Náklady na vykurovanie športového centra: Analýza a porovnanie

Nová vyhláška MH SR 503/2022 Z.z o rozpočítavaní nákladov na vykurovanie priniesla množstvo zmien. Prinášame praktický príklad jej dopadov.

Všetky údaje použité v tejto analýze sú z rozúčtovania nákladov na vykurovanie bytového domu za rok 2023 v meste Stará Turá. Vývoj dennostupňov v blízkej lokalite Vrbové a nameranej spotreby tepla vykazuje lineárnu koreláciu na úrovni +0,9593, dá sa teda konštatovať, že správanie sa domácností vykurovaných z centrálneho zdroja sa výrazne v perióde rokov 2018-2023 nemenilo a je predpoklad, že tak bolo i v domácnostiach vykurovaným samostatným kotlom. Vo vyúčtovaní roku 2023 sa v prípade variabilnej zložky uvádza cena 0.0747 EUR za kWh s DPH, čo zodpovedá tzv. cene pre zraniteľných odberateľov.

V situačnom náčrte domu sú uvedené koeficienty polohy jednotlivých vykurovaných miestností. Na schéme sú vyznačené byty s vlastným kúrením a tie, ktoré sú zásobované teplom zo systému CZT.

V nižšie uvedenej tabuľke sú spotreby bytov na vykurovanie tak, ako je to uvedené vo vyúčtovaní za rok 2023 a 2022.

Z právneho hľadiska a perspektívy žalôb žiadajúcich vyňatie samostatne vykurovaných bytov z rozpočítavania je dôležitý fakt, že do rok 2022 vrátane neboli súčasťou rozpočítavania nákladov na vykurovanie. Treba povedať, že merná spotreba bytov zo samostatným vykurovaním sa odhadom pohybovala v rozmedzí 50-120 kWh/m2, pričom úplne logicky byty s najvyššou mernou spotrebou aj v tomto prípade boli nad nevykurovanou pivnicou resp. garážou.

Kontrolný výpočet rozdelenia nákladov na teplo podľa vyhlášky MH SR 503/2022 Z.z

Podľa § 8 Rozpočítavanie nákladov na vykurovanie podľa určených meradiel alebo pomerových rozdeľovačov vyhlášky v odseku 4 sa uvádza: „ Základná zložka podľa odseku 3 sa rozpočítava aj medzi byty a nebytové priestory, ktoré sú odpojené od vykurovacej sústavy v objekte rozpočítavania.“

Vo väzbe na odsek 1, ktorý dáva vlastníkom právo znížiť podiel základnej zložky zo 60% až na 30%, čo sa i v prípade bytového domu stalo, v nižšie uvedenej tabuľke je 30 % z celkových 8 385,4438 EUR teda 2 515,6331 EUR rozdelených na 994 m2 obytnej plochy bytov. Na základe toho pripadá na 529 m2 bytov z vlastným kúrením 1 340 EUR a na 465 m2 bytov s centrálnym zásobovaním teplom 1176 EUR. Z hľadiska energetických jednotiek pripadá zo 63 478 kWh na samostatne vykurované byty 10 135 kWh a centrálne zásobované zostáva celková spotreba 53 343 kWh. Keďže 30 % ako základná zložka predstavuje 19 034 KWh, tak na centrálne vykurované byty zostáva 8 908 kWh na základnú zložku a podľa dielikov pomerových meračov sa bude rozpočítavať spotrebná zložka 44 435 kWh. Výsledok je v tabuľke.

Treba povedať že náklad na m2 v EUR a spotreba tepla v kWh na m2 sú z výpočtového hľadiska pri pomernom rozpočte rovnocenné veličiny. Preto v porovnaniach uprednostňujem kWh/m2, lebo je to aj okamžitá informácia o energetickej efektívnosti resp. o mernej spotrebe tepla na vykurovanie. Vidno názorne, že byt č. Vo zúčtovaní nákladov doručených vlastníkom bol uvedený zistený pomer v tomto kroku medzi najmenej a najviac vykurovaným bytom 3,691994, čo presne zodpovedá pomeru medzi bytom 13 a 18 podľa môjho výpočtu. Teda v tomto kroku je medzi výpočtami súlad.

Ak pre samostatne vykurovaný byt č.9, kde v mojom výpočte sa uvádza, že má zaplatiť 154 EUR, tak rozpočítanie doručené správcom uvádza, že by mal zaplatiť 298,42 EUR. Je to z toho dôvodu, že v ďalšom kroku na základe toho, že medzi dvomi bytmi s meranou spotrebou zásobovaných z centrálneho zdroja je rozdiel v špecifickej spotrebe ma m2 v pomere 1: 3,691994, rozpočítavateľ mechanicky uplatnil ods. 15, §8 vyhlášky: „Ak v rámci zúčtovacieho obdobia pre objekt rozpočítavania podiel špecifických nákladov vykurovaného priestoru podľa odseku 14 prekročí hodnotu 2,5, upraví sa základná zložka podľa odseku 1 na najbližšie celé percento so zaokrúhlením nahor tak, že hodnota P je 2,5 alebo menšia. Rozpočítanie nákladov sa vykoná s takto upravenou základnou zložkou.“

Mechanické uplatnenie spočíva v tom, že do druhého kola rozpočítavania zahrnul i „nevykurovanú plochu“ bytov odpojených od CZT. V §2 vyhlášky je nasledovná definícia vykurovaného priestoru: „i) vykurovaným priestorom vykurovaný byt alebo nebytový priestor, vykurovaný spoločný priestor okrem schodísk a chodieb v objekte rozpočítavania s jednotným systémom merania za obdobie kalendárneho roka v užívaní jedného alebo viacerých konečných spotrebiteľov“. Ak by tvorca vyhlášky mal v úmysle v druhom kole zahrnúť do rozpočítavania nevykurovanú plochu, v zmysle legislatívnych pravidiel, keďže sa jedná o výnimku, by mal túto skutočnosť v texte uviesť. Podporu pre toto tvrdenie nachádzame i v §5 odst.2 vyhlášky: „Ak sú v objekte rozpočítavania aj byty alebo nebytové priestory s individuálnym vykurovaním, cez ktoré prechádzajú spoločné rozvody vykurovacej sústavy, náklady na vykurovanie sa rozdelia na základnú zložku a spotrebnú zložku, pričom základná zložka tvorí 30 % a spotrebná zložka 70 % z celkových nákladov. Obidve zložky sa rozpočítavajú konečným spotrebiteľom v pomere podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru a spoluvlastníckeho podielu na spoločných priestoroch konečného spotrebiteľa k celkovej podlahovej ploche všetkých bytov, nebytových priestorov a spoločných priestorov v objekte rozpočítavania, pričom základná zložka sa rozpočíta aj medzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov s individuálnym vykurovaním.“

V zmysle zásady „rovnakého zaobchádzania“ nie je teda možné vyžadovať od odpojených domácností v objekte vykurovania viac ako podiel podľa nejakého rozpočítavacieho kritéria na 30 % z celkových nákladov systému zásobovania teplom objektu rozpočítavania. V nižšie uvedenej tabuľke je rozpočítanie nákladov po zistení, že pomer špecifických nákladov medzi najmenej a najviac vykurovaným bytom presahuje 2,5. Iteračnou metódou bol pre vykurovaný priestor stanovený pomer základnej a spotrebnej zložky na 40 % základná zložka a 60 % spotrebná zložka.

Vyhláška v §5 a v §6, kde stanovuje pravidlá pre rozpočítavania nákladov na teplo pre priestory, kde rozpočítavanie je podľa plochy alebo objemu vykurovaného priestoru stanovuje striktne podiel základnej zložky pre takéto rozpočítanie na 30 % ak sú v objekte rozpočítavania aj byty odpojené od systému CZT. Dôvodová ani predkladacia správa k tejto vyhláške nedáva vysvetlenie, aký je dôvod stanovenia tejto hodnoty, ale podstatné je, že tvorca vyhlášky rešpektuje, že v záujme právnej istoty je potrebné stanoviť tento limit. Ak pri rozpočítavaní pri meranej spotrebe pomerovými meračmi v jednotlivých vykurovaných priestoroch takýto limit nie je stanovený, stráca sa právna istota a ekonomická predvídateľnosť u domácností zabezpečujúcich vykurovanie samostatným vykurovacím systémom. Ak sa totiž napríklad vo vykurovanom objekte nachádza priestor, kde sú radiátory v celom priestore uzavreté a teda pomerové merače namerajú nulovú spotrebu. Ak by napríklad v byte č. To súčasne dokazuje, keďže v rozúčtovaní prezentovanom správcom sa uvádza vypočítaný pomer základnej zložky na celkových nákladoch 58 %, že spoločnosť rozpočítavajúca náklady na teplo v rozpore s definíciou výpočtu tzv. Na základe horeuvedených skutočnosti konštatujem, že predložené vyúčtovanie nákladov na vykurovanie pre bytový za rok 2023 je chybné a nie je v súlade s vyhláškou MH SR 503/2022 Z.z. Teplo si môžu vymieňať iba telesá alebo priestory s rôznou teplotou.

Ak by mal platiť predpoklad vyhlášky, ktorý je právnym základom pre rozpočítavanie, že odpojené byty sú nevykurované, tak by sa mali správne uplatniť koeficienty polohy. Pre bytové jednotky obklopené odpojenými bytmi by napríklad bolo treba uplatniť koeficienty pre miestnosti s viacerými vonkajšími stenami a napríklad pre 3 trojizbové byty nad sebou vo vedľajšom vchode by pre všetky bolo potrebné uplatniť koeficienty ako u bytov s vonkajšími stenami, hoci v skutočnosti susedia s bytmi vykurovanými samostatným kúrením. Výklad procesu priradenia nákladov za vykurovanie dodávateľom rozpočítavania nie je pre niektoré rozpočítavajúce spoločnosti jasný (nečítajú aj malé písmená a poznámky) resp. Súčasťou energetickej efektívnosti je i nákladová efektívnosť.

Výstavba a prevádzka športových centier

Myšlienka vybudovať v obci multifunkčný športový areál skrsla v roku 2004, keď bolo rozhodnuté vybudovať nový futbalový štadión. Následne po jeho vybudovaní a odovzdaní do užívania v roku 2006 sa obec začala zaoberať úvahou o dobudovaní areálu. V tom čase však prebiehala výstavba polyfunkčného objektu v centre obce.

Základný kameň stavby OŠOC poklepali starostovia partnerských obcí 10. mája 2013, no už predtým v apríli 2013 sa vyhlásilo verejné obstarávanie na zhotoviteľa prvej etapy výstavby, čiže oceľovej konštrukcie s opláštením, strechou a oknami. Keďže z verejného obstarávania kvôli nezáujmu slovenských stavebných firiem nevzišiel realizátor, muselo byť opätovne vyhlásené nové verejné obstarávanie. Po desiatich mesiacoch administratívnej práce sa podarilo vysúťažiť zhotoviteľa. Toto obdobie využila obec na vykonanie prác pri vybudovaní vodovodnej prípojky, základov stavby, stavebnej predprípravy bazéna a uloženia vonkajšej dažďovej kanalizácie.

Keďže celá stavba je na násype tzv. depónii z výstavby diaľnice v rokoch 1996 až 1997 a tento násyp má výšku od troch do ôsmich metrov, muselo byť tejto skutočnosti prispôsobené založenie stavby. Výstavba OŠOC následne pokračovala každým rokom, hoci počas celej doby výstavby mala obec vždy iné investičné priority. Takto počas stavby OŠOC obec kompletne zrekonštruovala kultúrny dom, postavila novú požiarnu zbrojnicu, novú telocvičňu pri základnej škole, vymenila všetky svietidlá verejného osvetlenia v obci, či zateplila budovu ZŠ, zhotovila prístavbu materskej školy a iné menšie investície. Na stavbu OŠOC išli vždy iba finančné prostriedky, ktoré by bola obec vykázala ako prebytok hospodárenia. Svoj podiel na predĺžení výstavby mala aj pandémia Covid-19, keď viazli dodávky materiálov a práce od dodávateľských firiem neboli urobené v predpokladaných termínoch. Podstatná časť stavebných prác však bola vykonaná miestnymi živnostníkmi a obecnými zamestnancami. No veľké technologické celky boli zhotovené výlučne firmami, ktoré uspeli vo verejnom obstarávaní.

Budova OŠOC má základné rozmery 50,3 x 45,3 metra a výšku vyše 11 m. K tomu je ešte potrebné pripočítať predsunutú časť budovy s preskleným schodiskom, takže celková budovou zastavaná plocha je 2334 m2. Stala sa tak v rámci obce Široké najväčšou stavbou ak ide o zastavanú plochu aj obostavaný priestor. Skelet stavby tvorí oceľová konštrukcia s protipožiarnym náterom. Obvodové steny sú z polyuretánových panelov, no pri únikových otvoroch sú panely s minerálnou vlnou, ktoré majú vyššiu požiarnu odolnosť. Vo vykurovaných priestoroch sú obvodové steny doizolované 20 cm minerálnou vlnou. Strechu tvorí trapézový plech s protikondenzačnou úpravou. Tepelnú izoláciu zabezpečuje minerálna vlna hrúbky 25 cm, ktorá je pokrytá izolačnou fóliou Fatrafol. Dažďové vody sú zo strechy zvádzané systémom Geberit. Ako zdroj tepla sú inštalované dva kondenzačné plynové kotly s celkovým výkonom 200 kW.

Pre potreby návštevníkov OŠOC je vybudovaných 45 dláždených parkovacích miest pre motorové vozidlá a 10 miest pre bicykle. V prípade vyššej potreby parkovania sa bude na tento účel využívať aj parkovisko, ktoré slúži futbalovému štadiónu. Objekt má vlastnú vysokonapäťovú prípojku s trafostanicou.

Vybavenie a prevádzky športového centra

• Plaváreň: 25 m dlhý a 8m široký bazén s hĺbkou vody od 102 cm do 172 cm. Súčasťou sú šatne so skrinkami na čipy, sprchy a toalety pre návštevníkov. Strojovňa bazénovej technológie je vybavená čerpadlami, automatickým dávkovaním dezinfekčných prípravkov, výmenníkom tepla a filtrami. Priestor plavárne je vykurovaný kombináciou podlahového vykurovania s radiátormi. Výmenu vzduchu zabezpečuje vzduchotechnická jednotka s rekuperáciou a odvlhčovaním.
• Ľadová plocha: Rozmery medzi mantinelmi 42 x 21,6 m. Osadené sú profesionálne mantinely s bezpečnostnými sklami a ochrannými sieťami. Chladenie ľadovej plochy je nepriame. Osvetlenie je zabezpečené LED reflektormi. Pre návštevníkov sú k dispozícii šatne so sprchami a toalety. Vedľa garáže pre rolbu na úpravu ľadu sa nachádza technologická miestnosť chladenia. Vetranie je kombináciou prirodzeného vetrania oknami a dvoma výkonnými stenovými ventilátormi.
• Bistro: Zahŕňa dvojdráhový bowling, priestor na sedenie pre cca. 35 osôb a barový pult. K tejto časti patria aj toalety pre návštevníkov. Vykurovanie je podlahové, vetranie rekuperačnou vzduchotechnickou jednotkou.
• Fitness: Prevádzka sa nachádza na II. NP. Zahŕňa priestor na fitness o výmere 280 m2, jeden squashový kurt a priestor pre skupinové cvičenia. Prevádzka má vlastné šatne so skrinkami, sprchami a toaletami.
• Hotelová časť: Kapacita 31 lôžok vrátane prísteliek. Nachádza sa na II. NP a III. NP.
• Služobný byt: Určený pre správcu OŠOC, nachádza sa na II.NP. Celková výmera bytu je 133 m2.
• Tribúna: Pre 100 osôb na sedenie a 50 osôb na státie je na II.NP.
• Ihrisko: S umelou trávou o rozmeroch 48 x 23 m sa nachádza z južnej časti stavby OŠOC.

Celkové náklady výstavby obecného športového a oddychového centra vrátane parkovacích plôch a vonkajšieho ihriska s umelou trávou dosiahli vyše 3 milióny eur. K tomu je potrebné pripočítať vnútorné zariadenie budovy. Dobudovaním celého areálu získali obyvatelia Širokého a okolitých obcí podstatne lepšie podmienky na aktívny oddych, ako to bolo doteraz. Celú stavbu financovala obec z vlastných zdrojov. Na stavbe neboli použité žiadne prostriedky z európskych fondov, žiadne dotácie od štátu ani od VÚC.

Pri bežnom rodinnom dome na Orave (chladnejší región) vychádza tepelné čerpadlo pri rozumných sadzbách elektriny spravidla lacnejšie ako plyn. Úspora sa v našom modeli pohybuje okolo 400 -500 € ročne, pri napojení na fotovoltiku ešte viac. Porovnávali sme vykurovanie plynom vs. tepelným čerpadlom v jednom z chladnejších regiónov Slovenska, na Orave. Ceny sa v praxi líšia podľa dodávateľa a tarify.

Tepelné čerpadlo je skvelým zdrojom vykurovania, pretože jeho prevádzkové náklady sú nižšie v porovnaní s plynovým kotlom, prípadne elektrickým kotlom. Tento typ vykurovania sa dostáva čoraz viac do popredia, nielen kvôli finančnej výhodnosti, ale aj pre jeho jednoduché používanie či minimálny dopad na životné prostredie. Tepelné čerpadlo totižto využíva obnoviteľné zdroje energie, čím sa stáva ekologickým riešením. Spotreba tepelného čerpadla je nízka, pretože na svoju prevádzku potrebuje len minimum dodania elektrickej energie. Napriek tomu, že tepelné čerpadlo využíva na výrobu tepla obnoviteľné zdroje energie a energiu čerpá z vonkajšieho prostredia, na svoju prevádzku potrebuje elektrickú energiu.

Pre vykurovanie vašej domácnosti a prípravu teplej vody teda využíva energiu z okolitého vzduchu, avšak na pohon svojich súčiastok (napr. kompresora) potrebuje elektrickú energiu. Spotreba tepelného čerpadla oproti iným zdrojom vykurovania je však nižšia. To znamená, že pri priemernej spotrebe elektrickej energie sa dostanete na veľmi nízke prevádzkové náklady tepelného čerpadla. O spotrebe tepelného čerpadla nám viac napovie takzvaný sezónny vykurovací faktor (SCOP). Napríklad sezónny vykurovací faktor 4 znamená, že tepelné čerpadlo dodá 4 kWh tepla pri použití 1 kWh elektrickej energie.

Spotreba elektrickej energie tepelného čerpadla sa zväčša ráta na rok, avšak z tohto výpočtu si potom môžete odvodiť aj mesačné náklady. Ako vypočítať ročnú spotrebu elektrickej energie tepelného čerpadla? SCOP a vykurovací výkon závisia od modelu tepelného čerpadla. Priemerný sezónny vykurovací faktor tepelných čerpadiel typu vzduch-voda, ktoré máme skladom v ponuke, sa pohybuje okolo 3,8. Ak to vydelíme dvanástimi, mesačná spotreba elektrickej energie pre tepelné čerpadlo je zhruba 526 kWh. Vďaka týmto údajom si jednoducho vypočítate svoje náklady na elektrickú energiu. Ak si za vzor zoberieme domácnosť, ktorá má ročnú potrebu tepla 20 000 kWh a cena energie je 0,17 eur/kWh, tak celkové náklady vychádzajú 895 eur. Mesačné náklady sú v tomto prípade len 75 eur.

Dodávatelia energie ponúkajú spravidla tarify s dvojpásmovou sadzbou. To znamená, že sadzba sa mení v závislosti od toho, kedy elektrinu odoberáte. V špičke (cez deň) je sadzba vyššia a naopak mimo špičky (v noci) zaplatíte menej. Na Slovensku sa priemerná cena za kilowatthodinu pohybuje okolo 0,17 eur. Výpočet je jednoduchý a v zásade platí, že čím je vyšší sezónny vykurovací faktor (SCOP) tepelného čerpadla, tým sú nižšie náklady na elektrickú energiu, čo sa následne premietne do nižších výdavkov.

Na trhu existuje niekoľko typov tepelných čerpadiel, pričom my máme v ponuke tepelné čerpadlá typu vzduch-voda. Je pravda, že tieto čerpadlá majú o čosi vyššiu spotrebu elektrickej energie v porovnaní s čerpadlami typu voda-voda alebo zem-voda. Je to možné a potvrdzujú to aj štatistiky, pretože v starých budovách je ťažšie dosiahnuť vysoký faktor energetickej účinnosti. Spotreba energie je preto v starších budovách spravidla vyššia. Ak ale plánujete svoju staršiu budovu rekonštruovať a zatepliť, čím sa stane energeticky efektívnejšia, môžete dosiahnuť rovnaké výhody vykurovania s tepelným čerpadlom ako v nových budovách.

Áno, existuje možnosť, že za tepelné čerpadlo zaplatíte menej a to v prípade, ak sa zapojíte do projektu Zelená domácnostiam. Vďaka štátnej dotácii môže byť výsledná cena tepelného čerpadla oveľa nižšia. Bližšie informácie o projekte Zelená domácnostiam a podmienky zapojenia nájdete na webe tohto štátneho projektu, kde si môžete prečítať všetky podrobnosti.

Moderné technológie a udržateľné prístupy sú kľúčom k efektívnemu prevádzkovaniu športovej infraštruktúry. Napriek vyšším počiatočným nákladom prinášajú tieto riešenia nielen prevádzkové úspory, ale aj pridanú hodnotu vo forme ekologickej zodpovednosti a spoločenského pokroku. Budovanie infraštruktúry, ktorá kombinuje energetickú efektívnosť s udržateľným dizajnom, sa stáva nevyhnutnosťou v čoraz viac environmentálne orientovanom svete.

tags: #naklady #na #vykurovanie #sportoveho #centra