O vplyvoch starnutia populácie sa najčastejšie hovorí v súvislosti s dodatočným nárastom verejných výdavkov na dôchodky, zdravotnú a dlhodobú starostlivosť. Slovensko čelí významným demografickým výzvam, ktoré majú priamy dopad na jeho ekonomiku a udržateľnosť verejných financií. Podiel staršej populácie na populácii v produktívnom veku sa do roku 2070 viac než zdvojnásobí a bude druhý najvyšší v EÚ. Tento vývoj predstavuje značnú záťaž pre dôchodkový systém a vyžaduje si zodpovednú reakciu.
Dôchodkový strop a participácia na trhu práce
Slovensko patrí ku krajinám, kde hlavnou príčinou odchodu z trhu práce je predovšetkým dosiahnutie dôchodkového veku. Legislatívne nastavený vek odchodu do dôchodku má kľúčový vplyv na rozhodovanie ľudí o tom, kedy opustiť trh práce a nastúpiť na dôchodok. Vďaka existencii stropov dôchodkového veku dôjde z pohľadu trhu práce ku trvalému odchodu tej časti populácie, ktorá by vzhľadom na zvýšenie strednej dĺžky života (dodatočné roky života v zdraví) mohla byť aj naďalej zapojená a aktívna na trhu práce.
Inými slovami, rast ekonomiky bude okrem negatívneho vplyvu starnutia trpieť aj kvôli nižšej miere participácie na trhu práce vplyvom „dôchodkových stropov“. Dôsledkom bude aj výrazný prepad participácie na trhu práce vo veku nad 15 rokov, ktorá klesne z dnešných 58,8 % na 48,2 %.
Viete, dokedy pracuje priemerný Slovák?
Dopady na ekonomický rast a životnú úroveň
Vysoký ekonomický rast krajiny je v dlhodobom horizonte základným predpokladom rastu priemernej životnej úrovne svojich obyvateľov. Slovensko sa však v tomto smere stretáva s nepriaznivými prognózami. V porovnaní s priemerným rastom potenciálu okolo troch percent, ktorý sme zažívali v uplynulých desiatich rokoch, nám Európska komisia v najbližších desaťročiach predpokladá priemerný ročný rast potenciálu len okolo 1,3 % HDP. Efekt nízkej bázy, z ktorej slovenská ekonomika štartovala, sa vyčerpáva a iné silné zdroje rastu nevidno. Nízka miera participácie na trhu práce, spôsobená dôchodkovými stropmi a starnutím populácie, tento nepriaznivý vývoj ďalej prehlbuje.
Efektívny vek odchodu do dôchodku a budúce scenáre
Slovensko na tento vývoj zatiaľ nereflektuje. Dnes je na Slovensku druhý najnižší efektívny vek odchodu do dôchodku v EÚ, len 62,3 roka. Tento stav kontrastuje s predpokladaným vývojom v ostatných krajinách Európskej únie. Nižšie uvedená tabuľka porovnáva súčasný a predpokladaný efektívny vek odchodu do dôchodku na Slovensku a v EÚ.
| Scenár | Efektívny vek odchodu do dôchodku (dnes) | Efektívny vek odchodu do dôchodku (2050) | Poznámka |
|---|---|---|---|
| Slovensko (súčasné pravidlá) | 62,3 roka | 63,6 roka | Druhý najnižší v EÚ |
| Priemer EÚ (2050) | - | 65,3 roka | Predpoklad |
| Slovensko (zrušenie zastropovania) | - | 66,5 roka | Zmeny by sa prejavili pre mužov od roku 2031 |
Podľa súčasných dôchodkových pravidiel bude efektívny vek odchodu do dôchodku v roku 2050 63,6 roka, pričom priemerný vek odchodu do dôchodku v EÚ by dosiahol 65,3 roka. Zrušenie zastropovania by postupne zvýšilo efektívny vek odchodu do dôchodku do roku 2050 na 66,5 roka. V dôsledku zrušenia zastropovania by sa zmeny v efektívnom dôchodkovom veku prejavili pre mužov od roku 2031, kedy by efektívny penzijný vek naviazaný na strednú dĺžku dožitia presiahol penzijný vek podľa súčasnej legislatívy.
tags: #naklady #na #dochodkovy #strop