Komplexný Prehľad Nákladov na Kúrenie a Nové Pravidlá Pre Domácnosti

Náklady na kúrenie sú pre mnohé domácnosti významnou položkou v rozpočte, pričom ich výška závisí od mnohých faktorov, vrátane typu nehnuteľnosti, spôsobu vykurovania a aktuálnej situácie na trhu s energiami. S blížiacou sa vykurovacou sezónou sa téma nákladov na energie stala témou číslo jedna.

Nové Pravidlá Rozpočítavania Nákladov na Kúrenie v Bytových Domoch

Náklady na kúrenie v bytovkách sa prerozdeľujú podľa nových pravidiel. Vyhláška ministerstva hospodárstva, ktorá zmeny definuje a bola prijatá už pred vyše rokom, sa do praxe pretaví pri vyúčtovaní za minulý rok. Zmeny majú zabezpečiť, aby boli náklady na teplo a teplú vodu pre vlastníkov bytových domov rozdelené čo najspravodlivejšie.

Na jednej strane sú tí, ktorí sa snažia ušetriť a v byte kúria čo najmenej. Využívajú pritom fakt, že teplo im zabezpečia susedia nad nimi či vedľa nich, ktorí v byte kúria normálne. Majitelia týchto bytov potom majú spravidla aj vyššie náklady na kúrenie. Podľa Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA) by mal nový spôsob rozpočítavania zmierniť rozdiely v merných nákladoch medzi jednotlivými bytmi, ktoré boli spôsobené najmä nevhodným pomerom základnej a spotrebnej zložky.

„Ak sa väčšina nákladov na teplo rozpočítavala podľa spotreby nameranej na pomerových rozdeľovačoch vykurovacích nákladov alebo určených meradlách, neboli dostatočne zohľadnené prechod tepla medzi samotnými bytmi a straty tepla pri distribúcii.“ Pred zmenou vyhlášky sa odporúčalo rozdelenie, podľa ktorého tvorila základná zložka 60 percent podľa podlahovej plochy bytu a 40 percent podľa nameranej spotreby s tým, že vlastníci môžu rozhodnúť o jeho zmene. Po novom už podiel základnej zložky nemôže byť nižší ako 30 percent.

Rozdiel medzi majiteľmi bytov, ktorí platia za teplo najmenej a tými, ktorí platia najviac, nesmie prekročiť 2,5-násobok ceny. Ak bude rozdiel väčší, upraví sa podiel základnej zložky na celé percento smerom nahor a podľa tohto pomeru sa rozpočítajú náklady v celej bytovke. Náklady na kúrenie sa budú podľa rovnakých pravidiel rozpočítavať aj ľuďom, ktorí majú v byte individuálne vykurovanie alebo bývajú v nadstavbách. Vyúčtovanie za teplo je v bytových domoch špecifické, keďže spotreba v jednotlivých bytoch nie je jednoducho merateľná. Samotná bytovka je totiž vykurovaná ako celok, čo spôsobuje, že sa teplo šíri aj medzi stenami, stropom a podlahou. Majitelia, ktorí kúria viac, tak môžu ovplyvňovať teplotu aj v susedných bytoch a naopak.

„Keby sme počas vykurovacieho obdobia v jednom byte uzatvorili všetky vykurovacie telesá, vplyvom prestupu tepla zo susedných bytov neklesne v nevykurovanom byte vnútorná teplota pod 15 až 18 stupňov Celzia. Vzájomné prechody tepla sa nedajú presnejšie zaznamenať ani vyčísliť.“ Práve naopak, pôvodné rozdelenie základnej a spotrebnej zložky niektorých ľudí motivovalo k tomu, aby vypli radiátory a nechali sa vykurovať od svojich susedov. Ich náklady na kúrenie tak v podstate museli zaplatiť všetci obyvatelia bytovky. Pri vyúčtovaní sa to prejavovalo tak, že rozdiely v platbách za teplo, ktoré boli v rámci jedného bytového domu, boli v niektorých prípadoch až desaťnásobné.

Dopady Nových Pravidiel a Informovanosť

Nové pravidlá spôsobia, že nižší účet za energie by mali mať tí, ktorí pravidelne kúrili počas celej jesene a zimy. „Systém je pre väčšinu používateľov spravodlivejší a snaží sa ochrániť aktívne byty, v ktorých sa väčšinu roku býva a priebežne kúri,“ hovorí vedúca oddelenia rozpočítavania spoločnosti Enbra Jana Majeríková Bullová. Naopak viac podľa jej slov budú po novom platiť za teplo majitelia neobývaných bytov, ktoré boli napríklad kúpené ako investičné a dlhodobo v nich nikto nebýva a nekúri. Podľa odhadov spoločnosti Enbra môžu po prepočte na meter štvorcový zaplatiť vlastníci bytov, ktorí nekúria, dvakrát viac než predtým.

Nová vyhláška sa neuplatní vo vyúčtovaní automaticky. Vlastníci bytov si musia nové rozdelenie základnej a spotrebnej zložky dohodnúť. Aby to malo vplyv aj na vyúčtovania za vlaňajšok, museli to stihnúť do konca júna minulého roka. Ak si to nestihli spoločne odhlasovať, pri vyúčtovaní sa nové rozdelenie neuplatní. Zmeny môže nadpolovičná väčšina všetkých vlastníkov bytov schváliť v tomto roku ešte pred ďalšou vykurovacou sezónou. V niektorých bytových domoch je tiež špecifická situácia. Vďaka vyhláške môžu menej platiť majitelia bytov, ktoré majú nevýhodnú polohu napríklad na najvyššom poschodí a hneď pod strechou. Na týchto výnimkách sa vlastníci nemôžu dohodnúť. V tomto prípade na to potrebujú písomné stanovisko energetického audítora alebo osoby, ktorá sa venuje energetickej certifikácii.

Podľa J. Majeríkovej Bullovej mal byť počas vlaňajšieho roku každý informovaný, ako konkrétne sa môže vyhláška premietnuť do platieb za energie. Majitelia mali podľa nej dostať aj informáciu o novej výške zálohovej platby za teplo. „Niektoré správcovské spoločnosti toto urobili počas vlaňajšieho kalendárneho roku. Netýka sa to ani zďaleka všetkých, preto bude veľa domácností v máji tohto roka nepríjemne prekvapených. Takže očakávame, zvýšený počet reklamácii a dotazov,“ vraví J. Majeríková Bullová. Majitelia musia vyúčtovanie za vlaňajšok dostať najneskôr do konca mája tohto roka. Musí obsahovať údaje o rozpočítavaní množstva dodaného tepla zvlášť za bytovku a zvlášť pre vlastníka v byte. Musí byť z neho tiež jasné, aká je výška nákladov či spôsob ich určenia a rozpočítavania.

Faktory Ovplyvňujúce Náklady na Kúrenie v Rodinných Domoch

Aké sú ročné náklady na vykurovanie v domácnosti do veľkej miery závisí od konkrétnej situácie, presnejšie od potreby tepla budovy a nárokov na tepelnú pohodu. Priemerná slovenská domácnosť obývajúca starší rodinný dom platí za energie zhruba 1 527 eur ročne. „Priemerné mesačné náklady na energie v starších rodinných domoch podľa výsledkov nášho prieskumu sú na úrovni 127 eur. Treba však zdôrazniť, že náklady by bez cenových stropov ktoré platíme zo štátneho rozpočtu, boli tento rok o takmer 40 % vyššie,“ vysvetľuje Richard Paksi, analytik platformy Budovy pre budúcnosť. Plošné cenové stropy však budúci rok zrejme skončia.

Pripravili sme modelový príklad nákladov v nezateplenom rodinnom dome, ktorý spomíname aj v iných brožúrach. Pre starší rodinný dom bez zateplenia s celkovou vykurovanou plochou 150 m2, v ktorom žije štvorčlenná rodina, je potrebných približne 28 327 kWh tepla. Z porovnania vyplýva, že pri využití zemného plynu prostredníctvom kondenzačného kotla, by náklady na vykurovanie ročne dosiahli 1 783 €.

V nasledujúcej tabuľke porovnávame iba prevádzkové náklady zariadenia, nezohľadňujeme investičné náklady. Hodnoty výhrevnosti palív a účinnosti spaľovacieho zariadenia sú stanovené orientačne. Text je súčasťou letáku, ktorý je k dispozícii v poradenských centrách ŽIŤ ENERGIOU.

Pozn.: V celkových ročných nákladoch na vykurovanie zemným plynom a elektrinou sú zahrnuté aj stále mesačné platby za odberné miesto. V prepočtoch nie sú zahrnuté náklady na prípravu teplej úžitkovej vody a zohľadnené nie sú ani náklady na dopravu, ktoré sú individuálne.

Špecifiká nákladov pri Tepelných Čerpadlách

„Aké budú moje prevádzkové náklady na vykurovanie po inštalácii tepelného čerpadla?“ Resp. Toto je otázka, ktorú nám položí takmer každý zo zákazníkov, ktorí zvažujú vykurovanie tepelným čerpadlom. A aká je naša odpoveď? Je nám ľúto, ale toto my predpovedať nedokážeme, pretože každá domácnosť je svojim spôsobom špecifická. Na to, aké budú účty za elektrickú energiu vplýva množstvo faktorov, okrem samotného zdroja vykurovania aj odber ostatných spotrebičov v rámci domácnosti a s tým súvisiaci: počet členov domácnosti, ako dlho sa členovia domácnosti zdržiavajú v dome, aký je ich odber TPV, koľko je vykurovacích dní v roku, v akej lokalite je tepelné čerpadlo inštalované (chladnejšia/ teplejšia oblasť), aké je inštalované v domácnosti osvetlenie, akej energetickej triedy sú spotrebiče, koľko ich je a ako často sa používajú a množstvo ďalších vecí. Z uvedených dát je vidieť, že pri 3 podobných domoch s rovnakým vykurovacím systémom a systémom chladenia sú náklady na elektrickú energiu naozaj odlišné, čím sme okrem iného preukázali, že skutočne nie je možné predpovedať, aké budú Vaše prevádzkové náklady pri inštalácii tepelného čerpadla. Hlavným cieľom tohto prieskumu ale bolo poskytnúť potenciálnym záujemcom o inštaláciu tepelného čerpadla konkrétne „čísla“ aby aspoň orientačne vedeli posúdiť, aké náklady môžu očakávať.

1. Rodinný dom bol postavený v roku 2018, sú v ňom nové inštalované úsporné spotrebiče a ledosvetlenie. Zúčtovacie obdobie, za ktoré sa prepočítavali mesačné náklady na elektrickú energiu bolo: September 2021- júl 2022. Mesačné výdavky domácnosti za kompletnú spotrebu elektrickej energie za toto zúčtovacie obdobie boli 91,80 € s DPH/ mesiac. Predpokladáme, že výdavky na vykurovanie a chladenie predstavujú z tejto sumy hodnotu približne 65 € s DPH /mesiac.

2. Rodinný dom bol postavený v roku 2018, využívajú úsporné spotrebiče a led osvetlenie. Zúčtovacie obdobie, za ktoré sa vypočítavali mesačné náklady na elektrickú energiu bolo taktiež od septembra 2021- júl 2022. Mesačné výdavky domácnosti za kompletnú spotrebu elektrickej energie za toto zúčtovacie obdobie boli 121,82 € s DPH/ mesiac. Predpokladáme, že výdavky na vykurovanie a chladenie predstavujú z tejto sumy hodnotu približne 83 € s DPH /mesiac.

   Znova by som podotkla, že „predpokladáme“ pretože počítame s tým, že náklady na vykurovanie a chladenie tvorí cca. 70% z celkových výdavkov na elektrickú energiu. Je však logické, že 4-členná rodina spotrebuje viac teplej vody a aj elektriny na varenie, pranie či len používaním bežnej elektroniky, ako predchádzajúca domácnosť.

3. Rodinný dom bol postavený v roku 2014, no taktiež sú v ňom úsporné spotrebiče a led osvetlenie. September 2021- júl 2022. Mesačné výdavky domácnosti za kompletnú spotrebu elektrickej energie za toto zúčtovacie obdobie boli 171,82 € s DPH/ mesiac. Predpokladáme, že výdavky na vykurovanie a chladenie predstavujú z tejto sumy hodnotu približne 119 € s DPH /mesiac.

   Tak ako pri predchádzajúcich domácnostiach, tento údaj je opäť len predpoklad, ktorý nevieme podložiť reálnym meraním. O tejto domácnosti máme taktiež informáciu, že jej obyvatelia trávia doma viac času v porovnaní s predchádzajúcimi dvoma domácnosťami, nakoľko sú v rodine malé deti. Vzhľadom k tomu, že tepelné čerpadlo vykuruje aj bazén sa taktiež prevádzkové náklady navyšujú. Samozrejme, keď bude slúžiť tepelné čerpadlo len na vykurovanie, t.j. bez chladenia či ohrevu bazéna, tak budú prevádzkové náklady nižšie.

Pri bežnom rodinnom dome na Orave (chladnejší región) vychádza tepelné čerpadlo pri rozumných sadzbách elektriny spravidla lacnejšie ako plyn. Úspora sa v našom modeli pohybuje okolo 400 -500 € ročne, pri napojení na fotovoltiku ešte viac. Porovnávali sme vykurovanie plynom vs. tepelným čerpadlom v jednom z chladnejších regiónov Slovenska, na Orave. Ročná spotreba el. energie pre TČ je 6 000 kWh pri SCOP 3.5 a TÚV. Výsledok: celková úspora 550-800 € / rok vs. plyn. Presná návratnosť závisí od konkrétneho domu (tepelné straty, emitovaná teplota, TÚV, tarify).

Prehľad a Ekonomika Rôznych Typov Vykurovania

Domácnosti, firmy aj verejné inštitúcie zvažujú všetky možnosti, ako za vykurovanie ušetriť. Dnes už nikto nepochybuje o tom, že investícia do zateplenia budov a kvalitných okien sa oplatí každému. Aj keď ide o veľké a finančne náročné stavebné zásahy, zateplením a výmenou okien znížite náklady za vykurovanie až o 50 %.

Tipy na zníženie nákladov na vykurovanie

• Minimalizujte úniky tepla: Ak rekonštrukciu neplánujete hneď, môžete tepelné straty obmedziť aj jednoduchšími a lacnejšími metódami, medzi ktoré patrí silnejšie, veľmi nariasené závesy.
• Používajte inteligentné termostaty: Zónová regulácia vykurovania a denné režimy vykurovania vám prinesú úspory v priemere až 20 %. Ekvitermný regulátor navyše automaticky upraví výkon vykurovania na základe vonkajších teplôt, čím sa vyhnete zbytočnému prekurovaniu v prípade náhlej zmeny počasia.
• Vetranie správne: V zimných mesiacoch sa odporúča vetrať krátko a intenzívne, vďaka čomu sa efektívne vymení vzduch v miestnosti za čerstvý, ale neochladia sa steny a podlahy. Najideálnejšie je však vetrať pomocou rekuperácie, ktorá do domu privádza vonkajší vzduch a ohrieva ho pomocou odpadového (vydýchaného) vzduchu z miestnosti.

Porovnanie typov vykurovania

Čo sa ale týka typov vykurovania, situácia je zložitejšia. Vývoj cien energií je totiž oveľa turbulentnejší, než by sme pred pár rokmi očakávali. Kotly na elektrinu alebo plyn sú u nás vôbec najbežnejšie. Najväčšou nevýhodou sa však ukázala byť vysoká závislosť ceny plynu a elektriny na aktuálnej geopolitickej situácii.

Za najlacnejší spôsob vykurovania sa dlhodobo považuje kotol na tuhé palivá. Ten má ale svoje ale. Medzi zásadné nevýhody patrí množstvo spalín a ďalších znečisťujúcich látok, ktoré kotly na tuhé palivá produkujú. Ďalšou nevýhodou je náročná obsluha, kedy je nutné do kotla neustále prikladať a palivo tiež niekde skladovať. Spotreba a náklady na prevádzku sa pritom odvíjajú od veku kotla a kvality dreva či iného tuhého paliva (uhlie, brikety, pelety a pod.). Ceny tuhých palív sa navyše s ohľadom na tohtoročný vysoký dopyt môžu ešte výrazne zvyšovať. Ako ekonomickejšie riešenie môžete preto zvážiť naskladnenie paliva v lete, kedy je lacnejšie.

Tepelné čerpadlá sa s kotlami na tuhé palivá delia o prvé miesto v rebríčku najekonomickejších typov vykurovania. Tepelné čerpadlá vzduch-voda získavajú tepelnú energiu z okolitého vzduchu a odovzdávajú ju do vody v kúrení. Týmto spôsobom dokážu za 1 kWh elektrickej energie vyrobiť až 3-4 kWh tepla. Podlahové vykurovanie si vystačí s nižšou teplotou, keďže sálavé teplo od podlahy vytvára subjektívne vyšší tepelný komfort. Na druhej strane je energeticky náročné tento typ vykurovania často vypínať a zapínať. Pre náš modelový RD by teda bolo optimálnym riešením tepelné čerpadlo vzduch-voda v kombinácii s podlahovým vykurovaním. V nehnuteľnostiach s väčšou podlahovou plochou je totiž vyššia počiatočná investícia kompenzovaná najvyššími úsporami. Pri súčasných cenách energií sa tepelné čerpadlo v porovnaní s kotlom finančne oplatí už v horizonte 10 rokov. Aj u tepelných čerpadiel ale platí, že sa oplatí dôkladne vyberať. Jednotlivé modely sa môžu výrazne líšiť v efektivite prevádzky a v množstve spotrebovanej elektriny. A práve to má zásadný vplyv na dlhodobé náklady. Rozdiel v nákladoch na prevádzku rôznych typov zariadení môže byť aj 250 000 Kč počas 15 rokov. Pri výbere vykurovania sa vždy poraďte s nezávislými odborníkmi a nezabudnite vziať do úvahy aj dramatické zmeny, ktoré na trhu s energiami nastali a ešte môžu nastať.

Vývoj Cien Energií a Predpovede na Nadchádzajúce Obdobie

Vykurovacia sezóna sa začala nezvyčajne skoro, v medziročnom porovnaní sa niekde začalo vykurovanie až o mesiac skôr. Začiatok vykurovacej sezóny bol však lepší ako v posledných rokoch. Ceny energií klesli z vysokých úrovní, ale stále priťahujú pozornosť. Bude zlacňovanie pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch alebo už dosiahlo dno? Ceny energií v roku 2024 na burze poklesli. Ceny plynu sa znížili približne o 23 percent a dostali sa na úroveň 40 dolárov za kWh. Priemerné ceny elektriny s dodávkou na rok 2025 klesali podobným tempom. Čo to bude znamenať pre spotrebiteľov?

Podľa analytikov zo spoločnosti XTB, stále najlacnejšie vychádza vykurovanie pomocou zemného plynu a dreva. Priemerná domácnosť (spotreba 8 600 kilowatthodín tepla) počas minulej vykurovacej sezóny zaplatila za drevo zhruba 518 eur a za plyn 582 eur. Ústredné vykurovanie stálo domácnosť 840 eur, kúrenie hnedým uhlím 926 eur. Poradie druhov palív podľa ekonomickej výhodnosti sa za posledný rok nezmenilo. Drevo zostáva najlacnejším palivom z hľadiska výhrevnosti (€/KWh), nasleduje zemný plyn, hnedé uhlie a ústredné kúrenie. Vždy však závisí od účinnosti kotlov a využitia energie. Napríklad tepelné čerpadlo môže vyrábať teplo približne na úrovni ceny plynového kotla, ale s vyššími obstarávacími nákladmi. Elektrické kotly majú najvyššiu účinnosť, ale zostávajú najdrahšou možnosťou vykurovania. Otázka nákladovej efektívnosti je však v praxi oveľa zložitejšia a je ťažké ju zovšeobecniť.

Najčastejšie spôsoby vykurovania na Slovensku a regionálne rozdiely

Slováci však drevom až tak často nevykurujú, keďže vykurovanie drevom primárne nie je dostupné pre spotrebiteľov v bytových jednotkách. Najčastejším spôsobom vykurovania sa tak stáva centrálne vykurovanie, ktoré využíva približne 46 % obyvateľov Slovenska. Druhým najčastejším spôsobom je vykurovanie pomocou plynu, keďže ide o pomerne lacný spôsob vykurovania v súčasnosti a nie je to náročný spôsob vykurovania. Náklady na teplo sa v jednotlivých mestách líšia. Cena závisí od spôsobu vykurovania, ktorý sa v danom meste používa. Najväčšie mestá, ako Bratislava a Košice, využívajú prevažne plyn. Napriek rastu cien plynu v rokoch 2022 a 2023 domácnosti výrazné zvýšenie nákladov nepocítili, pretože ceny volatilných aj fixných zložiek boli zastropované. Rozdiel medzi regulovanými cenami a trhovými cenami bol pritom často až dvojnásobný a tento trend pretrváva dodnes.

Počas aktuálnej sezóny by si podľa analytikov mala domácnosť, ktorá vykuruje svoje obydlie prostredníctvom dreva, pripraviť 490 eur. Vykurovanie zemným plynom by malo vyjsť slovenskú domácnosť podobne ako vlani na 582 eur, všetko však bude záležať od schválených cien za dodávky plynu regulačným úradom a výškou štátnych dotácií, ktoré sľubuje vláda. Lacnejšie ako v uplynulej zimnej sezóne by malo byť ústredné vykurovanie (801 eur), o niečo drahšie by malo byť kúrenie uhlím (967 eur). „Otázka nákladovej efektívnosti je však v praxi oveľa zložitejšia a je ťažké ju zovšeobecniť. Využívanie všetkých druhov energie je špecifické a cena nie je vždy najdôležitejším kritériom pri výbere ideálneho zdroja vykurovania,” pripomína analytik XTB Marek Nemky.

Budúcnosť regulácie cien energií

Spotrebitelia v súčasnosti nevidia pozitívny vývoj, keďže ceny sú zastropované a nachádzajú sa výrazne pod burzovými cenami. Domácnosti odoberajú plyn približne za 21 eur/MWh a elektrinu približne za 61 eur/mWh, čo znamená, že kontakt s reálnymi cenami ľudia veľmi nemajú. Cenové dotácie na plyn by však mali byť pri konci, čo znamená, že v novom roku sa spotrebitelia šokovo dostanú na burzové ceny, respektíve na súčasné regulované maximá pre zraniteľných odberateľov. Ceny silovej elektriny by mali ostať nezmenené, no zmeny v tarifách môžu výsledné ceny mierne pozmeniť. Na tieto rozhodnutia o tarifách a cenách distribúcie si však ešte budeme musieť počkať. Od budúceho roka by sa však stropy mali uvoľniť, a tak spotrebitelia pravdepodobne nabehnú na aktuálne ceny, pričom najvýraznejšia volatilita je pri cenách plynu. Z výpočtu pri aktuálnych cenách a pri stabilnej fixnej zložke platieb vychádza, že by v niektorých mestách mohli náklady na vykurovanie vzrásť takmer o 60 percent, no reálne ceny budú určené až neskôr v priebehu tohto roka. Najvýraznejšie by to mali pocítiť domácnosti v Bratislave, keďže v energetickom mixe centrálneho vykurovania tvorí zložka zemného plynu až 80 percent.

Cena plynu na burze postupne klesá vďaka diverzifikácii zdrojov, no v EÚ aj mierne nižšiemu dopytu a stabilnejšej geopolitickej situácii. Tento rok sa plyn zatiaľ predával priemerne za 35 eur/MWh. Tohtoročné maximá na úrovni 42 eur/MWh boli dosiahnuté koncom augusta, keď vrcholila údržba plynovej infraštruktúry v Nórsku a ukrajinská armáda obsadila tranzitný terminál Sudža v Rusku. V medziročnom porovnaní je tohtoročná cena pred zimou o tretinu nižšia! Odchýlenie od nízkeho stropu cien od nového roku môže spôsobiť nárast približne o 30 percent, primárne pre osoby, ktoré sa nachádzajú v tarifách, ako je D2 a D3. Mesačne to pritom môže predstavovať nárast nákladov približne o 16 eur v prípade tarify D2, keď zákazníci využívajú plyn na ohrev vody a varenie, alebo až takmer o 40 eur v prípade, že plynom vykurujú domácnosť a ich spotreba sa pohybuje v okolí 29 mWh. Tieto ceny však budú závisieť aj od ďalších zverejnených regulačných cien, primárne v prípade ostatných nákladov distribútorov. Vyššia DPH, ktorá sa zvýši o 3 p. b., tiež prispeje 2,5-percentným rastom do koncových cien plynu.

Burzové ceny elektriny nasledovali vývoj cien plynu. Nakrátko sa dokonca dostali pod hranicu 90 eur/MWh a viac sa priblížili cenovému stropu, avšak v súčasnosti z dôvodu vyšších cien plynu vidíme ceny elektriny s dodávkou na rok 2025 na úrovni 97 eur/mWh. Ceny pre spotrebiteľov by mali byť aj naďalej zafixované vďaka memorandu so Slovenskými elektrárňami. Do koncovej ceny však nevstupujú iba tieto náklady, ale aj rôzne sieťové poplatky, ktoré sú smerodajné pri určení koncových cien. Poplatky budú určené až neskôr a v súčasnosti nie sú verejne dostupné. Jediným smerodajným ukazovateľom bude zmena DPH za elektrickú energiu na úroveň 19 percent, teda o 1 p.b. Domácnosti si v súčasnosti môžu užívať jedny z najnižších cien plynu a elektrickej energie spomedzi krajín EÚ. Pokiaľ ide o elektrinu, domácnosti majú v porovnaní s EÚ štvrté najnižšie ceny elektrickej energie. Podnikatelia platia za elektrickú energiu približne 24 centov za kWh a majú 7. miesto v najdrahšej cene elektrickej energie. V súčasnosti sa cena dreva pohybuje na úrovni o 5 percent nižšej ako v predošlom roku. Napriek tomu sa ceny nachádzajú výrazne vyššie ako pred energetickou krízou.

Rozdiely cien elektriny od rôznych dodávateľov sa môžu vyšplhať až do 20 percent. Rozdiely pri plyne až také výrazné medzi dodávateľmi nie sú, keďže cenový strop bol výrazne ďaleko od burzových cien, a tak dodávatelia poskytujú pomerne rovnaké ceny. Pokiaľ sa pozrieme na medziročné porovnanie v tejto sezóne, tak s výnimkou vykurovania pomocou dreva a ústredného kúrenia výrazne úspory neuvidíme. V novom roku však budeme za vykurovanie platiť o niečo viac a sezóna sa môže predražiť väčšine obyvateľstva až o 30 percent. Očakávania zrýchlenia hospodárskeho rastu v stredoeurópskom priestore, ktoré by zvýšili dopyt po plyne a elektrine, sa zatiaľ nepotvrdili. Dôležitý bude ďalší vývoj regulovanej zložky cien elektriny a plynu. Energetický regulačný úrad o tom rozhodne koncom roka. Na konečnú cenu elektriny bude mať veľký vplyv aj vývoj cien emisných kvót, ktoré boli v posledných rokoch veľmi volatilné. Na základe doterajšieho vývoja cien plynu a elektriny na trhoch sa zdá, že domácnosti by mali v najbližších mesiacoch platiť za energie vyššie sumy napriek pozitívnemu vývoju na burzách. Po dlhom čase by sa tak konečne mali stretnúť s reálnymi cenami, čo krátkodobo môže spôsobiť mierny šok pre rozpočet domácností. Hospodársky rozvoj si bude vyžadovať viac energie, ale zdroje energie budú čoraz vzácnejšie a drahšie. Cieľ EÚ v oblasti klimatickej neutrality do roku 2050 bude naďalej tlačiť na využívanie drahších obnoviteľných zdrojov energie, zatiaľ čo na druhej strane neobnoviteľné zdroje budú rôznymi mechanizmami znevýhodnené. A opatrenia sa budú ďalej prehlbovať. Od roku 2027 budú mať nové emisné kvóty významný vplyv na ceny energií pre domácnosti. Z cenovej pasce nás však môže dostať hospodársky rast. Ak bude dostatočne vysoký, reálna cena energie môže byť nižšia ako v čase, keď sme sa začali zaujímať o klímu.

tags: #naklady #na #kurenie #po #mesiacoch