Drevo je prírodný materiál, zložený predovšetkým z celulózy, hemicelulózy a lignínu. Disponuje mnohými dôležitými úžitkovými vlastnosťami: je odolné, pevné a elastické, zároveň pekné, ľahko spracovateľné a má vynikajúce izolačné vlastnosti. Drevo je pevný a spoľahlivý materiál, z ktorého ľudstvo stavia príbytky už od čias, kedy sme vyliezli z jaskýň. Drevo však vyžaduje aj našu lásku a starostlivosť, vďaka čomu dokážu stavby vydržať aj stovky rokov.
V kontakte s vonkajšími vplyvmi je však drevo zraniteľné, citlivé na UV lúče, vlhkosť a biologických škodcov.
Účinná impregnácia ako základ ochrany
Účinnú pomoc v boji s týmito vplyvmi poskytuje impregnácia. Je to náter, ktorý obsahuje biocídy a zabraňuje tak vývinu škodcov v dreve. Pre lepší prienik do hĺbky dreva je charakter tekutiny redší ako povrchové nátery. Ošetrenie impregnáciou sa hodí pre každé drevo, ktoré bude umiestnené vonku, alebo na vlhkých miestach v interiéri. To však nestačí len impregnovať, plnú ochranu mu zabezpečí ešte povrchový náter, ktorý ho bude chrániť pred vplyvmi počasia.
Okrem impregnácie, ktorú v ideálnom prípade používame na rezivo ešte predtým, ako ho zakomponujeme do stavby, existujú aj prípravky s obsahom biocídov. Po tých ľudia siahajú v prípade, že drevo už napadnuté škodcami bolo, ale nenarušilo jeho kvalitu príliš. Biocídy dokážu škodcov zahubiť priamo v postihnutom mieste. Zabýval sa vám niekde v dome červotoč? Dajte mu to, čo mu najviac chutí. Drevo. Na vaše trámy alebo krov jednoducho nabite mladé, čerstvo narezané drevo. Červotoč sa do neho za pár týždňov presunie a vy tieto kusy jednoducho oddelíte a vyhodíte z domu.
Špecifiká impregnácie väzníkových krovov
Impregnácia väzníkov: Kritická úvaha
V prípade reziva do väzníkových krovov pretrváva medzi odborníkmi dilema ohľadom jeho impregnácie. Väzníkové krovy sa vyrábajú prevažne zo smrekového dreva. Jednotlivé dielce majú v priemere hrúbku asi 45 mm.
Význam dôkladného vysušenia a certifikácie
Ich najdôležitejšia ochrana spočíva v dôkladnom vysušení (tak je tomu pri akomkoľvek dreve), ktorá je pri sušení vzduchom pri tejto konkrétnej hrúbke dosiahnuté asi po polroku. Maximálna hodnota vlhkosti dreva, ktoré možno v stavebníctve použiť by sa mala pohybovať okolo 22%. Konkrétne pri väzníkových konštrukciách rátame ale navyše s prevádzkovou vlhkosťou v priemere približne +2%. Táto hodnota je vďaka špeciálnym sušičkám dosahovaná bežne a za pomerne krátku dobu.
Istotu zabezpečí dodávateľ reziva, ktorý po jeho vysušení vlhkosť premeria a v prípade nezávadnosti označí certifikáciou “CE¨ (kontrola vlhkosti prebieha certifikovaným vlhkomerom podľa normy STN EN 14 250), značkou ktorú u nás nájdete na každom použitom hranole. Kvalitu sušeného dreva zvyšuje aj jeho ohobľovanie, kedy drevo vykazuje lepšie hodnoty požiarnej odolnosti, ale odstraňuje najmä nutnosť chemickej impregnácie.
Teda ak používame certifikované rezivo s označením „CE“, nie je potrebné ďalej ho kontrolovať, ani ošetrovať chemickým prostriedkom. Dodávateľ je kontrolovaný zložitým procesom certifikácie a za hranoly nesie plnú zodpovednosť. Pre mnohé strešné konštrukcie, najmä tam, kde sa drevené prvky nachádzajú „nad“ podstrešnou fóliou či doplnkovou hydroizolačnou vrstvou (DHV), však chemická impregnácia nie je potrebná.
Konštrukčná ochrana namiesto chemickej
Správne navrhnutá šikmá strecha využívajúca skladanú krytinu poskytuje drevu konštrukčnú ochranu prostredníctvom dvoch mechanizmov. Prvým je vetranie strešnej skladby, ktoré zabezpečuje ventilačná medzera vytvorená kontralatami nad DHV a dostatočné vetracie prvky. Táto ventilačná vrstva napomáha odparovaniu vlhkosti z konštrukcie a minimalizuje riziko prehriatia podkrovia počas letných mesiacov.
Ak je skladba strechy správne navrhnutá a zabezpečená ventilačnými prvkami, nie je nevyhnutné aplikovať chemickú ochranu na latovanie a debnenie. Pri správnej realizácii vetrania a použitia kvalitných materiálov je chemická impregnácia nad DHV často zbytočná. To eliminuje aj potrebu pravidelných obnov a kontrol, ktoré sú pri bežnej impregnácii technicky náročné.
Pohľad na drevo v strešných konštrukciách
Podľa normy STN EN 335 sa drevo v týchto podmienkach zaraďuje do triedy ochrany 3, čo znamená, že nejde o prvky v priamom kontakte so zemou alebo vodou, hoci môžu byť vystavené vlhkosti a dažďovým zrážkam. Drevené časti umiestnené nad vrstvou DHV sú počas výstavby vystavené dažďovým zrážkam, ak DHV slúži ako dočasné prekrytie strechy. Môžu byť tiež ovplyvnené dažďom prenikajúcim cez skladanú krytinu. V extrémnych klimatických podmienkach sa vlhkosť môže objaviť aj v dôsledku kondenzácie, najmä pod kovovými strešnými krytinami.
Pravda o strešných vetracích otvoroch vysvetlená
Negatívne dopady chemickej impregnácie
Bohužiaľ, často sa stretávame s prípadmi, keď návrh strešnej konštrukcie a jej realizácia neberú dostatočne do úvahy dlhodobé vplyvy na podstrešné membrány. Nesprávne použitá chemická impregnácia na drevo nad DHV môže spôsobiť vyplavenie ochranných látok na membránu, čo postupne vedie k jej znehodnoteniu a poškodeniu. Nedostatky v správnej aplikácii impregnácií sa často prejavujú až po niekoľkých rokoch.
Investor alebo realizačná firma potom zvyčajne vidí problém len v samotnej podstrešnej membráne, keďže tá už neplní svoju funkciu a vznikajú poškodenia aj v nižších vrstvách strešnej konštrukcie.
Optimálny postup a environmentálne aspekty
Ak by sa mala na drevo nad vrstvou DHV aplikovať chemická ochrana, musela by byť zabezpečená tak, aby impregnácia nebola vyplavená dažďom alebo kondenzáciou a aby nedochádzalo k úniku chemických látok na podstrešnú membránu a následne do okolitého prostredia či kanalizácie. Na technických listoch väčšiny impregnačných produktov nájdeme upozornenie, aby sa zabránilo úniku do životného prostredia, a pri chemickej ochrane dreva v triede 3 sa často vyžaduje dodatočný krycí náter (lazúrou alebo lakom do exteriéru). To platí najmä pri použití impregnácie náterom, nástrekom alebo krátkodobým máčaním (do 8 hodín). Po niekoľkých rokoch sa zvyčajne odporúča kontrola alebo obnovenie ochrany.
Všetky stavebné rezivá sa v poslednom období zvyknú ošetrovať ochrannými prostriedkami proti pôsobeniu drevokazného hmyzu, hubám a plesniam. Aplikácia chemických látok prebieha na stavbách striekaním, namáčaním alebo natieraním, a to priamo na čerstvo narezané drevo, takže sa v lepšom prípade dostanú do hĺbky dvoch milimetrov. Následne sa reziva ujmú tesári, začnú ho rezať, vytvoria čapy, dlaby, sedlá a podobne. Rezné hrany neošetrujú, prípadne ich ošetrujú ochrannými prostriedkami výnimočne. A čo sa deje neskôr? Rezivo je zabudované do krovu a konečne začne schnúť za súčasného vzniku menších či väčších trhlín, ktoré sú, pochopiteľne, opäť neošetrené. Je teda ošetrenie dreva chemickými prostriedkami nevyhnutné a všemocné?
Z uvedeného vyplýva, že ak sa vôbec rozhodnete pre chemickú ochranu dreva, lepšie je zvoliť si možnosť jeho tlakovej impregnácie, keď sa účinná látka dostáva hlbšie do pletív dreva. Navyše, deje sa to na špeciálnych pracoviskách, ktoré by mali spĺňať požiadavky legislatívy EÚ a zaručovať, že potenciálne riziká poškodenia spôsobené biocídnymi látkami budú v rovnováhe s očakávanými prínosmi. Legislatíva sa týka nielen chemických látok a zmesí, ale aj výrobkov, ktoré boli ošetrené jedným alebo viacerými biocídnymi prostriedkami, alebo môžu biocídne výrobky obsahovať. Ak sa rezivo pre strešnú konštrukciu impregnuje priamo na stavbe, hrozí riziko kontaminácie okolitej pôdy a aj podzemných vôd chemickými látkami, ktoré sú často karcinogénne.
Vplyv tenzidov na vodotesnosť strešných fólií
Impregnačné nátery obsahujú okrem účinných látok priamo pôsobiacich proti hmyzu a hubám aj ďalšie látky - tenzidy. Tenzidy prítomné v biocídnych prostriedkoch môžu znižovať vodotesnosť poistných hydroizolácií. Tenzidy sú povrchovo aktívne látky nachádzajúce sa vo väčšine saponátov - od prostriedkov na umývanie riadu, pracích prostriedkov, až po mydlá a šampóny. Bez nich by sa umývanie riadu, čistenie bielizne alebo aj rúk zmenilo na pomerne ťažkú drinu. Tenzidy upravujú povrchové napätie kvapaliny. Pridanie tenzidov do saponátov má za dôsledok ich penenie. Tenzidy obklopia nečistotu a oddelia ju od povrchu materiálu, na ktorý sa nalepila. Tenzidy sú spoluzodpovedné aj za zmáčavosť povrchov materiálov.
Aby sa niektoré náterové alebo ochranné látky dokonale rozprestierali po povrchu ošetrovaného materiálu, prípadne prenikali hlboko do jeho objemu, pridávajú sa do nich tenzidy. Preto sú tenzidy aj v biocídnych náteroch určených na ochranu dreva pred škodcami a hubami. Ak sa však čerstvo natreté drevo dostane do kontaktu s difúznou fóliou, tenzidy budú pôsobiť aj na ňu a zapríčinia jej vyššiu zmáčavosť. Ak sa takto poškodená fólia dostane do kontaktu s vodou, prestane si plniť svoju funkciu a začne pretekať.
Negatívne pôsobenie ochranných prostriedkov pôsobiacich proti drevokaznému hmyzu a hubám na drevených konštrukciách na poistné hydroizolácie (difúzne fólie) je známy. Výrobcovia fólií tomu prispôsobujú svoje výrobné programy a dnes sú na trhu k dispozícii fólie s rezistenciou voči tenzidom, ktoré dlhodobo odolávajú zmáčavým účinkom vody.
Moderné a osvedčené alternatívy chemickej ochrany
Používanie chemických ochranných prostriedkov by sa malo v čo najväčšej miere obmedziť. A ide to aj na stavbách. Jednou z možností je prirodzený návrat k našim koreňom. V minulosti sa predsa drevo v lesoch pílilo v zimnom období v čase vegetatívneho pokoja stromov. Až do dnešného dňa sa zachovala tradícia zvážania takzvaného mesačného dreva. Počas konkrétneho dňa v mesačnom cykle sa drevo nareže a nechá sa v lese niekoľko dní preschnúť. Naši dedkovia by si ešte pamätali, ako sa pri stavbe strých domov stropné trámy morili kožou z vola. Ak niekto plánoval stavať, drevo vypílil približne dva-tri roky dopredu a za ten čas preschlo tak, že ho ani drevokazný hmyz, ani huby nenapadli. Kto má však dnes na to čas?
Na stavbe je možné použiť napr. KVH hranoly, ktoré sa vyrábajú lepením z už vysušeného reziva s vlhkosťou okolo 13 %, takže ho opäť ani hmyz, ani hniloba nenapadne. Ide o elegantné riešenie s viacerými výhodami, avšak za viac peňazí.
Morenie dreva pre estetiku a dlhodobú ochranu
Každý druh dreva sa prirodzene vyznačuje určitými vlastnosťami, medzi ktoré nepochybne patrí aj jeho vzhľad. Niekedy však majú prednosť iné parametre, a aby sa drevený povrch hodil do interiéru, je potrebné mu trochu pomôcť. Odtiene dreva môžete meniť viacerými spôsobmi. Môžeme použiť farby alebo laky, ale tie zakryjú jeho krásnu štruktúru.
Na morenie dreva sa používajú špeciálne roztoky nazývané moridlá. Tie doslova impregnujú drevený povrch a drevo ich absorbuje hlboko do svojej štruktúry. V porovnaní s lakovaním alebo natieraním bežnou farbou si morenie dreva zachováva jeho prirodzený vzhľad. Účelom moridla však nie je len oživiť drevo a nechať vyniknúť jeho štruktúru. Ďalšou dôležitou vlastnosťou je ochrana povrchu pred drevokazným hmyzom, hubami, plesňami a vlhkosťou.
Typy moridiel a ich aplikácia
| Typ moridla | Základ | Vlastnosti a použitie |
|---|---|---|
| Alkoholové moridlá | Alkoholový základ | Najpoužívanejší typ s rozpustenými farebnými pigmentmi. Už pripravené, pokryjú veľkú plochu. Aplikujú sa na dokonale suchý povrch, schnú niekoľko hodín. |
| Voskové moridlá | Vodná báza | Obsahujú vosk, poskytujú dodatočnú ochranu. |
| Vodou riediteľné moridlá | Voda | Pigmenty sa rozpúšťajú vo vode, prášok sa pridáva podľa návodu. Pripravuje sa tesne pred použitím. |
| Moridlá reagujúce s trieslovinami | Reakčné roztoky | Reagujú s trieslovinami v dubovom a smrekovom dreve. Vedú k "starnutiu dreva" a "rustikálnemu" vzhľadu, nie k priamej zmene farby. |
| Bielidlá na drevo | Peroxid vodíka alebo chlór | Špeciálne výrobky na dosiahnutie bielych alebo prírodných sivých odtieňov (škandinávsky/stredomorský štýl). Bežné biele moridlá často nefungujú dobre, lebo povrchy stmavnú. |
Proces morenia a renovácie
Pri renovácii nábytku vzniká otázka, či drevo moriť alebo len lakovať. Tieto možnosti sa pri použití transparentného laku navzájom nevylučujú. Ak chceme drevenému nábytku alebo podlahe vdýchnuť nový život, musíme sa najprv zbaviť vrchnej vrstvy laku alebo farby brúsením. Pásová, alebo aj ručná vibračná brúska sú v tomto prípade neodmysliteľným pomocníkom pri starostlivosti o drevo. Jemným brúsnym papierom alebo brúskou s malým výkonom zhoďte z dreva starý lak. Odstráňte vrchnú vrstvu dreva s lakom, farbou alebo nečistotami.
Potom je vhodné staré alebo zafarbené drevo vybieliť. Bieliace prostriedky sme už spomenuli vyššie - ide o špeciálne výrobky, ktoré sú už pripravené na použitie. Keď má drevo správny odtieň, musíme povrch vyrovnať a opraviť prípadné nedokonalosti. Keď sme s testom spokojní, môžeme konečne pristúpiť k samotnej aplikácii moridla. Pri príprave aj aplikácii vždy postupujeme podľa pokynov výrobcu. Farbu rozotrieme do stratena, a ak ju chceme vrstviť, musíme najprv nechať prvú vrstvu aspoň trochu zaschnúť. Keď moríte drevo, dajte mu toľko, koľko vypije. Ak bude vyzerať dobre až po piatom nátere, nevadí. Tento proces môžete opakovať pokojne aj každé 2-3 roky. Vždy, keď sa vám zdá, že drevo stráca svoju farbu alebo že na niektorých miestach začína pracovať a hniť, ošetrite ho.