Dedinka Nezbudská Lúčka je známa najbohatším výskytom prírodného asfaltu a jediným lomom na jeho ťažbu v Európe. Asfaltové jazero a bývalý lom v Nezbudskej Lúčke sú nevšedným miestom, ktoré zaujme hneď na prvý pohľad. Jedná sa totiž o vizuálne atraktívnu lokalitu, ktorej dominuje jazero, obkolesené strmými skalnými stenami. Nezbudský lom je miesto, ktoré mnohým ľuďom spôsobuje zimomriavky. Obec Nezbudská Lúčka neďaleko Žiliny je európsky unikát. Samotná obec sa nachádza pri Žiline, pod hradom Strečno, na opačnom brehu rieky Váh. Lom v Nezbudskej Lúčke je zaujímavý tým, že bol jediným lomom na ťažbu prírodného asfaltu v Európe. Podobný asfaltový lom sa v Európe nenachádza. „Vieme o jednom v Južnej Amerike."
História ťažby prírodného asfaltu
Ťažba v lome začala ešte pred prvou svetovou vojnou a fungovala približne do roku 1962. Začiatkom minulého storočia ešte pred I. svetovou vojnou sa tu začal ťažiť asfalt. V roku 1928 je v záznamoch evidované, že sa vyťažilo za rok takmer 5000 metrov kubických asfaltovej drviny. Počas druhej svetovej vojny sa z tohto asfaltu urobila cesta zo Strečna do Vrútok.
Smolenec, ako ľudia asfalt v minulosti nazývali, sa spracovával neďaleko lomu. „Ešte sú tam zvyšky konštrukcie stavby, v ktorej sa spracoval a mlel." Z jamy, kde sa ťažil, sa tlačil a ťahal rôznym spôsobom na malých vozíkoch. Asfalt sa vozil do Čiech a kde bolo treba.
Už v roku 1962 sa začala znižovať produktivita vyťaženej horniny. V roku 1962, keď sa ťažba uzatvorila, nebola snaha o jej obnovenie. Podľa bývalého kronikára susednej obce Strečno Pavla Ďurča lom fungoval približne do roku 1962. „Vtedy ho začalo intenzívne zalievať a asfaltová žila sa stratila." „Viem, že dôvodom na zastavenie ťažby bol ťažký smrteľný úraz na železničnej koľaji, ktorá sa napájala na Košicko-bohumínsku železnicu. Zahynuli pri ňom naraz štyria pracovníci, preto sa ťažba zrušila."
Chronológia vývoja Asfaltového lomu
| Rok / Obdobie | Udalosť / Charakteristika |
|---|---|
| Pred 1. svetovou vojnou | Začiatok ťažby prírodného asfaltu |
| 1928 | Ročná ťažba takmer 5000 metrov kubických asfaltovej drviny |
| Počas 2. svetovej vojny | Asfalt použitý na výstavbu cesty zo Strečna do Vrútok |
| Približne 1962 | Ukončenie ťažby z dôvodu intenzívneho zalievania, straty asfaltovej žily a smrteľného úrazu |
| Súčasnosť | Hĺbka jazera 12 metrov, prítomnosť bahna, zakázané kúpanie |
Asfaltové jazero: Vznik a charakteristika
Najzaujímavejším objektom lomu je v súčasnosti jazero, ktoré už má zaužívaný názov „Asfaltové jazero“. Jazero vzniklo postupným zaplňovaním kameňolomu vodou. Jazero vzniklo zatopením nefunkčného lomu na prírodný asfalt. Jazero vzniklo postupným prehlbovaním lomu a jeho prirodzeným zatápaním. Po ukončení ťažby zatopila lom spodná voda. Vodná plocha zatopeného lomu pri obci Strečno - Nezbudská Lúčka má rozlohu 2 ha. V súčasnosti jazero dosahuje značnú hĺbku a potápači na jeho dne našli aj granát z 2. svetovej vojny. V súčasnosti je hĺbka 12 metrov, čo potvrdili nedávne merania a je tam hrubá vrstva bahna. Kedysi bola hĺbka až 18 metrov. Dno je kamenité až bahnité. Jazierko je najmä v jeho východnej časti obkolesené skalnými stenami a prevismi. Sú tam velikánske previsy kameňa, hliny a neraz sa už stalo, že sa hlina zosypala do jazera.
Nebezpečenstvá a zákaz kúpania
V jazere je mimochodom zakázané sa kúpať, keďže jeho vody sú zradné. Aj preto je plávanie a kúpanie sa v tomto jazere zakázané. Dnes je kúpanie zakázané pre zdravotné riziká a ďalšie dôvody. „Mal by tam byť aj zákaz kúpania, kedysi tam bol." Ľudia sa podľa neho kúpu v lome na vlastné riziko. Je všeobecne známe, že v lome je zakázané sa kúpať. Žiaľ, tento zákaz mnohým ľuďom nič nehovorí a cez leto si robia z lomu prírodné kúpalisko. Údajne sa tu vyskytujú nebezpečné vodné víry, na čo už doplatilo životom viacero ľudí. Aj po šesťdesiatich rokoch si pamätám, že sme sa tam chodili kúpať kvôli veľmi čistej vode. Zradné bolo, že spodné vody, ktoré vyvierali, boli veľmi chladné. Pri vrchu bolo trošku teplo. A tým, že chlapci skákali do vody z okolitých stromov, nejeden sa tam utopil,“ zaspomínal si Ďurčo. „Diskutoval som s potápačmi, ktorí tam chodili trénovať. Povedali mi, že veru by sa tam nekúpali tí, čo sa tam kúpu, keby vedeli, aké sú tam obrovské šťuky a sumce." Napríklad tie, že do vody niekto hodil granát z II. svetovej vojny, ktorý sa údajne podarilo nájsť. „Známy spomínal, že sa raz zatopený lom rozhodla preskúmať skupina potápačov. Po pár minútach, ako sa ponorili pod tmavú hladinu, sa vynorili von a prieskum ukončili."
Legendy a neoverené historky
Neoverených historiek je o lome viac… Napríklad, že pod hladinou striehnu na plavcov agresívne spodné prúdy, že sa na dne skrýva cintorín starých vrakov alebo že je pod hladinou natiahnutá obrovská sieť, ktorá má zabrániť tomu, aby spodné prúdy stiahli plavcov do jaskýň, ktoré sú už roky zaliate vodou…
Geologické fenomény
Prírodný asfalt tu v teplých mesiacoch vyteká priamo na povrch. Miestne geologické vápencové a zlepencové podložie je v puklinách a v rozdrvenom materiály nasiaknuté prírodnou asfaltovou živicou čiernej, alebo tmavosivej farby. V miestnom lome je ťažbou odhalená rozľahlá kamenná stena, na ktorej sa vytekanie asfaltu prejavuje najmä počas letných mesiacov. Počas horúcich dní je možné na horninových stenách lomu pozorovať pomaly stekajúci prírodný asfalt čiernej až čiernosivej farby.
Podobná je rarita na severe Slovenska. Obec Korňa na Kysuciach sa dostáva do hľadáčika turistov so záujmom o kuriozity a prírodu pre jej ropný výver. Prameň nachádzajúci sa pri svahovitej lesnej ceste na okraji lúky nie je výrazne výdatný. Postačí však na poznačenie plochy mazľavou ropou, ktorá je prírodnou pamiatkou a chránenou zákonom. Tmavohnedý mastný fľak sa nedá na tomto mieste prehliadnuť.
Pozostatky baníckej činnosti a štôlne
V minulosti v lokalite lomu panoval čulý ruch. Dnes je celá lokalita zaujímavá už len z geologického hľadiska a v rámci potenciálu v cestovnom ruchu. Pozostatky po aktívnej ťažbe sú viditeľné už len v rámci niekoľkých zatopených štôlní. Vyššie položená nie je zatopená tak, ako tie nižšie. Viditeľné je tiež staré koľajisko, slúžiace na privádzanie železničných vozňov až priamo k rampe. Banícku činnosť pripomína už len korzo starej drtičky asfaltu a kaplnka svätej Barbory, patrónky baníkov. V západnejšej časti jazera sme si všimli drobnú kaplnku sv. Barbory, patrónky baníkov.
Každopádne, to čo je naozaj overené, je existencia dvoch starých, dodnes nezatopených štôlní, ktoré sa nachádzajú v skalnej stene nad lomom. Podľa jaskyniarov, ktorí tieto miesta preskúmali, ide o jednú menšiu a jednu väčšiu štôlňu. Menšia je dlhá len cca 4 metre, druhá je už „iná káva“. Vraj má dĺžku 192 metrov a jej koniec je zavalený.
Návšteva asfaltového lomu
Okolie asfaltového jazera je príjemným a obľúbeným vychádzkovým miestom. Asfaltové jazero a lom v Nezbudskej Lúčke sú prístupné bez obmedzení počas celého roka. Asfaltové jazero leží v útrobách lomu, ktorý sa nachádza na okraji severnej časti obce Nezbudská Lúčka. Autom sa sem dostanete vcelku jednoducho zo Žiliny, buď cez obec Varín, alebo cez Strečno. Ak ste prišli cez Varín, auto môžete nechať zaparkované pri kameňolome. V obci je i železničná a autobusová zastávka. Premáva tu mimochodom kompa, ktorou sa dostanete zo Strečna do Nezbudskej Lúčky cez Váh, keďže v blízkom okolí sa nenachádza žiaden most pre autá. K lomu s jazierkom potom vedie z obce žltá turistická značka. Prejdete okolo železnice a železničnej stanice. V najsevernejšej časti obce potom odbočíte na východ, až sa po chvíli dostanete k samotnom jazierku. Počas prechádzky okolo asfaltového jazera sa vám naskytne viacero zaujímavých pohľadov na lokalitu asfaltového lomu.