Bezpečné istiace stanovištia a improvizovaná záchrana v horolezectve

Horolezectvo a lezenie v horách je stále populárnejšou aktivitou. V poslednej dekáde môžeme pozorovať významný nárast záujmu o športové lezenie, ktorý možno najvýraznejšie vidieť na umelých stenách aj v prírodných oblastiach. S rastúcim počtom lezcov logicky stúpa aj pravdepodobnosť vzniku úrazu. Preto je pre každého lezca kľúčové naštudovať si a precvičiť aspoň základné metódy improvizovanej záchrany a budovania bezpečných istiacich stanovíšť. Morálnou povinnosťou každého lezca by malo byť osvojenie si týchto vedomostí. Zastať postoj „kto nič nerobí, nič nepokazí“ je nesprávne! Zvlášť v situácii, keď môžu nastať neletové podmienky, absencia mobilného signálu, alebo môžeme liezť v odľahlej lezeckej oblasti bez pomoci druhých. V dnešnej dobe má lezec možnosti ľahko získať dané vedomosti a zručnosti na kurzoch pod vedením inštruktorov.

Podstatou improvizovanej záchrany je si osvojiť metódy, za pomoci ktorých dostaneme zraneného spolulezca z ťažko dostupného miesta na vhodnejšie (polica, rampa, nástup, …), kde mu môžeme pohodlnejšie poskytnúť prvú pomoc a pripraviť ho na transport pre záchranné zložky. Existuje názor, že improvizovaná záchrana je vedomosť potrebná lezcom pohybujúcim sa v horách.

Základy budovania istiaceho stanoviska

Z hľadiska bezpečnosti a efektivity je kľúčovým faktorom správne zrealizované istiace stanovisko. Vytvorenie pevných a spoľahlivých kotviacich bodov je základom našej práce. Budovanie istiaceho stanoviska pozostáva z minimálne dvoch istiacich bodov spojených slučkou (prípadne lanom upevneným lodným uzlom). Do slučky je potrebné umiestniť zámkovú karabínu (tak isto aj v istiacich bodoch zámok v smere von zo štandu, ku nám). Ramená slučky s vrcholom v centrálnom oku nesmú zvierať uhol väčší ako 90°. Pri nevhodne zvolenom uhle nie je zabezpečený rovnomerný rozklad síl do istiacich bodov, čo spôsobuje nadmerné zaťaženie. Karabínu do centrálneho oka je vhodné umiestňovať zámkom ďalej od skaly.

Pri budovaní istiaceho stanoviska starostlivo zohľadňujeme zaťaženie, typ konštrukcie aj smer pôsobiacich síl. Pri zakladaní istenia treba dbať na správny výber istiacej pomôcky. Pri zužujúcej sa špáre voliť vklínenec správnej veľkosti. Pri špárach relatívne rovnobežných je vhodné použitie friendov. Istiace pomôcky je dôležité umiestňovať v predpokladanom smere zaťaženia s dostatočne dlhou slučkou pre tlmenie vibrácií od lana, ktoré môžu mať za následok dislokáciu istiacej pomôcky a tým spôsobiť vypadnutie, čo vyplýva zo stratenia istenia a dlhšieho preletu.

Materiály a ich pevnosť v istiacich stanoviskách

Na prepojenie trvalých istení ako sú borháky alebo nity s reťazami pre vytvorenie istiacich a zlaňovacích stanovíšť sa najbežnejšie používajú oválne oceľové karabíny s 6-hranným závitovým zámkom, typovo označované ako karabíny Q. Pre istiace stanovištia je najbežnejší priemer týchto karabín 8 mm.

V praxi sa však veľmi často stretávame s problémom používania necertifikovaných karabín nakúpených v železiarstve bez garancie ich pevnosti. Testovanie ukázalo výrazné rozdiely v pevnosti a mechanizme deštrukcie medzi certifikovanými a necertifikovanými komponentmi:

Necertifikovaná karabína vykazovala pri zaťažení 8,94 kN zlyhanie závitového spoja, no po odľahčení nebola viditeľne poškodená a dala sa opäť zaskrutkovať. Oproti tomu certifikované karabíny vykazovali výrazne zvýšenú pevnosť a iný mechanizmus deštrukcie. K plastickej deformácii došlo pri zaťažení cca 14 kN, k deštrukcii došlo v mieste závitového spoja pri zaťažení 26,4 kN.

Logickou súčasťou fixných štandov sú reťaze. Pri testovaní neoznačených reťazí s priemerom 8 mm došlo k plastickej deformácii pri zaťažení cca 6 kN a k deštrukcii v mieste kontaktu upínacieho čapu pri zaťažení 17,3 kN. Počas zvyšovania zaťaženia dochádzalo k výraznej deformácii ohniviek reťaze. Na zlaňovanie, alebo lezenie Tope Rope je to dostačujúca pevnosť. Avšak ak by sme túto reťaz zaťažili vyšším pádovým faktorom pri páde prvolezca, už by to mohlo mať fatálne následky. Pozitívom tohto prípadu je aspoň fakt, že reťaz sa neroztrhla v zvare, ale v jej priereze mimo zvaru, čo dokazuje dobrú kvalitu zvarov ohniviek.

Ďalšie testované reťaze priemeru 8 mm, pravdepodobne certifikované, preukázali plastickú deformáciu pri zaťažení cca 14 kN a deštrukciu v mieste zvaru ohnivka pri zaťažení 23,9 kN. Miesto lomu sa nachádzalo v tepelne ovplyvnenej oblasti (TOO), k narušeniu došlo pravdepodobne v dôsledku zníženej pevnosti v TOO. Pri druhom pokuse v inom mieste došlo tak isto k narušeniu v mieste zvarového spoja a to k plastickej deformácii pri zaťažení cca. 13 kN a k deštrukcii pri zaťažení 19,1 kN.

Špecifiká osadenia istenia v ľade

Ľadové lezenie je 6. najnebezpečnejší extrémny šport a nie je vhodný pre slabé povahy a technických či prírodných ateistov. Pevnosť ľadu ovplyvňuje jeho typ a teplota. Ľad má tým menšiu nosnosť, čím je viac porézny a teda čím viacej vzduchových bublín obsahuje. Ľadovcový ľad (LL) vzniká metamorfózou snehu, príkladom je v žľabe spevnený firn. Ľadopádový ľad (LPL) tvorí základný materiál ľadopádu.

Testovanie pevnosti vykonával DAV na ľadovci. Povrch pre osadenie skrutky a abalakových hodín (ďalej len hodín), ktoré sa používajú najmä pre pevné body zlaňovacieho a istiaceho stanoviska, bol očistený od povrchového snehu a slabo spevného firnu. Skrutka aj hodiny boli vŕtané pod uhlom 90°, teda kolmo na plochu osadenia. Smer namáhania bol v predpokladanom smere pádu a teda radiálny, kolmo na os skrutky. Výsledky preukázali len malé zníženie nosnosti oproti ľadopádovému ľadu. Pri skrutke o dĺžke 16 cm nastalo zlyhanie od hodnoty 19,6 kN (pri LPL=19,8 kN).

Pri osadení skrutky (13 cm) s uhlovou výchylkou +/-15° oproti pred tým skúšanej vodorovnej polohy (0°), došlo k zníženiu pevnosti. Pri kladnej výchylke (+15°), teda keď skrutku navŕtame zdola nahor, sa znížila pevnosť oproti výchylke 0° približne o 2 kN. Pri zápornej výchylke (-15°), teda keď vŕtam skrutku zhora nadol, je rozdiel v pevnosti oproti výchylke 0° markantnejší a to takmer o 8 kN. Pevnosť skrutky ovplyvňuje aj slnečné svetlo dopadajúce na ňu.

Hodiny boli vyvŕtané do ľadu skrutkami dĺžok 13, 16, 19, 22 cm. Uhol medzi osami vyvŕtaných dier bol 60° (rovnostranný trojuholník). Hĺbka hodín bola podľa očakávania rozhodujúca. Rozdiel pevnosti pri rôznom type ľadu bol minimálny, avšak kvalita ľadu sa významne odrážala na výsledku testovania pevnosti. DAV počas predchádzajúceho zisťovania určila, že sila, akú môže prvolezec vyvodiť pri páde, je v rozmedzí od 5 kN do 8 kN. Z toho vyplýva spoľahlivosť postupového istenia zhotoveného zo skrutiek a taktiež odporúčanie, aby aspoň jeden bod istiaceho stanoviska bol tvorený zo skrutky. Ľadovcové hodiny, ktorých pevnosť sa blíži k hranici únosnosti, by sa mali ako postupové istenie používať minimálne. Ich použitie je predurčené najmä pre vybudovanie zlaňovacieho stanoviska alebo ako jeden bod istiaceho stanoviska.

Ako zistiť, že ľad má požadovanú kvalitu? Odpoveď nie je jednoduchá. Ide skôr o subjektívny pocit pri určovaní povahy ľadu, ktorý je ovplyvnený hlavne skúsenosťami s týmto materiálom. Ak je ľad priehľadný a dovoľuje doňho nazrieť, zisťujeme množstvo bublín a ich veľkosť k určenej jednotke objemu. Ak je ľad mliečny, čo väčšinou značí, že prešiel niekoľkými premenami a periódami počasia, a tak je ťažšie čitateľný. Keď máme pocit, že ľad je menej kvalitný a teda pevnosť je nižšia, pri tomto probléme potrebujeme eliminovať veľkosť rázovej sily. Prakticky to znamená zníženie vzdialenosti medzi postupovým istením a použitie správnej techniky použitia polovičného lana. Pri tom možno najväčšia výhoda striedavého vedenia lana je pri páde zníženie rázovej sily na postupové istenie.

Real-world príklad: Osadenie nového štandu v Lomnickom hrebeni

V Lomnickom hrebeni sa nachádza ľad v Malej Studenej doline, len kúsok od Zamkovského chaty. Vďaka jeho obtiažnosti I/2 až 4 do 80° a dĺžkou zhruba 50 metrov je ako stvorený pre prvé lezecké kroky začínajúcich či rekreačných ľadových lezcov. Nevyteká každoročne a aj jeho kondícia sa v priebehu dní výrazne mení, nakoľko jeho juhozápadná orientácia zapríčiňuje počas slnečných dní jeho výrazné vytápanie. Avšak ak sa podarí, že vytečie a je v kondícii, tak sa jedná o veľmi pekné a ľahké lezenie v blízkosti Zamkovského chaty.

Bolo veľmi nepríjemné a nebezpečné používať pôvodný štand na pravidelné zlaňovanie či lezenie Tope Rope s nováčikmi. Vždy sme tento štand ešte doaisťovali dodatočným dočasným istením. Avšak vždy ten posledný musel zlaniť na nedoistenom štande. Preto bolo rozhodnuté osadiť nový štand. Miesto pre nový štand bolo vybrané asi 2 metre nad pôvodným skobovým stanoviskom. Bol pridaný ešte jeden nit o niečo nižšie. Oba nity sú osadené v spádnici tak, že pri zlanení dochádza k plnému zaťaženiu iba horného nitu, spodný nit slúži ako bezpečnostná záloha. Starý štand bol zrušený, pri jeho rušení sa zistilo, že sa horná skoba už kývala, čo naznačuje, že k tomuto kroku došlo "za päť minút dvanásť". Takáto práca zvyšuje bezpečnosť pre všetkých lezcov, ktorí navštívia tento ľad a budú v ňom môcť bezpečne pôsobiť.

Metódy improvizovanej záchrany

Samotnej záchrane predchádza posúdenie stavu zachraňovaného po páde. V prípade, že zachraňovaný nekomunikuje alebo udáva závažné poranenia (problémy), snažíme sa čo v najkratšom čase k nemu dostať a poskytnúť mu prvú pomoc, aby sme oňho neprišli skôr než ho dostaneme späť na istiace stanovište, prípadne k miestu odkiaľ budeme zlaňovať. Ak sa zachraňovaný ocitá v bezvedomí, je veľmi dôležité ho čo najskôr dostať z polohy vo vise do protišokovej polohy na policu.

1. Spúšťanie

Najjednoduchší spôsob záchrany je spúšťanie. Najprv je dôležité vedieť posúdiť, koľko metrov budeme spúšťať zachraňovaného a koľko máme k dispozícii lán. Štandardne vo viacdĺžkových cestách sa lezie s dvojitými alebo polovičnými dynamickými lanami o dĺžke 60 metrov a vtedy sme schopní spustiť zachraňovaného o 120 metrov.

Spúšťanie jedného zachraňovaného

Zachraňovaného, ak to jeho stav a terén dovoľuje, spúšťame samého a to cez polovičný lodný uzol v HMS karabíne, ktorá je dostatočne veľká aby ňou prešiel uzol, z istiaceho stanovišťa. Laná zviažeme súbežne vodcovským uzlom s dostatočne voľnými koncami (min. 30 cm). V momente ako sa vodcovský uzol priblíži k polovičnému lodnému uzlu, necháme ho pomaly prekĺznuť HMS karabínou, až narazí na zovretý otvor medzi karabínou a krížovým ohybom lana, kde už nemôže pokračovať. Pod zaťažením zachraňovaného sa ohyb lana zväčší do slučky. Keď bude táto slučka dostatočne veľká, aby ňou prešiel vodcovský uzol, najprv prevlečieme voľné konce lana a následné na to trhnutím prevlečieme aj vodcovský uzol a môžeme pokračovať v plynulom spúšťaní.

Spúšťanie s doprovodom

Ak je potrebné aby zachraňovaný bol spúšťaný s ešte jednou osobou, ktorá koriguje jeho polohu, dochádza k väčšiemu zaťaženiu pri spúšťaní a preto je nutné zvýšiť aj brzdnú silu. To zabezpečíme za pomoci dvojitého polovičného lodného uzla (dvojitý HMS). Spúšťanie zastavíme v momente, keď už sa spojovací uzol lán nachádza v dostatočnej blízkosti od HMS karabíny v istiacom stanovišti, tak aby sme mohli urobiť „kravský“ uzol. Následne zoberieme pomocnú REEP šnúru, s ktorou uviažeme na zaťažené lano zadrhovací Prusikov/Machardov uzol. Voľné konce REEP šnúry uviažeme do polovičného lodného uzla v ďalšej HMS karabíne, ktorú pridáme do istiaceho stanovišťa a zafixujeme ich „kravským“ uzlom. Pomocná REEP šnúra by mala mať dĺžku aspoň 3 metre. Potom odblokujeme dvojitý HMS uzol a zaťaženie prenesieme do zadrhovacieho uzla. Opätovne naviažeme dvojitý HMS uzol, ale so spojovacím uzlom tesne pod HMS karabínou. Uvoľníme „kravský“ uzol na REEP šnúre a pomaly spúšťame do úplného zaťaženia záchrancu a zachraňovaného.

2. Straussova metóda

Základná metóda, ktorá sa vyučuje na kurzoch skalného lezenia, sa volá Straussova metóda. Predpokladáme, že materiál, ktorý máme k dispozícii je minimálny, keďže sa nachádzame v úlohe ističa a spolulezec predtým než odliezol od štandu si zobral všetok dostupný materiál k isteniu v postupe.

1. Uvoľnenie rúk ističa - Po zachytení pádu zafixujeme istenie pomocou tzv. „kravského“ uzla.
2. Zavesenie hmotnosti zachraňovaného na lano - Následne vezmeme REEP šnúru, je potrebné aby bola rozviazaná, a uviažeme na prameň lana, v ktorom visí zachraňovaný, Machardov alebo Prusikov zadrhovací uzol. Voľné konce REEP šnúry omotáme okolo tela HMS karabíny na strane, kde nie je západka, tzv. „vyvádzanie trenia“.
3. Zavesenie hmotnosti záchrancu na lano - Uviažeme druhú REEP šnúru do Prusikového/Machardovho uzla na lano z opačnej strany od HMS karabíny a upevníme si o sedací úväz. Prenesieme doň svoju hmotnosť a tým odľahčíme sebaistenie cez lodný uzol v istiacom stanovišti, ktoré si povolíme na vhodnú dĺžku potrebnú k vyťahovaniu.
4. Vyťahovanie zachraňovaného - Potom môžeme začať samotné vyťahovanie a to spôsobom protiváhy nášho tela. Nohami sa snažíme tlačiť smerom dolu a rukami ťaháme za lano, v ktorom visí zachraňovaný. Keď prídeme do miesta, pokiaľ sme si predĺžili sebaistenie v istiacom stanovišti, za pomoci zadrhovacieho uzla vyšplháme po lane späť k istiacemu stanovišťu (tzv. „vyprusikujeme“) a opätovne vyťahujeme zachraňovaného až pokiaľ ho nedostaneme na istiace stanovište.
5. Zaistenie zachraňovaného na istiacom stanovišti - Vytvoríme si sebaistenie zo slučky a karabíny do istiaceho stanovišťa (tzv. „odsadávačku“) a následne hneď zaistíme zachraňovaného. Je dôležité aby sme boli neustále istení cez sedací a zároveň aj hrudný úväz. Buď jednoducho prevlečenou šitou slučkou cez oká sedacieho a hrudného úväzu, alebo tzv. „alpským“ spôsobom nešitou dutou slučkou. Tiež na to dbáme aj v prípade zachraňovaného, ktorého môžeme zaistiť rovnako ako seba do odsadávačky, ktorej rušenie pri zahájení zlaňovania bude prácnejšie, keďže bude zaťažená celou hmotnosťou zachraňovaného a pri odopínaní bude potrebné ho nadvihnúť. Preto na zaistenie zachraňovaného môžeme použiť REEP šnúru, ktorú uviažeme do „vianočky“.
6. Príprava na zlaňovanie - Po zaistení zrušíme vyťahovací systém („prusiky“) a odviažeme seba aj zachraňovaného z lana, ktoré pripravíme na metodické zlaňovanie. Po príprave lana na zlanenie vložíme ho do zlaňovacej pomôcky (osmy, kýblika, …), ktorú si predlžíme slučkou, tak aby bola v dosiahnuteľnej vzdialenosti od nás. Potom uviažeme Prusikov/Machardov uzol pod zlaňovaciu pomôcku, aby sme brzdiacou rukou súčasne ovládali zadrhávací uzol a zrušíme vlastné sebaistenie. Nasledujúci krok je pripnúť zachraňovaného do zlaňovacej pomôcky a zrušíme jeho istenie v istiacom stanovišti. Pri odsadávačke použijeme ďalšiu šitú slučku v princípe kladky za pomoci ktorej zdvihneme zachraňovaného, tak že stúpime do slučky a protiváhou vlastného tela ju odľahčíme.
7. Zlaňovanie - V tomto okamihu môžeme začať zlaňovať. Zraneného spolulezca máme pred sebou otočeného chrbtom ku skale. Jednou rukou mu pridržiavame hlavu a druhou regulujeme plynule zlaňovanie. Zlaňovanie v závese je technika, pri ktorej zlaňujeme so zachraňovaným na chrbte. Tento systém je vhodný na položený terén, kde nie je možné zlaňovať so zachraňovaným pred sebou. Princíp spočíva v tom, že si obhodíme zachraňovaného cez rameno, ale treba si predtým dobre usporiadať zlaňovací systém, pretože dôjde k menšiemu pootočeniu zlaňovacej pomôcky. V prvom kroku je veľmi dôležité posúdiť funkčnú dĺžku lana. Následne zrušíme „kravský“ a polovičný lodný uzol. Upevníme si ho pomocou slučky okolo tela a súčasne zlaňujeme.

3. Kladkostroj

Kladkostroj je technika, ktorú používame v situáciách, keď protiváha nepostačuje na samotné vyťahovanie. Ďalšiu REEP šnúru uviažeme do zadrhovacieho uzla na prameň, v ktorom visí zachraňovaný, pod istiacim stanovišťom. Do zadrhovacieho uzla dáme karabínu, cez ktorú voľne prevlečieme prameň lana vychádzajúci z istiaceho stanovišťa a môžeme začať s vyťahovaním. Keďže väčšinou sa nachádzame na úrovni istiaceho stanovišťa a je zložitejšie ťahať lano smerom hore, stačí pridať karabínu do istiaceho stanovišťa, prevliecť ňou lano a môžeme pokračovať ťahom smerom dolu.

4. Priamy ťah pomocou kladky

Ak je to možné a dokážeme hodiť voľné lano zachraňovanému, ktorý si ho zároveň dokáže pripnúť karabínou o úväz. Lano, ktoré máme pripnuté o zachraňovaného je z jednej strany zaistené celým lodným uzlom v istiacom stanovišti, prechádza voľne cez karabínu v úväze zachraňovaného a je vedené späť k istiacemu stanovišťu do HMS karabíny, v ktorej je už uviazaná REEP šnúra so zadrhovacím uzlom rovnako ako pri Straussovej metóde. Vytvoríme tak kladku za pomoci ktorej ho vytiahneme a to takým spôsobom, že postupne povolíme lano, v ktorom visí a následne o kus povytiahneme.

5. Tibloc

Tibloc je univerzálny blokant pre núdzové použitie pre výstup po lane, v kladkostrojoch a podobne. Je to veľmi praktická pomôcka, ktorá dokáže nahradiť zadrhovacie uzly (Prusikov/Machardov) alebo veľké ťažké blokanty (žumary). Dôležité je si naštudovať správne používanie v návode od výrobcu, keďže napriek tomu, že je to veľmi jednoduchá pomôcka, dochádza k chybnému používaniu.

6. Vybudovanie nového istiaceho stanoviska

Môže nastať situácia, keď prvolezec odliezol na značnú vzdialenosť od istiaceho stanovišťa a po páde nie sme schopní ho spustiť, alebo k sebe pritiahnuť pre nedostatok lana. V tom prípade zafixujeme istenie pomocou „kravského“ uzla a za pomoci zadrhovacích uzlov vyšplháme na vhodné miesto, kde vybudujeme nové istiace stanovište (najideálnejšie čo najbližšie k zachraňovanému). Tam tiež zafixujeme lano, môžeme hneď použiť zadrhovací uzol a tým si už predpripravíme systém na vyťahovanie.

Každá záchranná akcia je svojim spôsobom špecifická, preto si vyžaduje hlavne improvizáciu v kombinovaní rôznych postupov. Naše práce nie sú založené na improvizácii.

tags: #osadenie #istiaceho #stanoviska