Máte krásnu novú kúpeľňu s vysnívaným obkladom a dlažbou a priestranným sprchovacím kútom a po čase zistíte, že na omietke z druhej strany steny sa začali tvoriť vlhké mapy? Tie sa neustále zväčšujú a vy netušíte, kde môže byť problém? Najčastejšou príčinou je chýbajúca hydroizolačná vrstva pod obkladom a dlažbou.
Keďže táto vrstva chýba, nemá v podstate čo brániť vlhkosti prenikaniu pod obklad a dlažbu cez škáry. Hoci sú škáry vyplnené škárovacou maltou a tmelom, po čase sa v nich môžu vytvoriť trhliny a problém je na svete. Následkom toho vám neostane nič iné, len ten vysnívaný obklad a dlažbu odstrániť a všetko urobiť nanovo. Ide o zúfalú situáciu, ktorej sa dalo predísť. A pritom nie vždy musí byť na vine investor, ktorý chcel ušetriť. Aj v súčasnosti sa nájdu samozvaní majstri, ktorí na takúto dôležitú vrstvu akosi pozabudnú upozorniť.
Prečo je hydroizolácia kľúčová?
Odborníci sa zhodujú na zásadnom význame hydroizolácie:
- Ing. Martin Halmo, Mapei: „Hydroizolačná vrstva je v kúpeľni kľúčová, pretože zabraňuje prenikaniu vody do podkladových vrstiev konštrukcie. Ak pod obkladom chýba hydroizolácia, môže dochádzať k postupnému navlhnutiu podkladu, degradácii poteru alebo omietok a v extrémnych prípadoch aj k poškodeniu nosných konštrukcií. Hydroizolácia preto funguje ako poistná ochranná vrstva, ktorá zachytí vodu ešte predtým, než sa dostane do konštrukcie.“
- Tomáš Heřman, Rako alebo Lasselsberger: „Hydroizolačná vrstva slúži ako ochrana stavebnej konštrukcie a skladby vrstiev pred prenikaním vlhkosti a vody. Obklad ani dlažba nie sú samy osebe vodotesné - voda preniká cez škáry, rohy a priestupy. Ak máme vlhký podklad a chýba hydroizolácia, môže, naopak, vlhkosť zdola narušiť súdržnosť lepidla pod dlažbou.“
- Ing. Jozef Horváth, Sika Slovensko: „Hydroizolácia pod obkladmi a dlažbami v kúpeľniach má svoje opodstatnené výhody a je bezpodmienečne potrebná pre dlhodobú funkčnosť obkladu a dlažby a ich estetiky. Hydroizolácia zabraňuje prenikaniu vlhkosti hlbšie do podkladu, kde by táto vlhkosť vytvárala trvalo vlhké prostredie. Trvalo vlhké prostredie degraduje postupne cementovú škárovaciu maltu a vytvára sa tým aj ideálne prostredie pre množenie mikroorganizmov, ako sú plesne a huby.“
Hydroizolačné nátery a stierky zamedzujú prenikaniu vlhkosti do podkladovej konštrukcie sprchovacieho kúta alebo naopak vzlínaniu vlhkosti z vlhkého podkladu pod dlažbu.

Príprava podkladu: Základ úspechu
Kľúčom k funkčnosti hydroizolácie je najmä správna príprava podkladu. Podklad musí byť suchý, pevný, nosný, tvarovo stabilný, nezmrznutý, zbavený prachu, nečistôt, olejov, mastnôt, tukov, všetkých separačných vrstiev a voľných častíc. Musí zodpovedať požiadavkám platných noriem.
Pred aplikáciou hydroizolačnej stierky je potrebné overiť vyzretosť podkladu a nerovné alebo nekvalitné podklady zodpovedajúcim spôsobom spevniť, vyrovnať a ošetriť vhodnou penetráciou. Podklad musí byť pevný, čistý, bez prachu, mastnoty alebo nesúdržných vrstiev.
- Čistenie a vyrovnanie: Podklad musí byť pevný, rovný a na povrchu jemne pórovitý. Musia sa odstrániť štrkové hniezda, prelivy z debnenia, trhliny, vodoodpudivé nečistoty, oddebňovacie oleje, staré nátery alebo ďalšie vrstvy, ktoré znižujú priľnavosť. Diery a štrkové hniezda na stene sa odporúča vyplniť stierkou alebo opravnou maltou.
- Penetrácia: Pred nanesením hydroizolačnej vrstvy je potrebné použiť vhodnú penetráciu. Na čistý podklad sa následne nanesie neriedený penetračný náter v rovnomernej vrstve, pričom treba zabrániť vzniku mlák. Ak je podklad veľmi nasiakavý, odporúča sa naniesť penetráciu v jednej vrstve v takom množstve, ktoré do podkladu dobre vsiakne. Viacnásobná aplikácia na podklad môže spôsobiť zníženie priľnavosti. Priľnavosť je možné ešte zlepšiť penetráciou, napríklad Cemix 2614.
- Špecifické podklady:
- Anhydritové podklady sa musia dôkladne prebrúsiť a vzniknutý prach je potrebné odstrániť, napríklad povysávaním. Anhydritové, príp. sadrové potery nesmú vykazovať zvyškovú vlhkosť viac ako 0,5 % (merané CM prístrojom).
- Cementové podklady sa vopred dôkladne navlhčia. Podklad musí byť pred nanášaním matne vlhký, bez vodného filmu alebo kaluží.
- Pri aplikácii na liaty asfalt, anhydritové alebo liate sadrové potery nie je potrebné podklad vlhčiť.
- Najmä pri izolácii staršieho muriva je výhodou, že podklad nemusí byť dokonale rovný, napriek tomu je výhodné ho čiastočne vyrovnať (napr. hrubo zapraviť jadrovou omietkou), aby sa znížila spotreba rádovo drahšej izolačnej stierky.

Miešanie hydroizolačnej stierky
Pre vytvorenie hydroizolačnej vrstvy pod obklady a dlažby v priestoroch, ktoré sú v trvalom styku s vlhkosťou a vodou, je vhodné použiť dvojkomponentnú hydroizolačnú stierku. Po vyschnutí penetračného náteru možno naniesť tekutú hydroizolačnú membránu.
Proces miešania je nasledovný:
- Tekutá zložka sa v prípade potreby pred zmiešaním s práškovou zložkou premieša. Do čistej nádoby sa naleje tekutá zložka.
- Do pripraveného predpísaného množstva emulzie sa nasype obsah vrecka práškovej zložky.
- Obidve zložky sa zmiešajú v predpísanom váhovom pomere (napr. prášok : kvapalina = 2 : 1, alebo prášok : kvapalina = 1 : 2, v závislosti od produktu). Môže sa použiť celé, presne nadávkované balenie.
- Zložky sa miešajú v čistej nádobe nízkootáčkovým elektrickým miešadlom, kým nevznikne homogénna zmes bez hrudiek. Čas miešania je približne 3 minúty.
- Pri čiastkových množstvách je pomer miešania dôležitý: napríklad 1 kg tekutej zložky, 1 kg práškovej zložky a 0,1 l vody.
- Po zmiešaní obidvoch zložiek sa prípadne pridá približne 10 % vody, aby sa dosiahla tekutá disperzia, a znovu sa premiešava, až kým nevznikne homogénna zmes.
Ako aplikovať omietku s výstužnou tkaninou? | Ytong
Aplikácia hydroizolačnej stierky
Namiešaná zmes sa na podklad nanáša zubovým hladidlom v rovnomernej vrstve. Povrch sa ľahko uhladí opačnou stranou hladidla. Pri hydroizolácii plôch namáhaných vlhkosťou v kúpeľniach používame zväčša disperzné hydroizolačné stierky, ktoré sú pripravené na priame použitie, sú rýchlotuhnúce a ľahko sa nanášajú na stenu valčekom alebo štetkou. Hydroizolačná stierka sa aplikuje v dvoch vrstvách, ktoré sa nanášajú vždy celoplošne. Stierka musí mať v každom mieste požadovanú minimálnu hrúbku vrstvy odporúčanú pre očakávané zaťaženie vodou (napr. 2 mm v priestoroch s vysokým zaťažením).
Hydroizolácia sa nanáša v kúpeľni minimálne v dvoch vrstvách, pri bazénoch je potrebné naniesť tri vrstvy. Je nutné dodržať odporúčanú hrúbku vrstvy (min. 1 mm na jednu vrstvu) a technologické prestávky. Hydroizolačná stierka sa nanáša v dvoch pracovných krokoch s odstupom približne 2 hodiny. Druhá, eventuálne tretia vrstva hydroizolačnej stierky sa nanesie oceľovým zubovým hladidlom do celkovej hrúbky vrstvy max. 5 mm.
Riešenie kritických detailov
Martin Halmo upozorňuje: „Veľmi dôležité je aj správne riešenie detailov, ako sú rohy, styky stien a podlahy, priestupy potrubí alebo napojenie na odtokové prvky. Samotná hydroizolačná stierka by v týchto miestach mohla časom popraskať vplyvom pohybu konštrukcie.“ Tomáš Heřman dodáva: „Osobitnú pozornosť treba venovať rohom, kútom, napojeniu stien a podlahy a prestupom, ktoré treba utesniť hydroizolačnými páskami.“
Na zabezpečenie spoľahlivej hydroizolácie je potrebné:
- Tesniace pásky: Do styku stena - stena, respektíve stena - podlaha sa zapracuje elastická tesniaca páska vystužená tkaninou. Výstužná tkanina presahuje pásku na obidvoch stranách, čo umožňuje jednoduché zapracovanie do vrstvy hydroizolačnej stierky. Izolačná páska sa vkladá do čerstvej vrstvy hydroizolačnej stierky. Ľahko sa zatlačí do vlhkého lôžka a na okrajové zóny výstužnej tkaniny sa pomocou špachtle nanesie ďalšia vrstva hydroizolačnej stierky. Stredný nevystužený pružný diel pásky by mal ostať voľný, bez pokrytia stierkou. Tesniace pásky a manžety vytvárajú poistný tesniaci spoj v detailoch, ktoré sú najkritickejšie, ako sú spoje, kúty, rohy a priestupy. V týchto miestach vzniká pohyb a rozdielne pnutia, ktoré kompenzuje práve tesniaca páska (napr. Sika SealTape S).
- Manžety pre vpusty a priechody: Na utesnenie priestupov vpustov sa odporúča použiť izoláciu podlahového vpustu. Izolácia podlahového vpustu sa vkladá rovnako ako izolačný pás do ešte čerstvej vrstvy hydroizolačnej stierky. Ľahko sa zatlačí do vlhkého lôžka a na okrajové zóny výstužnej tkaniny sa špachtľou nanesie ďalšia vrstva hydroizolačnej stierky. Okolie vpustu je potrebné zaizolovať manžetou, ktorá sa zatlačí do čerstvo natiahnutej vrstvy hydroizolácie. Vpust sa potom zakryje ochrannou krytkou, aby sa ochránil pred nečistotami a nanesie sa druhá vrstva hydroizolačnej stierky. Priechody rúr a podlahové vpusty sa utesnia manžetami.
- Rohové profily: Na utesnenie kútov je určený špeciálne tvarovaný profil (vnútorný tesniaci roh), ktorý sa vtláča do prvej vrstvy tekutej hydroizolácie. Profil je potrebné po uložení dôkladne zatlačiť hladidlom, aby sa odstránili vzduchové bubliny. Profil sa prekryje ďalšou vrstvou hydroizolácie. Dôkladne sa natrú zaoblené hrany a rohy.

Typy hydroizolačných stierok a membrán
V kúpeľniach sa najčastejšie používajú penetračné nátery, ktoré znižujú nasiakavosť podkladu a zabezpečujú správnu priľnavosť hydroizolácie (napr. Mapelastic Smart). Voľba správnej hydroizolácie závisí od miery vlhkostného zaťaženia:
- Do bežných kúpeľní, napríklad s vaňou alebo sprchovacím kútom s vaničkou, sa často používa jednozložková elastická izolácia (napr. Mapegum WPS, Rako System SE1).
- V priestoroch s vyšším zaťažením vodou, napríklad v bezbariérových sprchách alebo celoplošne dláždených sprchovacích kútoch, je vhodnejšie použiť výkonnejšie riešenia, ako je dvojzložková cementová hydroizolácia (napr. Mapelastic Zero, Rako System SE2, SE6). Táto môže byť použitá aj ako finálna vrstva bez prekrytia dlažbou alebo inou podlahovinou.
Jozef Horváth tiež spomína alternatívy: „Alternatívou k stierkovým hydroizoláciám sú hydroizolačné membrány. Membrány majú výhodu, že nie je potrebné kontrolovať ich nanesenú hrúbku, ktorá je pre funkčnosť hydroizolačnej vrstvy zásadná. Takýmto materiálom je napr. SikaCeram® Sealing Membrane A, ktorá sa lepí do reaktívnej rýchlotuhnúcej lepiacej hmoty SikaCeram® Sealing Fix. Tá je zároveň hydroizolačná a používa sa aj na spoje membrány.“
Porovnanie stierok a asfaltových pásov
Každú spodnú stavbu je nevyhnutné ochrániť proti vzlínajúcej vlhkosti, tlakovej vode a často aj radónu. Najpoužívanejším materiálom boli a stále sú asfaltové pásy, ktoré sa pomocou horákov tavia na základovú dosku. Ich použitie má ale niekoľko úskalí:
- Podklad je pred aplikáciou pásov nutné dokonale vyrovnať. Problematické sú najmä miesta komplikovanejších detailov, hrán a rohov, ale aj miesta, kde sa pásy v ploche napájajú jeden na druhý.
- Problém nastáva aj vo chvíli, keď sa odizolovanie základovej dosky vykoná plošne ešte pred tým, než nastúpia ďalšie profesie. Pri týchto činnostiach dôjde často k takmer nezistiteľnému narušeniu hydroizolačnej vrstvy (napríklad len zašliapanými kamienkami z topánok remeselníkov).
Hydroizolačné stierky ponúkajú významné výhody:
- Veľkou výhodou pri aplikácii tekutej asfaltovej stierky je najmä možnosť jej aplikácie aj na nerovný povrch, ktorý obopne a odizoluje. To je veľká výhoda pri novostavbách, ale najmä rekonštrukciách.
- Bezšvové riešenie automaticky eliminuje riziko vznikajúce pri spojoch asfaltových pásov, odpadá aj množstvo prerezov a odpadu.
- Riešenie detailov, prestupov a napojení na priľahlé konštrukcie je výrazne jednoduchšie a spoľahlivejšie. Stierky dokážu nahradiť asfaltové pásy dokonca aj v odolnosti proti prerastaniu korienkov alebo v nepriepustnosti radónu.
- Majú tiež dlhú životnosť, v priebehu času nekrehnú a nelámu sa.
- Pri aplikácii dochádza k dokonale celoplošnému priľnutiu k podkladu, nevznikajú miesta s bublinami a vzduchovými medzerami.
- Po vyschnutí sú trvale pružné, a preto sa dobre vyrovnajú aj s dodatočne vzniknutými trhlinami v podkladnej konštrukcii.
- Sú tiež ideálne na lepenie tepelných izolácií nielen pod úrovňou terénu, pretože zabránia vzlínaniu vlhkosti za izolantom.
- Stierku je možné nanášať štetcom aj hladítkom, umožňuje premostenie trhlín až do hrúbky 2 mm. Väčšina stierok umožňuje aj strojové nanášanie, ktoré potom v rýchlosti aplikácie predčí pokladanie asfaltových pásov.
- Hydroizolačnú stierku je možné použiť ako na zvislé steny, tak na vodorovné povrchy, do interiéru, exteriéru ale aj do trvalo vlhkých priestorov. Rovnako ako asfaltové pásy ju je možné použiť aj priamo pod murivo.
Najpoužívanejším produktom z portfólia Cemix je 1930 AQUASTOP BITUM 2K.

Čo robiť pri poškodení hydroizolácie?
Ak v existujúcej kúpeľni dochádza k zatekaniu a na stenách alebo stropoch sa objavujú vlhké mapy, najspoľahlivejším a trvalým riešením je zvyčajne kompletná sanácia kúpeľne. Odporúča sa odstrániť obklad a dlažbu a vysušenie podkladu. Následne sa odporúča odstrániť nesúdržné časti podkladu a aplikovať vyrovnávaciu stierku. Až potom sa môžu naniesť hydroizolačné vrstvy vrátane tesniacich prvkov.
Martin Halmo poznamenáva, že existujú aj situácie, keď kúpeľňa nezateká, ale investor chce zvýšiť ochranu alebo obnoviť povrch bez rozsiahlej rekonštrukcie. Jozef Horváth dodáva, že situácia závisí od množstva vlhkosti a jej degradácie podkladu. Ak sa v podklade nenachádza materiál na báze sadry, vlhkosti nie je v podklade veľa a má možnosť sa odvetrať na opačnej strane steny, je možné pristúpiť k dodatočnej hydroizolácii. Použije sa vhodný penetračný náter podľa typu podkladu a následne sa nanesie chýbajúca hydroizolácia.
Iné riešenia ako preškárovanie, silikónovanie alebo lokálne opravy môžu fungovať iba dočasne a neriešia príčinu problému.
Lepiaca malta a finálny obklad
Po približne 24 hodinách od aplikácie poslednej vrstvy hydroizolačnej stierky (niektoré rýchlotuhnúce stierky už po 1,5 hodine) je podklad pripravený na lepenie obkladu a dlažby. Na už pochôdznu vrstvu sa môže po približne 4 hodinách lepiť flexibilným lepidlom keramická dlažba a obklad.
Pružná lepiaca malta šedá KGF 65 je flexibilná zušľachtená prášková hydraulicky tuhnúca lepiaca malta na tenkovrstvové lepenie obkladov a dlažieb v interiéri aj exteriéri. Je vhodná na flexibilné lepenie najrôznejších keramických obkladov a dlažieb, tmavých dosiek, tmavého prírodného kameňa, jemnej kameniny, a to aj pri zvýšenom statickom a tepelnom zaťažení. Je ideálna aj na lepenie obkladu na obklad. Trieda kvality podľa STN EN 12004: C2 TE, S1.
Flexibilná lepiaca malta sa nanáša na podklad v dvoch krokoch. V prvej fáze sa nanesie len tenká kontaktná vrstva. Na túto ešte vlhkú vrstvu sa v druhom kroku nanesie lepiaca malta, a to zubovou stierkou vedenou pod uhlom približne 45 až 60°. Lepená dlaždica sa vtlačí do čerstvého maltového lôžka, prípadné zvyšky lepiacej malty na povrchu dlaždice sa odstránia vlhkou špongiou. Krytie rubu dlaždice lepiacou maltou v interiéri sa odporúča na min. 60 %.

tags: #obkladanie #steny #hydroizolacna #stierka