Naša advokátska kancelária sa v rámci občiansko-právnej agendy zaoberá aj spormi vo veciach náhrady škody. Čo je dôležité vedieť o škodovom konaní a čo pod pojmom „škoda“ možno rozumieť? V tomto príspevku sa budeme zaoberať všeobecnou úpravou náhrady škody podľa Občianskeho zákonníka, základnými druhmi zodpovednosti za škodu, spôsobom a rozsahom náhrady škody a náhradou škody podľa Obchodného zákonníka, ako aj špecifickými prípadmi vrátane škody na omietke.
Čo je to škoda a aké sú jej druhy?
Na úvod je potrebné uviesť, že v rámci odbornej verejnosti, ale aj judikatúry slovenských súdov prevláda ustálený názor, že škodou sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi. Môže ísť nielen o škodu na majetku, škodu na zdraví, škodu spôsobenú zamestnancom či zamestnávateľom na pracovisku vrátane otázky pracovných úrazov, ale aj o škodu vzniknutú v podnikateľskom prostredí.
Náš právny poriadok rozlišuje dva druhy škody, ktoré sa uhrádzajú, a to skutočnú škodu a ušlý zisk. V prípade náhrady škody sa uhrádzajú obe zložky. Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch.
Skutočná škoda
Skutočná škoda predstavuje ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť na to, aby sa obnovil pôvodný stav. Ide napríklad o poškodenie, zničenie či odcudzenie veci iného, no rovnako aj o finančné náklady, ktoré boli vynaložené na odstránenie následkov spojených so vznikom škody (napr. pri zničenom motorovom vozidle môže ísť o náklady spojené so zapožičaním nového motorového vozidla, hodnotu spotrebovaných pohonných látok či hodnotu novo zakúpenej diaľničnej nálepky a pod.). Podľa Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 4 M Cdo 23/2008) sa škodou v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac.
Ušlý zisk
Ušlý zisk sa na druhej strane neprejavuje v zmenšení majetku poškodeného, ale stratou výnosu, zisku, ktorý možno dôvodne očakávať a ktorý by nastal, ak by ku škode nedošlo. Podľa Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 4 Cdo 319/2008) je ušlý zisk ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti).
Nemajetková ujma
V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak ju nie je možné uspokojiť inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch sa určuje s prihliadnutím najmä na:
- osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
- závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
- závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
- závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Výška nemajetkovej ujmy nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu. Taktiež pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch, ak by sa priznanie iného zadosťučinenia nezdalo postačujúce.
Za akých podmienok si môžem uplatniť svoj nárok na náhradu škody?
Občiansky zákonník jednoznačne vymedzuje predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, ktoré musia byť do bodky splnené, aby bolo možné domáhať sa svojho nároku na náhradu škody. Bez ohľadu na spôsob právneho nárokovania náhrady škody je esenciálnym predpokladom jej nahradenia preukázanie porušenia určitej povinnosti, vzniku škody, a taktiež príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a vznikom škody.
Vo všeobecnosti rozlišujeme štyri predpoklady:
- porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon),
- vznik škody,
- príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou,
- zavinenie toho, kto škodu spôsobil.
- všeobecnú zodpovednosť za škodu (ustanovenia § 420 a § 420a Občianskeho zákonníka), ktorá sa týka všetkých subjektov so spôsobilosťou mať práva a povinnosti,
- prípady osobitnej zodpovednosti (ustanovenia § 421 až § 437 Občianskeho zákonníka), vzťahujúce sa na konkrétne subjekty za určitých špecifických podmienok a okolností.
- zodpovednosť za škodu spôsobenú tými, ktorí nemôžu posúdiť následky svojho konania (napr. deti alebo osoby s duševnou poruchou),
- zodpovednosť za škodu spôsobenú úmyselným konaním proti dobrým mravom,
- zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov,
- zodpovednosť za škodu spôsobenú zvlášť nebezpečnou prevádzkou,
- zodpovednosť za škodu spôsobenú na vnesených alebo odložených veciach.
- Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
- Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla.
- Ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, premlčacia doba je 10-ročná.
- zabezpečiť, aby výkopový materiál netvoril prekážku v cestnej premávke, resp. na chodníku,
- zabezpečiť dodržiavanie čistoty v okolí stavby,
- dbať na to, aby čo najmenej rušil užívanie susedných pozemkov a stavieb a aby vykonávanými prácami nevznikli škody, ktorým možno zabrániť,
- v prípade poškodenia susedných nehnuteľností a majetku uviesť ich do pôvodného stavu.
Pre dosiahnutie úspechu v súdnom konaní bude potrebné preukázať, že medzi vzniknutou škodou a protiprávnym úkonom existuje príčinná súvislosť, čo zjednodušene znamená, že medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody je vzťah príčiny (protiprávne konanie) a následku (vzniknutá škoda). Podľa Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 5 Cdo 126/2009) o vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva.
Navyše, k týmto predpokladom musí pristúpiť zavinenie škodcu, ktoré predstavuje vnútorný psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a spôsobenej škode. Ak škodca v prípadnom súdnom konaní preukáže, že škodu nezavinil, môže sa tejto zodpovednosti zbaviť, dôkazné bremeno teda nesie on, a nie poškodený, ktorému bola škoda spôsobená.
Je potrebné dodať, že preukázanie uvedených predpokladov vzniku škody zaťažuje v civilnom sporovom konaní žalobcu, a teda osobu, ktorá si náhradu vzniknutej škody nárokuje. Pokiaľ žalobca neunesie dôkazné bremeno, dôjde k zamietnutiu jeho žaloby. S výnimkou náhrady škody spôsobenej majetkovými trestnými činmi zaťažuje preukázanie vzniku škody spravidla poškodeného aj v rámci trestného konania.
Objektívna zodpovednosť bez preukazovania zavinenia
Preukázanie zavinenia sa nevyžaduje pri škode spôsobenej v obchodnoprávnych vzťahoch, najčastejšie medzi podnikateľmi v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou. V tomto prípade hovoríme, že ide o objektívnu zodpovednosť za škodu. Prvé tri predpoklady (porušenie právnej povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť) však musia byť rovnako splnené.
Zároveň sa tejto zodpovednosti nemožno zbaviť jednostranným vyhlásením ani dohodou. Ak si myslíte, že prevádzkovateľ Vášho obľúbeného podniku či reštaurácie sa svojej zodpovednosti za prípadnú škodu zbaví len tým, že na stenu vylepí oznam: „Za odcudzené či stratené veci nezodpovedáme.“, mýlite sa! Za zmienku určite stojí aj skutočnosť, že Občiansky zákonník upravuje celý rad prípadov osobitnej zodpovednosti za škodu, akými sú najmä prípady škody spôsobenej na vnesených a odložených veciach, na prevzatých veciach, ale aj škody spôsobenej prevádzkou dopravných prostriedkov a pod.
Právne úpravy náhrady škody
Právny poriadok Slovenskej republiky upravuje viacero spôsobov právneho nárokovania si vzniknutej škody.
Občiansky zákonník
Základom právnej úpravy zodpovednosti za škodu je zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“). Zodpovednosť za škodu je predmetom úpravy šiestej hlavy, konkrétne ustanovení § 415 až § 450 Občianskeho zákonníka. Na úvod Občiansky zákonník prináša ustanovenia upravujúce všeobecné práva, povinnosti a zodpovednosť v súvislosti s predchádzaním hroziacich škôd (ustanovenia § 415 až § 419 Občianskeho zákonníka).
Základné druhy zodpovednosti za škodu podľa Občianskeho zákonníka
Občiansky zákonník upravuje:
Príkladmi osobitnej zodpovednosti sú najmä:
Kto bude zodpovedný, ak škodu spôsobili deti?
Ak škodu spôsobí maloletý (dieťa) alebo ten, kto je v čase jej spôsobenia postihnutý duševnou poruchou, ako subjekty zodpovednosti prichádzajú do úvahy jednak tí, ktorí zanedbali dohľad (dozor) založený zákonom či úradným rozhodnutím alebo dohodou, a jednak maloletí alebo tí, ktorí sú postihnutí duševnou poruchou. Zákon vo väčšine týchto prípadov zodpovednosť vzťahuje predovšetkým na tých, ktorí zanedbali náležitý dohľad. Najčastejšie sú to rodičia, bez ohľadu na to, či sú manželmi alebo nie, rovnako však osoba, ktorej je dieťa zverené do osobnej starostlivosti (napríklad rozhodnutím súdu), za istých podmienok aj manžel (nie druh) tejto osoby, hoci nie je otcom dieťaťa, ale i učitelia či vychovávatelia a pod.
Obchodný zákonník
Úpravu náhrady škody obsahuje aj zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) (ustanovenia § 373 až § 386 Obchodného zákonníka), ktorého ustanovenia sa použijú najmä, ak je daný obchodnoprávny charakter záväzkových vzťahov.
Kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa podľa Obchodného zákonníka považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala. Zodpovednosť nevylučuje prekážka, ktorá vznikla až v čase, keď povinná strana bola v omeškaní s plnením svojej povinnosti, alebo vznikla z jej hospodárskych pomerov. Poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak nesplnenie povinností povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom súčinnosti, na ktorú bola poškodená strana povinná.
Strana, ktorá porušuje svoju povinnosť alebo ktorá s prihliadnutím na všetky okolnosti má vedieť, že poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinná oznámiť druhej strane povahu prekážky, ktorá jej bráni alebo bude brániť v plnení povinnosti, a o jej dôsledkoch. Správa sa musí podať bez zbytočného odkladu po tom, čo sa povinná strana o prekážke dozvedela alebo pri náležitej starostlivosti mohla dozvedieť. Ak povinná strana túto povinnosť nesplní alebo oprávnenej strane nie je správa včas doručená, má poškodená strana nárok na náhradu škody, ktorá jej tým vznikla.
Trestný zákon a zodpovednosť za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci
Okrem podania žaloby na súd v rámci civilného procesu je možné si škodu nárokovať aj priamo v rámci trestného konania, avšak to iba v prípade, pokiaľ určitá škoda vznikla alebo je v príčinnej súvislosti so spáchaným trestným činom.
Na účely Trestného zákona sa škodou rozumie ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, a to bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na účely Trestného zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom, a taktiež ujma na zisku, na ktorý by poškodený inak vzhľadom na okolnosti a svoje pomery mal nárok alebo ktorý by mohol odôvodnene dosiahnuť. Pri trestných činoch proti životnému prostrediu sa škodou rozumie súhrn ekologickej ujmy a majetkovej škody, pričom majetková škoda v sebe zahrnuje aj náklady na uvedenie životného prostredia do predošlého stavu.
Pokiaľ bola škoda spôsobená pri výkone kompetencií orgánov verejnej moci, je potrebné si ju nárokovať postupom vyplývajúcim zo zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.
Spôsob a rozsah náhrady škody
Pokiaľ ide o spôsob náhrady škody, tento závisí od viacerých faktorov, hoci samotný Občiansky zákonník uprednostňuje náhradu škody v peniazoch (tzv. relutárnu náhradu). Táto forma náhrady je navyše výlučná pri škode spôsobenej na zdraví.
Naturálna reštitúcia, teda uvedenie poškodenej veci do predošlého (pôvodného) stavu, je prípustná len vtedy, ak o to poškodený výslovne požiada a (súčasne) ak je to fyzicky možné a účelné. Ide najmä o prípady, ak opravu a obnovu veci možno vykonať alebo ak veci rovnakého druhu a tej istej akosti možno nahradiť novými.
Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia. V prípade, ak bola škoda spôsobená úmyselným trestným činom, z ktorého mal páchateľ majetkový prospech, môže súd rozhodnúť, že právo na náhradu škody možno uspokojiť z vecí, ktoré z majetkového prospechu nadobudol. Dokiaľ právo na náhradu škody nie je uspokojené, nesmie dlžník s takýmito v rozhodnutí uvedenými vecami nakladať.
Spoločná zodpovednosť a zníženie náhrady
V zmysle občianskoprávnej úpravy sa nezabúda ani na situáciu, keď škodu spôsobí viac škodcov. V uvedenom prípade títo škodcovia zodpovedajú za škodu spoločne a nerozdielne. V odôvodnených prípadoch však súd môže rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody. Ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša poškodený škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne zavinením poškodeného, znáša takúto škodu sám poškodený.
V praxi existujú aj situácie, kedy možno výšku škody aj primerane znížiť. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži, vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.
Škoda na zdraví a usmrtenie
Pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. Strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, uhradzuje sa peňažným dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred poškodením dosahoval. Pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením.
Pri usmrtení uhrádza ten, kto spôsobil škodu, formou peňažného dôchodku náklady na výživu pozostalým, ktorým bol poškodený ku dňu svojej smrti povinný poskytovať výživu. Peňažný dôchodok pre pozostalých sa uhrádza vo výške rozdielu medzi tým, čo by poškodený mal podľa primeraného očakávania pozostalým na nákladoch na výživu poskytovať, ak by k usmrteniu nebolo došlo, a dávkami podľa osobitného predpisu poskytovanými z rovnakého dôvodu. Pri usmrtení sa uhradzujú aj primerané náklady spojené s pohrebom, pokiaľ neboli uhradené pohrebným poskytnutým podľa predpisov o nemocenskom poistení. Náklady liečenia a náklady pohrebu sa uhrádzajú tomu, kto ich vynaložil.
CHIRURG VARUJE: NIKDY NEBER TENTO LIEK PO 60! | SilníaZdraví
Premlčacie doby pri náhrade škody
Možnosť domáhať sa náhrady škody je časovo limitovaná. Právo domáhať sa náhrady škody je majetkovým právom a preto podlieha premlčaniu. Premlčanie predstavuje kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého síce právo nezaniká, ale bráni jeho vymáhateľnosti. Preto ak poškodený neuplatní svoj nárok na náhradu škody v rámci premlčacej doby, po jej uplynutí mu ho súd spravidla neprizná, a to v závislosti od toho, či druhá strana predloží námietku premlčania alebo nie.
A aké sú zákonné mantinely?
Škoda na majetku a poistné plnenie: Príklad s omietkou
Pri uplatňovaní náhrady škody, najmä v súvislosti s majetkom, ako je zničená omietka po povodniach či záplavách, vznikajú často nedorozumenia. Veľakrát si ľudia pri uzatváraní poistenia dostatočne neuvedomujú, čo je predmetom poistenia a pre aké riziká si poistenie dojednávajú. Viac prihliadajú na čo možno najnižšie poistné, pričom si dostatočne neuvedomia a nezvážia rozsah poistného krytia. Myslia si, že uzatvorením poistenia majú každú škodu, ktorá im na majetku vznikne, poistením krytú - čo nie vždy je pravda. Častý je tiež omyl, čo sa z ktorej poistky vlastne platí. Ľudia si často zamieňajú poistenie svojej nehnuteľnosti, teda rodinného domu či bytu, a samotnej domácnosti, teda súboru hnuteľných vecí, ktoré tvoria zariadenie nehnuteľnosti. Najčastejšou chybou je, že klienti majú poistenú iba domácnosť, v rámci ktorého nie je krytá škoda na nehnuteľnom majetku.
Štandardne sú vstavané nábytky ako kuchynská linka či vstavané skrine súčasťou poistenia nehnuteľnosti. Podobne ako aj vodovodné batérie, vaňa, sanita, kotol, radiátory, plávajúce podlahy, omietky, vymaľovanie či anténne systémy, ktoré slúžia výlučne bytu klienta.
Príčinou sklamania pri vyplatení peňazí od poisťovne bývajú aj staré poistné zmluvy. Ľudia za poistku síce platia veľmi málo, keď ich však postretne nešťastie v podobe značnej majetkovej ujmy, dostanú od poisťovne aj málo vyplatené. Aj pri novších zmluvách však musí byť poistná suma stanovená správne.
Spôsoby likvidácie poistnej udalosti
Poisťovne dávajú klientom na výber, či si škody odstránia sami, svojpomocne (likvidácia škody rozpočtom), alebo si objednajú firmu a poisťovni predložia faktúru (plnenie dodávateľsky). Najmä pri menších škodách si klienti vyberajú poistné plnenie rozpočtom. Ľudia, ktorí škody odstraňujú svojpomocne alebo sa rozhodnú majetok neopraviť vôbec, dostanú menej peňazí, pretože poisťovňa vyplatí plnenie iba do výšky časovej ceny. To znamená, že zohľadní vek a opotrebenie poškodenej alebo zničenej veci v čase vzniku škody.
Ani v prípade, že vám opravy na dome bude robiť stavebná firma, sa však neoplatí špekulovať. Poisťovňa totiž vyplatí iba takzvané primerané náklady na opravu. Ak mal človek pred povodňou v dome obyčajné vodovodné batérie a teraz si tam dá zlaté, tak mu to nezaplatia. Štandardne to funguje tak, že ak má klient zatečenú jednu stenu, samozrejme, že nebude maľovať iba jednu stenu, ale vymaľuje celú izbu. A poisťovňa to celé zaplatí. Ak sú náklady na opravu primerané, poisťovne s plnením problémy nerobia. Klientom poisťovní sa preto odporúča, aby sa nesnažili na plnení zarobiť.
Štandardne to prebieha tak, že po tom, čo poškodený nahlási poistnú udalosť poisťovni, tá vyšle na obhliadku technika. Po ňom príde z poisťovne list, v ktorom bude zoznam vecí a dokladov potrebných na skončenie likvidácie poistnej udalosti.
Náhrada škody pri stavebných prácach - poškodená omietka
Predstavte si situáciu: Opravovali nám vodovod na ceste a urobili výkop. Všetky autá, ktoré musia výkop obchádzať, nám prechádzajú cez upravenú predzáhradku a všetko blato nám strieka na omietku. Čo s tým?
Podľa zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách platí, že prevádzkovateľ verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie je povinný pri výkone svojich oprávnení počínať si tak, aby nespôsobil škodu na nehnuteľnostiach a ak sa jej nedá vyhnúť, aby ju obmedzil na najmenšiu možnú mieru. Ak majú stavebné práce zasahovať do dopravného priestoru priľahlých komunikácií, je stavebník na získanie stavebného povolenia povinný predložiť projekt organizácie dopravy počas výstavby.
Stavebný úrad vo vydanom stavebnom povolení môže rovnako uložiť aj ďalšie podmienky, napríklad:
Zároveň po skončení nevyhnutných prác je prevádzkovateľ povinný uviesť nehnuteľnosti do pôvodného stavu a ak to nie je možné, do stavu zodpovedajúceho predchádzajúcemu účelu alebo využívaniu nehnuteľnosti. Inak je povinný vyplatiť vlastníkovi nehnuteľnosti aj primeranú náhradu zodpovedajúcu miere obmedzenia využívania nehnuteľnosti.
V takejto situácii sa odporúča zo stavebného úradu získať kópiu predmetného stavebného povolania na výkon opravy vodovodu. Ďalej si zabezpečte čo najviac dôkazov o tom, ako v skutočnosti boli realizované výkopové práce, ako bola organizovaná doprava a aká škoda vám vznikla (napríklad fotodokumentácia poškodenej omietky). Po vyhodnotení dôkazov a vyčíslení vašej škody sa môžete so svojím nárokom na náhradu škody obrátiť priamo na vodárenskú spoločnosť. Ak neuspejete, ostáva vám možnosť obrátiť sa s vaším návrhom na príslušný súd.
Vplyv DPH na náhradu škody
Pri posudzovaní, či požadovaná finančná náhrada má vstupovať do základu dane na účely DPH, je potrebné skúmať, či v danej situácii ide o predmet dane podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o DPH“); t.j. či ide o dodanie tovaru alebo služby za protihodnotu v Slovenskej republike zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
Dodanie tovaru alebo poskytnutie služby sa vykoná „za protihodnotu“, ak existuje priama súvislosť medzi dodaním tovaru resp. poskytnutím služieb a prijatou protihodnotou. Táto priama súvislosť existuje len vtedy, ak medzi dodávateľom a príjemcom plnenia existuje právny vzťah.
Ak požadovaná odplata iba nahrádza škodu, ktorú platiteľ dane utrpel, a teda nie je protihodnotou za dodanie tovaru alebo poskytnutie služby, nie je vzhľadom na jej povahu predmetom DPH. Môže ísť napríklad o odškodnenie za odstúpenie od zmluvy ešte pred samotnou realizáciou transakcie, náhrada za poškodenie tovaru, a pod. Ak by v takomto prípade platiteľ dane neoprávnene uviedol DPH na faktúre, ktorou požaduje náhradu škody, jej príjemcovi nevznikne právo na odpočítanie dane.
Samotné odstránenie poškodenia (napr. oprava tovaru alebo poškodenej omietky) predstavuje z hľadiska DPH dodanie služby, a teda podlieha dani. Ak je dodávateľ služby platiteľ dane, vyhotoví faktúru za opravu s DPH. Na druhej strane platiteľ dane, ktorý škodu utrpel a zabezpečil odstránenie poškodenia (opravu) svojho majetku u dodávateľa, môže si v rozsahu a za podmienok stanovených zákonom o DPH daň na základe prijatej faktúry odpočítať.
Pri zvažovaní DPH dôsledkov požadovaných úhrad je potrebné venovať osobitnú pozornosť sumám, ktoré vo svojej podstate predstavujú protihodnotu za dodanie tovaru alebo služby, bez ohľadu na označenie týchto súm ako náhrada, kompenzácia, poplatok, a podobne. Ak sú úhrady uskutočnené v súvislosti s dodaním tovarov a služieb na základe zmluvne dohodnutých podmienok, majú byť považované za protihodnotu, a teda vstupovať do základu dane. Pre uplatnenie pravidiel DPH je nevyhnutné zohľadniť hospodársku realitu danej transakcie.
Zhrnutie typov škôd a ich charakteristiky
Pre lepšie pochopenie je možné zhrnúť základné typy škôd a ich právne charakteristiky:
| Typ škody | Charakteristika | Úprava | Príklad |
|---|---|---|---|
| Skutočná škoda | Zmenšenie majetku, náklady na obnovu pôvodného stavu. | Občiansky/Obchodný zákonník | Náklady na opravu poškodenej omietky po vytopení. |
| Ušlý zisk | Strata očakávaného výnosu/zisku, ktorý by nastal, ak by ku škode nedošlo. | Občiansky/Obchodný zákonník | Zisk z predaja tovaru, ktorý bol zničený a nemohol byť predaný. |
| Nemajetková ujma | Ujma nehmotnej povahy, napr. bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia, porušenie práv duševného vlastníctva. | Občiansky zákonník, Zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci | Poškodená reputácia, psychické utrpenie. |
| Škoda na zdraví | Bolesti, sťaženie spoločenského uplatnenia, strata na zárobku. | Občiansky zákonník | Náklady na liečbu po úraze. |