V júni 2009 vstúpil do platnosti nový národný dodatok STN EN 206-1/NA Betón: Špecifikácie, výroba a zhoda.
Dlhé roky sa betón definoval triedou pevnosti, prípadne použitým maximálnym zrnom kameniva.
Na základe dlhodobých výskumov a skúseností týkajúcich sa životnosti betónovej konštrukcie tvorcovia normy stanovili dané hodnoty spolupôsobenia betónu a výstuže na 50 rokov.
V prvom rade je potrebné zosúladiť triedu betónu s typom prostredia a následne stanoviť jeho pevnosť.
Pri betónovaní vonkajších betónových plôch sa najčastejšie vyskytujú dve základné chyby.
Krátko po betonáži sa na povrchu plochy objavia pavučinkové trhlinky a povrch betónu sa začne po čase odlupovať tak, že sa dá ľahko odstrániť povrchová tenká vrstva malty a vidno zrná kameniva.
Dôvodom je zväčša nadmerné množstvo vody v betóne.
Ďalšou chybou pri väčších betónových plochách je slabé alebo len minimálne zvibrovanie čerstvého betónu vibračnou latou, ktorá svojou intenzitou zhutní len tenkú povrchovú vrstvu.
Opakovanou chybou je i neskoré narezanie dilatačných škár hotových betónových podláh, predovšetkým v kritických rohoch.
Chyby môže spôsobiť i nadmerné previbrovanie betónu.
Pri realizácii betónových konštrukcií je dôležitá nielen samotná projekčná fáza, čiže výber betónu s vhodnými parametrami, ale predovšetkým dodržanie technologických postupov pri jeho kladení, keďže v tejto fáze jeho výsledné vlastnosti zásadne ovplyvňujú aj také faktory, ako sú poveternostné podmienky, ktoré treba vždy zohľadniť.
Práve počas tvrdnutia nadobúda betón svoje charakteristické vlastnosti.
Ak je počiatočná hydratácia príliš rýchla, vytvoria sa produkty s horšou, viac pórovitou fyzikálnou štruktúrou, pretože väčšina pórov zostane nezaplnená.
Na vysvetlenie: pri teplote 10 °C začne čerstvý betón tuhnúť asi po 2,5 hodine a koniec tuhnutia nastane po 6 hodinách.
Betón uložený pri teplote 38 °C môže začať tuhnúť už po 45 minútach a koniec tuhnutia nastane po 3 hodinách alebo aj skôr.
Medzi nepriaznivé účinky vysokých teplôt totiž patrí značné zníženie pevnosti betónu, výrazné zvýšenie pórovitosti, oddialenie tvorby etringitu a zvýšenie teplotného rozdielu medzi betónovaným prvkom a predtým vybetónovaným ohraničujúcim prvkom.
Problém je v tom, že horúci vzduch a prievan v lete veľmi rýchlo povrch betónu vysušujú.
Na to, aby sa využili všetky komponenty čerstvého betónu a preniesli sa aj do hotovej konštrukcie, treba do nej neustále dodávať vodu, ktorá z nej vyparovaním odchádza.
Po tuhnutí betónu, ktoré je prvým štádiom fyzikálno-chemických procesov, nasleduje tvrdnutie betónu.
Je to tiež fyzikálno-chemický proces, ktorý pokračuje po zatuhnutí čerstvého betónu a je spojený so zhutňovaním štruktúry betónu.
Vo všetkých ročných obdobiach je veľmi dôležité plánovanie.
V debnení nemajú byť úlomky, stopy zeminy ani stojatá voda.
Pred uložením čerstvého betónu je vhodné debnenie navlhčiť, aby nebralo vodu z čerstvého betónu a aby sa zamedzilo vzniku zmrašťovacích trhlín.
Zároveň je dobré chrániť kamenivo pred priamym slnečným žiarením, aby sa naakumulované teplo neprenieslo do čerstvého betónu.
V letnom období by sa betón mal vyrábať zo zmesných cementov, keďže väčší obsah prímesí predĺži čas jeho spracovateľnosti.
Dávkovanie určuje výrobca v závislosti od dávky cementu, vodného súčiniteľa a teploty okolia.
Tieto faktory zvyšujú konečné pevnosti zatvrdnutého betónu o 10 až 20 %.
Umožňujú znížiť obsah zámesovej vody, zlepšujú čerpateľnosť a znižujú sklon čerstvého betónu k rozmiešavaniu.
Tipy od profesionálov pre dokonalý betón: Ako správne odmerať vodu do betónu | Sprievodca Sakrete
Pri teplote vzduchu medzi +5 °C a -3 °C nesmie teplota betónu poklesnuť pod +5 °C alebo +10 °C, pokiaľ je obsah cementu nižší ako 240 kg.
Častou chybou je, že ak sa pre stredne masívne a masívne konštrukcie nepoužije betón s nízkym hydratačným teplom, často vznikajú trhliny od pnutia.
Správnou konzistenciou sa dá ovplyvniť konečný výzor konštrukcie.
Výrobca garantuje požadovanú kvalitu pri dodržaní určenej konzistencie a lehoty spracovania.
Pri husto vystužených konštrukciách je zasa lepšie zvoliť tuhšiu konzistenciu, aby sa zabránilo vzniku štrkových hniezd.
V niektorých prípadoch je vhodný aj samohutniaci betón, ktorý už nie je potrebné viac vibrovať.
Pred samotnou dodávkou betónu je vhodné, aby realizátor prekonzultoval hrúbku konštrukcie s výrobcom betónu.
Ukladanie betónu a jeho zhutňovanie musí byť dostatočne rýchle, aby sa zabránilo zlému spojeniu vrstiev.
Počas ukladania a zhutňovania sa musí minimalizovať segregácia betónu.
Zhutňovanie sa má vykonávať vibrovaním ponorným vibrátorom po uložení betónu, pokiaľ neustane vytláčanie zadržiavaného vzduchu.
Ak sa používajú povrchové vibrátory, nemala by betónová vrstva prekročiť hrúbku 100 mm.
Ak sa betón ukladá priamo na zeminu alebo skalný podklad, musí sa chrániť pred znečistením zeminou a odsatím vody.
Počas ukladania a zhutňovania sa musí betón chrániť pred nepriaznivým slnečným žiarením, silným vetrom, vodou a dažďom.
Je to najdôležitejšia fáza práce s betónom.
Vo chvíli, keď sa k cementu pridá voda, sa totiž začína proces hydratácie.
Ide o chemický proces, ktorý nastáva už v okamihu, keď sa zrná cementu dostanú do styku s vodou a začnú sa rozpúšťať.
Prístup vody k nezhydratovaným zvyškom cementových zŕn sa postupne sťažuje a nárast pevnosti sa spomaľuje.
Škála nedostatkov a chýb vyskytujúcich sa pri spracovaní a ošetrovaní betónu na stavbe je veľmi široká.
Dali by sa uviesť stovky prípadov z praxe.
Nedostatok kvalifikovaných betonárov, ktorí vedia, ako sa má správne vibrovať ponorným vibrátorom, ako na požadované zhutnenie betónu zvoliť vhodnú sieť vibrovaných miest (dostatočné množstvo vpichov).
Tendencia šetriť na nákladoch na pracovníkov vedie k zamestnávaniu nekvalifikovaných pracovníkov bez odbornej prípravy a dostatočnej praxe.
S nedostatočným počtom ponorných vibrátorov na stavbe sa pritom možno stretnúť aj v renomovaných firmách.
V malých stavebných firmách to môže byť spôsobené nedostatkom finančných prostriedkov na ich zakúpenie.
Nedostatok vibrátorov a kvalifikovaných stavebných robotníkov na stavbe však môže spôsobiť chaotické ukladanie betónu.
Najmä pri väčších objemoch sa často zabudne na okraje plôch, kde betón stvrdne, dôsledkom čoho sa jednotlivé vrstvy neprepoja.
Neoťistenie hornej vrstvy výstuže.
Tým sa na výstuži vytvárajú tzv.
Používanie transportbetónu, ktorý je v dopravnom prostriedku dlhšie, ako je odporúčaný maximálny čas.
Nezabezpečenie prepojenia dvoch vrstiev betónu nad sebou pri betonáži masívnych betónových konštrukcií, akými sú napr. betonáž plošných betónových konštrukcií za priameho slnka a vysokých teplôt - napr. rýchle oddebnenie konštrukcií.
Oddebnenie konštrukcie bez dosiahnutia potrebnej pevnosti betónu, napr. rýchle oddebnenie konštrukcií a neukončenie hydratačného procesu nezrelého betónu a jeho styk s vodou tiež spôsobia transport Ca(OH)2 na povrch betónu, kde sa zmení vplyvom vzdušného CO2 na CaCO3, a vplyvom zrážok (i kropenia povrchu vodou) dochádza k tvorbe tzv. vápenných výkvetov - bielych škvŕn na povrchu betónu, ktoré sú zvlášť nepríjemné pri zvislých betónových konštrukciách (napr.
Ošetrovacie hmoty sú kvapaliny, ktoré sa aplikujú nástrekom v tenkej vrstve okamžite po položení čerstvého betónu na jeho povrch, čím sa zabraňuje odparovaniu vody.
