Riešenie starého murovaného komína bez vložky: Komplexný sprievodca renováciou a bezpečnosťou

Komín je dôležitou súčasťou každej stavby, v ktorej sa používa krb, kachle alebo kotol na tuhé, kvapalné či plyné palivá. Dobre navrhnutý a postavený komín zabezpečuje bezpečný odvod spalín a správny chod spotrebiča, zatiaľ čo zle navrhnutý alebo poškodený komín predstavuje riziko požiaru alebo otravy oxidom uhoľnatým. Vzhľadom na dlhoročnú prevádzku a neustále vystavenie vysokým teplotám, chemikáliám a poveternostným vplyvom, staré murované komíny často prestávajú spĺňať súčasné bezpečnostné a technické normy. Preto je renovácia starého komína nevyhnutná.

Komínové telesá sa v minulosti budovali ako súčasť nosných stien a z materiálov, ktoré už vôbec nezodpovedajú požiadavkám spotrebičov a, samozrejme, ani predpisom. Murovaný komín je už dávno prekonaný a dnes sú k dispozícii systémy, ktoré slúžia pre všetky druhy spotrebičov i palív a zodpovedajú aktuálnym požiadavkám aj nárokom. Komíny, najmä v mestách, stratili svoju pôvodnú funkciu alebo sa nároky na ich využívanie zásadne zmenili (napríklad zmenou druhu vykurovacích palív, a tým aj zmenou zloženia spalín). Na chatách a chalupách však komíny ešte vždy hrajú dôležitú úlohu, keďže k atmosfére chalupy často patrí práve vykurovanie drevom, ktoré je navyše zaujímavé aj z ekonomického a environmentálneho hľadiska. V ostatnom čase sa viac stavajú kozuby, ktoré slúžia nielen ako hlavný či doplnkový zdroj vykurovania, ale tiež ako estetický doplnok, zútulňujúci miestnosti. Preto aj napriek tomu, že mnohé komíny už neslúžia na pôvodný účel alebo sú značne poškodené, je lepšie ich neodstraňovať, ale ponechať a opraviť (resp. modernizovať).

Diagnostika a príčiny poškodenia starého komína

Každá oprava komína by mala začať dôkladnou diagnostikou. Typickými príznakmi poškodenia starého murovaného komína bez vložky sú:

• Viditeľné praskliny na murive: Tieto naznačujú narušenie statiky a možnú netesnosť.
• Dymenie do interiéru: Znamená, že spaliny neunikajú správne komínom a môžu sa vracať do obytných priestorov, čo predstavuje riziko otravy oxidom uhoľnatým.
• Kondenzát unikajúci cez steny: Vlhké škvrny na vonkajšom plášti komína signalizujú preniknutie vlhkosti zvnútra, čo oslabuje murivo a podporuje tvorbu dechtu.
• Výrazné dechtovanie: Tmavé, lepkavé usadeniny na vnútorných stenách komína sú dôsledkom nedokonalého spaľovania a vysokej vlhkosti, čo zvyšuje riziko požiaru.

Príčinou týchto problémov býva často chýbajúca alebo poškodená vložka, znížený ťah komína v dôsledku nesprávnej výšky či upchatia, alebo použitie starých, už nevyhovujúcich materiálov. Vysoká účinnosť moderných vykurovacích systémov, ktoré pracujú s nižšími teplotami spalín, môže tiež viesť k problémom. Ak starý komín nie je na tieto podmienky dimenzovaný, nízke teploty v kombinácii s vodnou parou zo spaľovania spôsobujú tvorbu kondenzátu. Počas dlhoročnej prevádzky murovaného komína prenikajú do jeho stien častice nečistôt a kyslý kondenzát. Zmiešaním kondenzátu a sadzí dochádza k vzniku látok s kyslým pH - dechtu, ktoré prenikajú do muriva komína a pôsobia naň deštrukčne. Škvrny od sadzí sú nielen nepekné, ale aj veľmi nebezpečné. Sadze zhromaždené na stenách starého komína sa môžu pri prevádzke tak zahriať, že sa vznietia. Tento proces sa nazýva vyhorenie sadzí. V komíne sadze horia a spoznáte to ľahko podľa plameňov šľahajúcich z komína.

Typy komínov a ich charakteristika

Na trhu existuje viacero typov komínov, každý s vlastnými výhodami a špecifikami použitia. Pre pochopenie riešení pre staré komíny je užitočné poznať ich základné charakteristiky.

Keramické komíny

Sú najrozšírenejším typom komínov v novostavbách, obľúbené pre svoju vysokú odolnosť voči teplotám až 1000 °C a korozívnym účinkom kyselín zo spalín. Disponujú špeciálnou ochranou proti vyhoreniu a sú vyrobené z oxidu kremičitého a oxidu hlinitého. Ich životnosť dosahuje až 60 rokov a vyžadujú minimálnu údržbu. Svoje využitie nájdu v moderných domoch s krbom alebo plynovým kotlom. Najbežnejším typom keramického komína sú systémové komíny, ktoré predstavujú najbezpečnejšie a najefektívnejšie riešenie v novostavbách (napr. pasívne domy) aj rekonštrukciách. Ide o hotové zostavy od výrobcov ako Schiedel, Heluz či Leier.

Nerezové komíny

Nerezové typy komínov sa používajú najmä pri rekonštrukciách starších objektov alebo ako vonkajšie komínové systémy. Výhodou je nízka hmotnosť a veľmi rýchla montáž. Nerezový plášť s minerálnou izoláciou a vnútornou vložkou zabezpečuje odolnosť voči kondenzátu aj dechtovaniu. Pri správnej údržbe vydržia nerezové komíny až 30 rokov. Často sa používajú aj v priemyselných objektoch a všade tam, kde sa treba vyhnúť vnútornej stavbe v objekte.

Azbestocementové komíny

Tieto rúry sa používali od roku 1950 do 1980. V súčasnosti už nespĺňajú bezpečnostné, ekologické a najmä zdravotné normy. Najväčším problémom býva zatekanie, tvorba sadzí, dechtu a riziko vzniku požiaru komína. Maximálna tepelná odolnosť azbestocementových dosiek je len 300 °C - následne dochádza k uvoľňovaniu nebezpečných azbestových vlákien do ovzdušia. Pri dlhodobom vystavení môže podľa štúdií spôsobovať rakovinu. Rekonštrukcia je v tomto prípade nevyhnutná - napríklad vložkovaním.

Porovnanie typov komínov

Možnosti sanácie a renovácie starého murovaného komína bez vložky

Existuje niekoľko spôsobov, ako riešiť poškodený starý murovaný komín bez vložky, pričom výber závisí od rozsahu poškodenia.

Vložkovanie komína

Pri menej závažných poškodeniach je vhodným a najčastejším riešením sanácia komína prostredníctvom vložkovania. Ide o proces, pri ktorom sa do existujúceho starého komínového telesa vsunie nová odolná vložka (najčastejšie nerezová, ale aj keramická alebo polypropylénová) do existujúceho komínového prieduchu. Tento proces výrazne zvýši bezpečnosť a predĺži životnosť komína.

Výhody vložkovania

• Zvýšenie bezpečnosti: Vytvorí sa nová, úplne tesná a odolná vnútorná stena komína, čím sa zabráni úniku spalín a riziku požiaru.
• Predĺženie životnosti komína: Nová vložka chráni pôvodné murivo pred vlhkosťou, kyselinami a dechtom.
• Zlepšenie ťahu: Správne zvolený priemer vložky zabezpečí optimálny odvod spalín.
• Odolnosť voči kondenzátu: Nerezové vložky sú špeciálne navrhnuté tak, aby odolávali kyslému kondenzátu, ktorý vzniká pri moderných spaľovacích procesoch.
• Ekonomická efektívnosť: Vložkovanie je výrazne lacnejšie a rýchlejšie ako búranie a stavba nového komína. Celý proces sa často dá zvládnuť za jeden deň.
• Splnenie legislatívnych požiadaviek: Podľa Vyhlášky MV SR č. 401/2007 Z.z. § 15 ods. 1 musí byť komín vyhotovený ako viacvrstvový s komínovou vložkou tepelne a dilatačne oddelenou od komínového plášťa. Vložkovanie túto požiadavku spĺňa.

Proces vložkovania

1. Posúdenie stavu a príprava: Kominár najprv posúdi stav komína a skontroluje jeho priechodnosť. V prípade potreby sa vykoná frézovanie komína - odstránenie hrubých usadenín dechtu, sadzí a nerovností z vnútorných stien a zväčšenie komínového prieduchu. Frézovanie je možné začať až po utesnení všetkých komínových otvorov. Akékoľvek zásahy, úpravy, zmeny a opravy komínov môže podľa živnostenského zákona realizovať iba odborne spôsobilý kominár.
2. Zavedenie vložky: Nerezová vložka sa zvyčajne zasúva z vrchu komína smerom dole. Jednotlivé diely vložky sa spájajú a zabezpečujú špeciálnymi spojovacími prvkami. Šamotové vložky majú presne stanovenú orientáciu v komínovom prieduchu. Spoj je systém pero - drážka a už pri osadzovaní na podstavec na odvod kondenzátu musí vložka dosadnúť do stanovenej drážky. Každý spoj sa musí vyplniť a vytrieť škárovacou hmotou. Na spoje sa nesmie použiť cementová malta.
3. Výplň izolácie: Medzi vnútornou vložkou a vonkajším plášťom komína sa vytvára medzera, ktorá sa vypĺňa tepelnou izoláciou, najčastejšie minerálnou vlnou s hrúbkou 2 až 5 cm a teplotnou odolnosťou do 600 °C. Tento krok je nevyhnutný najmä pri komínoch pre kotly na plyn alebo pelety, kde vzniká množstvo kyslého kondenzátu. Napriek vysokokvalitnej vložke je z fyzikálneho hľadiska možné, aby určité množstvo vlhkosti preniklo cez stenu vložky do izolácie a ďalej do konštrukcie komínového plášťa. Preto sú v rohoch tvárnice kanáliky zadného odvetrania, ktoré po celej výške komínového telesa musia zostať voľné a umožňovať prúdenie vzduchu z päty komína až po jeho ukončenie. Pri nesprávnom kladení tepelnej izolácie sa môžu upchať kanáliky, a tým aj znehodnotiť celé komínové teleso.
4. Upevnenie a zakončenie: Vložka sa kotví k obvodovej konštrukcii v pravidelných intervaloch (napr. každý tretí rad) pre zabezpečenie stability. Na vrch komína sa následne montuje hlavica (betónová alebo nerezová), ktorá chráni vnútro pred dažďom a vetrom. Komínová hlava môže byť aj vybetónovaná, pričom je vhodné ju vystužiť jedným alebo dvoma strmienkami z ocele s priemerom 5 až 6 mm, ktoré znemožnia alebo obmedzia jej praskanie. Pri osadzovaní novej komínovej hlavy je vhodné zalícovať ju s murivom, pretože presahujúce komínové hlavy síce chránia komínové murivo proti dažďu, ale v porovnaní so zalícovanými hlavami znižujú ťah.
5. Revízia a certifikácia: Po dokončení prác musí kominár vykonať tlakovú a dymovú skúšku podľa STN 734201, ktorá potvrdí tesnosť a bezpečný ťah. Následne vystaví revíznu správu, bez ktorej nie je možné komín skolaudovať a používať. Táto správa je dôležitá aj pre poisťovňu v prípade poistnej udalosti.

Dilatácia a pripojenie dymovodu

Šamotová vložka v komínovom telese musí mať vzhľadom na svoju tepelnú rozťažnosť možnosť dilatovať. Preto treba nechať nad rámikom dvierok voľný priestor (minimálne 3 cm), a to až spodnú hranu hornej tvárnice pre dilatáciu. Takáto možnosť dilatácie platí pre dymovod, ale samozrejme aj do bočných strán. Medzi dymovodom od spotrebiča a vnútornou hranou napojovacieho kusu na dymovod musí byť dilatačná medzera minimálne 0,5 cm, pretože dymovod, ktorý je najčastejšie z kovu, sa vplyvom tepla rozširuje. Napojovací kus dymovodu treba vždy vyviesť kolmo na stenu komínovej tvárnice, nikdy nie napr. pod uhlom 45°, lebo v tom prípade sa preruší prúdenie vzduchu v zadnom odvetraní. Čelná doska z minerálnych vlákien umožňuje voľnú dilatáciu napojovacieho kusu na dymovod. Vždy musí zostať aspoň 1 cm škára medzi šamotovým kusom a omietkou. Aj komínové teleso tvorené komínovými tvárnicami musí mať možnosť dilatovať, a to po zvislici k ostatnej stavebnej konštrukcii. Preto treba vynechať 3 cm z každej strany tvárnice a potom túto medzeru vyplniť nehorľavou izoláciou. Medzi stavebnou konštrukciou a komínovým telesom musí zostať medzera široká min. 0,5 cm, ktorú následne treba vyplniť akrylátovým bezfarebným tmelom.

Už pri projekte, ale samozrejme aj pri montáži treba myslieť na typ spotrebiča, ktorý mienime zaústiť do komínového telesa, a tomu musíme prispôsobiť aj výšku umiestnenia napojovacieho kusu na dymovod:

• Stacionárneho kotla (položený priamo na podlahe miestnosti) - 1,6 až 2,1 m.
• Závesný kotol - 2,1 až 2,4 m.
• Kozub, teplovzdušná kozubová vložka - 1,8 až 2,4 m.

Dôležitým aspektom pre správnu funkciu komínového telesa a zároveň spotrebiča je dostatočná výška zaústenia dymovodu do komínového telesa. Pri dodržaní minimálnej účinnej výšky 5 m možno použiť rovnicu: priemer dymovodu (vyústenie spalín zo spotrebiča) = priemer komínového prieduchu.

Navýšenie komína

Ak je komín príliš nízky a neplní ťahové požiadavky, možno ho jednoducho navýšiť pomocou nadstavca. Výška komína má zásadný vplyv na jeho ťah. Minimálna výška nad strechou pri šikmej streche je 65 cm, no v praxi sa odporúča výška nad hrebeňom minimálne 1 meter. Vo všeobecnosti platí požiadavka, aby komínové teleso, resp. jeho vyústenie, bolo 0,5 m nad hrebeňom strechy. Časť nad strechou sa muruje z ostro pálených, mrazuvzdorných alebo zo šamotových tehál na vápenno-cementovú maltu.

Kompletná výmena komína

Ak sú poškodenia rozsiahle - napríklad prepadnuté vnútorné vložky, výrazné dechtovanie alebo zrútené časti muriva - je často najefektívnejším riešením kompletná výmena komína. V takýchto prípadoch sa odporúča postaviť nový nerezový komínový systém alebo systémový komín s keramickými vložkami, ktorý zodpovedá súčasným normám a má certifikovanú životnosť viac ako 30 rokov. Ak si stav objektu vyžaduje výstavbu nového komína a aj strešný plášť už vykazuje značné opotrebenie, mali by ste do úvah okolo rekonštrukcie zahrnúť aj možnú výmenu strešnej krytiny.

Materiály a nástroje potrebné pri stavbe a renovácii komína

Pri stavbe alebo renovácii komína budete potrebovať nasledujúce materiály a nástroje:

• Komínové tvárnice alebo vložky: Základný stavebný prvok, ktorý zabezpečuje odvod spalín. Môžu byť keramické (odolné voči kyslému kondenzátu) alebo nerezové (vhodné do rekonštrukcií). Pri renovácii sa štandardne používajú nerezové vložky s hrúbkou materiálu 0,6 mm, 0,8 mm alebo 1 mm, podľa noriem STN EN 1443.
• Komínová malta: Špeciálna žiaruvzdorná malta, ktorá musí odolávať teplotám až do 1000 °C. Na spoje šamotových vložiek sa nesmie použiť cementová malta.
• Tepelná izolácia: Najčastejšie minerálna vlna s hrúbkou 2 až 5 cm a teplotnou odolnosťou do 600 °C. Slúži na ochranu konštrukcie a znižovanie tepelných strát. V prípade nasiaknutia tepelnej izolácie vlhkosťou, stráca svoje tepelnoizolačné vlastnosti a treba ju vymeniť.
• Obvodové tvarovky: Nosná časť komína, ktorá chráni vnútorné vložky. Môžu to byť betónové kvádre alebo tehly. Pri opravách nadstrešnej časti sa odporúča použiť kvalitné šamotové alebo pálené, mrazuvzdorné tehly.
• Dymové klapky, komínový ventil: Slúžia na reguláciu prúdenia spalín a zabraňujú spätnému ťahu.
• Vývodové zakončenie (komínová hlava): Chráni komín pred zatekaním a zabezpečuje optimálne prúdenie spalín.
• Revízne dvierka: Slúžia na kontrolu a čistenie komína. Musia byť ľahko dostupné a odolné voči teplu aj korózii.
• Lešenie: Pre bezpečný a stabilný prístup vo výškach je ideálnym riešením hliníkové lešenie.
• Rebrík: Pevný rebrík je nevyhnutný pre prácu vo výške.
• Betónová platňa: Základ pre osadenie základového bloku komína, musí byť vyrovnaná, únosná a pripravená na hmotnosť celého komína, ktorá môže presiahnuť aj 500 kg.
• Priemyselný vysávač a komínová frézka: Používajú sa pri frézovaní na odsávanie nečistôt a na zväčšenie prieduchu.

Legislatívne požiadavky a normy

Pri stavbe a rekonštrukcii komínov je nevyhnutné dodržiavať platné normy a predpisy. Kľúčové normy sú:

• STN EN 1443: Stanovuje všeobecné požiadavky na komínové systémy.
• STN EN 13084: Stanovuje technické a bezpečnostné požiadavky na voľne stojace komíny.
• STN 734201: Norma, podľa ktorej sa vykonávajú tlakové a dymové skúšky.
• Vyhláška MV SR č. 401/2007 Z.z. § 15 ods. 1: Uvádza požiadavku na vyhotovenie komína ako viacvrstvového s komínovou vložkou tepelne a dilatačne oddelenou od komínového plášťa. Jednovrstvový komín možno zhotoviť len v občasne užívaných stavbách.
• Vyhláška 248/2023: Upravuje výšku vyústenia komína nad terénom.

Výber správneho komínového systému by mal byť založený na type pripojeného spotrebiča, výške komínového telesa, účinnej výške komínového telesa a výške komínového telesa v nadstrešnej časti. Už vo fáze projektu sa treba zamyslieť nad typom spotrebiča a spôsobom jeho zaústenia. Pri spotrebičoch na tuhé palivá je rovnako ako pri plynových spotrebičoch dôležité zvoliť si správny komínový systém. Vyhorenie sadzí, ktoré hrozí pri vykurovaní tuhými palivami (teplota pri vyhorení sadzí je 1 000 až 1 300 °C), spôsobí neodbornému komínu nezvratné škody, ktoré môžu zapríčiniť požiar celého objektu.

Povinnosti užívateľa komína a lehoty čistenia

Právnické aj fyzické osoby majú zo zákona vyplávajúce povinnosti, ktoré slúžia na ochranu zdravia, života a majetku. Každý je povinný zabezpečovať pravidelné čistenie a kontrolu komínov v jej objektoch alebo v priestoroch, ktoré má vo vlastníctve alebo v užívaní, osobou s odbornou spôsobilosťou. Legislatíva (vyhl. 401/2007 Z.z.) stanovuje presné lehoty:

1. Komín sa musí udržiavať v dobrom technickom stave a musí byť zabezpečená jeho pravidelná kontrola a čistenie.
2. Komín sa musí počas prevádzky čistiť a kontrolovať najmenej v týchto lehotách:
   • Ak sú na komínové teleso pripojené spotrebiče s celkovým tepelným výkonom do 50 kW:
     • Raz za štyri mesiace, ak sú do komína pripojené spotrebiče na tuhé palivá alebo spotrebiče na kvapalné palivá.
     • Raz za šesť mesiacov, ak sú do komína pripojené spotrebiče na plynné palivá a ak ide o komín bez vložky.
     • Raz za dvanásť mesiacov, ak sú do komína pripojené spotrebiče na plynné palivá a ak ide o komín s vložkou.
   • Ak sú na komínové teleso pripojené spotrebiče s celkovým tepelným výkonom nad 50 kW:
     • Raz za dva mesiace, ak sú do komína pripojené spotrebiče na tuhé palivá alebo spotrebiče na kvapalné palivá.
     • Raz za šesť mesiacov, ak sú do komína pripojené spotrebiče na plynné palivá.
   • Komín, na ktorý je pripojený spotrebič na plynné palivo typu C, musí sa počas prevádzky kontrolovať a čistiť najmenej raz za rok.
   • Komín v občasne užívaných stavbách sa musí čistiť a kontrolovať najmenej raz za dva roky.
   • Sadze a kondenzát nahromadené v zbernej časti komínového prieduchu sa musia vyberať pri každom čistení komína.

Výsledkom takejto pravidelnej kontroly by mala byť preverený a bezchybný komín a vystavená revízna správa. V prípade, že dôjde k poškodeniu majetku na základe prevádzky komínového telesa, požadujú poisťovne na vyplatenie poistného plnenia revíznu správu nie staršiu, ako sú uvedené lehoty.

Údržba a prevencia

Kľúčovým krokom k predchádzaniu väčším opravám a zabezpečeniu dlhodobej bezpečnosti a funkčnosti komína je pravidelná údržba. Tak ako sa venujeme pravidelnej údržbe nášho domu, mali by sme sa pravidelne starať aj o svoj komín. Zaujímať sa o stav svojho komínového telesa by sme sa mali nielen na základe požiadaviek poisťovní. Ide o konštrukciu, ktorá má zabezpečovať požiarnu bezpečnosť v objekte, a preto by sme sa s ohňom nemali zahrávať a pravidelne komín kontrolovať.

Najčastejšie chyby pri renovácii komína

Pri renovácii komína sa často opakujú nasledovné chyby, ktorým je potrebné sa vyhnúť:

• Nesprávne navrhnutá výška alebo priemer komína: Príliš malý priemer spôsobuje zlý ťah a môže viesť k hromadeniu spalín v spotrebiči či priestore.
• Použitie nevhodnej malty: Po vystavení vysokým teplotám praská a stráca svoje vlastnosti.
• Absencia vložky pri starších murovaných komínoch: Bez nej je komín náchylný na poškodenie vlhkosťou, kyselinami zo spalín a vznik dechtových usadenín.
• Nedodržaná bezpečnostná vzdialenosť od horľavých konštrukcií: Táto chyba môže viesť až k požiaru, najmä ak je komín vedený v blízkosti trámov alebo sadrokartónových stien, kde musí byť dodržaný odstup aspoň 20 cm. Minimálna vzdialenosť medzi povrchom komínového plášťa a horľavou konštrukciou je 50 mm, môže však byť znížená v súlade so znením vyhl. 95/2004.
• Neprizvanie odborníka: Snaha o svojpomocnú opravu bez dostatočných znalostí a skúseností môže viesť k fatálnym chybám. Každá oprava komína by mala byť vykonaná certifikovaným kominárom, ktorý o tom vystaví náležitý certifikát. V prípade, že tento certifikát neexistuje a dôjde napríklad k požiaru, môže poisťovňa krátiť alebo dokonca úplne odmietnuť prípadné poistné plnenie.

Na čo pamätať

• Do jedného prieduchu by mal byť zaústený zásadne len jeden spotrebič. Ak máme viac spotrebičov, mali by sme mať buď viac komínov, alebo jeden viacprieduchový.
• Na miestach, kde komín prechádza stropnou a strešnou konštrukciou, je potrebné ponechať dilatačnú medzeru širokú 3 až 6 cm a vyplniť ju elastickým nehorľavým tmelom.
• Nie každý komín je možné repasovať. Niekedy je lepšie starý komín rozobrať a na jeho mieste postaviť nový - moderný, trojvrstvový, z typizovaných dielcov.

Zatvorenie komína

Zatvorenie komína, najmä nepoužívaného, je dôležitým krokom na zabránenie vnikaniu zvierat, hromadeniu odpadu a korózii spôsobenej dažďom a snehom. Na zakrytie komína existujú rôzne typy uzáverov, napríklad jednodielne, kryty na vonkajšiu montáž, špeciálne účelové kryty, kryty lapača iskier či viacnásobné dymové uzávery. Materiály sú zvyčajne z nehrdzavejúcej ocele, medi alebo pozinkovanej ocele.

Kroky na zakrytie komína:

1. Zmerajte otvor komína: Zistite presné rozmery dymovodu alebo priemer kruhového dymovodu.
2. Pripravte uzáver: Vyberte vhodný uzáver a skontrolujte jeho stav.
3. Nainštalujte uzáver: Postupujte podľa pokynov výrobcu. Pre kovové uzávery zvyčajne použijete skrutky alebo konzoly.
4. Otestujte inštaláciu: Jemným zatlačením alebo potrasením skontrolujte, či je uzáver pevne uchytený.
5. Vyčistite okolie: Odstráňte všetky nečistoty a nástroje z komína a jeho okolia.

Kedy je čas zbúrať komín?

Ak je komín natoľko poškodený, že oprava nie je možná alebo ekonomicky výhodná, je na čase ho zbúrať. Dôvodom môže byť zastaraná technológia, rozpadajúca sa konštrukcia alebo potreba celkovej výmeny. Pri búraní je dôležité dbať na bezpečnosť, najmä pri práci na streche a pri manipulácii s tehlami a omietkou. Po odstránení komína je potrebné zaceliť strechu a prípadne upraviť strešné laty. V prípade, že to nie je možné, opotrebovaný materiál vyvezte na zberný dvor. S nebezpečným odpadom (napr. azbestom) nakladajte podľa platných predpisov.

tags: #mam #stary #murovany #komin #bez #vlozky