V snahe o rýchlosť pokroku ľudstva sa často zabúda na staré a osvedčené techniky, ktoré po stáročia plnili svoj účel a na ktoré naši predkovia nedali dopustiť. Prvé nepálené tehly sa začali používať pred neuveriteľnými 10 000 rokmi a boli významným stavebným prvkom konca doby kamennej. Na našom území sa používali až do konca devätnásteho storočia, kedy ich z trhu postupne začali vytláčať tehly pálené. Avšak na „dolniakoch“ sa nepálené tehly ako stavebný materiál objavovali až do polovice 20. storočia.
Vlastnosti a výhody nepálených tehál
Trendy súčasnej doby poukazujú na návrat k prírodným stavebným materiálom. Ich hlavným tajomstvom úspechu je hlina. Hlina zo všetkých dostupných stavebných prírodných materiálov najlepšie prirodzene reguluje vlhkosť vzduchu - dokáže rýchlo prijať a aj rýchlo vydať vzdušnú vlhkosť, čím prispieva k zdravej vnútornej klíme. Zároveň vďaka svojej veľkej objemovej hmotnosti dokáže akumulovať teplo, čo pri výkyvoch teplôt v exteriéri pomáha udržiavať optimálnu teplotu v interiéri. Okrem toho má výborné zvukovo-izolačné vlastnosti.
Nepálené tehly sú alternatívnym materiálom s priaznivým environmentálnym profilom. Majú nízku spotrebu energie a produkciu škodlivých látok pri svojej výrobe, sú jednoducho recyklovateľné a nezaťažujú životné prostredie. Hlinené tehly z hľadiska regulácie vlhkosti sú najlepší výrobok na trhu s vlastnosťami, ktoré sa iné výrobky len snažia napodobniť.
Výroba: od tradičných receptúr po sériovú produkciu
Princíp sériovej výroby nepálených tehál sa takmer nelíši od výroby tých pálených, podstatné ale je, že neprechádzajú výpalom. Sú zhotovené z tehliarskej suroviny, ktorá je zložená z druhohorných sedimentov a piesku. Plastická hmota je vytláčaná extrudérom cez oceľovú formu a následne rozrezaná drôtom na požadovaný rozmer. Potom sa sušia v komorových sušiarňach, v ktorých sa používa odpadové teplo z tunelovej pece.
Napriek tomu sa v dnešnej dobe nájde dostatok odvážlivcov, ktorí si nepálené hlinené tehly vyrábajú svojpomocne doma podľa tradičných receptúr. Domáca nepálená tehla nie je ničím iným, ako zmesou rôznych prírodných materiálov. Základom je samozrejme hlina a ako rozpúšťadlo a zároveň spojivo slúži voda. Ďalej však tieto tehly obsahujú takzvanú náplň - rezanú slamu, piesok, usušené stonky rastlín, vápno, dokonca hnoj, piliny či jednoduchú zem.
Dokonalý experiment - ručné pálenie tehál
Využitie v modernej výstavbe a rekonštrukciách
V kombinácií s inými čisto prírodnými materiálmi sú nepálené tehly neprekonateľné. Napríklad pri drevodomoch sa odporúča dodať ich vo forme niektorých priečok alebo do podláh namiesto betónových akustických poterov. Priečky je pritom možné robiť ako bežné murované, alebo montované. V montovaných priečkach sa miesto štandardnej výplne (minerálna vlna) naukladajú nasucho hlinené tehly. V murovaných domoch je najjednoduchšie použitie samozrejme ako murované priečky.
Porovnávacia tabuľka vlastností materiálov
- Hlina: Vysoká akumulácia tepla, regulácia vlhkosti, ekologická.
- Pálená tehla: Vysoká pevnosť, trvácnosť, odolnosť voči vode.
- Drevovláknité dosky: Výborná izolácia, paropriepustnosť.
Rekonštrukcia starých stavieb ponúka možnosť zachovať si charakteristický vzhľad a využívať výhody, ktoré nepálená tehla ponúka. Hlinené steny dokážu dýchať, udržiavať príjemnú vlhkosť ovzdušia, majú vynikajúce zvukovoizolačné vlastnosti, filtrujú prach a absorbujú škodlivé látky. Avšak, na rekonštrukciu týchto starých domov je potrebný odborník, ktorý dokáže správne vybrať materiály a zabezpečiť, aby stará stavba zostala staticky bezpečná. Najčastejším problémom je práve spomínaná statika, keďže mnohé z týchto stavieb stoja na slabých, alebo žiadnych základoch.
Slovné spojenie „udržateľná výstavba“ sa v súčasnosti stále častejšie používa a hlinené stavby sú vhodným riešením pre trvalú udržateľnosť a tvorbu zdraviu neškodného prostredia. V poslednej dobe sa stali predmetom rekonštrukcií a záujem o ich renováciu namiesto úplného odstránenia narastá.