prispôsobíme bočným výhonom, aby presahoval cca 10 cm, t. j. o 1/4 až 1/3 dĺžky.
• 3. rok: Postupujeme rovnako ako v roku druhom, avšak nerežeme tak hlboko a ponechávame aj slabšie konáre.
• 4. rok: Odstránime prebytočné slabé vetvy iba u bujnejšie rastúcich stromčekov.

Udržiavací a zmladzovací rez (od 5. roku)

Počas ďalších rokov je vhodné robiť udržiavací rez. Takýmto rezom u ovocných stromov zaručujeme optimálne podmienky pre rast, rodivosť a kvalitu úrody. Odstraňujeme konáre, ktoré zahusťujú korunu, a zatienené plodonosné oblúky, aby sme mali korunu stále presvetlenú. Skrátime kostrové konáre, bočné konáre a všetky výhony rastúce do vnútra koruny.

Pri starších ovocných stromoch sa odporúča vykonávať zmladzovací rez. Jeho cieľom je postupne odstrániť staré kostrové konáre. Po tomto reze strom vyženie nové vetvy, z ktorých môžeme určiť nový kostrový konár.

Chyby pri výsadbe

Medzi najčastejšie chyby patrí príliš hlboká výsadba, nedostatočné rozostupy a nadmerné hnojenie priamo ku koreňom. Stromček pri preprave je vždy nutné chrániť proti vetru.

Význam stromov a ich ochrana

Stromy prinášajú úžitok, ochranu aj potešenie. „Stromy majú významné miesto v životnom prostredí a bez ich existencie by sme tu neboli ani my ľudia.“ Okrem produkcie kyslíka a dreva majú stromy aj ďalšie nemenej významné funkcie, ktoré si už každý neuvedomuje.

Právny rámec ochrany drevín

Ochrana drevín rastúcich mimo lesa je na Slovensku zabezpečovaná najmä ustanoveniami zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) a vyhlášky MŽP SR č. 170/2021 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). V súvislosti s odstraňovaním inváznych nepôvodných druhov drevín najmä zákonom č. 150/2019 Z. z. o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 449/2019 Z. z., ktorým sa vydáva zoznam inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Slovenskej republiky a vyhláškou MŽP SR č. 450/2019 Z. Drevinou rastúcou mimo lesa je strom alebo ker vrátane jeho koreňovej sústavy rastúce jednotlivo alebo v skupinách mimo lesného pozemku (§ 2 ods. 2 písm. m) zákona). Za ker sa považuje drevina s rozkonárenou stonkou spravidla už od bázy (§ 42 ods. Ochrana drevín je činnosť zameraná na udržanie ich ekologických a estetických funkcií a na predchádzanie ich poškodzovania, ničenia a neodôvodneného výrubu (§ 22 ods. Zakazuje sa poškodzovať a ničiť dreviny (§ 47 ods. Poškodzovanie drevín je každé konanie, ktoré môže bezprostredne alebo následne podstatne alebo trvalo znížiť ekologické a estetické funkcie drevín (§ 22 ods. Ničenie drevín je každé konanie, ktorého dôsledkom môže byť bezprostredné alebo následné odumretie drevín alebo odstránenie drevín (§ 22 ods. Vlastník (správca, nájomca) pozemku, na ktorom sa nachádza drevina, je povinný sa o ňu starať, najmä ju ošetrovať a udržiavať. Pri poškodení alebo výskyte nákazy dreviny chorobami môže orgán ochrany prírody uložiť vykonať nevyhnutné opatrenia alebo rozhodnúť o jej vyrúbaní (§ 47 ods. Ošetrovanie drevín je činnosť zameraná na udržanie alebo zlepšenie ich zdravotného stavu alebo na zmiernenie následkov ich poškodenia (§ 22 ods. Udržiavaním drevín sa zabezpečujú podmienky na ich optimálny rozvoj. Orgánom ochrany prírody v zastavanom území obce je obec (§ 69 zákona). Ak sú na to závažné dôvody, pôsobnosť si môže vyhradiť okresný úrad (§ 68 zákona).

Výrub drevín a potrebné súhlasy

Na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody (§ 47 ods. 3 zákona), okrem prípadov uvedených v § 47 ods. 4 zákona. Súhlas sa vydáva formou písomného rozhodnutia. Žiadosť musí obsahovať náležitosti podľa § 22 ods. Súhlas sa môže vydať po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny, so súhlasom vlastníka alebo správcu a po vyznačení dreviny určenej na výrub (§ 47 ods. Pri posudzovaní sa prihliada na (§ 22 ods. Ak je výrub odôvodnený, má sa vykonať v období vegetačného pokoja (1. október - koniec februára, § 22 ods. Výrubom vzniká ekologická ujma, ktorú je potrebné nahradiť (§ 48 zákona). Obce vedú evidenciu o príjmoch z náhrad a o pozemkoch vhodných na výsadbu (§ 48 ods. Podrobnosti sú uvedené v § 46 až 49 a § 95 zákona a v § 22 a 42 vyhlášky.

V kontexte diskusie o výsadbe stromčekov na Slovensku je nevyhnutné zorientovať sa v legislatívnych požiadavkách a praktických aspektoch tohto procesu. Často sa stretávame s nepresnými informáciami, ktoré môžu viesť k nedorozumeniam a obavám, najmä pri realizácii rozsiahlych projektov zameraných na zlepšenie životného prostredia. Verejnosť výsadbu stromov vníma pozitívne, avšak iniciatívne aktivity na cudzom pozemku bez povolenia sú nelegálne a môžu viesť k právnym komplikáciám.

Kto je oprávnený vydávať súhlas na výrub?

Príslušným orgánom ochrany prírody na vydanie súhlasu na výrubu drevín je obec.

V ktorých prípadoch nie je potrebný súhlas na výrub?

Súhlas na výrub drevín sa nevyžaduje v zmysle § 47 ods. 3 zákona č.543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších noviel, a to v nasledovných prípadoch:

1. na stromy s obvodom kmeňa do 40 cm, meraným vo výške 130 cm nad zemou, a súvislé krovité porasty v zastavanom území obce s výmerou do 10 m2 a za hranicami zastavaného územia obce s výmerou do 20 m2;
2. pri obnove produkčných ovocných drevín na účely výsadby nových ovocných drevín, ak sa ich výsadba uskutoční do 18 mesiacov odo dňa výrubu;
3. na stromy s obvodom kmeňa do 80 cm, meraným vo výške 130 cm nad zemou, ak rastú v záhradách a záhradkárskych osadách, okrem stromov rastúcich na pozemkoch, ktoré sú územným plánom obce určené na zastavanie;
4. pri bezprostrednom ohrození zdravia alebo života človeka alebo pri bezprostrednej hrozbe vzniku značnej škody na majetku;
5. ak výrub nariadi orgán štátnej správy podľa osobitných predpisov;
6. ak je výrub preukázateľne nevyhnutný na zabezpečenie starostlivosti o osobitne chránenú časť prírody a krajiny a ak ho vykonáva alebo obstaráva organizácia ochrany prírody;
7. ak orgán ochrany prírody vopred písomne určí, že výrub je preukázateľne nevyhnutný na zabezpečenie starostlivosti o osobitne chránenú časť prírody a krajiny;
8. ak sa výrub vykonáva v súvislosti s odstraňovaním inváznych nepôvodných druhov drevín uvedených v zoznamoch podľa osobitných predpisov;
9. na porasty rýchlorastúcich drevín založené na poľnohospodárskej pôde v súlade s osobitným predpisom a plantáže vianočných stromčekov a okrasných drevín;
10. na územiach so štvrtým alebo piatym stupňom ochrany, kde je výrub drevín zakázaný;
11. ak sa výrub uskutočňuje v súvislosti s plnením úloh obrany štátu vo vojenských obvodoch a územiach potrebných na zabezpečenie úloh obrany štátu alebo slúžiacich na zabezpečenie úloh obrany štátu, ktoré spravuje ministerstvo obrany alebo právnická osoba v jeho zakladateľskej alebo zriaďovateľskej pôsobnosti.

Postup pri výrube dreviny

Orgán ochrany prírody uloží žiadateľovi v súhlase na výrub dreviny povinnosť, aby uskutočnil primeranú náhradnú výsadbu drevín na vopred určenom mieste, a to na náklady žiadateľa; uprednostňuje pritom geograficky pôvodné a tradičné druhy. Ak žiadateľ nie je vlastníkom pozemku, na ktorom sa náhradná drevina vysadila, môže mu orgán ochrany prírody uložiť i starostlivosť o ňu, najviac však na dobu troch rokov. Ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu, orgán ochrany prírody uloží finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty dreviny.

Žiadosť podáva spravidla vlastník pozemku, prípadne správca alebo nájomca, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z právneho vzťahu k pozemku. Ak žiadateľ nie je vlastníkom pozemku, k žiadosti je potrebné priložiť aj súhlas vlastníka pozemku. K žiadosti je vhodné priložiť najmä identifikáciu pozemku a dreviny, stručný dôvod výrubu a v prípade potreby aj jednoduchú situáciu alebo fotografie. Obec následne žiadosť posúdi a v rozhodnutí môže určiť aj ďalšie podmienky, napríklad náhradnú výsadbu alebo finančnú náhradu, ak náhradnú výsadbu nemožno uložiť.

Aj keď zákon v niektorých prípadoch nevyžaduje povolenie, výrub drevín sa vykonáva spravidla mimo vegetačného obdobia, najmä v období od 1. októbra do konca februára. Toto obdobie je vhodnejšie aj z hľadiska ochrany prírody, najmä kvôli hniezdeniu vtáctva. Počas vegetačného obdobia treba byť veľmi opatrný, pretože väčšina vtákov hniezdi práve v tomto období. Ak strom rastie na pozemku, ktorý nevlastníte, na jeho výrub je vždy potrebný písomný súhlas vlastníka pozemku. Každý výrub je trochu iný a závisí od viacerých okolností.

Revitalizácia verejných priestorov a občianske iniciatívy

V každom meste či dedine sú miesta, ktoré roky chátrajú. Obce v rámci revitalizácie verejných priestorov, ako je napríklad projekt v Prakovciach, realizujú výsadbu stromov, kvetinových záhonov a osádzanie mestského mobiliáru, vrátane lavičiek a odpadkových košov. Občania si často neuvedomujú, ako stromy časom narastú a aké problémy môžu spôsobiť, napríklad tienením, zasahovaním konárov do fasád budov alebo kolíziami s inžinierskymi sieťami.

Kľúčové kroky pred výsadbou v obci

• Miesto na výsadbu: Plochy určené na výsadbu sú často zaznamenané v územnom pláne obce. V prípade nejasností ohľadom vlastníctva pozemkov je možné ich dohľadať v katastrálnej mape.
• Inžinierske siete: Pred výsadbou je nevyhnutné skontrolovať, či v mieste nie sú pod alebo nad povrchom inžinierske siete.
• Výber druhov: Do krajiny je vhodné sadiť druhy pôvodné alebo zdomácnené, so zreteľom na zmenu klímy a nároky na vlahu.
• Plán a rozpočet: Vypracujte plán, ktorý špecifikuje náklady na výsadbový materiál, prípravu stanovišťa a následnú starostlivosť.

Osadenie lavičiek a ďalší mobiliár

Ak máte záujem o úpravu okolia, výsadbu kvetov či osadenie novej lavičky vo vašom meste, odporúča sa kontaktovať príslušný mestský úrad. Technické služby evidujú len ohlásené alebo nimi vysadené dreviny. Svojvoľná výsadba sa môže stať ťarchou pre vlastníka pozemku, ktorý je za ňu plne právne zodpovedný. Je dôležité si uvedomiť, že na ich výsadbu je nevyhnutný súhlas vlastníka pozemku.

Iniciatívy na podporu výsadby

Na Slovensku existujú projekty, ktoré spájajú komunitnú angažovanosť s environmentálnymi cieľmi. V rámci iniciatívy Európskej únie „3 miliardy stromov“ je možné registrovať stromy prostredníctvom interaktívnej online mapy Map-My-Tree. Cieľom je sledovanie pokroku a podpora biodiverzity.

Projekt „Milión stromov pre Slovensko“ vznikol spoluprácou OZ MOJE SLOVENSKO, Lesy Slovenskej republiky, š.p. a PEFC Slovensko, aby sme spoločnými silami priniesli plnohodnotný a systematický program výsadby nových stromov na Slovensku pre širokú verejnosť. Hlavnou myšlienkou projektu Milión stromov pre Slovensko je podpora biodiverzity, obnova lesov a zvyšovanie ekologickej stability lesa v spolupráci s verejnosťou. V rámci nultého ročníku projektu, v deň odštartovania organizátori vysadili ovocné dreviny typické pre bielo-karpatskú kopaničiarsku oblasť, ale aj ďalšie dreviny v okolí poľovníckeho kaštieľa Antonstál. Následne sa vysádzajú lesné dreviny v rámci celého Slovenska a na lesných pozemkoch štátneho podniku v porastoch, ktoré to potrebujú. Výsadby sú naplánované na jar a na jeseň, udržateľnosť projektu je minimálne do času, kým nebude vysadený miliónty strom. Myšlienka takto bude žiť kontinuálne niekoľko rokov. Verejnosť sa na výsadby môže registrovať na stránke www.mojles.sk.

tags: #osadenie #laviciek #a #vysadba #stromov #v