Sálavé teplo z kachľovej pece je nenapodobiteľné. Priestoru dáva jedinečnú atmosféru. Samotná pec je častokrát dominantou interiéru a stáva sa neodmysliteľnou súčasťou domácností, ktorých majitelia preferujú vykurovanie drevom. Ak kúrime kachľovou pecou, je dôležité uvedomiť si, že ide o masívne vykurovacie zariadenie, ktoré absorbuje, akumuluje a následne vyžaruje teplo. Na projektovanie a stavbu pece je potrebný odborník. S modernou dobou a rozvojom technológií sa objavili tesniace a škárovacie materiály na akrylátovej báze. Aké sú možnosti pri budovaní nových pecí, na čo všetko treba myslieť a či to zvládneme aj svojpomocne, sa dozviete v tomto článku.
Návrh a plánovanie kachľovej pece
Na projektovanie a stavbu pece je potrebný odborník. To zvyšuje pravdepodobnosť, že budete s výsledkom spokojní. Najstaršou bežne u nás zachovanou izbovou kachľovou pecou je ťahová pec štíhleho tvaru so zväčša obdĺžnikovým prierezom. Dosahuje výšku 200 až 220 cm. Uvedená pec je postavená z tehál, ale vo vnútri, kde vidíte ťahy, je použitý systém platiaci aj pri stavbe kachľových pecí, prakticky je to skoro to isté. Tieto ťahy sú zaužívané ako v Nemecku, v Rakúsku, tak i u nás, v Poľsku, Rusku, Ukrajine.
Voľba materiálov: Tradičné vs. moderné prístupy
Často sa stretávame s požiadavkou postaviť „hlinenú pec, akú mala babka v chalupe“, na ktorej sa dalo variť, spávať a ktorá vykúrila celý dom. Pokiaľ by sa však mala použiť na stavbu pece len hlina a nepálené tehly, je to v dnešnej dobe nesplniteľná úloha. Obyvatelia týchto starých domčekov mali iné požiadavky na komfort ako dnes. Domy boli malé a pecou sa vykurovala len jedna izba, oheň sa udržiaval takmer celý deň (aj kvôli vareniu) a rátalo sa s každoročným vymazávaním / opravou pece. Samozrejmé boli aj veľké tepelné straty pri neefektívnom spaľovaní dreva, keď veľa tepla vyšlo von komínom.
Tieto moderné požiadavky je možné splniť len v kombinácii s dnes už dostupnými a odolnejšími materiálmi (napr. šamot), ktoré majú lepšiu pevnosť, tepelnú vodivosť a odolnosť voči spalinám. Používajú sa hlavne na stavbu vnútornej časti pece - na ohnisko a spalinové ťahy. Tým sa predĺži predovšetkým životnosť pece, je možné urobiť zložitejšie konštrukčné riešenia vnútornej časti pece a tým zvýšiť jej efektivitu.
Hlina má však stále svoje miesto pri stavbe pecí. Je to ľahko dostupný materiál, ktorý má aj s minimálnymi energetickými vstupmi na spracovanie výborné vlastnosti. V súčasnosti sa hlina a hlinené tehly (nevypálené) môžu použiť do vonkajšieho plášťa - tehly spájané hlinenou maltou, ako akumulačný materiál (najviac sa využijú pri stavbe vonkajšieho plášťa ťažkých pecí, ako je napr. fínska pec) a hlina ako omietka (na všetkých typoch murovaných pecí aj šporákov). Pec teda vyzerá ako hlinená, ale vnútro má zo šamotových tehál či platní. Štandardne sa šamotové tehly spájajú kachliarskymi lepidlami na báze cementu, ale je možné ich spájať tiež hlinenou maltou, modernými výrobcami nazývanou ako „lepidlo s keramickou väzbou“. Pri takomto murovaní na hlinu sa odporúča tieto tehly „sponovať / kramlovať“ - spájať navzájom drôtenými sponami, čo však vyžaduje do tehál navŕtať na každú sponu dierku.
Povrch hlinou omietanej pece síce nie je umývateľný ako pri kachliciach, ale to je snáď jediná nevýhoda tohto materiálu, všetky ostatné požiadavky spĺňa. Na potrebných miestach však nie je problém na hlinenú omietku nalepiť umývateľné časti z keramiky a aj tento problém je vyriešený.
Hlinená omietka a malta, používaná na peciach, sa vyrobí rovnako, ako bežné hlinené omietky. Nie je to teda čistý íl - ten by po vyschnutí veľmi popraskal, ale zmes ílu a piesku. To, v akom pomere, je potrebné si vyskúšať. Jednoducho si urobíme vzorky na stenu s rôznymi pomermi piesku. Pomer, pri ktorom sa už praskliny nevytvárajú, je najvhodnejší. Takto vieme použiť aj íl, ktorý máme na záhrade, napr. po vykopaní základov alebo jazierka (íl je vrstva pod ornicou, v každej lokalite je v rôznej hĺbke a aj obsah piesku je rôzny, preto treba robiť vzorky a piesok prípadne pridať…). Zdrojom ílu môžu byť aj nepálené tehly, ktoré sa nechajú rozpustiť vo vode a opäť sa k nim pridá potrebné množstvo piesku. Z takejto „domácej hliny“ je možné si pec nielen omietnuť, ale aj vytvoriť na nej reliéf / dekoráciu, prípadne na ňu nalepiť mozaiku. V súčasnosti je možné si hotové vrchné omietkové zmesi vo viacerých odtieňoch aj kúpiť.
Ak by sme predsa len chceli pec postaviť len z miestnych materiálov, bolo by dobré poobzerať sa aspoň po starých pálených tehlách, z ktorých by sa vymurovalo vnútro pece. Odporúčam vybrať do exponovaných častí pece „zvonivky“ - po jemnom poklopaní na tehlu kladivkom by mal znieť ostrý zvuk, nie dutý. Ak by sa niekto chcel pustiť do stavania pece svojpomocne, treba myslieť predovšetkým na bezpečnosť, lebo ako je známe, oheň je dobrý sluha a zlý pán. Aspoň hrubú stavbu pece je dobré nechať na kachliara, hlinené omietky a dekorácie si však kľudne môže užiť aj celá rodina.
Stavba kachľovej pece krok za krokom
Základ pece
Pec staviame na základovú železobetónovú platňu. Platňa zároveň tvorí nehorľavú izolujúcu podložku (vyžadujú ju predpisy), ktorá presahuje pôdorys pece na jej prikladacej strane najmenej o 300 mm a na ostatných stranách najmenej o 150 mm. Pec musíme umiestniť tak, aby bola v miestach nad kúreniskom alebo nad strednou rímsou vzdialená od steny najmenej 10, najviac však 15 cm.
Kachle začneme skladať až po tom, čo rozdelíme ich jednotlivé typy takto: kachle základu (sokla), rímsové kachle a kachle na vrchné uzavretie vrátane kachieľ koruny. Na spodnú časť patria vždy veľkorozmerové kachle. Kachle tmavšej farby sa vždy dávali na spodnú časť a svetlejšie kachle na vrchnú časť pece. Základným vodidlom môžu byť aj fotografie.
Celkom naspodku pri dlážke však začíname stavať rozšírenú základnú časť z kachieľ asi o tretinu menších, ako sú ostatné kachle. Najprv zložíme na dlážke rámik z latovky, ktorý pevne zakotvíme, a do jeho vnútra staviame kachle. Pripravíme si rozpery z lát, ktorými rozoprieme vrchnú časť kachieľ.
Popolníková šachta a ohnisko
Základ pece okolo kúreniska pri najstarších typoch ťahových pecí je vytvorený z veľkých kachieľ vysokých 60 až 80 cm, pri mladších sú to dva rady kachlí s výškou po 40 cm. Popolníkovú šachtu vymurujeme plnými tehlami ukladanými do peciarskej hliny (hlinu nenahradí malta, lebo neodoláva vyšším teplotám). Dno zhotovíme zo šamotových plátkov 25 × 12,2 cm alebo z kvalitných bobrových škridiel položených naplocho do hliny. To isté platí o stenách popolníkovej šachty.
Veľkosť popolníka vyberáme podľa veľkosti roštu, ktorý má rozmery približne 18 × 29 cm. Popolník musí byť na každej strane o 2 cm širší a o 3 cm dlhší ako rošt a má mať zošikmenú zadnú stenu. Rozmery musíme upraviť podľa skutočného priestoru vrátane zabudovaných dvierok. Závisí to od typu ohniska - s rovinným roštom alebo násypné (polonásypné).
V prípade ohniska s rovinným roštom ohniskovú časť postavíme podľa fotografických záznamov a náčrtov pôvodnej pece. Výmurovku zhotovíme zo šamotových tehál alebo plátkov a peciarskej hliny. Steny vnútri ohniska obmurujeme plátkami šamotu 25 × 12 × 4 cm. Šamotové tehly v ohnisku spájame šamotovou vymazávacou hmotou, ktorú kúpime už pripravenú. Držiaky - pätky dvierok - chránime pred prílišným žiarom šamotovými plátkami hrubými 2,2 cm. Steny ohniska musíme smerom k roštu mierne zošikmiť, aby sa palivo a popol zosúvali na rošt a nepripekali sa na steny. Rošt položíme na obyčajné tehly alebo na šamotové tehly, aby bol najmenej 8 cm od predného okraja dvierok na prikladanie a smeroval mierne šikmo dozadu, aby palivo pri prikladaní nevypadávalo. Ďalšiu vrstvu výmurovky zhotovíme zo šamotových tehál alebo plátkov a peciarskej hliny.
Kto chce v peci kúriť prevažne uhlím, môže si upraviť ohnisko ako polonásypné alebo násypné. Uhlie však dosahuje vyššiu teplotu ako drevo a pec bude treba častejšie opravovať. Ohnisko sa nedá upraviť v peci, ktorej ohnisková časť je postavená z veľkorozmerných kachieľ. Pri prestavbe starších typov pecí stačí zameniť dvierkové kachle s kachľami vyššieho radu.
Výhodnejšie ako polonásypné je vytvoriť násypné ohnisko. Základom je iné umiestnenie roštu, výmurovky a dvierok na prikladanie. Rozmernejšie dvierka na prikladanie, umiestnené pôvodne hore, budú teraz v spodnej časti pece. Do menších popolníkových dvierok sa bude prikladať. Rošt umiestnime asi uprostred nových spodných dvierok, ktorých svetlosť by mala byť aspoň 220 × 200 mm. Z tohto dôvodu nainštalujeme do nich prednú liatinovú prekážku proti vypadávaniu paliva. Túto prekážku vytvoríme zo šamotových tehál alebo plátkov. Ak treba, medzi šachtu ohniska a kachle vložíme do výplňovej šamotovej hmoty šamotové plátky. Do pece s násypným kúreniskom vložíme aj zvratný ťah, ktorý chráni vnútro pece nad ohniskom pred žiarom. Pod novými vrchnými dvierkami na prikladanie vytvoríme zvnútra mierne zošikmenú plochu, po ktorej sa uhlie zosúva do šachty. Palivový rošt je uložený len o niečo nižšie, ako je spodný okraj dvierok na prikladanie. Vytvoríme ho v peci, ktorej ohnisková časť je postavená z dvoch radov kachlieľ bežných rozmerov a ktorej vnútorná výška odo dna priestoru na popolník je len 45 cm.
Stavba spalinových ťahov a telies pece
Stavbu spodných kúreniskových radov kachieľ zakončuje na takzvaných plzenkách rímsa, v ktorej sa pec zužuje. Zúženie je zabezpečené osobitným radom rímsových kachieľ s tretinovou výškou kachieľ použitých na stavbu pece. Nad ohniskovou vrstvou ťahových pecí a plzeniek sa začína časť pece, ktorá odovzdáva vytvorené teplo a odvádza dymové spaliny. Spaliny odovzdávajú teplo stenám pece. Na dobrý ťah treba pri stavbe všetky miesta vnútri pece starostlivo začistiť peciarskou hlinou a uhladiť štetcom dostratena.
Vhodné je vytvoriť priezor z dvoch rohových kachieľ. Na spodnej strane ho uzavrieme rovnou kachľou. Kachle priezorov sa vypĺňajú ako ostatné kachle. Priezor staviame súčasne s tým radom kachieľ, v ktorom je umiestnený. Kachle v prvom rade nad kúreniskovou časťou pece starostlivo vyplníme peciarskou hlinou a vloženými časťami strešných škridiel, všetko zakryjeme peciarskou hlinou a dobre uhladíme.
V ďalšom rade kachieľ musí byť aj čistiaci otvor. Pôvodné otvory na čistenie boli zakryté keramickými zátkami - kolieskami, neskôr sa zatvárali plechovými dvierkami. Kolieska osadíme do otvoru, ktorý v kachli vyvŕtame alebo vysekáme, a okraje starostlivo uhladíme. Okolie otvoru pred osadením krycieho kolieska pretrieme pačokom (riedkou kašou) z tehliarskej hliny, na navlhčené krycie koliesko nanesieme peciarsku hlinu a opatrným vtláčaním s miernym pootáčaním ho vsadíme do pripraveného otvoru v kachli. Potom staviame rad s druhým priezorom. Od tohto priezoru možno kachle vypĺňať menej a dosiahnuť tak rýchlejšie zohriatie pece. Navlhčenú a odkvapkanú kachľu pretrieme pačokom a necháme obschnúť, aby materiál dobre prilipol, a potom vnútorný priestor vyplníme vrstvou peciarskej hliny hrubou iba 5 mm. Priestory v mieste dotyku kachieľ aj medzi rebrami dôkladne vyplníme peciarskou hlinou a odštiepkami škridiel alebo pásikmi narezanými zo škridiel.
Takto pokračujeme v stavbe vrchnej časti pece. Staviame vždy jeden rad kachieľ s priezorom, ďalší potom s čistiacim otvorom. Pred vyústením do dymovej rúry vytvoríme vnútri pece v príslušnom rade kachieľ priehradku, ktorá predĺži cestu spalín do komína.
Tu vidieť pec z pohľadu predného, ako i rezov, kde vedľa sú čítané rady tehál. Uvedené ťahy sa vytvárajú touto šachovitou stavbou.
Pripojenie na komín a finálna úprava
Klasické dymové rúry mali štvorcový priemer a boli zhotovené z rovnakého materiálu ako kachle. Novšie keramické rúry majú 400 až 600 mm s vonkajšími rozmermi 150 až 180 mm a s vnútornou svetlosťou od 120 × 120 mm do 150 × 150 mm. Vhodnou náhradou je dymová rúra z oceľového plechu hrubého aspoň 1 mm alebo z plechu z nehrdzavejúcej ocele. Keďže sopúchový otvor je kruhový a dodávané rúry sú hranaté, pripojenie novej okrúhlej rúry dymovodu do pece je ťažké, lebo málokomu sa podarí vyrezať kruhový otvor do kachieľ. Peciarska hlina sa na vyplnenie nehodí, lebo po vypálení vypadáva. Vzniknutými štrbinami potom pec nasáva falošný vzduch a, naopak, do miestnosti môže vnikať oxid uhoľnatý. Dymovú rúru osadíme s malým presahom (5 až 7 cm) do kachle a vedieme mierne šikmo (5 až 10 °) nahor do sopúcha.
Príklop - vrchnák pece je z hladkých rímsových kachieľ vysokých 70 až 120 mm. Pôvodné príklopové kachle sú zväčša poškodené. Nahradiť ich môžeme menšími základnými kachľami tak, že ich uložíme do peciarskej hliny podloženej hrubšou šamotovou doskou (3 až 7 cm). Na ne položíme upravené škridly a všetko zatrieme peciarskou hlinou.
Ak má pec korunu (ozdobnú hornú časť), musíme ju zložiť pred osadením príklopu. Postupne osadzujeme dve protiľahlé korunové kachle na kratšej strane pece a postupne ich zväzujeme ležatými drôtmi s priemerom 2,5 mm. Na túto prácu potrebujeme najmenej dvoch pomocníkov, ktorí budú po celý čas kachle pridržiavať. Potom vytvoríme príklop pece a uložíme ho. Zostáva už len kachle zvonka vyškárovať.
TIMELAPSE: Tradičný kachľový sporák na varenie & pečenie - Dobrý kachliar - Pece na celý život
Uvedenie kachľovej pece do prevádzky a správna obsluha
Sušenie a prvé zakúrenie
Pri stavbe kachľových pecí sa spotrebuje obrovské množstvo vody, ktorá sa musí z telesa pece vypariť! To sa deje dvomi spôsobmi, jednak sa odparuje cez povrch kachlíc a škár, ale takto by to trvalo veľmi dlho! Druhým spôsobom je odparovanie prostredníctvom prievanu, ktorý vytvoríme v peci. V tomto prípade nemusíme urobiť nič iné, iba počkať, kým prievan úplne vysuší našu kachľovú pec. Tento proces trvá približne 3-4 týždne.
Za týchto podmienok by sa malo uplatniť tzv. sušenie ohrevom. Po tom, ako sa pec dokončí, by sa mala po dobu asi dvoch týždňov postupne vysúšať. Pri tomto postupe raz denne spálime v peci malé množstvo dreva najlepšie tak, že dvierka necháme mierne pootvorené, aby vznikajúca para mohla bezpečne unikať z čerstvo postavenej pece! Počas sušenia sa voda z telesa pece odparuje aj cez povrch kachlíc. To môže mať za následok usadzovanie prachu na povrchu pece.
Osobne, vždy (pokiaľ nie je leto), po dokončení diela spolu so zákazníkom dielo odskúšam, ukážem mu koľko dreva jeho kachľová pec potrebuje, ako drevo prikladať, ako piecku čistiť a pod. Na to, aby ste vedeli, aké množstvo dreva môžete spáliť od 1. do 15. dňa, vám môžu pomôcť priložené fotografie.
Optimálne kúrenie a prívod vzduchu
Pred zakúrením vyčistite rošt, odstráňte popol, vyvetrajte a v prípade potreby rozohrejte komín. Počas používania kachľovej pece, resp. počas kúrenia musia byť dvierka na popol (ak sú namontované) úplne otvorené. Je to potrebné na zabezpečenie dobrého ťahu. Ak je pec postavená bez dvierok na popol a roštu (vhodné len na spaľovanie dreva), nechajte dvierka pootvorené aspoň na 2 cm. Nemusíte sa báť, dobre postavená piecka nebude dymiť cez dvierka. Nestačí otvoriť iba ventily na prívod vzduchu.
Ak majú okná vzduchotesnú konštrukciu, nastavte ich do polohy vetrania alebo nechajte okno mierne pootvorené, aby ste tak zabezpečili prívod spaľovacieho vzduchu (ak nie je zabezpečený prívod vzduchu z exteriéru, pec bude odsávať vzduch na spaľovanie z obytného priestoru). Nepodceňujte množstvo potrebného vzduchu! Na spálenie 1 kg suchého dreva potrebujete 12,4 m3 vzduchu. Pri priemerne veľkej peci potrebujete na jeden cyklus kúrenia 136 m3 vzduchu, čo predstavuje celkový objem vzduchu v miestnosti s podlahovou plochou 50 m2! Nahriatie kachľovej pece trvá približne 70 - 75 minút. Je to čas potrebný na to, aby drevo naukladané do ohniska zhorelo.
Voľba paliva a dávkovanie dreva
Ako palivo sa môže používať len suché drevo. Suché palivové drevo je definované ako palivové drevo s obsahom vlhkosti nižším ako 15 %. Tú je potrebné skontrolovať pomocou merača vlhkosti, ktorý je k dispozícii v internetových obchodoch za 20-25 EUR. S tvrdým palivovým drevom, ktoré bolo vopred naštiepané a 1,5 roka sušené pod strechou, určite nebude problém. Drevo s vlhkosťou vyššou ako 15 % už nie je vhodné.
Energia uvoľnená pri horení sa znižuje o -1 % na každých +1 % vlhkosti. Ak je vlhkosť palivového dreva 20 %, dostanete o 5 % nižšiu výhrevnosť (20 % - 15 % = 5 %) v porovnaní so suchým palivovým drevom. Vlhkosť čerstvo vyťaženého dreva je 60-70 %!
Nižšie uvedená tabuľka sumarizuje vzťah medzi vlhkosťou dreva a jeho výhrevnosťou.
| Vlhkosť palivového dreva | Zníženie výhrevnosti (oproti suchému drevu <15%) |
|---|---|
| pod 15 % | 0 % |
| 20 % | 5 % |
| 60-70 % (čerstvo vyťažené) | 45-55 % |
Ak vychádzame z rozmerov priemerného ohniska, ktoré je 26 cm široké, 44 cm hlboké a 55 cm vysoké, maximálne množstvo dreva, ktoré možno naraz vložiť, je 11 kg (26 cm x 44 cm = 1144 cm2, čo zodpovedá približne 11,4 kg dreva). Pokiaľ je vaše ohnisko menšie, môžete použiť úmerne menej dreva, ak je väčšie, môžete priložiť úmerne viac. Je však dôležité, aby sme začali s malým množstvom dreva a jeho objem navyšujeme postupne.
Uzavretie pece a prevencia výbuchov
Keď oheň dohorel a v ohnisku už vidíme len žeravé uhlíky bez plameňa, musíme uzavrieť všetky dvierka a otvory na prívod vzduchu. Ak kachľovú pec správne neuzavrieme, teplo bude unikať komínom a pec vychladne oveľa skôr. Po ukončení kúrenia musíme pri uzatváraní kachľovej pece postupovať veľmi obozretne. Základným pravidlom je, že pec by ste mali uzavrieť až vtedy, keď drevo úplne zhorí a v ohnisku sa nachádza len tlejúca pahreba. Aj posledných pár uhlíkov treba skontrolovať pohrabáčom.
Dôležité to je z toho dôvodu, lebo v predčasne uzavretom ohnisku kachľovej pece zostávajúci horľavý materiál nezhorí, ale rozkladá sa pomaly v prostredí s nedostatkom kyslíka, čím sa ohnisko a ťahy plnia horľavými plynmi. Akonáhle sa tieto nespálené plyny dostanú do kontaktu so vzduchom, vzplanú a vybuchnú. Áno, výbuch! Tento výbuch je niekedy takého rozsahu, že spôsobí úplné poškodenie kachľovej pece, jej rozbitie, prasknutie, čo spôsobí nemalé zdesenie a niekedy aj vážne zranenia. Existujú prípady, keď výbuch plynu nadvihne len príklop, ale sú aj také, keď sa roztrhne celé teleso kachľovej pece. Výbuchy môže spôsobiť aj vykurovanie orechovými, mandľovými škrupinami alebo plastovými materiálmi, ktoré taktiež spôsobujú nadmernú tvorbu plynov.
Čistenie a údržba
Vonkajší povrch kachľovej pece vždy čistime suchou, mäkkou handrou alebo mäkkou kefou. Na leštenie alebo čistenie kachlíc nepoužívajme mastné alebo olejové čistiace prostriedky, čistiace prostriedky na nábytok a pod., dokonca ani obyčajnú vlhkú handru! Z pece bez roštu stačí popol odstraňovať 2-3 krát mesačne. Polená potrebné na ďalší cyklus kúrenia môže byť výhodné položiť 3-5 cm hrubú vrstvu popola. Pec nie je vhodná na spaľovanie odpadu!
Časom a používaním môže začať škárovacia hmota vypadávať zo škár kachľovej pece a zvyčajne k tomu aj dochádza. Ide o celkom prirodzený proces, keďže každý cyklus kúrenia vystavuje pec veľkým tepelným výkyvom, ktoré spôsobujú rozťahovanie sa a zmršťovanie konštrukcie. Tieto pravidelné pohyby časom spôsobujú prirodzené vypadávanie škárovacej hmoty.
Ak pec dymí, aj keď je horúca, miestami presakuje dym aj po jej rozohriatí a horenie v ohnisku je slabé, potom je pravdepodobné, že popol sa usadil v záhyboch vnútorných ťahov a spôsobil ich upchatie. V takom prípade je potrebné pec vyčistiť (odstrániť sadze).
Riešenie problémov s ťahom
Kúrenie v peci je náročné najmä v jesennom počasí, kedy často dochádza k dymeniu kachľových pecí. To znamená, že po zakúrení prúdi časť produktov spaľovania cez dvierka späť do obytného priestoru. Deje sa to preto, lebo pec a komín ešte nedosiahli potrebnú prevádzkovú teplotu. V ideálnom prípade je teplota spalín v komíne oveľa vyššia ako teplota okolitého vzduchu, a preto je ich hustota nižšia ako hustota okolitého vzduchu. Vyšší tlak (chladnejšieho) vzduchu mimo komína „pretláča“ objem spaľovacieho vzduchu cez ohnisko a komín do okolia. Tento proces sa nazýva komínový efekt alebo prirodzený ťah.
V takomto prípade by sa najprv mal rozohriať komín tak, že otvoríme dvierka na čistenie komína a v priestore za nimi spálime dostatočné množstvo papiera, čím sa spustí ťah. Pri príležitostnom používaní (napr. v rekreačných domoch) však môže byť potrebné pred každým zakúrením postupovať podľa týchto pokynov. Zohľadnite poveternostné podmienky, pretože na jeseň sa môže opakovane stať, že komín nebude fungovať optimálne.
Životnosť a historický odkaz kachľových pecí
Podľa odbornej literatúry životnosť kachľovej pece je 6-8 rokov pri zmiešanom palive a 10-12 rokov pri spaľovaní dreva. Tieto čísla platia v prípade správneho a riadneho využívania. Je jasné, že pec, v ktorej boli spaľované gumáky, plastové obaly, kusy linolea, gumy, prípadne veľké množstvo dreva naraz a rôzne druhy horľavých materiálov, sa musí vymeniť skôr, keďže dochádza k rýchlejšiemu poškodeniu kachlíc a vnútorného muriva.
Názov kachlí ťahovky pochádza z typu konštrukcie pece. Na kachliach-ťahovkách je už z prvého pohľadu zrejmé, ako v nich prúdi dym a odovzdáva sa teplo. Pece tohto typu sa vo veľkom produkovali v Plzni: z toho vznikol aj ich názov plzenky. Na Slovensku sa vyrábali aj pod názvom švédske kachle. Výrobca týchto kachlí bol aj v Bratislave. Výroba vrcholila okolo roku 1905. Kachle tohto typu sú už u nás veľmi vzácne. Na rozdiel od zaužívaných pecí je na nich použitých viac druhov kachlíc.
Prostredníctvom filmu máme jedinečnú možnosť pozrieť sa na prácu majstra peciara, ktorý vo vstupnom priestore baníckeho domu v Banskej Štiavnici, vytvorí jedno malé umelecké dielo v podobe kachľovej pece. Okrem tejto, uvidíme aj historické pece v secesnej vile vo Svätom Antone, v dome neďaleko centra Banskej Štiavnice alebo honosné pece Mirbachovho paláca v Bratislave či repliku renesančnej pece na hrade Uhrovec.