Kaštieľ v Mošovciach, malebnej obci v srdci Turca, je svedkom bohatej histórie a zložitých osudov. Od svojich šľachtických počiatkov, cez obdobie štátneho vlastníctva, až po súčasné snahy o jeho záchranu, prešiel mnohými premenami. Tento článok sa zameriava na podrobný pohľad na históriu kaštieľa, jeho architektonické črty a súčasné výzvy, ktorým čelí.
V malej dedinke Mošovce neďaleko Turčianskych Teplíc stojí honosný kaštieľ. Obklopuje ho anglický park, ktorý sa rozprestiera na 16,5 hektároch a patrí medzi najväčšie parky na strednom Slovensku. Tento takmer 300-ročný kaštieľ je jednou z najzaujímavejších a najkrajších historických pamiatok regiónu Turiec. Jeho osud bol však dlhší čas neistý.
Počiatky a rozvoj Mošovského kaštieľa v rukách Révayovcov
História kaštieľa v Mošovciach je úzko spätá s rodom Révayovcov. V roku 1527 kráľ Ferdinand daroval Mošovce Františkovi Révayovi spolu so Sklabinským hradom, ktorý ich založil turčianskemu županovi Mikulášovi Thurócimu za 511 zlatých. Už o rok neskôr, v roku 1528, František Révay Mošovce vymenil, ale o niekoľko rokov ich získal späť s konečnou platnosťou.
Podľa doterajších správ dal kaštieľ postaviť Imrich (I.) Révay v 80. rokoch 17. storočia. Po jeho smrti zdedila kaštieľ jeho jediná dcéra, barónka Alžbeta Révayová. Po jej smrti pripadol kaštieľ jej nevlastnému synovi, barónovi Kristiánovi Calisiovi, ktorý nechal začiatkom 40. rokov 18. storočia celú rezidenciu opraviť.
12. januára 1741 zástupcovia stolice finančne ohodnotili Kristiánov trojpodlažný podpivničený kaštieľ na 6867 zlatých a 95 denárov. Súčasná podoba šľachtického sídla a fasád je výsledkom stavebných prác vykonaných okolo roku 1750, kedy vznikol viacpodlažný objekt. V interiéri sa do súčasnosti zachovala iba murovaná pec, bohato zdobená rokajovým dekorom. V prvej polovici 19. storočia došlo k výstavbe, resp. prestavbe hospodárskych budov, ako aj dobudovaniu rozsiahleho anglického parku s oranžériou. Už v roku 1800 priľahlý areál kaštieľa obohatila stavba oranžérie.

Kaštieľ v období zmien: Od zoštátnenia po súčasnosť
Po druhej svetovej vojne bol kaštieľ zoštátnený. Najskôr sa v ňom nachádzal Štátny detský domov pre vojnové siroty, neskôr bola v hospodárskej časti zriadená materská škôlka. Neskôr bol kaštieľ adaptovaný pre potreby Poľnohospodárskej školy, ktorá využívala aj hospodárske objekty, a park sa dostal do správy Miestneho národného výboru.
V noci z 13. na 14. marca 1963 vypukol v kaštieli požiar, pri ktorom zhorela celá strecha. V 80. rokoch 20. storočia kaštieľ odkúpila Slovenská filmová tvorba a využívala ho na rekreačné účely. V roku 1998 ho kúpila topoľčianska spoločnosť Via Magna od majiteľa Štúdia Koliba Vladimíra Ondruša.
Filmári v bývalom šľachtickom sídle nakrútili televízny seriál Alžbetin dvor, v uplynulých rokoch ho vyhľadávali najmä svadobné páry. V 80. rokoch odkúpila od obce objekt Slovenská filmová tvorba, pre ktorú bol kaštieľ primárne rekreačným sídlom. Nakrúcala sa tu však aj filmová sága Alžbetin dvor.
Snaha o záchranu a komerčné využitie
Po krachu Devín banky v roku 2001 sa kaštieľ dostal do konkurzu, v ktorom ho v roku 2003 kúpila spoločnosť Alpine Group, s.r.o. so sídlom v americkom Chicagu. Spoločnosť Alpine Group mala s 260-ročným šľachtickým sídlom veľké plány. Chcela z neho vybudovať moderný hotel pre luxusnú klientelu: manažérov a biznismenov z celého sveta.
To sa im však nepodarilo a v máji 2011 ukončili dennú prevádzku hotela. Kaštieľ s nádherným anglickým parkom sa začal špecializovať len na svadby, spoločenské a firemné akcie. Začiatkom októbra sa však pred vstupom do kaštieľa objavila páska s oznamom: zatvorené. Na sociálnej sieti sa nakrátko objavil aj oznam o predaji nehnuteľnosti, potom ho však stiahli. Predaj nám však ústne potvrdil súčasný správca hotela Patrick Bagoňa.
Predchádzajúci majitelia však kaštieľ doviedli k exekúcii. Prispel k tomu koniec Devín banky, od ktorej mali úver na jeho rekonštrukciu, písal portál Aktuality.sk. V exekúcii v roku 2003 kaštieľ získala spoločnosť Alpine Group so sídlom v americkom New Jersey. O dva roky začala Alpine Group s obnovou historickej stavby a avizovala zámer vybudovať biznis hotel, zameraný aj na náročnejšiu klientelu zo zahraničia. Hotel zatvorili.
Po rekonštrukcii dostal interiér kaštieľa modernejší šat, denná prevádzka však vydržala len do roku 2011. Potom sa majitelia chceli zamerať na organizovanie svadieb a iných súkromných akcií, koncom roku 2016 ale napokon kaštieľ zatvorili. Už v tom čase sa objavil oznam o ponuke kaštieľa na predaj. Momentálne kaštieľ respektíve hotel nie je v prevádzke. Mobil, ktorý je uvedený ako kontakt na kaštieľ, je síce funkčný, človek na linke však oznámil, že interiér nie je prístupný a kaštieľ ostane celý rok zatvorený.

Súčasné výzvy a budúcnosť kaštieľa
Majiteľ, ktorým je aktuálne spoločnosť Alpine, neodpovedal na otázky ohľadom ďalšieho osudu kaštieľa. Podľa Adriany Reťkovskej z martinskej pobočky Krajského pamiatkového ústavu v Žiline, boli menené okná a v pláne je výmena strešnej krytiny - drevený šindeľ za nový. Zrejme aj v budúcnosti bude slúžiť ako hotel, jeho obnova bude podliehať pamiatkovému dohľadu.
Faktom však je, že spoločnosť Alpine sa topí v dlhoch. Podľa poslednej účtovnej uzávierky za rok 2016 má majetok v hodnote takmer 1 milión eur, no prakticky v rovnakej výške má aj dlhy. Navyše, podľa výpisu z katastra, založila kaštieľ viacerým subjektom, a to už krátko po jeho kúpe. V súčasnosti majú na historicky cennú stavbu záložné právo dve schránkové firmy so sídlom na Britských Panenských ostrovoch.
V roku 2021 bol celý kaštieľ na predaj. O rok neskôr ho odkúpila domáca firma Belis, ktorá zmenila aj jeho zameranie z hotelových služieb na sociálne. Okrem dlhodobých pobytov, Belis poskytuje aj krátkodobé, ktoré sú zamerané primárne na rehabilitácie. Belis je na Slovensku jediný svojho druhu. Výhodou kaštieľa v Mošovciach je priľahlý 16-hektárový park, ktorý klienti môžu využívať. „Chceli sme túto historickú budovu sprístupniť všetkým, ktorí to potrebujú,“ hovorí Ing. Marek Lešičko, generálny riaditeľ Belisu s tým, že klientom ponúkajú dlhodobé pobyty, ale aj jednodňovú starostlivosť.
O klientov sa neustále starajú kvalifikovaní zdravotníci a priamo v kaštieli ordinuje dvakrát do mesiaca aj lekár. „Dôraz kladieme aj na stravu, ktorá je kvalitná, vyvážená a z čerstvých surovín,“ uviedol riaditeľ. Klienti v Belise majú stravu 5-krát do dňa, diabetickí pacienti 6-krát. Imobilným ľuďom servírujú jedlo priamo v izbách.
V Belise tvoria väčšinovú klientelu stáli obyvatelia a práve pre nich je vyvinutý softvér, ktorý navrhli slovenskí vývojári. Je prepojený so smart hodinkami alebo náramkami a využívajú ho pri každom klientovi, ktorého blízki si to želajú. Zariadenia sú vybavené SIM kartou, čo znamená, že majú k dispozícii mobilné dátové pripojenie a tiež GPS. Na hodinkách a náramkoch sa dá nastaviť aj tzv. neviditeľná zóna. Ak ju opatrovaný klient opustí, tak zariadenie upozorní personál. Nedeje sa to však preto, aby boli klienti sledovaní, ale práve pre ich bezpečnosť.
Hodinky alebo náramky, ktoré používajú v Belise, nezabezpečujú len lokalizáciu klientov, ale sledujú aj ich zdravotný stav. V pravidelných intervaloch zbierajú ich základné fyzické údaje, akými sú telesná teplota, tep a tlak a zapisujú ich do databázy. „K dispozícii sú lekárovi, ktorý vie vďaka tomu lepšie ustrážiť každého klienta. Moderná technológia uľahčuje prácu aj personálu, ktorý nemusí chodiť k pacientom s teplomerom,“ vysvetľuje Erika Nagyová, riaditeľka zdravotnej sekcie v Belise.
Hodinky majú zabudovaný aj akcelerometer, ktorý vie určiť, v akej polohe sa ich nositelia nachádzajú. Vedia tak detegovať rýchly pád a systém okamžite upozorní personál. SOS tlačidlom si zase vedia privolať pomoc. V kaštieli majú softvér aj na užívanie liekov, ktorý zabezpečuje, aby sa predišlo zlyhaniu ľudského faktora. V digitálnom systéme vedú podrobné vizuálne dokumentácie.
Realitný trh s historickými nehnuteľnosťami
Podobný trend ako v Mošovciach sa neukazuje len u nás. Potvrdzuje ho aj hradná veľmoc: Česko. V krajine dokonca existuje realitná kancelária VIP Castle, ktorá sa špecializuje na predaj hradov a zámkov a ponúka ich najmä bohatej klientele v Rusku, Bielorusku či Gruzínsku. Na prvý pohľad nízke investície do kúpy takejto nehnuteľnosti však onedlho „nafúknu“ vysoké náklady na ich rekonštrukciu. Chce to teda naozaj bohatého investora. Aj mošovský kaštieľ si vyžadoval vstupné náklady na rekonštrukciu, najmä do kúrenia. Predchádzajúci majiteľ nechal v kaštieli otvorenú vodu, ktorá zamrzla.
| Rok | Vlastník | Poznámka |
|---|---|---|
| 1527 | František Révay | Darovanie kráľom Ferdinandom |
| 1528 | František Révay | Výmena a neskoršie spätné získanie |
| cca 80. roky 17. storočia | Imrich (I.) Révay | Stavba kaštieľa |
| Po smrti Imricha Révaya | Barónka Alžbeta Révayová | Dedíčka |
| Začiatok 40. rokov 18. storočia | Barón Kristián Calisius | Oprava rezidencie |
| Po roku 1750 | Stavebné práce, súčasná podoba | |
| Po druhej svetovej vojne | Štát | Zoštátnenie, detský domov, materská škola, poľnohospodárska škola |
| 80. roky 20. storočia | Slovenská filmová tvorba | Rekreačné účely, nakrúcanie |
| 1998 | Via Magna | Kúpa od Vladimíra Ondruša |
| 2003 | Alpine Group, s.r.o. | Kúpa v konkurze po krachu Devín banky |
| 2021 | Belis | Kúpa po tom, ako bol kaštieľ na predaj |

Zdanlivo úspešné fungovanie hotela však ukončil pád Devín banky, od ktorej vtedajší majitelia čerpali úver na jeho rekonštrukciu. Krátko po krachu zavreli aj kaštieľ. Zdalo sa, že schátra miestnym pred očami. Dostal sa však do hľadáčika ruských majiteľov, podobne aj ďalší révayovský kaštieľ v neďalekej obci Turčianska Štiavnička.
Kaštieľ v Mošovciach má bohatú históriu. Súčasnú podobu dostal po roku 1750 a odvtedy prešiel viacerými rekonštrukciami vrátane tej po rozsiahlom požiari strechy v roku 1963. Niekdajší riaditeľ filmových štúdií na Kolibe Vladimír Ondruš napokon nehnuteľnosť predal v roku 1998 firme Via Magna.

Súkromné zariadenie pre seniorov Belis uprednostňuje kvalitu pred kvantitou. Na Slovensku je jediný. Zariadenia pre seniorov sa zvyčajne nachádzajú vo veľkých rodinných domoch alebo v budovách, ktoré sú podobné penziónom. Najmä ľudia, ktorí prežili celý život na vidieku, si nevedia predstaviť ísť do penziónu v meste. Belis je na Slovensku jediný svojho druhu. Kapacita Belisu je 40 osôb. „Uprednostňujeme individuálny prístup ku klientom, preto dávame prednosť kvalite pred kvantitou. Osobný prístup ku všetkým klientom je našou najväčšou devízou,“ dopĺňa Lešičko.
V Belise sa snažia dbať na to, aby ich klienti viedli život, ako predtým. Navštevujú divadlá alebo výstavy a ak má ich vnuk alebo vnučka vystúpenie v škole, najmú šoféra, ktorý ich tam odvezie. V rámci terapie chodia kŕmiť ryby k rybníku, ktorý je priamo v areáli kaštieľa. Na podobnom princípe fungujú aj súkromné moderné školy či škôlky, ktoré prijímajú menej žiakov.

Pre príbuzných je dôležité, aby boli ich blízki, o ktorých sa nemôžu starať doma, spokojní a mali pocit domova. Kaštieľ v Mošovciach, malebnej obci v srdci Turca, je svedkom bohatej histórie a zložitých osudov.
tags: #mosovce #kastiel #rekonstrukcia