V Žraločej zátoke pri najzápadnejšom cípe Austrálie pokrýva dno oceánu rozsiahla lúka morskej trávy. Nová štúdia, ktorá sa tu vykonala, odhalila veľmi zaujímavú skutočnosť: morská tráva Posidonia australis je podľa štúdie zverejnenej v časopise Proceedings of the Royal Society najväčšou rastlinou sveta.
Vedci objavili túto najväčšiu rastlinu na svete. Po odobratí viacerých vzoriek z mnohých miest zistili, že DNA bola identická. Ak by išlo o rozdielne rastliny, tak by mali aj odlišné DNA, rovnako ako je to u ľudí. Fakt, že ide o jedinú rastlinu, objavili, keď skúmali genetický materiál rias okolo kontinentu a zistili, že vzorky z oblastí západného pobrežia vzdialené 180 km od seba dokazovali rovnaký genetický pôvod.
Rozmery a vek gigantickej rastliny
Rastlina zaberá rozlohu, ako píše The Guardian, 200 kilometrov štvorcových, čo môžeme prirovnať k 20-tisíc futbalovým ihriskám. Takúto rozlohu predstavuje asi 20-tisíc futbalových ihrísk alebo 3-krát celý ostrov Manhattan, ako uviedol europoslanec Martin Hojsík (PS/RE) na sociálnej sieti. Na porovnanie, Bratislava má rozlohu 367,6 km².
Vedci zistili, že Posidonia australis sa šíri pomocou podzemkov, rizómov, rovnako ako napríklad aj tráva na súši. Rizómy tejto rastliny dokážu narásť do veľkosti 35 centimetrov ročne. Korene riasy môžu ročne narásť až o 35 centimetrov. Na základe tohto údaju vypočítali, že rastlina je nielen gigantická, ale aj poriadne stará.
„Táto informácia dala vedcom odpoveď na otázku, aká stará je táto rastlina. Táto morská tráva má neuveriteľných 4500 rokov,“ dodal Hojsík. Na západnom pobreží Austrálie sa riasa Posidonia australis zakorenila pred 4 500 rokmi. Ľudia do jej života dlhodobo nezasahovali a dnes sa rozprestiera na rozlohe neuveriteľných 200 km².
Genetická unikátnosť a odolnosť
Je to veľmi zaujímavé, keďže rastlina sa šíri nepohlavne a vtedy majú jej podobné tendenciu mať zníženú genetickú diverzitu. Tajomstvom toho, prečo rastlina dokázala narásť do takých rozmerov, má byť to, že si udržala všetky chromozómy od rodičovských morských tráv, čo jej dáva vrodenú genetickú diverzitu. Zaujímavé je, že hoci sa klonuje ako iné veľké morské trávy, Posidonia australis je jedinečná tým, že má dvakrát viac chromozómov ako iné druhy morských tráv. To znamená, že celé pole morskej trávy pozostáva z jedinej rastliny, ktorá sa časom rozšírila vegetatívnym rastom, čiže rozširovaním svojich odnoží.
Mimoriadne dlhý život rastliny vysvetľuje spoluautorka štúdie Elizabeth Sinclairová tým, že na rozmnožovanie si vystačí sama. „Riasy majú všestranný vzorec rastu, ktorý podporuje dlhovekosť.“ Táto rastlina vyniká nielen svojou obrovskou veľkosťou, ale aj extrémnou odolnosťou. Dokáže sa vyrovnať s extrémnymi výkyvmi teplôt, rôznymi slanými vodami a extrémne jasným svetlom, čo by za normálnych okolností bolo pre iné rastliny záťažou.
Rastlinné rekordy po celom svete
Svet rastlín je prekvapivo plný života a pestrosti. Odhaduje sa, že dnes na našej planéte žije viac ako 300-tisíc rastlinných druhov. Botanická ríša má svojich rekordérov v mnohých kategóriách.
Najvyššie, najobjemnejšie a najhrubšie stromy
- Najvyšším stromom planéty je Hyperion - sekvoja vždyzelená (Sequoia sempervirens), ktorá je vysoká 115,61 metra. Objavili ju v kalifornskom národnom parku Redwood v roku 2006.
- Za najmohutnejší živý organizmus sveta sa považuje 83,8 metra vysoký sekvojovec mamutí (Sequoiadendron giganteum), ktorý dostal meno Strom generála Shermana. V roku 1931 bol označený za najväčší strom na svete, pretože určujúcim faktorom bolo zmeranie objemu jeho drevnej hmoty. Tento sekvojovec sa môže pochváliť najväčším objemom, až 1 487 kubických metrov. Jeho hmotnosť sa odhaduje na 2 145 ton a vek na 2 300 až 2 700 rokov.
- Najhrubším stromom sveta, teda stromom s najväčším obvodom kmeňa, je so 42 metrami iba 35 metrov vysoký tisovec mexický (Taxodium mucronatum), nazývaný tiež „Árbol del Tule“. Jeho kmeň nedokáže objať ani 20 dospelých ľudí držiacich sa za ruky. Presný vek tohto stromu nie je známy, ale odhaduje sa na 1 500 rokov.
Rekordy v raste a veku
- Najrýchlejšie rastúce rastliny sú bambusy, za jeden deň dokážu vyrásť o 70 až 100 cm. Na dosiahnutie svojej maximálnej výšky, 30 metrov, potrebujú niektoré druhy len 90 dní.
- Najrýchlejšie rastúcim stromom je eukalyptus kráľovský (Eucalyptus regnans), prvých desať rokov vyrastie každoročne o 4 až 5 metrov. Zároveň je aj najvyšším listnatým stromom, jedinec rastúci v Tasmánii má výšku 99,6 metra.
- Oficiálne najstarším žijúcim stromom je borovica dlhoveká (Pinus longaeva) rastúca v Kalifornii, ktorá má neuveriteľných 5 067 rokov.
- Ešte väčšieho rekordéra nájdeme v Európe, v švédskom Národnom parku Fulufjället. Smrek obyčajný (Picea abies) nazvaný Old Tjikko má koreňový systém starý neuveriteľných 9 550 rokov. Je to klonálny strom, čo znamená, že z jednej koreňovej sústavy rastú stromy, ktoré majú rovnaký genofond ako úplne prvý strom.
- Najstarší žijúci organizmus našej planéty je kolónia klonov topoľa osikového (Populus tremula) v Utahu, má 80 000 rokov. To, čo vyzerá ako les, je v skutočnosti jeden strom. Predstavte si jeden obrovský systém koreňov a každý strom je stonka, ktorá z neho vyrastá.
Kvitnúce rastliny a ich zvláštnosti
- Až 80 percent druhov rastlín na Zemi vytvára kvety.
- Zmijovec titánsky (Amorphophallus titanum) je rastlinou s najviac zapáchajúcim kvetom. Jeho obrie okvetie je tiež najväčšie na svete. Kvet dosahuje výšku 1,5 až 3 metre a kvitne len 72 hodín.
- Nadrozmerným kvetom sa môže pýšiť aj tropická parazitická raflézia Arnoldova (Rafflesia arnoldii). Jej kvet váži až 11 kg a môže mať priemer až 1 meter. Jej kvety majú priemer okolo 80-90 centimetrov. Veľkosť najväčšieho z nich, ktorý bol objavený na Sumatre, dosiahla 117 centimetrov.
- Prvenstvo najmenšej semennej rastliny na Zemi patrí vodnej rastline drobuľke bezkoreňovej (Wolffia arrhiza), ktorá často vytvára zelený povlak na hladine jazier. Jej kvety patria medzi najmenšie v rastlinnej ríši, drobné má aj lístočky s priemerom len 0,5 milimetra.
Semená, plody a listy
- Podľa najnovších poznatkov má najmenšie semená rastlina Striga asiatica, rastúca v subsaharskej Afrike a južnej Ázii. Každé z nich meria 0,2 x 0,3 mm.
- Na Seychelských ostrovoch nájdeme endemický druh palmy, lodoiceu seychelskú (Lodoicea maldivica), ktorej semená sa považujú za najväčšie na svete. Dosahujú hmotnosť až 20 kg a dĺžku 50 cm.
- Najväčšie plody zas dozrievajú na juhoázijskom strome z čeľade morušovité - chlebovníku obyčajnom (Artocarpus altilis). Majú tvar chleba a dosahujú hmotnosť až 40 kg a dĺžku do 90 cm.
- Najdlhšie listy na svete má viackmenná palma Raphia farinifera rastúca na Madagaskare a vo východnej Afrike. Ich bežná dĺžka je okolo 12 metrov.
- Druh Alocasia macrorrhizos má tiež listy úctyhodných rozmerov, môžu byť až 3 metre dlhé a 2 metre široké.
Slovenské rastlinné rekordy
Najväčším stromom, aký bol zdokumentovaný na Slovensku, bola jedľa biela (Abies alba), ktorá rástla v Dobročskom pralese vo Veporských vrchoch. Mala približne 430 rokov, keď ju v roku 1964 zlomila silná víchrica. So svojou výškou 56 metrov, priemerom kmeňa 193 cm, váhou 38 ton a objemom dreva 54,9 kubických metrov patrila v tom čase medzi najmohutnejšie stromy v Európe. Na porovnanie, legendárna Dobročská jedľa so svojím objemom 54,9 kubíka by sa do rekordného sekvojovca Generála Shermana vošla 27-krát. No tento slovenský velikán ani zďaleka nedosahuje rozmery svetového rekordéra.