Základným kameňom fungovania demokratickej spoločnosti je právo na prístup k informáciám. Každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Toto právo je zakotvené v zákone o slobodnom prístupe k informáciám a je kľúčové pre transparentnosť a verejnú kontrolu činnosti verejnej moci.
Kto sú povinné osoby?
Povinnými osobami, ktoré majú povinnosť sprístupňovať informácie, sú inštitúcie, organizácie a v určitých prípadoch aj fyzické osoby, ktoré vykonávajú verejnú správu, rozhodujú o právach a povinnostiach občanov, hospodária s verejnými prostriedkami alebo vykonávajú činnosť vo verejnom záujme. Medzi ne patria:
- Štátne orgány: Napríklad Národná rada Slovenskej republiky (informácie sprístupňuje prostredníctvom Kancelárie NR SR), vláda Slovenskej republiky (prostredníctvom Úradu vlády SR), prezident Slovenskej republiky (prostredníctvom Kancelárie prezidenta SR), všetky ministerstvá a iné ústredné orgány štátnej správy.
- Obce a vyššie územné celky (samosprávne kraje): Sú to regionálne samosprávne celky podľa zákona č. 302/2001 Z. z.
- Právnické a fyzické osoby: Ak majú podľa zákona právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach osôb v oblasti verejnej správy.
- Právnické osoby zriadené zákonom: Napríklad Rozhlas a televízia Slovenska, Sociálna poisťovňa.
- Právnické osoby zriadené štátnym orgánom.
- Právnické osoby založené štátnymi orgánmi, obcami alebo vyššími územnými celkami: Ak hospodária s verejnými financiami alebo nakladajú s majetkom štátu alebo obcí (napr. štátne podniky, akciové spoločnosti s majetkovou účasťou štátu alebo miest a obcí).
Čo je „informácia“ v právnom kontexte?
Základným pojmom zákona o slobode informácií je pojem „informácia“. Hoci zákon výslovnú definíciu neobsahuje, jeho význam je v praxi široko interpretovaný, často s podporou súdnych rozhodnutí a európskych smerníc. V odbornej literatúre možno nájsť určité definície pojmu „informácia“. V praxi slovenských súdov sa často používa definícia, podľa ktorej je „informácia správa, údaj, poučenie, ktorú fyzická osoba alebo právnická osoba odovzdáva inej fyzickej alebo právnickej osobe. Informácia je základom komunikácie.“
Je dôležité zdôrazniť, že pojem „informácia“ používaný v zákone o slobode informácií je právnym pojmom, ktorého význam môže byť odlišný od významu používaného v bežnom hovorovom jazyku. Pri jeho výklade treba vždy zohľadniť aj účel zákona, nadväznosť zákona na iné zákony, ústavné práva a hodnoty zakotvené v ústave a právne predpisy Európskej únie.
Informáciami sú aj „údaje“ alebo „dáta“, ktoré sú synonymami pojmu „informácia“. Pojmom „údaje“ sa často označujú informácie obsiahnuté na listinách a pojmom „dáta“ sa väčšinou označujú informácie nachádzajúce sa v rôznych počítačových databázach alebo registroch. Informáciou v zmysle zákona o slobode informácií je jednoznačne aj dokument (napríklad zápisnica, rozhodnutie, nákres, obrazový dokument a pod.) alebo záznam. Táto skutočnosť vyplýva priamo zo samotných ustanovení zákona o slobode informácií.
Zákon o slobode informácií: Ako si ktokoľvek môže vyžiadať verejné záznamy od vládnych agentúr
Súdne výklady a potvrdenia rozsahu informácií
Zákon o slobode informácií výslovne stanovuje, že povinne zverejňovanými „informáciami“ sú aj celé dokumenty - napríklad zápisnice zo schôdzí parlamentu, texty schválených zákonov, materiály predložené na rokovanie vlády, uznesenia vlády alebo materiály programového a koncepčného charakteru (§ 5 zákona). Zároveň, na základe zákona je možné občanom sprístupniť informácie vo forme kópií „predlôh s požadovanými informáciami“ (§ 16 ods. 1) alebo kópií „zo spisov a z dokumentácie“ (§ 16 ods. 8).
Rovnako zo zákona o slobode informácií vyplýva aj to, že informáciou je obrazový alebo zvukový záznam, a tiež aj obrazová snímka. Hoci informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby (§ 9 ods. 1 zákona), logicky ide aj v týchto prípadoch o informáciu v zmysle zákona. Ak sú informáciou obrazový či zvukový záznam alebo obrazová snímka týkajúce sa fyzickej osoby, je informáciou aj každý iný obrazový či zvukový záznam alebo obrazová snímka.
Táto širšia interpretácia pojmu „informácia“ je v súlade aj s právnymi predpismi Európskej únie. Napríklad, podľa čl. 2 ods. 1 smernice 2003/4/ES o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí sú „informácie o životnom prostredí“ definované ako akékoľvek informácie v písomnej, vizuálnej, zvukovej, elektronickej alebo ľubovoľnej inej forme. Podľa čl. 2 ods. 3 smernice 2003/98/ES o opakovanom použití informácií verejného sektora je dokumentom „každý obsah bez ohľadu na nosič tohto obsahu (na papieri alebo v elektronickej forme, alebo ako zvukový, vizuálny alebo audiovizuálny záznam)“ alebo „akákoľvek časť takého obsahu“. Súdy a iné orgány verejnej moci majú preto právnu povinnosť vykladať vnútroštátne zákony v súlade so smernicami Európskej únie.
Súdy a orgány verejnej moci musia tiež zohľadňovať skutočnosť, že zákon o slobode informácií je vykonaním ústavného práva na prístup k informáciám a prostredníctvom neho sa realizuje ústavná povinnosť orgánov verejnej moci poskytovať informácie o svojej činnosti. V zmysle čl. 152 ods. 4 Ústavy SR musia vykladať pojem „informácia“ tak, aby nebolo porušené ústavné právo verejnosti na prístup k informáciám. Ak by občania nemali prístup k zmluvám, rozhodnutiam, zápisniciam alebo záznamom pochádzajúcich z činnosti orgánov verejnej moci, toto základné ústavné právo by bolo úplne popreté. Občania potrebujú prístup k celým dokumentom, aby mohli vykonávať verejnú kontrolu.
Rozhodnutia súdov viackrát potvrdili tento široký výklad:
- Krajský súd v Košiciach sp. zn. 7 S 33/2009 zo dňa 30. septembra 2009 konštatoval: „Aj keď zákon o slobodnom prístupe k informáciám výslovnú definíciu pojmu „informácia“ neobsahuje, jeho význam vyplýva z kontextu ustanovení zákona a z iných právnych dokumentov. ... Zákon o slobodnom prístupe k informáciám je realizáciou čl. 17 ods. 5 Listiny základných práv a slobôd, preto výklad pojmu informácia nesmie fakticky zužovať rozsah ústavou zaručených práv.“
- Najvyšší správny súd Českej republiky sp. zn. 5 A 119/2001 zo dňa 10. októbra 2003 podobne zdôraznil potrebu ústavnej konformity výkladu pojmu „informácia“, aby sa „fakticky nezužoval rozsah ústavne zaručených práv“.
- Rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 6 As 40/2004 zo dňa 25. augusta 2005 považoval „žiadosť o kópiu zápisov zo schôdze rady mesta... za jednoznačnú žiadosť o informácie v týchto zápisoch obsiahnutú“.
- Ústavný súd SR vo svojom náleze sp. zn. I. ÚS 57/00 potvrdil, že súčasťou práva na informácie je prijímanie informácií, ktoré sa môže uskutočňovať „tak zmyslovými orgánmi, ako aj rôznymi technickými prostriedkami, akými sú za súčasného stavu zvukové, obrazové, ako aj zvukovo-obrazové záznamy, ale aj akýmkoľvek iným spôsobom“.
- Najvyšší správny súd Českej republiky sp. zn. 1 As 17/2008 zo dňa 7. mája 2008 jasne uviedol, že informácia zahŕňa „veškerý textový (příp. i grafický) obsah předmětných listin“.
Z týchto záverov vyplýva, že informáciou je aj grafická informácia o skutočnej podobe listiny, vrátane vlastnoručných podpisov alebo odtlačkov pečiatky. Nemožno sa stotožniť s príliš reštriktívnymi výkladmi, ktoré by bránili prístupu k celému obsahu dokumentov, čím by sa narušil účel zákona a ústavné právo na informácie.
Postup pri sprístupňovaní informácií
Ak žiadateľ žiada informácie, ktoré už boli zverejnené (napríklad na internetovej stránke úradu alebo na úradnej tabuli, v štatistickej ročenke a pod.), môže povinná osoba najneskôr do piatich dní od podania žiadosti namiesto sprístupnenia informácií oznámiť žiadateľovi, kde možno zverejnenú informáciu získať. Žiadateľ však môže trvať na priamom sprístupnení informácií.
Ak povinná osoba nemá požadované informácie k dispozícii, ale vie, kde možno požadované informácie získať, postúpi žiadosť do piatich dní povinnej osobe, ktorá má informácie k dispozícii, a bezodkladne o tom informuje žiadateľa.
Ochrana osobných údajov a právo na informácie
Ochrana súkromia v súvislosti so spracúvaním osobných údajov patrí medzi základné ľudské práva. Chráni ich primárne právo Európskej únie, Lisabonská zmluva a Charta základných práv EÚ. S cieľom zabezpečiť ochranu základných práv a slobôd fyzických osôb, v súvislosti so spracúvaním osobných údajov a prispieť k voľnému toku údajov medzi členskými štátmi Európskej únie, bolo prijaté Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 (GDPR), ktoré sa uplatňuje od 25. mája 2018. Z dôvodu dodržania záväzkov Slovenskej republiky bol prijatý aj nový zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov.
Účelom spracúvania osobných údajov v oblasti vedenia agendy žiadostí podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám je plnenie zákonných povinností prevádzkovateľa. Právnym základom spracúvania osobných údajov (vrátane ich poskytovania tretím stranám) je plnenie zákonnej povinnosti v zmysle čl. 6 ods. 1 písm. c) Nariadenia. Poskytnutie osobných údajov zo strany žiadateľa je dobrovoľné; bez poskytnutia osobných údajov však nie je možné poskytnúť informácie podľa zákona o slobode informácií. Lehota uchovávania osobných údajov, súvisiacich so žiadosťami o informácie, je spravidla 5 rokov.
Dotknutá osoba má v súlade s článkami 15 až 22 GDPR a § 19 až 29 zákona č. 18/2018 Z. z. rozsiahle práva, vrátane:
- Práva vyžiadať si potvrdenie od prevádzkovateľa o tom, či sa spracúvajú jej osobné údaje.
- Práva na opravu osobných údajov bez zbytočného odkladu.
- Práva na výmaz, ak sú splnené zákonné podmienky (s výnimkami).
- Práva získať osobné údaje, ktoré sa jej týkajú a ktoré poskytla prevádzkovateľovi, v štruktúrovanom, bežne používanom a strojovo čitateľnom formáte a práva preniesť tieto osobné údaje ďalšiemu prevádzkovateľovi, ak je to technicky možné.
- Práva podať sťažnosť, resp. návrh na začatie konania na Úrad pre ochranu osobných údajov SR, ak sa domnieva, že boli pri spracúvaní osobných údajov porušené jej práva.
Osobné údaje sú poskytované výlučne v rámci plnenia povinností, vyplývajúcich z platných právnych predpisov Slovenskej republiky (napr. súdy, orgány činné v trestnom konaní, iné orgány verejnej moci) alebo nariadení EÚ, ktoré sú priamo vykonateľné a uplatniteľné aj v Slovenskej republike, alebo sprostredkovateľom, v rámci zmluvných vzťahov, v súlade s GDPR a zákonom č. 18/2018 Z. z.
