Merná potreba tepla na vykurovanie: Odhad vs. realita a ako ju správne určiť

Moderné domy v súčasnosti dokážu hospodáriť s energiou oveľa efektívnejšie než stavby spred dvadsiatich rokov. Úspory však nevznikajú len použitím kvalitných materiálov či technológií. Mnohí investori aj projektanti sa stretávajú s otázkou: Načo je mi vlastne takýto výpočet? Nemôžem jednoducho odhadnúť výkon kotla alebo tepelného čerpadla podľa veľkosti domu? Odpoveď znie: nie.

Správne určenie potreby tepla je základom pre návrh každého vykurovacieho systému. Zjednodušene môžeme povedať, že tepelná strata konštrukcie sa určí podľa plochy, tepelnej priepustnosti a rozdielu teplôt. Do výpočtu však patrí aj infiltrácia vzduchu - teda tepelné straty spôsobené netesnosťami a vetraním.

Prečo je správne určenie potreby tepla kľúčové? Aj zjednodušený výpočet dokáže ukázať, aké rozdiely môžu vzniknúť medzi „odhadom“ a realitou. Bežný investor si niekedy pomôže jednoduchou poučkou: „Na 1 m² plochy domu treba asi 50 - 100 W tepla.“ Hoci tento prístup môže poslúžiť ako veľmi hrubý odhad, v praxi je nepresný. Moderné nízkoenergetické domy potrebujú často menej než 30 W/m², zatiaľ čo staršie nezateplené stavby môžu mať potrebu aj 120 W/m².

Ak by sme zvolili zdroj tepla napríklad s výkonom len 3 kW, dom by sa pri silných mrazoch jednoducho nevykúril. Tepelné čerpadlo alebo kotol by bežal nepretržite, spotreba energie by rástla a komfort bývania by sa zhoršil. Naopak, ak by sme pre istotu zvolili zdroj s výkonom 10 kW, zaplatili by sme zbytočne vysokú sumu za technológiu. Zariadenie by sa často zapínalo a vypínalo, čo znižuje jeho účinnosť a skracuje životnosť.

Faktory ovplyvňujúce tepelné straty

Tepelné straty domu výrazne ovplyvňujú komfort bývania aj náklady na vykurovanie. Ich poznanie a správny výpočet sú kľúčové nielen pre úsporu energie, ale aj pre zvýšenie kvality bývania. Pozrime sa podrobnejšie na hlavné faktory, ktoré ovplyvňujú veľkosť tepelných strát.

Vplyv tepelnej izolácie

Kvalitná tepelná izolácia muriva, stropu, podlahy a okien je zásadná pre minimalizáciu tepelných strát.

• Murivo: Hrubšie múry s vyšším tepelným odporom (R-hodnotou) zadržiavajú viac tepla. Materiály s vysokou R-hodnotou sú efektívnejšie ako tradičné stavebné materiály.
• Strop a podlaha: Izolácia stropu je kľúčová, pretože teplo stúpa smerom nahor. Dobre izolovaná podlaha pomáha udržať teplo v interiéri, najmä nad nevykurovanými priestormi.
• Okná a dvere: Moderné okná s dvojitým alebo trojitým zasklením a nízko-emisnými povlakmi sú oveľa efektívnejšie. Dobre izolované dvere tiež minimalizujú tepelné straty.

Lokalizácia domu a slnečné zisky

Poloha domu a jeho orientácia voči svetovým stranám majú významný vplyv na tepelné straty a zisky.

• Klimatické podmienky: Domy v chladnejších alebo veterných oblastiach majú vyššie tepelné straty.
• Orientácia: Južne orientované okná zvyšujú pasívne solárne zisky, zatiaľ čo severne orientované okná prispievajú k vyšším stratám.
• Využitie slnečnej energie: Veľké okná a solárne panely pomáhajú znížiť potrebu dodatočného vykurovania.

Netesnosti a prúdenie vzduchu

Netesnosti v konštrukcii a nevhodné prúdenie vzduchu sú významnými zdrojmi tepelných strát.

• Škáry v konštrukcii: Dlhšie špáry umožňujú únik tepla. Kvalitné tesnenie a údržba sú nevyhnutné.
• Nevhodné prúdenie vzduchu: Cirkulácia studeného vzduchu v interiéri zvyšuje tepelné straty.

Metódy výpočtu tepelných strát

Existujú rôzne metódy výpočtu tepelných strát, od zjednodušených až po presné technické postupy.

Zjednodušené výpočtové postupy

Základný vzorec pre výpočet tepelných strát je:

Q = G × V × ΔT

kde:

• Q je celková strata objektu vo Wattoch.
• G je tepelnoizolačný koeficient domu vyjadrený vo W/(m³·K). Tento koeficient sa odhaduje podľa typu konštrukcie, izolácie alebo obdobia výstavby domu.
• V je objem vykurovaného priestoru v m³.
• ΔT je rozdiel medzi vnútornou a minimálnou vonkajšou teplotou v danej lokalite (napr. +20 °C - (-15 °C) = 35 °C).

Odhad koeficientu G podľa obdobia výstavby:

• Starý dom bez izolácie: 2 W/(m³·K)
• Starý dom dodatočne čiastočne izolovaný: 1,5 W/(m³·K)
• Dom postavený po roku 1990: 1,1 W/(m³·K)
• Dom postavený po roku 2005: 0,8 W/(m³·K)
• Dom postavený v rokoch 2010 - 2015: 0,6 W/(m³·K)
• Dom postavený po roku 2015: 0,4 W/(m³·K)

Príklady zjednodušeného výpočtu:

• Príklad výpočtu pre starý dom bez izolácie:
  • Tepelnoizolačný koeficient domu (G): 2 W/(m³·K)
  • Objem vykurovaného priestoru (V): 371 m³
  • Teplotný rozdiel (ΔT): 35 °C
  • Výpočet tepelných strát (Q): 2 × 371 × 35 = 25 970 W = 26 kW
• Príklad výpočtu pre starý dom dodatočne čiastočne izolovaný:
  • Tepelnoizolačný koeficient domu (G): 1,5 W/(m³·K)
  • Objem vykurovaného priestoru (V): 371 m³
  • Teplotný rozdiel (ΔT): 35 °C
  • Výpočet tepelných strát (Q): 1,5 × 371 × 35 = 19 478 W = 19,5 kW

Tieto príklady ukazujú, aká dôležitá je izolácia domu pre úsporu energie a finančných prostriedkov.

Presnejšie výpočty tepelných strát

Špecializované metódy výpočtu tepelných strát zohľadňujú detailnejšie faktory ako:

• Konštrukčné vlastnosti jednotlivých častí budovy.
• Tepelnú vodivosť materiálov.
• Klimatické údaje pre konkrétnu lokalitu.
• Dynamiku vnútorného a vonkajšieho prostredia.

Vzorce pre presnejšie výpočty

• Merná tepelná strata prechodom tepla (Ht):

  Ht = Σ(Ui * Ai * bx,i) + ΔU * ΣAi

  kde:

  • U je súčiniteľ prechodu tepla časti/obvodového plášťa vo W/(m²·K).
  • A je plocha časti/obvodového plášťa v m².
  • ΔU je zvýšenie súčiniteľa prechodu tepla vplyvom tepelných mostov vo W/(m²·K).
  • bx je teplotný redukčný faktor.

  Hodnota ΔU sa môže približne určiť podľa:

  1. 0,05 W/(m²·K) pri spojitej tepelnoizolačnej vrstve a nových systémoch murovaných konštrukcií.
  2. 0,10 W/(m²·K) pri jednovrstvových murovaných, panelových, ľahkých drevených konštrukciách.
  3. 0,20 W/(m²·K) pri konštrukciách zatepľovaných zvnútra.
• Prenos tepla vetraním (Hv):

  Hv = 0,264 × n × Vm × Cp

  kde:

  • 0,264 je konštanta (prepočítaná tepelná kapacita vzduchu).
  • n je priemerná výmena vzduchu v 1/h.
  • Vm je objem vnútorného vzduchu v zóne alebo budove v m³.
  • Cp je tepelná kapacita objemu vzduchu (cca 1200 J/(m³·K)).
• Celková tepelná strata (H):

  H = Ht + Hv

Príklad detailného výpočtu pre rodinný dom pred rekonštrukciou

Zdroj: TWG

• Vplyv tepelných mostov: Ht = 421,5 m² * 0,1 W/(m²·K) * 35°C = 1 475 W = 1,5 kW
• Tepelná strata vetraním: Hv = 0,264 × 0,5 × 371 m³ × 1200 J/(m³·K) = 49 W/K * 35°C = 1 715 W = 1,7 kW
• Celková tepelná strata: H = 13,918 kW + 1,5 kW + 1,7 kW = 17,118 kW

Príklad detailného výpočtu pre rodinný dom po rekonštrukcii

Zdroj: TWG

• Vplyv tepelných mostov: Ht = 421,5 m² * 0,05 W/(m²·K) * 35°C = 738 W = 0,74 kW
• Tepelná strata vetraním: Hv = 0,264 × 0,5 × 371 m³ × 1200 J/(m³·K) = 49 W/K * 35°C = 1 715 W = 1,7 kW
• Celková tepelná strata: H = 3,055 kW + 0,74 kW + 1,7 kW = 5,495 kW

Porovnanie tepelných strát starého a nového domu

Zdroj: TWG

Starý dom má celkové tepelné straty 17,118 kW, zatiaľ čo nový dom po rekonštrukcii má len 5,495 kW. Rozdiel 11,6 kW jasne ukazuje, ako efektívne môže zateplenie a modernizácia znížiť tepelné straty.

Eliminácia tepelných strát a efektívne vykurovacie systémy

Aj po zateplení domu môžu zostať značné tepelné straty vetraním. Najlepším riešením je inštalácia rekuperačných systémov.

Opatrenia na elimináciu tepelných strát

• Zateplenie stien: Minimalizuje potrebu vykurovania a zvyšuje teplotnú stabilitu.
• Zateplenie stropu a podlahy: Zabraňuje úniku tepla smerom nahor a prestupu chladu zdola.
• Moderné okná a dvere: Dvojité/trojité zasklenie a nízkoemisné plochy efektívne zadržiavajú teplo.
• Odstránenie tepelných mostov: Dôkladná izolácia a eliminácia kritických miest.
• Pravidelná údržba: Kontrola tesnení okien a dverí, servis vykurovacích systémov.
• Využitie solárnych ziskov: Maximalizácia využitia slnečného žiarenia cez južne orientované okná.
• Používanie inteligentných termostatov: Optimalizácia teploty a úspora energie.

Efektivita rôznych vykurovacích systémov

• Tepelné čerpadlá: Využívajú obnoviteľnú energiu z prostredia, majú vysokú účinnosť a nízke emisie CO2. Ich účinnosť je rádovo vyššia ako pri kondenzačných kotloch.
• Kondenzačné kotly: Využívajú latentné teplo spalín, čím zvyšujú účinnosť až o 15-30 % oproti bežným kotlom a znižujú prevádzkové náklady.
• Rekuperačné systémy: Využívajú odpadové teplo z odvádzaného vzduchu na ohrev privádzaného čerstvého vzduchu, čím znižujú tepelné straty a zabezpečujú kvalitné vnútorné prostredie.

Tepelné straty premietnuté do ceny bývania

Nižšie tepelné straty priamo vplývajú na ročné náklady na vykurovanie a celkovú ekonomickú efektívnosť bývania.

Porovnanie nákladov na vykurovanie

Zdroj: TWG

Rozdiel v ročných nákladoch na vykurovanie medzi starým a novým domom môže dosiahnuť až 2 464 €. Investície do zlepšenia izolácie a výmeny okien sa tak rýchlo finančne vrátia.

Energetická kategorizácia

Domy sú hodnotené podľa ich energetickej náročnosti prostredníctvom energetického certifikátu. Zlepšením energetickej kategórie sa znižujú tepelné straty a náklady na energie, čo zvyšuje hodnotu nehnuteľnosti.

Zníženie tepelných strát prináša významné ekonomické výhody v podobe nižších účtov za energie a zvýšenia hodnoty nehnuteľnosti. Z ekologického hľadiska to znamená menšiu spotrebu energie, menej emisií CO2 a menší dopad na životné prostredie.

Legislatíva a normy v oblasti energetickej hospodárnosti budov

Na Slovensku sa energetická hospodárnosť budov riadi najmä zákonom č. 555/2005 Z. z. a súvisiacimi vyhláškami, ako napríklad Vyhláška č. 364/2012 Z. z., ktorá sa odkazuje na technickú normu STN 73 0540: Tepelná ochrana budov.

Kľúčové pojmy a požiadavky:

• Globálny ukazovateľ: Merná hodnota celkovej spotreby energie od jej výroby až po jej premenu v domácnostiach.
• Energetický certifikát: Dokument hodnotujúci energetickú náročnosť budovy.
• Pasívny dom (podľa metodiky PHPP): Stavba s veľmi nízkou potrebou tepla na vykurovanie (max. 15 kWh/m²·rok).
• Vzduchotesnosť: Dôležitý parameter pre minimalizáciu tepelných strát, často overovaný skúškou tesnosti (tzv. blower door test).
• Rekuperácia: Systém na spätné získavanie tepla z odpadového vzduchu.

Hoci slovenské predpisy stanovujú minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť nových budov (napríklad zaradenie do energetickej triedy A0), ich kontrola a sankcie za nesplnenie nie sú vždy dôsledné. Norma STN 73 0540:2012 odporúča pre budovy s veľmi nízkou potrebou tepla vzduchotesnosť pri n50 = 0,6 1/h, ale v praxi sa táto požiadavka často nesplní. Pri výpočtoch sa zohľadňuje aj potreba tepla na prípravu teplej vody a straty z vetrania.

Je dôležité pochopiť, že aj keď sa stavba navrhne podľa požiadaviek na pasívny dom, bez dosiahnutia požadovanej tesnosti a funkčnej rekuperácie nemôže optimálne fungovať.

Predpokladaná potreba vs. skutočná spotreba tepla

Zateplené bytové domy, ktorých skutočná spotreba tepla na vykurovanie výrazne prevyšuje predpokladané hodnoty deklarované v energetickom certifikáte, sú na Slovensku skôr pravidlom ako výnimkou. Tepelná energetika a oblasť znižovania spotreby energie predstavujú pomerne komplikovaný odbor, ktorému bežní užívatelia zvyčajne celkom nerozumejú. Tento fakt zneužívajú viacerí samozvaní odborníci, ktorí pomocou nesprávnych argumentov ovplyvňujú rozhodovanie užívateľov.

Stavebné firmy pred obnovou objektu napríklad často tvrdia, že po zateplení budú užívatelia „kúriť rovnako“ ako doteraz a náklady na vykurovanie sa znížia na polovicu. Ak budú užívatelia akéhokoľvek objektu kúriť rovnako, budú mať rovnakú spotrebu. Nič na tom nezmenia zateplenie, termoregulácia ani iné opatrenia.

V úvode článku som vyslovil hypotetickú otázku: „Kto koho klame?“ Lebo všetky odborné výpočty, projekty aj energetické certifikáty presviedčajú spotrebiteľov tepla v BD o tom, že po zateplení objektu sa ich spotreba tepla výrazne zníži. Ak sa očakávania nenaplnia a skutočná spotreba tepla je výrazne vyššia ako predpokladaná, mohlo by to znamenať, že niekto niekoho oklamal.

Oklamaní sa cítia zvyčajne vlastníci a užívatelia bytov, ktorí investovali nemalé prostriedky do obnovy domu a musia znášať aj zvýšené náklady za nadmernú spotrebu tepla. Prevažná väčšina údajov, ktoré sú potrebné na posúdenie spotreby tepla na vykurovanie, je „len“ vypočítaná. Všetky teoretické výpočty pritom vychádzajú z určitých predpokladov, ich výsledky môžeme teda považovať za správne iba vtedy, ak sú východiskové parametre dodržané aj v reálnych podmienkach.

Kritika "6 % pravidla" a vplyv tepelných ziskov

Začnem tvrdením, že zvýšenie teploty vykurovaného priestoru o 1 °C spôsobí zvýšenie spotreby tepla asi o 6 %. Ak pri výpočte ročnej potreby tepla na vykurovanie predpokladáme, že merná potreba tepla Qm aj čas vykurovania τ sú v rámci konkrétneho objektu konštantné, potom výsledná hodnota Qr bude závisieť len od výrazu v zátvorke. Ak počítame s predpokladanou vnútornou teplotou ti = 20 °C a s priemernou vonkajšou teplotou te = 3,33 °C, výraz v zátvorke bude mať hodnotu 16,67 °C. Keď zvýšime vnútornú teplotu o 1 °C, teda na hodnotu ti = 21 °C, bude mať výraz v zátvorke hodnotu 17,67 °C. V takom prípade sa v dôsledku zvýšenia vnútornej teploty o 1 °C zvýši hodnota v zátvorke presne o 6 %. Z toho vyplýva, že zvýšenie množstva dodaného tepla o 6 % bude mať za následok zvýšenie vnútornej teploty vykurovaného priestoru o 1 °C.

Rozdiely medzi jednotlivými mestami na Slovensku sú zanedbateľné. Priemerná vonkajšia teplota 3,33 °C, uvedená v predchádzajúcom výpočte, zodpovedá približne teplotám v mestách ako Banská Bystrica, Prešov alebo Žilina. Ak však vo výpočte použijeme ako vstupnú hodnotu priemernú vonkajšiu teplotu vo vykurovacom období v meste Poprad, ktorá je 2,60 °C, zistíme, že zvýšenie vnútornej teploty o 1 °C bude mať za následok zvýšenie potreby tepla o 5,75 %. Podobne pri Bratislave, pri vonkajšej teplote 4,40 °C, predstavuje zvýšenie vnútornej teploty o 1 °C nárast potreby tepla o 6,41 %. Z uvedených výsledkov vyplýva, že predpoklad o zvýšení vnútornej teploty o 1 °C v dôsledku zvýšenia potreby tepla o 6 % je správny.

Tvrdenie o 6 % zvýšení spotreby tepla pri zvýšení vnútornej teploty o 1 °C je pri zateplených BD vybavených TRV neopodstatnené a vedie k zavádzaniu užívateľov. Skutočné zvýšenie spotreby tepla v dôsledku vyššej teploty treba určiť pri každom BD individuálne, vo všeobecnosti však možno tvrdiť, že v obnovených BD je niekoľkonásobne vyššie. Platí pritom zásada, že čím kvalitnejšie je BD zateplený, tým väčší je pomer tepelných ziskov na celkovej spotrebe tepla.

Vysvetlenie je pomerne jednoduché. Tvrdenie o zvýšení potreby tepla o 6 % pri náraste vnútornej teploty o 1 °C by platilo len v tom prípade, keď je jediným zdrojom tepla vykurovací systém. Ak pri určovaní optimálnej potreby počítame aj s iným zdrojom tepla, musíme tento zdroj zahrnúť do výpočtu. Na každý dom pôsobia aj iné zdroje tepla, ako sú napríklad slnečné svetlo a vnútorné zdroje, ktoré sa považujú za tepelné zisky. Ak pri určovaní optimálnej potreby počítame aj s iným zdrojom tepla, musíme tento zdroj zahrnúť do výpočtu. Za predpokladu, že na posudzovaný BD budú pôsobiť len tepelné zisky, zabezpečí sa tým asi polovica potreby tepla. Výsledkom pôsobenia tepelných ziskov bude zvýšenie priemernej ročnej vnútornej teploty v BD na ti = 11,67 °C, a to aj bez tepla dodaného z iného zdroja, teda pri nulovej spotrebe tepla na vykurovanie.

Nakupované teplo, ktoré vlastne predstavuje meranú spotrebu tepla objektu, sa teda nevyužije na zvýšenie vnútornej teploty v objekte o 16,67 °C, ale len o 8,33 °C. Ak bude mať využitie 100-percentnej predpokladanej potreby tepla na vykúrenie objektu na teplotu 20 °C za následok zvýšenie teploty o 8,33 °C, potom zvýšenie teplotného rozdielu o 1 °C spôsobí nárast spotreby asi o 12 %.

Úloha užívateľa a nastavenie termoregulačných ventilov (TRV)

Iné zdroje tepla pôsobia v obývanom BD vždy, preto je úvaha o ich započítaní do energetickej bilancie správna. Zároveň sa však musíme zamyslieť aj nad ich reálnym využitím. Lebo vymyslieť plán na využitie tepelných ziskov je jedna vec a zrealizovať ho je už iná úloha. Častou chybou je, že užívatelia považujú využitie tepelných ziskov za samozrejmé. Nerozlišujú medzi pôsobením iných zdrojov tepla a ich využitím na zníženie spotreby. Na zníženie spotreby nakupovaného tepla na vykurovanie po obnove BD musia byť splnené viaceré podmienky.

Projektant ani dodávateľ tepla preto nemôžu s tepelnými ziskami počítať ako s trvalým zdrojom tepla. To znamená, že klasický zdroj tepla (vlastná kotolňa, prípojka CZT) aj vykurovací systém objektu musia byť navrhnuté tak, aby zabezpečili dodávku tepla v požadovanom množstve 68,7 kWh/(m2 . rok). Pre každý BD je teda trvalo a počas celého vykurovacieho obdobia k dispozícii prebytok tepla. Dodávateľ tepla ani automatická regulácia v zdroji tepla nedokážu dosiahnuť požadované zníženie množstva dodávaného tepla o tepelné zisky, lebo nemajú potrebné informácie o ich pôsobení. Pôsobenie tepelných ziskov je v každej miestnosti iné a jediní, kto má aktuálne informácie, sú užívatelia.

Úspory v spotrebe tepla na vykurovanie využitím tepelných ziskov sú rozdielom medzi množstvom tepla, ktoré je dodávateľ schopný do objektu dodať, a spotrebou tepla zníženou o tepelné zisky. Skutočné zníženie spotreby dosiahneme len vtedy, keď bude odber tepla od dodávateľa pri pôsobení iných zdrojov tepla obmedzený, prípadne úplne zastavený.

Pri trvalom nastavení hlavice TRV na predpísanú teplotu 20 °C budú tepelné zisky využité na 100 %. Naopak, pri úplne otvorenej hlavici a nastavení na 28 °C nebudú tepelné zisky využité vôbec. Jednoduchým výpočtom možno zistiť, že zvýšenie nastavenia hlavice TRV o 1 °C predstavuje zníženie využitia tepelných ziskov o 12,5 %. Nevyužité tepelné zisky musíme nahradiť teplom od dodávateľa, preto sa o rovnakú hodnotu zvýši skutočná spotreba tepla. Pri nastavení hlavice TRV sa užívateľ vlastne rozhoduje medzi tým, či využije tepelné zisky a zníži odber tepla z vykurovacieho systému, alebo toto teplo nevyužije a okrem tepelných ziskov nakúpi aj teplo od dodávateľa. Využitie tepelných ziskov je pritom výhodnejšie, lebo je to teplo, ktoré je vlastne zadarmo, prípadne bolo zaplatené iným spôsobom.

Vplyv nastavenia TRV na spotrebu tepla

Individuálne nastavenie hlavice TRV na vykurovacom telese na vyššiu teplotu, ako je predpísaná hodnota, má na celkovú spotrebu tepla dvojaký účinok, a to zvýšenie tepelných strát z dôvodu vyššej vnútornej teploty a tiež nedostatočné využitie tepelných ziskov. Z údajov v tabuľke možno zistiť, že pri nastavení hlavíc na správnu teplotu (20 °C) budú tepelné zisky maximálne využité. Nárast spotreby v dôsledku nevyužitia tepelných ziskov bude 0 % a spotreba bude zodpovedať predpokladanej potrebe tepla, teda v tomto konkrétnom prípade hodnote 34,2 kWh/(m2 . rok).

Pri nastavení hlavíc TRV na hodnotu napríklad 24 °C sa zvýšia tepelné straty o 48 % a súčasne sa využije len polovica tepelných ziskov. Celková spotreba tepla nakúpeného od dodávateľa sa zvýši o 98 %, teda skoro na dvojnásobok. Ak by sme dokázali primerane zvýšiť podiel všetkých zdrojov tepla, teda všetky tepelné zisky aj vykurovanie, nárast spotreby tepla by bol úmerný zvýšeniu celkovej potreby. Zmenou nastavenia hlavíc TRV na vyššiu hodnotu však síce môžeme dosiahnuť zvýšenie vnútornej teploty, no zároveň znížime podiel využitia tepelných ziskov. Chýbajúce teplo preto musíme nahradiť klasickým vykurovaním, čím sa výrazne zvýši spotreba tepla.

Ak má zateplený BD spotrebu tepla dvojnásobnú v porovnaní s predpokladanou potrebou tepla, stačí znížiť nastavenie hlavíc TRV o niekoľko stupňov a spotreba tepla aj náklady na vykurovanie môžu klesnúť na polovicu. Myslím, že je každému jasné, že očakávanú hodnotu predpokladanej spotreby tepla možno dosiahnuť len v tom prípade, ak sú vytvorené podmienky na zabezpečenie správnosti všetkých ostatných údajov použitých v energetickej bilancii. Na strane potreby tepla to predstavuje dodržanie vnútornej teploty a intenzity vetrania, na strane spotreby je to využitie tepelných ziskov. Bez dodržania týchto podmienok nebudú správne žiadne hodnoty znázornené v stĺpcoch 1 a 2, teda ani predpokladaná spotreba tepla. Sú to vlastníci a užívatelia bytov, ktorí si objednali a zaplatili projekty, odborné posudky aj realizáciu obnovy BD.

Takisto predložili všetky potrebné dokumenty na úrady na schválenie stavby a vydanie stavebného povolenia, prípadne získanie úveru. Vo všetkých dokumentoch sa vychádza z požiadaviek noriem, počíta sa s vnútornou teplotou 20 °C a s maximálnym využitím tepelných ziskov. Pri splnení týchto podmienok sa stavba (zateplenie objektu) posudzuje ako vyhovujúca, a to podľa predpisov a kritérií energetickej efektívnosti. Ak teda v reálnej prevádzke užívatelia vykurujú objekt na vyššie teploty pri vyššej spotrebe tepla, sú práve oni hlavným vinníkom porušovania predpokladaných podmienok.

tags: #merna #potreba #tepla #na #vykurovanie #modra