Komplexné informácie o ochrane suterénu: Od vlhkosti po mechanické poškodenie a využitie penových pásov

Poruchy a chyby pri zakladaní sa zisťujú ťažšie ako príčiny pri výstavbe nadzemnej časti objektu. Pre nedostatočný, niekedy aj nemožný prístup k základovej škáre a základovej konštrukcii je aj spôsob sanácie obtiažnejší. Vlhkosť potom patrí medzi najobávanejšie príčiny porúch. Okrem vonkajších konštrukcií nad terénom (najmä stien a striech) spôsobuje podstatné škody aj v podzemí, kde sú však poruchy v porovnaní s nadzemnou časťou oveľa ťažšie opraviteľné. Preto je potrebné sa príčinami porúch v podzemnej časti stavieb zaoberať, analyzovať ich a hľadať optimálny spôsob ich opráv.

Zraniteľnosť suterénnych konštrukcií a výzvy pri ich sanácii

Poruchy a chyby v podzákladí môžu vzniknúť analogicky ako poruchy v nadzemných konštrukciách, a to jednak počas ich výstavby, jednak na stavbách už dokončených. Tak ako voda budovanie stavieb umožňuje (výroba mált, betónov, čistenie, vlhčenie a pod.), stáva sa zároveň svojím prenikaním do stavebných konštrukcií ich nepriateľom.

Príčiny vzniku porúch v podzákladí

Často vznikajú problémy obmedzenými možnosťami geologického prieskumu staveniska, ktorý najmä v členitých základových pomeroch nemôže dostatočne vystihnúť všetky príčiny, ovplyvňujúce pretvárne vlastnosti podložia stavby. Značne nepriaznivé následky môže mať aj nekvalitné vykonávanie stavebných a zemných prác, pri ktorých nebývajú dodržané technologické pravidlá.

Účinkom reakcie zeminy na základ dochádza k jeho deformácii. Veľkosť tejto deformácie je závislá na tuhosti konštrukcie, tj na súčine EI, kde E je modul pružnosti určitého materiálu a I je moment zotrvačnosti základovej konštrukcie. Z tohto hľadiska rozoznávame základy pružné a tuhé. Vzhľadom na to, že tuhosť základu závisí hlavne na jeho výške, nie je vhodné navrhovať príliš subtílne základové konštrukcie, aj keby boli silne vystužené, lebo plocha výstuže len nepatrne ovplyvní veľkosť momentu zotrvačnosti v základe. Je teda lepšie navrhnúť rozmer základu s minimálnym vystužením.

Vplyv sadania a dotvarovania na suterénne konštrukcie

Každá základová zemina sa vplyvom pôsobenia zaťaženia stlačí. Pokiaľ je stavba dostatočne tuhá (napr. železobetónový monolitický skelet), vyrovná sa sadanie samo tým, že zaťaženie zo základov, ktoré by chceli sadať viac, sa prenáša do susedných základov. Tým nastáva redistribúcia zaťaženia. Okrem toho sa u železobetónových stavieb uplatňuje vplyv dotvarovania, ktoré napr. u halových stavieb založených na íloch je často schopné obmedziť alebo vylúčiť nepriaznivé namáhanie, ktoré by inak v konštrukcii vzniklo nerovnomerným sadaním.

U väčšiny staticky neurčitých konštrukcií nie je správne riešiť oddelene od seba vlastnú konštrukciu a podzákladie. Tu je nutné uvažovať vzájomné správanie konštrukcie s podzákladím (dotvarovanie - sadanie). Výsledkom riešenia je, že pri rýchlom priebehu sadania, kedy cca 60 % konsolidácie prebehne zhruba v priebehu prvého až druhého týždňa od vybetónovania konštrukcie (tj pri tenkej vrstve ílu), sú účinky konsolidácie ílu na konštrukciu prakticky zanedbateľné. V prípade, že prebieha sadanie približne rovnako rýchlo ako dotvarovanie betónu, alebo ak prebieha sadanie pomalšie ako dotvarovanie betónu, tj nastáva-li 60 % konsolidácie za dobu dlhšiu ako 1 rok, potom sú účinky veľmi značné. Betón sa stáva po tejto dobe už prakticky nepoddajný, a teda sa nemôže prispôsobiť ďalším deformáciám podložia.

Obdobný prípad môže nastať u montovanej konštrukcie, kde sa použijú niekoľko rokov staré prefabrikáty, ktoré sa navyše navzájom dôkladne spoja (tvrdými zvarmi), takže vzniknú dokonalé, tuhé a teda nepoddajné spoje. Železobetónové prvky sa v tomto prípade už prakticky nedotvarujú, a tým konštrukcia zostavená z týchto tvrdých elementov, k tomu ešte spojených tuhými styčníkmi, nie je schopná sa prispôsobiť ďalším deformáciám podložia. U montovanej konštrukcie, ktorá sa svojimi statickými pôsobeniami blíži konštrukcii staticky určitej, je redistribúcia zaťaženia obmedzená a tým sa do základovej pôdy prenášajú značné zaťaženia. V tomto prípade môže konštrukcia vyhovieť jedine vtedy, keď celková hodnota sadnutia je malá. To isté platí aj pre niektoré oceľové konštrukcie na stlačiteľnom ílovom podloží, lebo oceľ vhodne konštrukčne usporiadaná je tiež prakticky nepoddajná.

Najčastejšie príčiny vlhnutia stien v suteréne

Tepelná pohoda súvisí s teplotou vzduchu v miestnosti a s teplotou povrchov ich ohraničujúcich plôch. Čím je nižšia povrchová teplota steny, tým je väčšie sálanie ľudského tela na chladné obmedzujúce plochy, a často vedú k chorobám z prechladnutia. Príliš nízke povrchové teploty môžu byť kompenzované prakticky len vyššími teplotami vnútorného vzduchu.

Príčin vlhnutia stien je veľké množstvo. Je to z toho dôvodu, že sa voda dostáva do stavebnej konštrukcie nielen ako kvapalina, ale aj v plynnom skupenstve ako vodná para a ďalšími rôznymi cestami.

Zrážková voda a jej vplyv

Závady sa odstraňujú klasickými prostriedkami, ako je dokonalé zakrytie objektov vrátane klampiarskych výrobkov. Komíny, ktoré nie sú funkčné, je nutné opatriť zábranou proti prieniku zrážkovej vody, najmä u komínov väčších prierezov. Tak napr. pri ročných zrážkach 700 mm vody naprší v priemere do komína s prierezom 200 x 200 mm 28 litrov vody za rok, ktorá z väčšej časti preniká do okolitého muriva. U širších (prielezových) komínov je toto množstvo vody oveľa väčšie.

Voda zrážková, hnaná dažďom na obvodové murivo, dokáže v závislosti od nasiakavosti stavebného materiálu a doby trvania dažďa preniknúť do muriva do hĺbky niekoľkých centimetrov alebo zvlhčí murivo aj v celej hrúbke. So stúpajúcou výškou nad terénom rastie aj rýchlosť vetra a tým aj intenzita dažďa hnaného vetrom. Prienik vlhkosti tohto druhu je zákonite v horných podlažiach najväčší.

O vode zrážkovej odstrekujúcej hovoríme v pásme stavebného objektu, nachádzajúcom sa vo výške do 40 cm nad terénom. Ide o spodnú časť soklového muriva, kde dochádza k zvýšenému namáhaniu súčasným pôsobením vody zrážkovej hnané vetrom, vody odstrekujúcej, na jar a na jeseň vody z topiaceho sa snehu vrátane namáhania chemickým posypom chodníkov soľami v zimnom období.

Kapilárna a podzemná voda

Voda kapilárna preniká do konštrukcie z priľahlej zeminy alebo z podzákladia kapilárami v murive. Zvlhnutie môže mať v dlhých úsekoch muriva rovnakú výšku, ale pokiaľ vzlínajúca voda naráža na prekážku, napr. na pivničné okno, ovplyvní prekážka tvar zóny odparovania vzlínutej vody.

Voda podzemná: voda v kvapalnom skupenstve vypĺňajúca póry zvodnených hornín, vytvára plošne rozsiahlu, hydraulicky súvislú hladinu a pôsobí hydrostatickým tlakom. Môže to byť aj voda infiltrovaná vsakujúca sa pod povrch zeme. V čase jarného topenia snehu a dlhšie trvajúcich dažďov sa môže hladina podzemnej vody zvýšiť nad úroveň podláh suterénnych miestností, prenikať dovnútra, popr. zaplavovať ich.

Kondenzácia vodnej pary

V technickej praxi sa nikdy nestretávame s úplne suchým vzduchom. Ten obsahuje vždy určité množstvo vodnej pary. Ak dôjde pri určitej teplote k prekročeniu rosného bodu, prechádza táto para do kvapalného stavu, najmä na chladných častiach (napr. kamenných) stavebných konštrukcií. Zvlášť nebezpečná je kondenzácia u konštrukcií obklopujúcich priestory s vyššou relatívnou vlhkosťou (nad 60 %).

Ku kondenzácii môže dôjsť tak na strope najvyššieho nadzemného podlažia, tak v soklovej časti nad terénom alebo pri základovej škáre muriva pod úrovňou terénu. Skondenzovaná voda nepôsobí len škodlivými fyzikálnymi javmi, ako napr. za teplôt pod 0°C, kedy môžu vznikať v kapilárach tlaky až 200 MPa a tak narúšať mechanickú pevnosť muriva. Rovnovážna vlhkosť vzniká v materiáloch vplyvom ich hygroskopických vlastností. Jej množstvo závisí na teplote, vlhkosti a atmosférickom tlaku okolitého prostredia.

Vplyv hygroskopických solí

Je to vlastnosť muriva obsahujúceho soli s hygroskopickými vlastnosťami. Tie prijímajú vodu z okolitého vzduchu. Obsahuje-li murivo väčšie množstvo takýchto solí, má to vplyv na jeho rovnovážnu vlhkosť, ktorá potom môže dosiahnuť niekoľkonásobok rovnovážnej vlhkosti stavebného materiálu bez soli. Rovnovážna vlhkosť je stav, pri ktorom za ustálených teplotných a vlhkostných pomerov dochádza k rovnováhe medzi vlhkosťou materiálu a vlhkosťou vzduchu. Ak je parciálny tlak vodnej pary v stavebnom materiáli nižší ako v okolitom vzduchu, potom tento materiál zo vzduchu vodnú paru prijíma - vzniká sorpcia.

Hlavné cesty, kadiaľ sa škodlivé soli dostávajú do muriva, sú napr. tvrdá podzemná voda vzlínajúca murivom z podzákladia, soli a nečistoty, ktoré zmýva a transportuje z chodníkov voda odstrekujúca, ďalej tzv. kyslý dážď so svojím obsahom zlúčenín síry, uhlíka, dusíka a pod. Kyslý dážď je príčinou toho, že sa obvodové murivá stávajú chemicky neutrálnymi až mierne kyslými. To vyhovuje niektorým mikroorganizmom, ako sú baktérie, plesne a riasy. Všetky majú snahu si svoje vlhké prostredie nielen uchovať, ale aj rozšíriť. Výsledok je ten, že sa murivo ich pôsobením stáva zvýšene hygroskopickým a preberá týmto mechanizmom vodu z okolitého vzduchu. Veľmi významným zdrojom "zasolenia muriva" je v prípade chloridov predtým veľmi časté používanie roztoku soli na topenie snehu a námrazy na vozovkách a chodníkoch v zimnom období.

Iné príčiny vlhnutia a škodlivé zásahy

K pomerne častým príčinám vlhnutia muriva u starých objektov patria chybné sanitárne inštalácie, najmä ak nie je k dispozícii ich plán rozvodu. Nepriaznivé zmeny môžu nastať aj v okolí objektu, napr. vegetácia a tienenie. Pôsobenie stromov, kríkov a popínavých rastlín nachádzajúcich sa v blízkosti zavlhnutého muriva je prevažne negatívne.

Vlhnutiu stien je možné sa brániť buď izolovaním stavebných konštrukcií alebo ich neustálym vysušovaním. U starších objektov sa voda dostáva do pórovitých materiálov prevažne vplyvom zemnej vlhkosti. V murive prebieha vzlínanie vplyvom kapilárnych síl a súčasne k odparovaniu vlhkosti z povrchu muriva. Vlhkosť vytvára vhodné podmienky pre výskyt mikroorganizmov, baktérií, machov a rias, ktoré bránia možnosti odparovania vlhkosti upchávaním pórov ich produktmi. Starnutím stien sa zvyšuje podiel rozpustných solí vo vnútri konštrukcií.

Závady hydroizolácií v suteréne a ich prejavy

Závady existujúcich hydroizolácií sú častejšie v suterénoch než v nadzemných častiach objektov. Ak je suterén budovy nad hladinou spodnej vody, je hydroizolácia vystavená iba pôsobeniu zemnej vlhkosti, a tým sa poruchy vo vnútri suterénu prejavia väčšinou po dlhej dobe. Avšak ak je hladina spodnej vody vyššie ako podlaha suterénu, pôsobí na hydroizoláciu hydrostatický tlak v závislosti na výške hladiny podzemnej vody. Ak je podzemná voda navyše hodnotená ako agresívna s obsahom rôznych minerálnych látok, môže porucha hydroizolácie spôsobiť katastrofálne následky.

Na povrchu steny alebo panelu s povrchovou úpravou cementového alebo vápenného pačoku, popr. ešte maľby, sa porucha prejaví vytvorením vlhkej mapy. Biela stena na okrajoch tejto mapy zožltne, uprostred stmavne. Ak je konštrukcia omietnutá, na povrchu sa vytvorí podobná mapa, ale navyše sa omietka vyduje, od steny odchlípi, dobre sa drví a pri dotyku spadne. V prípade, keď je v suterénoch použitý drevený obklad stien alebo na podlahe drevené parkety, navlhčená oblasť sa veľmi silno vyduje, drevo sa skrúti a vplyvom bobtnania môže dôjsť aj k odpadnutiu obkladu. Úspešný zásah proti napadnutiu budovy vlhkosťou je záležitosťou veľmi zložitou. Vlhké murivo je možné úspešne sanovať iba vtedy, ak sa zistia všetky navzájom spolupôsobiace príčiny vlhnutia. Diagnózu uľahčí známe rozloženie vlhkosti pri rôznych príčinách. Tak napr. môže sa jednať o kondenzáciu na omietke z vlhkého prostredia a je potrebné povrch steny vetrať alebo dochádza ku kondenzácii okolo nesprávne vykonanej podlahy bez možnosti odvetrania. Niekedy nepriepustný sokel môže spôsobiť zvlhnutie vo vnútri muriva, inokedy kondenzáciu vodnej pary na vnútornom povrchu. Najčastejšia je vzlínajúca vlhkosť zo základovej škáry. V suterénnych priestoroch vznikajú navyše závady v dôsledku poškodenia hydroizolácie.

Lokálne poruchy izolácie

Závada lokálneho charakteru, prejavujúca sa vlhkými mapami či škvrnami, ktorých osová vzdialenosť je približne rovnaká, je spôsobená buď vadou materiálu alebo zlou technológiou pri vykonávaní. Vzniká pri nedoliahnutí hornej vrstvy na spodnú vrstvu izolačného pásu v jednom bode. Približne rovnaký charakter má závada hydroizolácie vzniknutá prerazením pásu ťažkým ostrým predmetom. Prenikanie vody medzi pásy v jednom bode (izolovaná mapa či škvrna) má väčšinou za následok ďalšie odtrhávanie a miesto priesaku sa zväčšuje. Pokiaľ mapa vytvára súvislejší pás, jedná sa o nedostatočné prekrytie pásov a tým aj prenikanie vody alebo vlhkosti po celej dĺžke. V oboch prípadoch sa vlhkosť šíri od miesta resp. priamky prenikania vody vo všetkých smeroch.

Poruchy podkladu hydroizolácie

Pri porovnaní závady s predchádzajúcim prípadom a s týmto typom poruchy sa môže zdať, že medzi nimi opticky rozdiel nepoznáme. Ale určitý rozdiel je v tom, že v prípade hydroizolácie zlého podkladu je porušená oblasť popraskaná (teda betón a pod ním aj izolácia). Táto závada môže byť spôsobená nekvalitnou prácou, ale tiež pôsobením agresívnej vody na podkladový betón. A pôjde-li o tento prípad, je pravdepodobné, že sa rovnaká porucha objaví na viacerých miestach naraz.

Poruchy izolácie spôsobené sadaním budovy

Táto závada býva oproti predchádzajúcim rozsiahlejšia a vyžaduje vyššie finančné náklady na opravu, lebo sadaniu sa nedá dostatočne dobre zabrániť. Avšak vzniku závady by sme predišli vtedy, keby sme vykonávali hydroizoláciu a vlastnú podlahu v suteréne až po sadnutí celej budovy. Táto závada vzniká odtrhnutím podlahy a izolácie od sedajúcej časti. Je špecifická tým, že sa prejavuje takmer po celom obvode budovy, niekedy aj jednotlivých miestností.

Poškodenie hydroizolácie vplyvom výkopových prác

Ak sa v blízkosti obvodovej steny vykoná stavebná ryha (napr. pre uloženie kábla), ktorá sa nedostatočne zaistí proti zosuvu, môže k zosuvu dôjsť, a tým sa aj prímurovka môže od suterénnej steny odtrhnúť a porušiť tak hydroizoláciu na mnohých miestach. Tieto miesta nemožno bližšie špecifikovať, a preto sa prevlhčenie môže prejaviť v iných miestach než tam, kde má prímurovka najväčší odklon od suterénnej steny.

Poruchy v spojení nosnej konštrukcie so základom

Táto konštrukčná chyba môže byť nebezpečná nielen prienikom vody do konštrukcie, ale aj ďalším vodorovným posunom steny, popr. stĺpu zo základu, a tým stratou stability konštrukčného systému. Z hľadiska špecifikácie znakov sa nejedná o nie príliš častú závadu (rám s pätkou tvorí obvykle neoddeliteľný celok). Vplyvom vertikálneho (stáleho a náhodného zaťaženia) a prevládajúceho horizontálneho zaťaženia (vetrom a zemným tlakom) môže dôjsť pri zlom spojení zvislej nosnej konštrukcie so základom k posunu, pri ktorom sa pretrhne aj asfaltová hydroizolácia, a to tak vo vnútri miestnosti, ako aj po obvode konštrukcie. Voda alebo vlhkosť môže tak rýchlo prenikať do suterénu z niekoľkých miest. Táto závada je veľmi ťažko odstrániteľná a môže byť aj z konštrukčného hľadiska nebezpečná, najmä ak sa vyskytuje v okolí agresívna voda, oslabujúca pevnosť materiálov. Prejavuje sa zvlhnutím príslušného okolia miesta závady (u zvislej konštrukcie a základu) a postupne sa šíri podlahou, ďalej obvodovou i priečnou stenou kapilárnymi silami alebo hydrostatickým tlakom vyššej hladiny podzemnej vody.

Vytvorenie trhlín pri opretí panelu

Doposud boli vysvetlené závady vzniknuté iba v podlahe alebo pri nej. Táto závada nielenže spôsobuje odtrhnutie hydroizolácie pri podlahe, ale taktiež vzniká možnosť vytvorenia trhliny v mieste opretia panelu o priečnu nosnú stenu. Dochádza často v panelovom suteréne.

Ochranný penový pás v suteréne: Prevencia mechanického poškodenia

V priestoroch suterénu, najmä v garážach, skladoch alebo technických miestnostiach, kde dochádza k pohybu vozidiel, tovaru alebo náradia, je dôležité myslieť aj na prevenciu mechanického poškodenia stien a rohov. Samolepiaci ochranný pás vyrobený z polyuretánovej peny veľmi efektívne tlmí náraz.

Vďaka nemu ochránite vaše vozidlo pred odreninami, ideálne do vašej garáže alebo garážového státia. Je vhodný do vnútorných priestorov. Takéto pásy sú využívané najmä ako bezpečnostné značenie v skladoch, kde znižujú nebezpečenstvo vzniku úrazu alebo poškodenia rohov a stien. Tiež sú vhodnou ochranou pre rohy regálov a iných kovových súčastí skladov a dielní, ktoré sa často nachádzajú práve v suterénnych priestoroch.

Typy a vlastnosti ochranných penových pásov

Na trhu sú dostupné rôzne typy ochranných penových pásov, ktoré sa líšia svojimi rozmermi a určením. Hoci základná funkcia - tlmenie nárazu - je pre všetky rovnaká, špecifické prevedenie umožňuje ich optimálne využitie v rôznych situáciách:

Tieto pásy sú dodávané po 1 kuse a ich ceny sú uvedené vrátane DPH bez nákladov na prepravu. Dostupnosť býva spravidla do 1-2 pracovných dní s možnosťou vyzdvihnutia v predajni (zvyčajne zdarma a pripravené do 2 hodín) alebo doručenia z predajne.

tags: #ochranny #penovy #pas #suteren