Keď sa približujeme od dediny Skýcov k cieľu našej cesty, pneumatiky redakčného auta sa kĺžu po starobylých dejinách. Podložie cesty je tak trochu národnou kultúrnou pamiatkou. Tvoria ho kamene z neďaleko stojaceho hradu Hrušov, ktoré plienili tak cisárske vojská, ako aj novodobí barbari. Už len zísť z asfaltky a zaparkovať. Stačí pár desiatok minút chôdze do mierneho kopca a pred zrakmi sa nám odhalí hrad v plnej kráse. Ešte pred 25 rokmi by sa nám takýto pohľad nebol naskytol.
Pred zrúcaninou nás očakáva mohutný chlap a hneď nás nekompromisne vedie do jej útrob: „Len poďte, poďte, ukážem vám niečo výnimočné!“ Pri vstupe do hradu čosi majstrujú ľudia v montérkach. Dozvedáme sa, že obnovujú pôvodný vstup. Neskôr sa k nim pridajú tesári a z podkladov výskumov pamiatkarov i statikov vyrobia dubový most. Budú ho niesť obnovené piliere. „Chápete, po 300 rokoch budú môcť ľudia vidieť repliku brány zo 16. storočia. Zároveň sa prejdú po drevenom moste, nie po nejakom násype či trubkách z lešenia,“ zdôrazní náš sprievodca a slastne si povzdychne: „Som taký šťastný.“ Nie div. Mužom, ktorý Hrušov vytŕha z priepasti zabudnutia, je učiteľ dejepisu Jozef Blaho. Nie je v tom však zďaleka sám, jeho pravou rukou je Stanislava Blahová, takisto pedagogička.
Na osamelom kopci Zádielskej planiny na Gemeri už z diaľky vyčnievajú ruiny Turnianskeho hradu. Hradné múry zrúcaniny kedysi obliehali náletové dreviny, takže sa k nej nedalo vôbec dostať. Dobrovoľníci z občianskeho združenia Castrum Thorna sa už takmer desať rokov snažia o jeho obnovu.
Helena Mackovjaková spolu s manželom Ondrejom patria medzi aktívnych seniorov, ktorí už niekoľko rokov pomáhajú spolu s ďalšími dobrovoľníkmi s obnovou zrúcaniny Turnianskeho hradu. Za posledné roky jej spoločne darovali stovky dobrovoľníckych hodín. „Prvé, čo sme museli urobiť, bolo osadenie smerovníkov pod hradom, aby turisti vedeli trafiť k hradu. Inak by sa túlali hore-dolu,“ vysvetľuje bývalá predsedníčka združenia Castrum Thorna. Cestou zastavuje pri malej studničke. „Pamätám si ešte, keď tu kedysi bola pitná voda a pri nej bol malý plechový hrnček,” spomína si Helena Mackovjaková.
„Keď otvorím dvere na dome, ako prvý vidím hrad. Je to neopísateľný pocit, pretože mi pripomína detstvo a symbolizuje domov. Už ako dieťa som k nemu chodila s otcom. Čím som bola staršia, tým viac som snívala o tom, že ho raz začneme opravovať.“ Jej sen sa napokon splnil. Skupina dobrovoľníkov začala zapúšťať korene na turnianskom hradnom kopci ešte v roku 2015, keď vzniklo občianske združenie Castrum Thorna. Založil ho archeológ Martin Kubo, ktorý sa v tom čase často presúval medzi stredným a východným Slovenskom popod Turniansky hrad.
„Keď otvorím dvere na dome, ako prvý vidím hrad. Dobre si pamätá aj časy, keď sa k zrúcanine takmer nedalo dostať. „Viedli k nej iba úzke chodníčky a bola zarastená náletovými drevinami. Niektoré časti hradu bolo ledva vidieť,“ opisuje Helena Mackovjaková.
V roku 2019 sa na hrade konala prvá murovačka, keď dobrovoľníci začali zachraňovať vstupnú bránu do južnej bašty. Bol to len kameň na kameni a vôbec zázrak, že sa hradná stena nezrútila. Zavolali si na pomoc aj špeciálneho murára, ktorý používal starú stredovekú technológiu. „Po oprave južnej bašty zavládlo nadšenie. „Kým doteraz sme sa vždy sústredili iba na obnovu hradu, posledné roky sme si začali viac všímať, čo všetko v jeho okolí kvitne. Dobrovoľníci mohli našťastie pokračovať v murovacích prácach a palácový múr sa im napokon podarilo zastabilizovať. Pri obnove hradov robia podľa Heleny Mackovjakovej mnohí tú istú chybu, že nezačnú tým najdôležitejším. „Vždy treba zachrániť tie časti, ktoré sú v kritickom stave.“
Cestou na hrad manželia Mackovjakovci zastavujú na mieste, kde sa nachádzajú vedierka naplnené pieskom. Dobrovoľníci naň ročne vynesú viac ako 20 ton piesku. Neraz ho na kopec vynášajú aj samotní turisti, aby tak pomohli dobrovoľníkom, keďže k zrúcanine sa nedostane žiadne auto. Pri obnove pomáhajú aj ľudia z marginalizovaných skupín, ktorí takýmto spôsobom získavajú nové zručnosti. „Robia pomocné práce pri murovaní, chystajú maltu, nosia kamene, prenášajú materiál.“
Na zrúcaninu vedie ešte pôvodná stredoveká cesta, ktorou kedysi chodili konské povozy. Dodnes patrí medzi najzachovalejšie. „Aby sme dokázali vyniesť aj väčšie kamene, môj manžel vyrobil špeciálne nosidlá z košíkov do mrazničiek a násady na vidly. Potrebujeme širšie koše, aby sa do nich kamene zmestili.“
Turniansky hrad nie je veľký, jeho dĺžka je 112 metrov a šírka 45 metrov. Prvá písomná zmienka o ňom pochádza ešte z roku 1198. Podľa niektorých bádateľov tu už v tom čase stál malý hrádok. Nikto nevie, či bol drevený alebo kamenný. „S určitosťou však vieme povedať, že v roku 1357 vydal kráľ Ľudovít I. stavebné povolenie na stavbu kamenného hradu,“ vysvetľuje Helena Mackovjaková.
Zrúcanina hradu dokazuje, ako bol budovaný v niekoľkých časovo od seba vzdialených etapách. Najstaršou časťou hradu bola hranolová veža z 13. storočia, ktorú postavili po mongolskom vpáde. Neskôr pribudol gotický palác a okolo hradu sa urobil parkánový múr. V prvej polovici 15. storočia už mal Turniansky hrad nádvorie a neskôr pribudli tri malé hradné bašty. Jeho najmladšou časťou je veľká delová bašta, ktorú postavili v renesančnom období. „Bastión postavili v čase tureckých vpádov, keď bolo potrebné posilniť opevnenie hradu, aby ho Turci nedokázali dobiť.“
Výstavba hradu súvisela s jednotlivými rodmi, ktoré ho vlastnili. Prvým bol rod Tornayovcov, ktorí ho dostali ako odmenu za služby preukázané pri obrane proti vpádu Mongolov do Uhorska. Keď rod vymrel, nastúpili Bebekovci. Po nich prišli Zápoľskí a posledným rodom, ktorý hrad vlastnil, boli Keglevičovci. Za stavovského povstania v 17. storočí dali hrad na príkaz kráľa Leopolda I. zbúrať a odvtedy je v ruinách.
Asi v polovici cesty sa manželia posadia na veľkú skalu pod hradom. Práve tu začína Helena Mackovjaková rozprávať legendu o Kristíne a Kataríne, ktorá sa viaže k hradu. Napokon, ktorý slovenský hrad by ju nemal. „Traduje sa, že na hrade kedysi žili dve pekné sestry. Kým Katarína bola dobrosrdečná a ľudia ju mali radi, Kristína bola namyslená a panovačná,“ začína svoje rozprávanie seniorka. Raz prišiel na hrad gróf a obe sestry sa doňho zamilovali, on si však vybral Katarínu. „Keď Katarína sedela s grófom na obrovskom kameni pod hradným kopcom, zozadu prišla Kristína a grófa pichla so slovami: „Ak nebudeš môj, nebudeš ničí.“ Potom, čo ho zabila, začala kričať, že to urobila Katarína. Na hrade sa zvolal tzv. Boží súd, na ktorý prizvali palatína až z Pešti. Na hradnom dvore bola vystavená truhla s mŕtvolou, nad ktorou sa musel každý zaprisahať s vražednou dýkou v ruke, že to neurobil. Kristína to odmietla, no napokon ju prinútili. Len čo vzala do ruky vražednú zbraň, začala z nej kvapkať krv a to ju usvedčilo.
Kráčajúc na hradný kopec sa človek môže kochať bohatou okolitou prírodou Slovenského krasu. Smerovníky ukazujú po turistickej trase k Hájskym vodopádom i do Zádielskej doliny. Z hradu je pekný výhľad aj na dedinku Háj, kde sa kedysi točil americký film Za nepriateľskou líniou. Príroda v okolí zrúcaniny je doslova bohatá na faunu i flóru. „Kým doteraz sme sa vždy sústredili iba na obnovu hradu, posledné roky sme si začali viac všímať, čo všetko v jeho okolí kvitne. V dôsledku oteplenia a zmeny klímy už začiatkom mája možno badať na hradnom úpätí prvú rumenicu turniansku. O tomto endemite sa dlho tradovalo, že rastie iba na Turnianskom hrade.
Pozdĺž hradnej cesty míňame aj malé drevené búdky pre spevavce, ktoré dobrovoľníci osadili na stromoch bližšie k húštine. „Snažili sa ich umiestniť tak, aby ich nerušil príval turistov, keďže na kopci je stále pohyb. Niektoré vtáky a živočíchy si svoje útočisko nachádzajú aj v dutinách a prasklinách hradných múrov, kde je vypadnutý kameň. Pre ich obnovu sa však začali z tohto miesta vytrácať. S podporou Nadácie VÚB sme na obnovenom palácovom múre vytvorili malé vletové diery, vďaka čomu v ňom znova môžu hniezdiť netopiere i dážďovníky,“ ukazuje Helena Mackovjaková.
Skupina dobrovoľníkov a nadšencov na hrade organizuje aj pravidelné brigády. „Každá pomoc sa zíde. Okrem finančnej aj manuálna. Už nám tu pomáhali aj ľudia zo zahraničia, Ukrajinci, Rusi, ba dokonca Mormóni,“ hovorí seniorka. Zdá sa, že Turniansky hrad spája ľudí naprieč národnosťami, rasami a presvedčeniami. Helena Mackovjaková priznáva, že niekedy si privstane skoro ráno, aby ešte stihla dobrovoľníkom napiecť nejaké koláče. „Neviem, prečo to robím. Hrad je moja vášeň a mám ho v srdci.
Projekt je pokračovaním série predchádzajúcich projektov. Formou dobrovoľníckych brigád za účasti aj zahraničných dobrovoľníkov by sa prednostne riešil vstup do objektu - prístupová rampa, umožňujúca bezpečné prekonanie výškového rozdielu a sanácia vstupného otvoru (západného okna). Následne by sa riešili ostatné statické poruchy - kaverny, tehlové a kamenné klenby otvorov. Na murovanie sa použije čisto vápenná malta pripravená na mieste z nehaseného vápna - tzv. horúca malta.
V roku 2015 sa práce sústredili na sanáciu budovy severného paláca, kde sa počas realizácie projektu zhotovila bezpečná a pohodlnejšia prístupová rampa z nasucho kladených kameňov a sutiny. Vďaka tomu sa do horného hradu dostanú aj starší a menej pohybliví návštevníci, ktorí doteraz museli krkolomne liezť po strmom sutinovom kuželi. Taktiež sa v interiéri paláca odstránením sutiny čiastočne vyrovnal terén, čím sa zároveň získal materiál na murovanie. Domurovali sa menšie kaverny v základoch muriva a rozpadnuté trámové kapsy, ako aj jedna strana okennej špalety, kde už ostáva dokončiť len klenbu. Najväčší objem murovania bol na vstupnom otvore po bývalom západnom okne v severnej stene. Tam sa po začistení zistila rozsiahla kaverna, doteraz ukrytá v zemi. Množstvo archeologických nálezov si vyžiadalo dohľad archeológa, čo spôsobilo zdržanie s prácami, ktoré sa mohli realizovať až po ukončení archeologického výskumu. Tento čas sme využili na vybudovanie náhradného prístupu do horného hradu z východnej strany hradu, nakoľko bolo nemožné dočasne chodiť cez severný palác. Následne sa začalo s murovaním chýbajúceho základu múru v objeme 5,7m3. Až na tomto základe sa dalo pokračovať s murovaním bočných stien otvoru. Podľa požiadaviek KPÚ BB sa najprv naznačilo zubaté ukončenie prerušeného muriva a až následne po dosiahnutí nivelety spodku bývalého okna sa začalo s rekonštrukciou jeho špaliet. I keď sa okno nestihlo dokončiť v plnom rozsahu, už teraz zabezpečuje bezpečnejší vstup do objektu. Po zimnej prestávke sa bude na jeho dokončení pracovať. Prácu nám sťažil mimoriadne suchý rok, kedy nám vyše dvoch mesiacov takmer nepršalo a tak nefungovali zberné nádrže na vodu.
Hrad Pajštún sa nachádza na západnom Slovensku a patrí k obľúbeným tipom na výlet. Ako sa k nemu dostať a stojí za to? Pri mojom štúrovaní a cestovaní po Slovensku patria aj zrúcaniny hradov k miestam, ktoré veľmi rád navštevujem. Medzi jednu z najznámejších zrúcanín na západe našej krajiny patrí bezpochyby práve Hrad Pajštún. Pôvodne patril do sústavy pohraničných hradov, ktoré v Malých Karpatoch preberali od 13. storočia funkciu ochrany severozápadných hraníc uhorského štátu.
Dostať sa k hradu je možné z viacerých strán a tak si môžeš vybrať trasu, ktorá ti najviac vyhovuje. Ja som zvolil trasu Marianka-Borinka-Pajštún. Obec Marianka je najstarším pútnickým miestom nielen na Slovensku, ale aj v celom bývalom Uhorsku. Dostať sa do Marianky môžeš autobusom alebo autom. Zaparkovať sa dá bezplatne napríklad na parkovisku kúsok nad Svätým údolím. Odtiaľ sa stačí riadiť celý čas červenou značkou. Trasa má niekoľko kilometrov, ale nejde o nič náročné. Keď som ňou prechádzal, tak som stretol naozaj len zopár ľudí.
Zrúcanina hradu sa nachádza nad obcou Borinka a veľa ľudí príde práve priamo do obce, odkiaľ sa vyberú na hrad Pajštún. V centre obce, pri kostole, je dostatok parkovacích miest a v prípade, že sa rozhodneš pre autobus, najlepšie je vystúpiť na zastávke Borinka - Obecný úrad. Z centra obce som sa vybral cestou, ktorá je kolmá k hlavnej ceste. Naďalej som sa riadil červenými značkami, ktorých je tam naozaj dosť, takže je minimálna šanca stratiť sa. Od kostola je hrad vzdialený približne 2,5 kilometra a človeku s kondičkou výstup trvá tak 45 minút. Hore ma už vítali zrúcaniny hradu uprostred lesa, ktoré vyzerajú naozaj super.
Hrad Pajštún. Magická zrúcanina gotickej stavby z 13. storočia na vápencovom brale na Záhorí
TIP NA ZÁVER: Hrad Pajštún ma veľmi dobre spracovanú históriu na webe www.pajstun.sk, ktorý spravuje OZ Pajštún. Názov webu vo mne vyvolal dojem, že sa bude web venovať priamo hradu, celá webstránka však slúži na propagáciu OZ, jeho aktivít a akcií v obci Borinka, do ktorej katastra hrad patrí ako som písal už vyššie. Jedine v časti história je naozaj komplexne popísaná história hradu.
V roku 2015 väčšinu prác na obnove Šarišského hradu realizovalo mesto Veľký Šariš v rámci programu "Zapojenie nezamestnaných do obnovy kultúrneho dedičstva". Na tejto stránke sú uvedené len správy o dianí na hrade, ako ich zaznamenali dobrovoľníci. Ďalšie informácie o projekte mesta Veľký Šariš žiadajte na stránke www.velkysaris.sk. Práce dobrovoľníkov v roku 2015 boli zamerané na druhú etapu rekonštrukcie prístavby vežovej brány - stavba oporného múru a osadenie kamenného portálu.
30. ročník silvestrovského výstupu na Šarišský hrad privítal okolo tisíc návštevníkov. Pekný počet a pekné jubileum. Opeknela aj južná časť nádvoria pred baštou č. 6. Pekný rok končí a ešte krajší je pred nami. Šesť mesiacov prác 40 nezamestnaných na hrade sa blíži ku koncu. Murárske práce sa zastavili na starej bráne, ktorá by sa budúci rok mohla dočkať konzervácie. Mestskí majstri tesári prekryli železné dvere na bašte č. 10 drevenou kamuflážou. Obmurovaný portál čaká na zazimovanie. Stojky sú ešte stále fixované o ramenát výdrevy. Vzpery uvoľníme až po vytvrdnutí malty obmurovky.
Jore a Braňo včera murovali na hradbe pri bašte 10. Dnes nám počasie veľmi neprialo, ale aj napriek dažďu sa podarilo portál osadiť. Rozmery sú navrhnuté podľa pôvodných odtlačkov na prahu. Stojky majú v priereze 35x40 cm. Pred osadením portálu staviame výdrevu. Lepšie manipuluje s ramenátmi, ktoré napokon poslúžia ako opora na fixovanie portálovej stojky. Oporný múr, o ktorý sa oprie klenba prístavby vežovej brány, je hotový. Čakáme na články portálu. Tri masívne bloky (dve stojky a jeden preklad) boli vyrezané z masívu šedého pieskovca.
Mesto Veľký Šariš pokračuje v prácach so 40-timi hradnými robotníkmi. Prechod z prachárne ku starej bráne už má po oboch stranách obnovené múry. Vnútri to vyzerá ako v pavučine z lešenia. Množstvo atrakcií a vystúpenie Adama Ďuricu, to všetko v hradnom prostredí sú lákadlá, na ktoré vsadili Horalky. Pre mesto Veľký Šariš to bol prvý klient, ktorý si prenajal hrad. Ďalší krok ku udržateľnému spôsobu starostlivosti o hrad. Mušketieri na hrade je nové podujatie v hradnom kalendári, ktoré pripravili nadšenci poznávania histórie naživo, čiže reenactment z Čiech a Slovenska.
Dnes začali konzervačné práce na opornom múre pod klenbou prístavby vežovej brány. Na starej bráne sa zachovali zvyšky drážky padajúcej mreže. Postup jej obnovy bol dnes konzultovaný s pamiatkarmi. Zaujímavý je nález vtáčích (pravdepodobne slepačích) kostí v štrbine muriva. Môže to súvisieť s poverami alebo mágiou stredovekých murárov. Rekonštrukcia hradby medzi baštami 13 a 14 je dokončená. Teraz hradní robotníci zarovnávajú terén. Najprv sa zemina presituje s vytriedením väčších nálezov. To, čo cez sito prepadne sa este skontroluhe detektorom, keďže drobné kovové časti môžu byť cenné predmety. Všetky nálezy sa umyjú, očistia a po vysušení roztriedia a zaradia do prírastkového katalógu.
Murárske práce projektu mesta Veľký Šariš sa presunuli do spojnice medzi prachárňou a starou bránou, ktorá je v hĺbke asi 5 m pod úrovňou nádvoria. Malta sa mieša na nádvorí a po lešení sa spúšťa na miesto použitia. Dnes zavítal na hrad manažérsky tím zo Sedity, ktorý pripravuje reklamnú kampaň pre populárnu oblátku Horalky. Prešli sme detaily ohľadom podujatia pre verejnosť plánovaného na koniec augusta.
Na vykopaných zvyškoch hradby 13-14 začali mestskí hradní robotníci murovať. Na tri dni prišli opäť pomôcť zahraniční dobrovoľníci, ktorých sprostredkovala mládežnícka organizácia INEX. Od začiatku mája je na hrade opäť 40 hradných robotníkov, ktorých zamestnalo na 6 mesiacov mesto Veľký Šariš vďaka programu Obnova kultúrneho dedičstva so zapojením nezamestnaných. Na mzdy mesto dostáva dotáciu z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom úradu práce. Práce začali vyčistením priekopy na západnej strane vnútorného hradu. Nový cieľový objekt je hradba medzi baštami 13 a 14. Je to jediný úsek hradby, z ktorého sa nezachovali nadzemné torzá. Zvyšky základov sú pod zemou, preto je potrebný najprv archeologický výskum, po ktorom bude celý objekt vykopaný a nadmurovaný. Cez pracovný týždeň pracujú na hrade mestskí hradní robotníci a v sobotu dobrovoľníci. Vlani boli na Zborovskom hrade, dnes prišli na Šariš. Celodiecézne stretnutie gréckokatolíckej mládeže hostil Šarišský hrad.
Štvrtý ročník úspešného podujatia Dobývanie hradu sa mohol uskutočniť vďaka obetavosti manželov Tkáčikových z iniciatívy Kulturhrad. Zavedenie lokálnej meny, nové atrakcie v nových priestoroch (na obr. v strede pracháreň), dobrá propagácia a pekný jarný deň. To všetko sa podpísalo na masovej návštevnosti podujatia. Cesta od parkoviska na hrad v dĺžke 3 km bola súvisle zaplnená (na obr. vpravo na asi 100 m dlhom úseku je 90 ľudí). Šarišský hrad opäť ukázal svoj potenciál, ale aj limity, hlavne čo sa týka parkovania.
Prvý apríl začal na hrade jarným upratovaním. Dnes dopoludnia sme umiestnili na parkovisko pod hradom kalendár hradných podujatí, ktorý bol po prvýkrát zostavený vopred na celý rok, v spolupráci s Kultúrnym informačným centrom mesta Veľký Šariš. Poobede na konala prvá schôdza hradnej rady, ktorú menoval pán primátor ako svoju poradnú skupinu. V rade sú zastúpené mesto a dobrovoľnícke združenia (na obr. Tento rok opäť ženy dostali na hrade kvet. Organizátorom druhého ročníka Medzinárodného dňa žien je združenie Strážcovia pravých pokladov storočí. Po MDŽ pre nás začína sezóna.
Dôležitou súčasťou obnovy hradnej zrúcaniny je odvedenie zrážkovej vody, ktorú tu nezachytávajú strechy a zvody. V hradbe medzi baštami 2 a 3, ktorú kompletne zakonzervovalo mesto Veľký Šariš so zapojením nezamestnaných v rokoch 2013-2014 má odvodnenie funkčné. Od začiatku roka zabezpečilo združenie Aeternitas pracovníkov na odstraňovanie náletových krovín z cesty od parkoviska po hranicu lesa.
Práce na hrade Hričov napredujú aj túto sezónu. Dobrovoľníci sa chcú zamerať najmä na zadný palác, ktorému hrozí zrútenie. Vynášanie ťažkých materiálov vysoko na hrad či murovanie je vraj pre členov združenia malina, viac im prácu komplikujú „papierovačky“. Tohtoročná murovacia sezóna sa začala na Hričove tradične na Juraja. V máji priviezli dobrovoľníci na hrad 20 ton kameňa zo starého humna, pretože po minulom roku už nebolo s čím murovať. „Tento rok je pre nás najväčšia priorita zadný palác. Dodnes sme na ňom nevykonali väčšie zásahy a jeho stav je veľmi kritický. Hrozí zrútenie dvoch okien, ktoré by sme chceli tento rok zastabilizovať a zakonzervovať. Taktiež by sme chceli pokračovať aj na rožnej veži.
Hričovský hrad je v súčasnosti zachovaný spolovice. Najmenej sa zub času podpísal na prednom a zadnom paláci. Stále viditeľné sú aj pozostatky z prednej brány, cisterny, rožnej veže, ktorú dobrovoľníci vykopali viac-menej zo zeme. Z horného paláca sa zachoval už len jeden múr a časť valnej klenby. Na hrade by návštevník márne hľadal prvú bránu, stredný palác či hradby okolo predhradia, ktoré už zanikli.
„Tak ako minulý rok, aj tento rok chceme na hrade zamestnať päť ľudí v rámci národného projektu Zapojenia nezamestnaných do obnovy kultúrneho dedičstva vrátane dvoch členov združenia. Stále nám však chýbajú dvaja ľudia. Najväčší problém tohto projektu sú povinné ukazovatele, ktoré dostávame každý rok. Nesmieme na hrade zamestnať človeka, ktorý sa už v minulosti cez tento projekt zamestnal. Takto prichádzame o ľudí, ktorí už sú do práce na hrade zaučení a majú záujem opäť sa zamestnať. Žiaľ, byrokracia býva v prípade záchrany takýchto objektov najväčší problém. „Najviac zaťažujúce je práve to more „papierovačiek“. Odrobím na hrade osem hodín a následne do noci riešim papiere, podpisy a podobne.
V uplynulých dňoch sa dobrovoľníkom podarilo v zadnom paláci postaviť lešenie. Môžu sa teda pustiť do konzervácie ohrozených okien. Práce na hrade financujú najmä z finančných darov rôznych nadácií, súkromných spoločností a jednotlivcov. V tomto roku sa im podarilo získať podporu aj od ministerstva kultúry. Sumu 12-tisíc eur prerozdelia na murárske práce, archeologický výskum, kamenné články, elektrocentrálu a iné potrebné veci. „Postupne by sme chceli celý objekt archeologicky preskúmať. Toto je práca ešte tak na 15 - 20 rokov. Môj sen je niekedy plochou strechou prestrešiť objekt zadného paláca a v prednom paláci prekryť vežu klenbou a urobiť tam vyhliadkovú terasu pre ľudí. Jedným z plánov je vytvoriť v obci expozíciu o hrade Hričov. Plány sa však neustále menia a v budúcnosti to bude hlavne všetko záležať od početnosti aktívnych členov združenia.
Pre Jozefa Mihálika je obnova hradu nielen práca, ale najmä záľuba. „Všetok svoj čas venujem hradu. Cítim niekde v sebe také poslanie a túžbu dokončiť to, čo sme začali. Je to taký pocit vnútornej spokojnosti zanechať po sebe niečo zmysluplné a ukázať aj iným, že sa dá robiť aj niečo také, čo sa zdá byť až nemožné. Veľakrát mám chuť dať si od toho oddych, ale následne si uvedomím, že sa toho neviem vzdať, a tak ideme ďalej z roka na rok,“ dodal na záver.
Pri stavbe moderných domov, najmä s dôrazom na energetickú efektívnosť a trvanlivosť, hrá kľúčovú úlohu správne prevedenie obvodového muriva. Existuje viacero overených technológií, ktoré sa snažia eliminovať tepelné mosty a zabezpečiť optimálne tepelno-izolačné vlastnosti konštrukcie. Jednou z takýchto metód je kombinácia murovania obvodových stien s kamenivom a následnou tehlovou obstavbou. Táto metóma, ak je správne realizovaná, môže priniesť vynikajúce výsledky. Avšak, ako pri každom stavebnom procese, aj tu existujú potenciálne chyby, ktoré môžu znížiť celkovú kvalitu stavby. V tomto článku sa zameriame na špecifické aspekty tejto techniky, pričom sa dotkneme aj problematiky správneho ukladania stavebných prekladov, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou každého murovaného otvoru.
Kamenivové Jadro ako Základ Obvodového Muriva
V piatom diele nášho seriálu o najčastejších omyloch murárov sme sa venovali prekladom. Dnes sa však pozrime na širší kontext stavby obvodových stien. Pri metóde murovania obvodových stien s kamenivom a tehlovou obstavbou sa najprv vytvorí nosné jadro z kameniva. Tento materiál, často drvený kameň, štrk alebo iné vhodné kamenivo, sa uklada do vopred pripraveného debnenia. Cieľom je vytvoriť pevný a stabilný základ pre ďalšie vrstvy muriva. Dôležité je zabezpečiť rovnomerné zhutnenie kameniva, aby sa predišlo neskoršiemu sadaniu konštrukcie.
Po vytvorení kamenivového jadra nasleduje vrstva tehlovej obstavby. Táto vrstva slúži nielen ako estetický prvok, ale predovšetkým ako nosná konštrukcia, na ktorú sa následne aplikuje tepelná izolácia a finálna povrchová úprava. Použitie tehál v obvodovom murive má svoje nesporné výhody. Tehly sú tradičný stavebný materiál s dobrou pevnosťou, mrazuvzdornosťou a nízkou tepelnou vodivosťou. Ich murovanie si vyžaduje precíznosť a dodržiavanie technologických postupov, aby sa dosiahla požadovaná kvalita stavby.
Riešenie Tepelných Mostov: Kľúč k Energetickej Efektívnosti
Jedným z hlavných cieľov moderného stavebníctva je minimalizácia tepelných mostov. Tepelné mosty sú miesta v obvodovom plášti budovy, kde dochádza k zvýšenému úniku tepla. Pri stavbe obvodových stien s kamenivom a tehlovou obstavbou je nevyhnutné venovať osobitnú pozornosť eliminácii týchto mostov.
Jedným z najčastejších tepelných mostov vzniká v mieste kontaktu rôznych materiálov, ktoré majú odlišné tepelno-izolačné vlastnosti. V prípade kamenivového jadra a tehlového muriva je dôležité zabezpečiť dostatočnú hrúbku tepelnej izolácie medzi týmito dvoma vrstvami. Táto izolácia by mala byť kontinuálna a bez prerušení, aby efektívne bránila prenikaniu chladu do interiéru a úniku tepla von.
Ďalším kritickým miestom, kde sa často vyskytujú tepelné mosty, sú stavebné preklady. Preklady sú konštrukčné prvky, ktoré prekrývajú stavebné otvory, ako sú okná a dvere. Ak nie sú správne navrhnuté a osadené, môžu predstavovať významný zdroj tepelných strát. V obvodovom murive je preto nevyhnutné kombinovať preklady s tepelnou izoláciou, aby sa eliminovali tepelné mosty. Ideálne je, ak má preklad pohľadovú stenu v tehlovom vyhotovení a môže slúžiť ako podklad pod omietku.
Stavebné Preklady: Dôležité Konštrukčné Prvky a Časté Chyby
Preklady, nazývané aj nadpražie, sú horizontálne nosné alebo nenosné prvky muriva nad stavebnými otvormi. Ich správne osadenie je zásadné pre statickú integritu budovy a pre minimalizáciu tepelných mostov. Na trhu existuje viacero typov stavebných prekladov, z ktorých každý má svoje špecifické vlastnosti a spôsoby použitia.
Typy stavebných prekladov:
- Ploché keramické preklady: Tieto preklady sú pomerne štíhle a samy o sebe sú nenosné. Často sa používajú ako tzv. spriahnuté preklady, ktoré pozostávajú z dvoch častí. Ich primárnou funkciou je vytvoriť hladký povrch nad otvorom, na ktorý sa následne aplikuje ďalšia konštrukcia.
- Nosné stavebné preklady: Tieto konštrukcie sú po osadení do cementovej malty plne staticky únosné. Dokážu preniesť zaťaženie z nadložného muriva na oporné múry. V obvodovom murive je ich nevyhnutné kombinovať s tepelnou izoláciou na elimináciu tepelných mostov. Ideálne je, ak majú pohľadovú tehlovú stenu a môžu slúžiť ako podklad pod omietku.
- Vysoké preklady: Tieto preklady sú zvyčajne na výšku tehly a ukladajú sa vždy nastojato. Ich počet závisí od hrúbky steny a zaťaženia. Hodí sa na preklenutie otvorov v obvodových stenách, kde sa základné výšky, ako je výška parapetu a výška okenného otvoru, navrhujú ako násobky výšky tehál. Na obvodové murivo sa osadí jeden preklad z exteriérovej strany a tri preklady z interiéru.
Najčastejšie chyby pri osadzovaní prekladov:
- Nesprávne uloženie: Vysoký preklad by mal vždy ležať na svojej užšej strane (nastojato), nie na širšej (naplocho). Uloženie naplocho znižuje jeho nosnosť a môže viesť k jeho poškodeniu.
- Nedostatočné premaltovanie škár: Zvislé škáry medzi tehlami nad prekladom by mali byť premaltované, aby sa vytvorila súvislá tlaková zóna. Toto zabezpečuje správne rozloženie zaťaženia a predchádza vzniku trhlín.
- "Levitujúce" preklady: Najzávažnejšou chybou je uloženie prekladu bez dostatočnej opory. Murár niekedy improvizuje s nasucho uloženými kusmi materiálu alebo necháva preklad ležať len na malých častiach, čím vzniká nebezpečná situácia. Preklad musí spočívať na pevnom a stabilnom podklade, v maltovom lôžku.
- Použitie nevhodných materiálov: Niekedy sa ako preklad použije oceľový I-profil. Hoci to nie je vždy nesprávne, realizácia musí byť precízna. Nevhodné sú aj krátke preklady, ktoré nemajú dostatočnú úložnú dĺžku, najmä pri dodatočne domurovaných osteniach. Preklad musí presahovať okraj otvoru na každej strane o predpísanú dĺžku, aby sa zaťaženie správne prenieslo na murivo.
- Chýbajúca projektová dokumentácia: Zdá sa, že na Slovensku mnohí murári stavajú bez projektovej dokumentácie, čo vedie k improvizáciám a chybám. Projektová dokumentácia by mala jasne definovať typ, rozmery a spôsob osadenia prekladov.
Správne Vyhotovenie Stavebného Prekladu: Príklad Precíznosti
Našťastie, existujú aj príklady precízneho a správneho vyhotovenia stavebných prekladov. Pri montáži kompletného prekladu s použitím prefabrikovaných prvkov je dôležité dodržiavať pokyny výrobcu a technologické postupy.
Vysoké preklady sa ukladajú nastojato, v maltovom lôžku na celých tehlách. Dôležitá je dostatočná úložná dĺžka prekladu na oboch stranách otvoru. Celkový pohľad na správne a precízne zhotovený vysoký preklad ukazuje, že konštrukcia je pevná, stabilná a bez viditeľných defektov. Tento prístup zabezpečuje nielen statickú spoľahlivosť, ale aj minimalizuje tepelné mosty a prispieva k celkovej kvalite stavby.
Historický Kontext a Vývoj Stavebných Techník
Problematika stavebných konštrukcií a ich správneho prevedenia nie je nová. História osídlenia obce Veľká Lehota, ktorá sa nachádza v banskobystrickom kraji, nám ukazuje, ako sa menili stavebné techniky a životná úroveň obyvateľov v priebehu storočí.
Obec, založená pravdepodobne v dobe Matúša Čáka, má písomné zmienky už z roku 1345. Počas stáročí sa obyvatelia živili poľnohospodárstvom, chovom dobytka a remeslami. Životná úroveň bola často nízka, čo sa odrazilo aj na primitívnom bývaní a stavebných postupoch. Napríklad, slama sa používala na pokrytie rodinných domov a hospodárskych budov, zemiaky boli hlavným zdrojom obživy a obilie sa mlelo v mažiaroch.
V období po prvej svetovej vojne bola životná úroveň obyvateľov Veľkej Lehoty veľmi nízka. Chotár bol zväčša neúrodný, zalesnený nežiaducim porastom. Obyvatelia sa živili tým, čo si dorobili na svojich málo úrodných políčkach. Obilie, ako jačmeň a raž, sa roztĺkalo v mažiaroch, múka sa preosievala a piekol sa domáci chlieb. Ženy sa starali o deti a domácnosť, zabezpečovali krmivo pre dobytok. Obilie z malých políčok často nestačilo pokryť potreby domácnosti, preto občania odchádzali zarobiť na žatvu do "dolniak" - oblastí s úrodnejšou pôdou. Gazdovia si vyberali žencov po bohoslužbách, často podľa skromného oblečenia. Za sľúbenú žatvu museli ženci dopredu odrobiť dva dni kosenia ďateliny a mládze. Strava u väčšiny gazdov bola zlá.
Doma vyrobené mliečne výrobky sa predávali na trhu v Novej Bani, vzdialenej 8 km od obce. Gazdiná sa vracala z trhu hladná, aby ušetrila peniaze pre domácnosť. V roku 1932 bola postavená budova terajšieho OcÚ za "žobračenky" - poukážky na jedlo. Richtár Tomáš Šmondrk, narodený v roku 1894, riadil obec. Občania pracujúci na stavbe dostali ako odmenu žobračenku. Budova mala jednu väčšiu kanceláriu na úradovanie, nazývanú "vadiareň", pretože sa tam často schádzala obecná rada a dochádzalo k hádkam. Obecná agenda bola uložená v truhlici u richtára, ktorý mal aj obecnú pečiatku a bakuľu, ktorá slúžila ako symbol autority.
V roku 1933 obec navštívila dcéra prezidenta Alica Masaryková. Tieto historické udalosti nám ukazujú, aké náročné boli podmienky pre život a aký vývoj prešli stavebné techniky a celková infraštruktúra. Dnešné moderné stavebné postupy, vrátane správneho murovania a aplikácie tepelnej izolácie, sú výsledkom dlhoročného vývoja a snahy o dosiahnutie vyššej kvality bývania a energetickej efektívnosti.