Optimálne podmienky pre aplikáciu náterových hmôt: Prečo sa vyhnúť mínusovým teplotám

Úspešná aplikácia náterových hmôt je komplexný proces, ktorý si vyžaduje dodržanie viacerých podmienok. Jednou z najdôležitejších je správna teplota prostredia a podkladu. Hoci sa niekedy uvažuje o aplikácii farby v sťažených podmienkach, ako sú mínusové teploty, väčšina náterových hmôt je navrhnutá pre optimálne výsledky v špecifických teplotných rozsahoch. Na rovnomerné zasychanie a tvrdnutie náteru má vplyv aj hrúbka náterov. Optimálne prostredie pre aplikáciu a zasychávanie náterov je jednou z podmienok, ktoré je potrebné dodržať pri maliarskych prácach.

Príprava povrchu a skladovanie farby

Pred začatím práce je nutné oboznámiť sa dôkladne s údajmi na etikete výrobku a s technickou dokumentáciou použitých náterových hmôt. V priebehu prác je nutné postupovať v súlade s pokynmi výrobcu.

Povrch musí byť pred náterom suchý, zbavený hrdze, mastnoty, prachu, špíny a starých nesúdržných alebo nepriľnavých náterov. Staré vyhovujúce nátery očistite a zdrsnite jemným brúsnym papierom. Pred aplikáciou farbu dôkladne premiešajte, nanášajte štetcom, valčekom alebo striekaním. Produkt sa neriedi. Minimálna hrúbka vlhkého náteru je 50 µm, suchého 23µm. Pre bežné aplikácie stačí 1 vrstva, pre náročnejšie použitie odporúčame naniesť 2 vrstvy. Po odtekanie rozpúšťadiel (min. 30 minút) každú vrstvu zvlášť vypáľte pri teplote 200 °C po dobu 2 hodín. Pre aplikáciu bez vypalovania, druhú vrstvu nanášajte po 16-18 hodinách.

Farbu chráňte pred mrazom a slnečným žiarením. Skladujte pri teplotách 5-30 °C v tesne uzatvorených obaloch. Číslo šarže a dátum výroby je uvedený na obale.

Ideálne podmienky pre aplikáciu náterov

Pre optimálne výsledky je kľúčové dodržať odporúčané podmienky prostredia. Farbu nanášajte pri teplote 5-30 ° C a max. relatívnej vlhkosti 85 %. Tieto práce sa najlepšie prevádzajú v suchom prostredí pri teplotách 20-25°C a relatívnej vlhkosti vzduchu najviac 75%. Počas aplikácie fasádnych náterových alebo omietkových hmôt je ideálne, aby sa teplota podkladu a okolitého prostredia pohybovala medzi +10 °C až +25 °C. Relatívna vlhkosť vzduchu by sa mala pohybovať v rozmedzí 40 - 80 %.

Nátery je možné vykonávať vtedy, ak je objektová teplota (teplota natieraného povrchu) minimálne 3 °C nad teplotou rosného bodu meranej v tesnej blízkosti natieraného predmetu. To je obzvlášť dôležité, aby sa predišlo kondenzácii vlhkosti na povrchu, ktorá by mohla narušiť priľnavosť a vzhľad náteru.

Riziká aplikácie v nevhodných podmienkach a nízkych teplotách

Aplikácia náterových hmôt pri nesprávnych teplotách alebo vysokej vlhkosti môže viesť k vážnym defektom. Pri nižšej teplote (10-15°C) sa zasychanie spomaľuje. Vysoká relatívna vlhkosť ovzdušia taktiež spomaľuje zasychanie a vlastné tvrdnutie náterov.

Rovnomerné jarné alebo letné počasie bez veľkých výkyvov teploty je preto najvhodnejšie obdobie na prevádzanie vonkajších náterov. Dbáme, aby sme ukončili všetky vonkajšie natieračské práce ešte pred príchodom jesenných hmiel a chladného počasia. Vysoká vlhkosť v ovzduší, nízka teplota a dážď spomaľujú zasychanie, vytvárajú defekty na náteroch a znižujú ich ochrannú účinnosť.

Ak je čerstvý náter vystavený priamemu slnku, môže sa „spáliť“, pri prudkom daždi môže dôjsť k jeho vyplaveniu, pri hmlách a vysokej vlhkosti vzduchu zle zasychá a môžu vznikať farebné mapy. Pri rýchlom zasychaní omietky môžu vznikať rozdiely v štruktúre, môže byť viditeľné napájanie a pod.

Pri zasychaní je potrebné dbať na prívod čerstvého vzduchu. Privádzaný vzduch nesmie obsahovať nečistoty, víriť prach, ochladzovať prostredie. Voda, ktorá sa odparuje z náteru vodou riediteľných náterových hmôt, musí byť odvetrávaná, pretože zhoršuje priebeh zasychania a vytvrdzovanie náteru. Nátery by sa nemali vykonávať na priamom slnku a v prievane z dôvodu rýchleho zasychania vrchných vrstiev náterovej hmoty. Pokiaľ k tomu dôjde, dochádza k pomalému odtekávaniu rozpúšťadla zo spodných vrstiev a náter je dlhšiu dobu mäkký.

Špecifická príprava podkladu pre rôzne materiály

Príprava omietok

Podklad musí byť dokonale vyzretý, chemicky neutrálny, aby nedochádzalo k zmene farebného odtieňa (škvrnám), k zmydelňovaniu, zníženiu priľnavosti náteru alebo vápenným výkvetom na povrchu. Predovšetkým pred maľovaním interiéru je vhodné nové omietky zbaviť hrubších zrniek piesku pomocou oceľovej stierky, poprípade sa povrch prebrúsi brúsnym papierom so zrnitosťou 40 - 60. Malé trhliny v omietke je možné opraviť tmelom, určeným na vonkajšie alebo vnútorné použitie - podľa potreby.

Pri starých a už natretých omietkach v interiéri zistíme, v akom stave je pôvodný náter. V prípade, že podkladové vrstvy nie sú dostatočne nosné, rozhodneme, či ich postačí spevniť penetračným náterom alebo či je nutné ich odstránenie. Dôležitý je počet (hrúbka) predtým nanesených vrstiev a typ použitých náterov. Nosnosť podkladu overíme po namočení maľby (glejové maliarske farby po namočení stmavnú, púšťajú a utierajú sa). Zo steny sa dajú pomerne ľahko umyť. Pokiaľ sú nanesené vo viacerých vrstvách, nepodarí sa nám ich väčšinou spevniť ani penetračným náterom. Naopak disperzné interiérové farby za mokra nestmavnú, vykazujú dobrú prídržnosť a je možné ich ďalej pretierať.

Pri pretieraní starých fasádnych náterov je nutné zistiť ich stav, najmä prídržnosť k podkladu. Starý fasádny náter je možné ponechať iba v prípade, že vykazuje dobrú priľnavosť, neodlupuje sa, nie je zvetraný a nesprašuje. Pokiaľ bol starý náter lokálne odstránený, je potrebné vykonať vyrovnanie výšky podkladu.

Pri aplikácii disperzných, a to predovšetkým umývateľných a štruktúrnych náterov na staršie nedisperzné maľby v interiéri, môže dôjsť najmä pri nanášaní valčekom k ich lúpaniu (nabaľovaniu na valček) alebo k popraskaniu po zaschnutí. Staré nepriľnavé a neodolné nátery je možné jednoducho odstrániť, po predchádzajúcom namočení, oškrabaním.

Nečakanou komplikáciou bývajú škvrny na omietkach a náteroch spôsobené prestupom hrdze, nikotínu, dechtu, zvyškov starých farieb, mastnoty a nečistôt vplyvom prevlhnutia (premáčania). Riešenie môže priniesť použitie vhodného izolačného náteru HETLINE IZOL alebo I-GRUND (použiteľný pod interiérové aj fasádne farby), ktorý zamedzí prestupu vo vode rozpustných látok z podkladu. Je možné ho použiť ako lokálne, tak aj plošne na všetky suché, pevné a čisté podklady - štukové omietky, neomietnutý betón, sadrokartónové dosky a i.

Pokiaľ sa vyskytujú na omietke miesta napadnuté plesňou, je nutné odstránenie príčiny ich vzniku (vlhkosť muriva, kondenzačná voda, nedostatočná cirkulácia vzduchu atď.) a jej dôkladné mechanické odstránenie oškrabaním, vyčistením kefou či umytím. Plesne sa odstraňujú za mokra pomocou vhodného dezinfekčného a protiplesňového prostriedku určeného na použitie na omietky. Odstrániť všetky zdroje vlhkosti, skontrolovať stav strechy, odkvapových žľabov a zvodov, oplechovanie parapetov, ríms a atď.

Príprava drevených povrchov

Nároky na nátery dreva v exteriéri av interiéri sa výrazne líšia. Drevo musí byť pred aplikáciou farieb zdravé a dokonale vysušené (max. 12 % vlhkosti). Pri práci s vodou riediteľnými náterovými hmotami je potrebné pri príprave natieraného povrchu venovať maximálnu pozornosť smolníkom pri nátere nového dreva a pôvodnému napusteniu starých renovovaných drevených povrchov. Vodou riediteľné náterové hmoty majú dobrú priľnavosť na väčšine typov náterových hmôt okrem fermeže, olejových farieb a olejového tmelu. Tieto náterové hmoty je nutné odstrániť a mastnotu uvoľňujúcu sa z podkladu dôkladne vymyť. V prípade, že nie sme dostatočne presvedčení o účinnosti vymytia mastných zložiek, je vhodnejšie použiť rozpúšťadlový náterový systém.

Pokiaľ pri renovácii náterov narazíme na zvetrané alebo zhnité drevené prvky, treba tieto bezpodmienečne vymeniť za nové, prípadne degradujúce vrstvy mechanicky odstrániť. Nesúdržné a nepriľnavé pôvodné nátery odstránime obrúsením, pomocou kvalitného odstraňovača náterov alebo teplovzdušnej pištole. Na odmastenie nie je vhodné používať technický benzín. Pokiaľ to podmienky dovolia, je dobré sa vyvarovať akémukoľvek tmeleniu. Dokonalého povrchu dosiahneme predovšetkým spôsobom aplikácie - striekaním, prípadne použitím kvalitných lakovacích valčekov. Pri náteroch drevených prvkov vo vonkajšom prostredí musíme venovať zvláštnu pozornosť vodorovným plochám, na ktorých zostáva stáť voda (napr. spodný okraj okenných rámov).

Príprava kovových povrchov

O dokonalej antikoróznej ochrane kovov rozhoduje už príprava povrchu, ktorá má za úlohu z natieraného povrchu odstrániť všetky korózne produkty, mastnoty, prípadné staré nesúdržné nátery a mechanické nečistoty. Na malé plochy je možné použiť oceľovú kefu a brúsny papier. Na väčších plochách je ľahšie odstrániť korózne produkty obrúsením brúskou s drôteným kotúčom. Natieraný povrch je nutné, najmä pred brúsením a následnou aplikáciou vodou riediteľných farieb, vždy dôkladne odmastiť - horúcou vodou so saponátom alebo špeciálnymi odmasťovacími prostriedkami, a následne umyť čistou vodou. Na odmastenie nie je vhodné používať technický benzín. Pre náter zinkovaných povrchov, ktoré neboli vystavené poveternostným vplyvom, je potrebné povrch dôkladne odmastiť vyššie menovanými odmasťovadlami a vykonať prebrúsenie alebo ľahké pretryskanie natieraného povrchu neželeznými abrazívami tak, aby vznikol kotviaci profil pre zakotvenie v žiadnom prípade. Pre nátery kovov platia rozdielne požiadavky na ich povrchovú úpravu v interiéri a exteriéri. Pri náteroch kovových prvkov vo vonkajšom prostredí musíme venovať zvláštnu pozornosť vodorovným plochám, na ktorých zostáva stáť voda (napr. okenné parapety).

Korodujúce a povrchovo neupravené kovové prvky a predovšetkým miesta ich ukotvenia do omietky je nutné vopred dokonale očistiť a opatriť vhodným antikoróznym základným a vrchným náterom (SOLDECOL PRIMER, SOLDECOL HG), prípadne samozákladujúcou farbou (SOLDECOL UNICOAT SM). Dôležité je ochrániť okná, dvere, odkvapy, obloženie soklov a ďalšie nenatierané alebo inak ošetrené plochy pred možným postriekaním farbou pomocou zakrývacích fólií a pások. Pri vykonávaní náterov z lešenia treba vopred očistiť podlahy, aby pôsobením vetra nedochádzalo k zaneseniu prachu a nečistôt do nezaschnutej farby.

Aplikačné techniky a výber farby

Pri aplikácii náterových hmôt je možné všeobecne použiť všetky možné aplikačné technológie - maliarske valčeky, vysokotlakovú striekaciu techniku, štetku, na malé plochy štetca, ale vždy záleží na kvalite aplikačných pomôcok. Nekvalitným valčekom či štetcom niekedy nie je možné dosiahnuť ideálny výsledok. Pred začatím práce je vhodné na krátku dobu namočiť maliarsky valček alebo štetku do vody, aby zvláčnil.

Pri aplikácii je nutné dodržiavať riedenie náterovej hmoty udávané výrobcom na etikete alebo v technickej dokumentácii náterovej hmoty. Pri aplikácii náterovej hmoty dbáme na nanášanie rovnomernej vrstvy, dobre ju roztierame, aby nestekala. Štetkou začíname maľovať vždy pod stropom a postupujeme smerom dole. Náter fasádnou farbou sa vykonáva po dôkladnom zaschnutí penetrácie alebo predchádzajúcej vrstvy, obvykle dvakrát. Pri niektorých veľmi sýtych odtieňoch nemusí vždy stačiť na dokonalý výsledok 2 vrstvy. Odtiene so zníženou krycou schopnosťou môžu vyžadovať viac náterov. Pri aplikácii fasádnej farby na staré nátery musíme rešpektovať pravidlá vzájomnej pretierateľnosti jednotlivých druhov fasádnych farieb (viď tabuľka pretierateľnosti).

Omietkoviny sa nanášajú nerezovým hladítkom na vopred napenetrovaný podklad. Omietkovinu je potrebné napájať ešte pred jej zavädnutím (tzv. „do živého“). Pre aplikáciu mozaikovej omietky MO 1, platia rovnaké pravidlá ako pri disperzných tenkovrstvových omietkovinách. Vzhľadom na použitie granulátov z prírodného kameniva sú možné mierne odchýlky medzi rôznymi výrobnými šaržami mozaikovej omietky.

Dobrý výsledok nezaručí len nákup kvalitnej farby, ale aj výber vhodného odtieňa či farebnej kombinácie. Starostlivo voľte farebný odtieň. Odtieň na veľkej ploche s rozdielnou zrnitosťou povrchu a za denného svetla vyzerá inak, než farebný odtieň na malej plôške vzorkovníka pod umelým osvetlením. Pre výpočet potrebného množstva fasádnej farby je nevyhnutné brať do úvahy nielen presný výpočet natieraných plôch (m2), ale aj hrubosť a savosť povrchu, techniku nanášania a remeselnú zručnosť spracovateľa. Skutočná spotreba pri náteroch štruktúrnych podkladov, napr. brizolitových omietok, môže byť aj niekoľkonásobne vyššia ako spotreba teoretická. Na nátery mierne navlhnutých omietok volíme vždy náterovú hmotu s najnižším difúznym odporom. Veľký výber farebných odtieňov a ich kombinácií vhodných do exteriéru či interiéru ponúka tónovanie na tónovacích strojoch v špecializovaných predajniach. Tento spôsob tónovania zaistí aj „opakovateľnosť“ farebných odtieňov. Tekutými tónovacími farbami HETCOLOR alebo použitím prípravkov KOLORKA FORTE docielime harmonické zladenie povrchu stien s ďalšími fasádnymi alebo interiérovými prvkami. Tónovacia farba HETCOLOR a prípravok KOLORKA FORTE ponúka veľkú škálu farebných odtieňov a jednoduché tónovanie. Pomer tónovacej farby a bieleho základu (interiérovej alebo fasádnej farby) k dosiahnutiu požadovaného odtieňa zistíte na viečku HETCOLORU, taktiež pri koncentrovanom pigmentovom prípravku KOLORKA FORTE nájdeme dávkovanie v návode na etikete.

Penetráčné nátery

Výber správnej penetrácie je dôležitý pre finálny vzhľad náterov. Pod tenkovrstvové omietkoviny je nutné použiť univerzálnu pigmentovanú penetráciu UP-GRUND. Stále je pomerne častým javom napúšťania podkladu vápenným pačokom. Sadrokartónové dosky, sadrové stierky, sadrové omietky a menej savé, prípadne veľmi hladké povrchy penetrujeme najlepšie univerzálnou pigmentovanou penetráciou UP-GRUND, ktorá má veľmi dobrú priľnavosť k natieranému povrchu a vytvára kvalitný adhézny mostík pre ďalšie vrstvy náterových.

Termochromatické farby a teplota farieb v umení

Termochromatické farby sú materiály, ktoré pri zmene teploty majú tendenciu meniť farbu alebo zmenu farby. Rozsah jeho použitia je veľmi široký - výtvarné umenie, tlač, reliéf, remeslá, automobilový priemysel, materiál je možné aplikovať na keramiku, plasty, textil, sklo, papier. Pigmenty, ktoré sú súčasťou farby a sú založené na technológii tekutých kryštálov, sú zodpovedné za vlastnosti meniace farbu, sú obsiahnuté v mikrokapsulách, ktoré tvoria farbu. Obal kapsuly zadržiava tekuté kryštály, takže sa tento materiál môže zmiešať s akrylovými a inými druhmi farieb alebo, v niektorých prípadoch, s čírym lakom, tlačiarenskou farbou, plastom, gumou, živicou. Termochromatické farby, ktoré sú vratné po ukončení vystavenia teplote, vrátia farbu do pôvodného stavu. Každý typ tohto materiálu má charakteristickú aktivačnú teplotu.

Nanášanie termochromatického smaltu na povrch sa nelíši od zvyčajného náteru a môžete to urobiť sami: pomocou valca, vzduchovej kefy, štetca alebo špongie. Riady ako hrnčeky a fľaše na teplé a studené nápoje vyrobené zo skla alebo keramiky sú bežným príkladom použitia. Žiaruvzdorné farby sú kompatibilné s nasledujúcimi rozpúšťadlami: voda, lieh, etanol, xylén, butanónoxím. Tento materiál nie je kompatibilný s acetónom, propylacetátom a amoniakom. Neodporúča sa skladovať termochromné materiály na priamom slnečnom svetle, pretože farba môže stratiť schopnosť meniť farbu.

Tradičná teória farieb rozlišuje farby podľa "teploty farieb": teplé farby a studené farby. Farebné koliesko (primárne, sekundárne a stredné farby) je rozdelené na dve polovice: teplú a studenú. Medzi teplé farby patria: žltá, oranžová a červená. Táto definícia teplých a studených farieb je čisto psychologická. Červenú, žltú a oranžovú si silne spájame so zdrojmi tepla, ako je oheň a slnko. Modrá je farba vody, ľadu a rozľahlej oblohy. Je ľahké vidieť, že žltá je teplá a modrá je studená, keď ich porovnáte. Pri porovnaní červenej s purpurovou to môže byť menej zrejmé, pretože susedia na farebnom kruhu. Ak však porovnáte ich farebné teploty, uvidíte, že modročervená (purpurová) je chladnejšia ako žltočervená. Základom šesťfarebného miešacieho systému sú dve farby, jedna teplá a jedna studená, pre každú z troch základných farieb.

Najsilnejším využitím teploty farieb je vytvorenie hĺbky, atmosféry a perspektívy. Pri maľovaní krajiny použite v popredí najteplejšie a najsýtejšie farby, napríklad jasne červený kvet alebo teplý zelený list. To napodobňuje fenomén v reálnom svete.

ArtistAssistApp algoritmicky odhaduje teplotu farieb, či už je teplá, studená alebo neutrálna, a vedľa názvu farby zobrazuje príslušný symbol. Môžete si vybrať recept na miešanie farieb na základe teploty farieb alebo si vytvoriť vlastnú sadu farieb výberom farieb s požadovanou teplotou.

Tabuľka aktivačných teplôt termochromatických farieb

Rôzne typy termochromatických farieb reagujú na zmenu teploty pri špecifických aktivačných teplotách, čo umožňuje ich široké využitie.

tags: #nater #dvojzlozkovej #farby #pri #minusovej #teplote