Pri výstavbe domu je strešná konštrukcia jednou z najdôležitejších častí celej stavby. Strecha chráni pred poveternostnými vplyvmi, zvyšuje statickú stabilitu budovy a zároveň určuje estetický vzhľad domu. Strešná konštrukcia - krov je kľúčovým prvkom, ktorý definuje stabilitu strechy. Nazýva sa aj kostrou alebo chrbticou strechy. Je základom a oporou pre ďalšie materiály, ktoré sa používajú na stavbu strechy.
Výber materiálu pre krov a jeho typy
Strešné konštrukcie sa vyrábajú z dreva. Na výstavbu krovu sa používa predovšetkým drevo z ihličnatých stromov. Najčastejšie sa používa borovica, ale na výstavbu strešnej konštrukcie sa dá dobre použiť aj smrek a jedľa. Pri nákupe materiálu na krov venujte pozornosť tomu, či kvalita reziva spĺňa požiadavky. Ak si včas všimnete všetky nedostatky suroviny, vyhnete sa neskorším problémom. Okrem vyššie spomenutých chýb dreva by sa mala venovať pozornosť aj niekoľkým ďalším faktorom, ktoré rozhodujú o odolnosti, pevnosti, schopnosti odolať biologickej korózii a ďalších vonkajších podmienkach. Na strešnú konštrukciu nezabudnite vybrať iba zdravé drevo. Výber správneho typu krovu je preto rozhodujúcim krokom pri plánovaní strechy.
Klasický a väzníkový krov: Porovnanie
V súčasnosti sú najčastejšie využívané dva typy - klasický krov a väzníkový krov.
Klasický krov
Klasický krov predstavuje osvedčené riešenie, ktoré sa v stavebníctve využíva po celé stáročia. Ide o viazanú strešnú konštrukciu, ktorá sa zhotovuje priamo na mieste výstavby z drevených prvkov - krokiev, väzníc, stĺpov, priečnikov či klieštin. Veľkou výhodou klasického krovu je možnosť vytvoriť plnohodnotný podkrovný priestor, ktorý môže slúžiť na bývanie, pracovňu alebo skladovanie. Okrem toho klasická konštrukcia umožňuje realizovať aj náročnejšie architektonické prvky, ako sú oblúkové strechy, veže či vikierové nadstavby. Z konštrukčného hľadiska je klasický krov pevný a odolný, no jeho výstavba si vyžaduje viac času, materiálu a predovšetkým kvalifikovanú remeselnú prácu.
Väzníkový krov
Väzníkový krov je moderným typom strešnej konštrukcie, ktorý sa čoraz viac presadzuje najmä pri novostavbách rodinných domov. Je založený na systéme prefabrikovaných väzníkov - teda trojuholníkových prvkov z dreva, ktoré sú spájané kovovými spojkami a vyrábajú sa s milimetrovou presnosťou v špecializovaných výrobných halách. Najväčšou prednosťou väzníkového krovu je rýchlosť výstavby a nízka materiálová náročnosť. Keďže sú väzníky zároveň nosnou časťou strechy aj stropnou konštrukciou, nie je potrebné zvlášť realizovať strop, čo šetrí čas aj peniaze. Navyše, vďaka nízkej hmotnosti celej konštrukcie je menej zaťažený nosný systém stavby - základy a obvodové múry. Tento typ krovu je ideálny pre jednoduché strechy s nižším sklonom - pultové, sedlové či valbové. Hlavnou nevýhodou väzníkového krovu je obmedzené využitie priestoru pod strechou. Konštrukcia väzníkov totiž prekrýva podkrovie, a preto nie je možné tento priestor využiť ako obytný. Maximálne môže slúžiť na uskladnenie drobných predmetov.
Výber správneho typu krovu
Typ krovu by mal vždy vychádzať z konkrétneho architektonického návrhu a požiadaviek na využitie podkrovného priestoru. Ak plánujete obytné podkrovie a máte strechu s vyšším sklonom, klasický krov bude pravdepodobne lepšou voľbou. Dôležité je tiež zohľadniť tvar strechy - jednoduchšie strešné tvary si vyžadujú menej náročnú konštrukciu, zatiaľ čo zložité a atypické riešenia kladú vyššie nároky na prispôsobenie a detailné technické riešenie. Výber správneho typu krovu predstavuje dôležitý krok pri plánovaní strechy, ktorý má priamy vplyv na funkčnosť, využiteľnosť a celkové náklady stavby.
Chemická ochrana dreva: Výhody a nevýhody
Všetky stavebné rezivá sa v poslednom období zvyknú ošetrovať ochrannými prostriedkami proti pôsobeniu drevokazného hmyzu, hubám a plesniam - tzv. impregnácia proti škodcom. Je teda ošetrenie dreva chemickými prostriedkami nevyhnutné a všemocné?
Ošetření trámů ve starším domě
Pre mnohé strešné konštrukcie, najmä tam, kde sa drevené prvky nachádzajú „nad“ podstrešnou fóliou či doplnkovou hydroizolačnou vrstvou (DHV), však chemická impregnácia nie je potrebná. Podľa normy STN EN 335 sa drevo v týchto podmienkach zaraďuje do triedy ochrany 3, čo znamená, že nejde o prvky v priamom kontakte so zemou alebo vodou, hoci môžu byť vystavené vlhkosti a dažďovým zrážkam.
Nevýhody povrchovej impregnácie dreva na stavbe
Aplikácia chemických látok prebieha na stavbách striekaním, namáčaním alebo natieraním, a to priamo na čerstvo narezané drevo, takže sa v lepšom prípade dostanú do hĺbky dvoch milimetrov. Následne sa reziva ujmú tesári, začnú ho rezať, vytvoria čapy, dlaby, sedlá a podobne. Rezné hrany neošetrujú, prípadne ich ošetrujú ochrannými prostriedkami výnimočne. Rezivo je zabudované do krovu a konečne začne schnúť za súčasného vzniku menších či väčších trhlín, ktoré sú, pochopiteľne, opäť neošetrené.
Ono natieranie povrchu je šidítko. Takéto "paplanie" štetcom nemá valný význam. Kto kedy videl taký krov po pol roku, vie, že sú jeho jednotlivé prvky rozpraskané vplyvom schnutia, dochádza k rozrušeniu impregnačnej vrstvy a stáva sa nefunkčný. Náter je potom teda nutné opakovať, a to niekoľkokrát po dobu životnosti krovu. Pre zákazníka je to však psychologická záležitosť, keď má pocit, že pre krov urobil, čo mohol. A samozrejme ju musí zaplatiť...
Drevené časti umiestnené nad vrstvou DHV sú počas výstavby vystavené dažďovým zrážkam, ak DHV slúži ako dočasné prekrytie strechy. Môžu byť tiež ovplyvnené dažďom prenikajúcim cez skladanú krytinu. V extrémnych klimatických podmienkach sa vlhkosť môže objaviť aj v dôsledku kondenzácie, najmä pod kovovými strešnými krytinami.
Bohužiaľ, často sa stretávame s prípadmi, keď návrh strešnej konštrukcie a jej realizácia neberú dostatočne do úvahy dlhodobé vplyvy na podstrešné membrány. Nesprávne použitá chemická impregnácia na drevo nad DHV môže spôsobiť vyplavenie ochranných látok na membránu, čo postupne vedie k jej znehodnoteniu a poškodeniu. Nedostatky v správnej aplikácii impregnácií sa často prejavujú až po niekoľkých rokoch. Investor alebo realizačná firma potom zvyčajne vidí problém len v samotnej podstrešnej membráne, keďže tá už neplní svoju funkciu a vznikajú poškodenia aj v nižších vrstvách strešnej konštrukcie.
Riziká pre životné prostredie a poistné hydroizolácie
Ak sa rezivo pre strešnú konštrukciu impregnuje priamo na stavbe, hrozí riziko kontaminácie okolitej pôdy a aj podzemných vôd chemickými látkami, ktoré sú často karcinogénne. Na technických listoch väčšiny impregnačných produktov nájdeme upozornenie, aby sa zabránilo úniku do životného prostredia, a pri chemickej ochrane dreva v triede 3 sa často vyžaduje dodatočný krycí náter (lazúrou alebo lakom do exteriéru). To platí najmä pri použití impregnácie náterom, nástrekom alebo krátkodobým máčaním (do 8 hodín). Po niekoľkých rokoch sa zvyčajne odporúča kontrola alebo obnovenie ochrany.
Tenzidy a ich vplyv na fólie
Impregnačné nátery obsahujú okrem účinných látok priamo pôsobiacich proti hmyzu a hubám aj ďalšie látky - tenzidy. Tenzidy prítomné v biocídnych prostriedkoch môžu znižovať vodotesnosť poistných hydroizolácií. Tenzidy sú povrchovo aktívne látky nachádzajúce sa vo väčšine saponátov - od prostriedkov na umývanie riadu, pracích prostriedkov, až po mydlá a šampóny. Bez nich by sa umývanie riadu, čistenie bielizne alebo aj rúk zmenilo na pomerne ťažkú drinu. Tenzidy upravujú povrchové napätie kvapaliny. Pridanie tenzidov do saponátov má za dôsledok ich penenie. Tenzidy obklopia nečistotu a oddelia ju od povrchu materiálu, na ktorý sa nalepila. Tenzidy sú spoluzodpovedné aj za zmáčavosť povrchov materiálov. Aby sa niektoré náterové alebo ochranné látky dokonale rozprestierali po povrchu ošetrovaného materiálu, prípadne prenikali hlboko do jeho objemu, pridávajú sa do nich tenzidy. Preto sú tenzidy aj v biocídnych náteroch určených na ochranu dreva pred škodcami a hubami. Ak sa však čerstvo natreté drevo dostane do kontaktu s difúznou fóliou, tenzidy budú pôsobiť aj na ňu a zapríčinia jej vyššiu zmáčavosť. Ak sa takto poškodená fólia dostane do kontaktu s vodou, prestane si plniť svoju funkciu a začne pretekať. Na svete to už tak chodí. Takmer každá vec, ktorá človeku pomáha, má aj svoje negatíva. Tenzidy nie sú výnimkou. Negatívne pôsobenie ochranných prostriedkov pôsobiacich proti drevokaznému hmyzu a hubám na drevených konštrukciách na poistné hydroizolácie (difúzne fólie) je známy. Výrobcovia fólií tomu prispôsobujú svoje výrobné programy a dnes sú na trhu k dispozícii fólie s rezistenciou voči tenzidom, ktoré dlhodobo odolávajú zmáčavým účinkom vody.
Efektívnejšie metódy ochrany dreva
Používanie chemických ochranných prostriedkov by sa malo v čo najväčšej miere obmedziť. A ide to aj na stavbách.
Konštrukčná ochrana ako alternatíva
Konštrukčná ochrana ako efektívna alternatíva chemickej impregnácie. Správne navrhnutá šikmá strecha využívajúca skladanú krytinu poskytuje drevu konštrukčnú ochranu prostredníctvom dvoch mechanizmov. Prvým je vetranie strešnej skladby, ktoré zabezpečuje ventilačná medzera vytvorená kontralatami nad DHV a dostatočné vetracie prvky. Táto ventilačná vrstva napomáha odparovaniu vlhkosti z konštrukcie a minimalizuje riziko prehriatia podkrovia počas letných mesiacov. Ak je skladba strechy správne navrhnutá a zabezpečená ventilačnými prvkami, nie je nevyhnutné aplikovať chemickú ochranu na latovanie a debnenie. Pri správnej realizácii vetrania a použitia kvalitných materiálov je chemická impregnácia nad DHV často zbytočná. To eliminuje aj potrebu pravidelných obnov a kontrol, ktoré sú pri bežnej impregnácii technicky náročné.
Výber kvalitného dreva a moderné riešenia
Na druhú stranu je potrebné povedať, že kvalitne prevedený krov z kvalitného a odkorneného dreva nie je havětí vyhľadávaný. V čerstvom dreve by hmyz byť nemal (chrobáky sa taktiež neradi derú do tvrdého čerstvého dreva, keď majú mäkšie zhnité). Jednou z možností je prirodzený návrat k našim koreňom. V minulosti sa predsa drevo v lesoch pílilo v zimnom období v čase vegetatívneho pokoja stromov. Ak niekto plánoval stavať, drevo vypílil približne dva-tri roky dopredu a za ten čas preschlo tak, že ho ani drevokazný hmyz, ani huby nenapadli. Kto má však dnes na to čas? Na stavbe je možné použiť napr. KVH hranoly, ktoré sa vyrábajú lepením z už vysušeného reziva s vlhkosťou okolo 13 %, takže ho opäť ani hmyz, ani hniloba nenapadne. Ide o elegantné riešenie s viacerými výhodami, avšak za viac peňazí. Mimochodom je celkom zaujímavé, že hmyz sa vyhýba drevu, v ktorom je napätie (nosná časť konštrukcie, ohnutý strom atď.). Asi to napätie nejako cíti, alebo sa im to horšie hryzie.
Tlaková impregnácia ako efektívnejšia chemická ochrana
Ak by sme sa mali baviť o impregnácii dreva, ak ju už teda zvoliť, potom teda tlakovú, alebo aspoň máčaním. Z uvedeného vyplýva, že ak sa vôbec rozhodnete pre chemickú ochranu dreva, lepšie je zvoliť si možnosť jeho tlakovej impregnácie, keď sa účinná látka dostáva hlbšie do pletív dreva. Navyše, deje sa to na špeciálnych pracoviskách, ktoré by mali spĺňať požiadavky legislatívy EÚ a zaručovať, že potenciálne riziká poškodenia spôsobené biocídnymi látkami budú v rovnováhe s očakávanými prínosmi. Legislatíva sa týka nielen chemických látok a zmesí, ale aj výrobkov, ktoré boli ošetrené jedným alebo viacerými biocídnymi prostriedkami, alebo môžu biocídne výrobky obsahovať. Ak sa prevedie napustenie konštrukcie starostlivo, zmysel celkom iste má, zvlášť ak sa použijú prostriedky, ktoré sa viažu ireverzibilne na celulózu (deron profi a podobne). Drevokazný hmyz napadá drevo spravidla v larválnom štádiu, problémom teda ani tak nebude, ak tam teraz nejaký je, ale aby nedochádzalo k napádaniu priebežne. A k tomuto slúži morenie, resp. prevencia.
Porovnanie metód ochrany dreva krovu
| Metóda ochrany | Hĺbka prieniku | Účinnosť a trvanlivosť | Riziká / nevýhody | Kedy sa používa / odporúča |
|---|---|---|---|---|
| Povrchový náter/nástrek | Do 2 mm | Nízka, krátkodobá, naruší sa schnutím dreva a trhlinami | Vyplavovanie látok, poškodenie DHV, kontaminácia pôdy, tenzidy, nutnosť opakovania | Na stavbe, skôr pre "pocit ochrany" než reálnu účinnosť |
| Krátkodobé máčanie (do 8h) | Lepšia ako náter, ale stále povrchová | Stredná, vyžaduje kontrolu a obnovu po rokoch | Vyplavovanie látok, poškodenie DHV, tenzidy, environmentálne riziká | Ak nie je možná tlaková metóda, s dodatočným krycím náterom |
| Tlaková impregnácia | Hlboko do pletív dreva | Vysoká, dlhodobá, účinná proti larvám a hubám | Vyžaduje špecializované pracoviská, vyššia cena spracovania | Ak je chemická ochrana dreva skutočne nutná a vyžaduje sa dlhodobá ochrana |
| Konštrukčná ochrana (vetranie) | N/A (nechemická) | Vysoká, prirodzená, eliminuje vlhkosť | Vyžaduje správny návrh a precíznu realizáciu ventilačných medzier | Pre väčšinu šikmých striech s DHV, ideálne riešenie bez chemikálií |
| Vysušené drevo (KVH hranoly, historické postupy) | N/A (nechemická) | Vysoká, prirodzená odolnosť proti škodcom a hnilobe | Vyššia cena (KVH), časová náročnosť (prirodzené sušenie) | Pre minimalizáciu chemických zásahov a dlhú životnosť krovu |
Údržba a obnova strechy: Dôležitosť dlhodobej životnosti krovu
Ak je strecha zostarnutá, popraskaná a zateká, tak máte problém. Opravu a jej tesnenie neodkladajte, lebo sa vám investície pri opravách pekne predražia. Krov strechy meniť nemusíte, ak nie je poškodený a vydrží. Myslíte na prestavbu domu a plánujete si svoju obývačku prerobiť podľa najmodernejších trendov? Najskôr by ste mali myslieť na strechu. Tá je základom domu. Zabránite tak prípadnému vlhnutiu stien a narušeniu celej stavby. Moderné technológie a postupy umožňujú obnovu eternitových striech aj bez demontáže krytiny. Tým ušetríte aj dva dni, ale vyhnete sa aj problému, čo s nebezpečným odpadom. Tento materiál totiž nemôžete vyhodiť len tak na hociktoré smetisko. Rovnako sa dá obnoviť, izolovať a utesniť aj strecha s klasickými škridlami. Podľa odborníkov je však veľmi dôležité, aby krov a dosky vydržali ešte minimálne 30 rokov. Ak bude treba vymeniť celý krov, oprava sa vám hodne predraží. Izolovanie klasickej šikmej strechy priemerných rozmerov vás vyjde asi na 3 500 eur. A šikovní majstri to zvládnu tak za dva, tri dni. Pri odstránení strešnej krytiny sa čas predĺži tak o dva dni. Rovnako vzrastú aj náklady.
Rovná strecha sa izoluje najľahšie
Ak máte plochú strechu, oprava je najjednoduchšia. Okrem iného po rovnej ploche sa pracovníkom lepšie chodí a rovnako aj manipulácia s materiálom je jednoduchšia. Najskôr treba odstrániť nedostatky na starej izolácii a následne naniesť novú. Používajú sa na to pásy, ktoré sa spravidla nanášajú plynovým horákom. Okrem vody izolujú aj úniky tepla. Pri rovných strechách je najdôležitejšie zachovať správny spád strechy.