Slovensko je všeobecne známe ako krajina bohatá na rôznorodé prírodné krásy a mnohé historické pamiatky, týkajúce sa tak architektúry, ako aj maľby, plastiky a podobne. Zvláštne postavenie v rámci Slovenska má v tomto ohľade región, odpradávna nazývaný Spiš. Historickou metropolou Spiša, jeho niekdajším administratívnym, hospodárskym a kultúrnym centrom, je Levoča. Nachádza sa približne uprostred regiónu, na križovatke významných európskych obchodných ciest. V stredoveku jej početné výsady umožnili dostať sa medzi popredné európske mestá, mestá s veľkorysou urbanistikou, architektúrou i kultúrnym životom.
K najvýznamnejším klenotom patrí Chrám sv. Jakuba - mestský farský kostol, obsahujúci unikátnu zbierku stredovekých gotických krídlových oltárov, ktorých časť je zahrnutá do dvoch národných kultúrnych pamiatok. Málokto si uvedomuje, že zbierkou dvanástich gotických oltárov vlastnej proveniencie, stojacich zväčša na pôvodných miestach, sa môže v Európe pochváliť len Levoča a Bardejov. Ani najväčšie svetové galérie nevlastnia takéto množstvo gotických oltárov, pričom hlavný oltár je nielen dokonalým umeleckým dielom, ale aj najvyšším gotickým oltárom na svete.
Kostol sv. Jakuba v Levoči (v roku 2015 vyhlásený za Baziliku minor) patrí medzi najväčšie gotické chrámy na Slovensku. Je trojnásobnou národnou kultúrnou pamiatkou a je klenotnicou mnohých umeleckých pamiatok. Kostol je zasvätený sv. Jakubovi staršiemu, Apoštolovi, ochrancovi bojovníkov pútnikov a robotníkov, ktorého si uctievala celá stredoveká Európa. Jeho sviatok sa slávi 25. júla. Je to živý chrám a veriacim slúži denne na bohoslužby už vyše 700 rokov ako farský chrám bývalého slobodného kráľovského mesta Levoče. Rímskokatolícky farský Kostol sv. Jakuba patrí k najvýznamnejším pamiatkam sakrálneho umenia na Slovensku. Kostol aj jeho interiérové vybavenie je národnou kultúrnou pamiatkou od roku 1965. Okrem samotného chrámu ďalšou národnou kultúrnou pamiatkou sú diela známeho stredovekého rezbára Majstra Pavla z Levoče a diela barokového zlatníka Jána Szilassyho.
História a Architektúra Chrámu sv. Jakuba
Písomné dokumenty o dejinách Levoče sa zachovali len od polovice 16. storočia. Od tohto obdobia môžeme pomerne presne sledovať tak stavebný vývoj, ako aj dejiny kostola. Dovtedy sme odkázaní len na jednotlivé údaje, na tradíciu a na výsledky archeologického výskumu, ktorý však bol urobený len v sakristii a čiastočne v okolí chrámu.
Je známe, že Levoča sa po prvý raz písomne spomína roku 1249 a že roku 1271 sa stala hlavným mestom - civitas capitalis - Spoločenstva spišských Sasov. Z tradície i z archeologického výskumu vieme, že Levoča už predtým mala aspoň dva kostoly: Kostol sv. Ducha - románska rotunda z 11. storočia stojaca na mieste dnešného minoritského kostola pri Košickej bráne, a Kostol sv. Mikuláša nachádzajúci sa južne od dnešného mesta, pri lokalite nazvanej Stará Levoča. Druhý kostol pochádza z konca 11. a začiatku 12. storočia a stavebne bol zväčšený ešte v polovici 13. storočia a v 14., prípadne 15. storočí. Na základe doterajšieho historického a archeologického výskumu možno lokalizovať základy Levoče na dnešné miesto a približne jej súčasný urbanizmus zaradiť do obdobia po tatárskom vpáde, asi do roku 1245.
Doterajšia literatúra kladie vznik terajšieho Kostola sv. Jakuba zhruba do rokov 1290-1400. Keď v tom čase vzniklo mesto, musel vzniknúť aj tento farský kostol, pretože starý Kostol sv. Ducha sa na tomto mieste nenachádzal. Je isté, že dnešná sakristia stojí na murive z polovice 13. storočia. Okolo roku 1270 bola prebudovaná. Keďže niektoré jej hlavice s románskymi motívmi sa opakujú aj v sanktuáriu dnešného kostola, nie je vylúčené, že v tom čase sakristia tvorila súčasť samostatného pôvodného kostola stojaceho na mieste dnešnej svätyne, alebo bola samostatnou kaplnkou, prípadne dnešná sakristia tvorila presbytérium vlastného kostola. Isté je, že rozvoj mesta, najmä po udelení rozsiahleho práva skladu roku 1321, si vyžiadal postavenie väčšieho a honosnejšieho kostola.
Podľa toho možno konštatovať, že dnešný Chrám sv. Jakuba bol postavený asi v rokoch 1330-1350 až 1370. Z tohto obdobia sa totiž zachovali nástenné maľby, ktoré predstavujú terminus ad quem. Či bola stavba postavená odrazu, alebo v dvoch etapách, nie je podstatné. Dôležité je, že v poslednej tretine 14. storočia bola stavba dokončená. Najstaršou prístavbou je kaplnka sv. Juraja umiestnená na severnej strane kostola. Vznikla asi roku 1390 ako pohrebná kaplnka košického mešťana Juraja Ulenbacha, ktorý bol v nej roku 1392 pochovaný.
Architektonické unikáty a symbolika
Farský Kostol sv. Jakuba v Levoči je dôležitým článkom v dejinách slovenskej architektúry. Umeleckohistorická analýza dokazuje, že touto stavbou prišiel na Slovensko vyspelý typ gotickej sieňovej architektúry v modifikácii stupňovitého trojlodia, t. j. pseudobazilikálnej haly. Medzi strednou loďou a bočnými loďami je určitý výškový rozdiel, ktorý je však podstatne menší ako majú baziliky. Pôdorysná dispozícia levočského chrámu pôsobí neobyčajne vyváženým dojmom a tak isto aj jeho architektúra. Je výsledkom činnosti jednej alebo viacerých veľmi vyspelých stavebných hút, pravdepodobne ovplyvnených architektúrou Podunajska.
Vyváženosť architektúry, pomerne jednoduché stĺpy štvorcového pôdorysu i jednoduchá krížová klenba vytvárajú dojem jednoduchosti tejto stavby. V skutočnosti ide o dielo naozaj vyspelej huty, čo dokazuje nielen dôsledná práca staviteľov, ale aj skutočnosť, že tento chrám je postavený podľa zásad stredovekej symboliky čísel, ktoré možno obdivovať najmä na francúzskych katedrálach. Trojlodie, symbol najsvätejšej Trojice, je bežné aj v iných kostoloch. Dôležitejšie je, že klenba chrámu (symbol neba) spočíva na dvanástich stĺpoch, tak ako spočíva Cirkev na dvanástich apoštoloch. V latinčine sa význam slov ecclesia - kostol stotožňuje aj so slovom cirkev. Do chrámu sa vchádzalo pôvodne piatimi portálmi - symbol piatich rán Kristových. Vnútorné rozmery kostola sú: dĺžka 49,5 m, šírka 22 m a výška strednej lode 19 m, zásluhou ktorých patrí levočský chrám medzi priestorovo najväčšie na Slovensku.
Je zaujímavé, že pritom svätyňa je pomerne malá a tiež tri predné a posledné klenbové polia sú užšie ako tri v strednej časti lodí. Môže, ale nemusí to mať súvislosti so zmenou stavebného plánu počas stavby. Samostatný celok tvorí dnešná sakristia, tvorená tiež ako svätyňa majúca klenbové polia. Kostol je osvetlený trojdielnymi gotickými oknami vyplnenými rôznymi geometrickými kružbami, zloženými z trojlístkov a štvorlístkov. Nad južným portálom je gotická rozeta.
Z dvoch hlavných portálov je honosnejší južný, ktorým vstupoval do kostola mestský magistrát i významné návštevy. Je bohato profilovaný a na hlaviciach stĺpov sú umiestnené maskaróny s ľudskou a zvieracou podobou, ktoré mali symbolicky zabrániť vniknutiu nečistých síl do chrámu. Južná predsieň z druhej polovice 15. storočia má zaujímavú hviezdicovú klenbu, ktorej rebrá boli zvýraznené maľovaným ornamentom. Severná predsieň mala pôvodne trámový strop, ale v prvej štvrtine 16. storočia dostala sieťovú klenbu, postavenú pravdepodobne na náklady vtedajšieho farára Jána Henckela. On dal postaviť aj účelovú budovu knižnice nachádzajúcu sa nad vchodom a kaplnkou sv. Juraja. Predpokladá sa, že erb na konzole patrí jemu a nie Turzovcom, ktorým sa pôvodne pripisoval. Severný portál má jednoduchšiu profiláciu ako južný. Z jeho predsiene vedie jednak gotický portál do kaplnky sv. Juraja a sú tu tiež renesančné portály vedúce k emporám a do knižnice. Hviezdicovú klenbu má aj západná empora. Najmladšími prístavbami kostola sú zadné kaplnky stojace po oboch stranách veže.
Umelecké diela a vývoj interiéru
V druhej polovici 15. storočia bola Levoča v najväčšom rozmachu. Roku 1474 ju navštívil kráľ Matej Korvín a predpokladá sa, že z tejto príležitosti vznikla južná predsieň s kaplnkou umiestnenou nad ňou, nazývanou korvínovské oratórium. Približne v tom istom čase bola postavená aj severná predsieň, možno na náklady rodiny Turzovcov, a západná organová empora. Interiér kostola už bol zariadený oltármi a mal aj organ. Na čele hlavnej lode boli umiestnené sarkofágy rodiny Turzovcov.
Ďalšia veľká udalosť Levoče a aj tohto chrámu bola roku 1494, keď sa stretli štyria bratia Jagelovci, medzi nimi uhorský a poľský kráľ. So svojimi sprievodmi tu strávili dlhší čas. Pamiatkou na to stretnutie je lavica umiestnená vzadu strednej lode, a tiež oltár Panny Márie Snežnej. Krátko potom nastal veľký ruch v zariaďovaní kostola. Spôsobili ho nielen vynikajúce ekonomické podmienky mesta, ale aj skutočnosť, že mesto dostalo vysoko vzdelaných farárov, na čele s dr. Jánom Henckelom, významným humanistom. Vznikali nové bočné oltáre, ale mesto pritom objednalo aj nový hlavný oltár. Kostol dostáva nový organ a vznikajú nástenné maľby. Roku 1519 je postavená účelová budova knižnice, tvoriaca nadstavbu nad severným portálom a na kostole sú umiestnené aj nové vežové hodiny.
Dielo Majstra Pavla z Levoče
V tomto období prichádza do mesta vynikajúci rezbár Majster Pavol z Levoče, ktorý je autorom mnohých výtvarných diel v meste a okolí. Možno povedať, že najvýznamnejšie diela, ktoré kostol má, vznikli práve v prvej štvrtine 16. storočia. Najobdivovanejší je hlavný oltár, ktorý je súčasne najvyšším gotickým oltárom na svete a jeho autorom je známy neskoro gotický rezbár Majster Pavol z Levoče. Oltár meria 18 metrov a 62 centimetrov. Je to šťastná náhoda, že sa zachránili počas požiarov v rokoch 1538 a 1550 i v neskorších rokoch. Ani reformácia, ktorá v meste zvíťazila roku 1544, sa na zariadení kostola neprejavila. Krídla oltárov ostali zatvorené, a tak nebol dôvod odstraňovať z nich sochy.
Nástenné maľby
Chrám sv. Jakuba v Levoči je známy predovšetkým svojimi gotickými tabuľovými oltármi. Popri nich akosi zanikajú nástenné maľby. Okrem toho, že ich je tu celý rad, mnohé z nich sú aj historicky a umelecky cenné. Väčšina z nich pochádza zo 14.-15. storočia. V stredoveku pomáhali vzdelávať sa negramotným obyvateľom mesta v oblastiach viery a mravov, a tak zohrávali významnú úlohu v prehlbovaní kresťanského vedomia a života veriacich. V 17. a 18. storočí stratili svoju funkciu a prakticky všetky boli prekryté výmaľbou kostola, prípadne novými omietkami. Objavené boli začiatkom 60. rokov 20. storočia.
Nachádzame ich v presbytériu za hlavným oltárom. Zachoval sa z nich však len fragment postáv dvoch žencov nachádzajúci sa pod novšími maľbami a možno ho datovať ešte pred rok 1350. Krátko potom dostalo presbytérium novú výzdobu. Maľby idú vo viacerých pásoch nad sebou. Spodný pás asi z roku 1390 prechádza celým presbytériom a tvoria ho maľby apoštolov striedané s maľbami prorokov. Apoštolovia majú okolo hlavy gloriolu a držia v rukách pásy s vetami z Creda - vyznania viery. Pásy s textom majú v rukách aj proroci. Výroky na nich sú analógiami zo Starého zákona k vyznaniu viery.
Nad nimi, okolo pastofória, sú maľby obsahujúce v jednom páse najsvätejšiu Trojicu, Narodenie Krista a Ukrižovanie s postavou Piláta na boku. V strednom páse sú postavy sv. Margity, Jána Evanjelistu, žehnajúceho Krista a kňaza pozdvihujúceho Eucharistiu. Najvyšší rad vypĺňajú postavy sv. Apolónie, Agnesy, Doroty a Barbory. Je pravdepodobné, že všetky tieto maľby boli komponované okolo pôvodného malého pastofória a výstavbou nového pastofória v 15. storočí stratili čiastočne svoju funkciu a sčasti boli prekryté. Na okrúhlych príporách sú postavy Trpiaceho Krista, sv. Kataríny, Doroty, Margity a Barbory, ďalej sv. Peter a Boh Otec. Po stranách prípor pokračuje kristologický cyklus zobrazujúci Zmŕtvychvstanie, Krista v predpeklí, Nanebovstúpenie, Posledný súd a Zoslanie Ducha svätého. Na južnej stene je Kristus symbolicky znázornený ako palmový strom, spod ktorého vyteká voda. Z jeho plodov sa sýtia jelene a vodou sa napájajú baránky. Tieto nástenné maľby boli objavené roku 1862 pri reštaurovaní pastofória.
Počas reštaurovania hlavného oltára odkryli bratia Kotrbovci pôvodnú výmaľbu kamenných článkov svätyne a klenby. Klenbu pokrývajú štvorcové kazety vyplnené štvorlístkovou kružbou s drevenou šesťcípou hviezdou uprostred. Aj víťazný oblúk je pomaľovaný motívom viniča, ktorý symbolizuje Krista.
Klasickým miestom pre nástenné maľby v kostoloch bývajú ich severné steny, ktoré nemávali okná. Aj v tomto levočskom chráme bola severná stena využitá na namaľovanie dvoch rozsiahlych cyklov mravoučného charakteru. V oboch sú obrazy zoradené do dvoch radov a navzájom sú spojené rámom.
Prechody a zmeny v storočiach
Roku 1622 sa začala stavať nová organová empora za severným vchodom a krátko nato dostal kostol aj bohato zdobený organ, zavesený na empore zvonka. Oproti organu vznikla drevená kazateľnica. Je samozrejmé, že kostol bol po celý čas podľa potreby opravovaný (krytina, zvony, strecha), len poškodenie veže bolo tak závažné, že v polovici 17. storočia bola pre zvony postavená osobitná zvonica a vežu neskôr rozobrali. Roku 1667 bola stará organová empora prepojená s novou emporou.
Pre mesto i kostol bola veľmi pohnutým obdobím posledná štvrtina 17. storočia. Roku 1674 bol kostol, v rámci rekatolizácie, odňatý evanjelikom a katolíci ho začali nanovo zariaďovať. Stavovské povstania spôsobili, že kostol v priebehu rokov niekoľkokrát zmenil majiteľa, pričom nejeden pôvodný oltár bol poškodený, prípadne vyhodený. Odstránené boli tiež svetské zástavy, brnenia, štíty, ostrohy a podobne, ktoré boli zavesené nad hrobmi. Koncom 17. storočia niektorí farári umiestňovali na prázdne miesta po zničených oltároch barokové oltáre. Ani po týchto zásahoch v interiéri kostola to nebol stav konečný, pretože v rokoch 1706-1710 bol kostol rozdelený medzi evanjelikov a katolíkov.
Veľký požiar mesta roku 1747 vnikol troma južnými vchodmi aj do kostola, pričom na zariadení spôsobil len menšie škody. Vchody do kostola, potom boli, okrem jedného, zamurované. Najväčším zásahom do interiéru po tomto požiari bolo odstránenie turzovských hrobiek spred hlavného oltára a vydláždenie kostola pieskovcovou dlažbou. Koncom 18. storočia bola rozobraná, až po úroveň strechy, kostolná veža a začalo sa uvažovať o výstavbe novej veže. Došlo k tomu až v rokoch 1852-1857 a následne boli postavené bočné zadné kaplnky. Veža, ktorá musela byť koncom 18. storočia demolovaná pre svoj zlý stavebno-technický stav, bola nanovo postavená v neogotickom slohu v rokoch 1852-1858 podľa plánov levočského architekta Fridricha Mücka. Práce viedol kamenársky majster Ľudovít Schmidt.
V týchto rokoch prvý raz upozornil Václav Merklas svet na hodnotu interiéru levočského chrámu. Identifikovaný bol aj autor hlavného oltára, ktorým bol Majster Pavol z Levoče. Do kostola pribudol neogotický oltár sv. Alžbety s uplatnením pôvodných tabuľových malieb z konca 15. storočia. V rokoch 1866-1867 bol reštaurovaný slávny organ, pričom bol aj premiestnený na svoje terajšie miesto. Pri tejto príležitosti boli objavené a reštaurované aj nástenné maľby na severnej stene a neskôr aj v presbytériu. V súvislosti s generálnymi opravami dostal kostol v sedemdesiatych a potom v deväťdesiatych rokoch 19. storočia rôzne úpravy.
Rekonštrukcia Baziliky sv. Jakuba v 20. a 21. storočí
Po vzniku ČSR bola plánovaná väčšia oprava kostola. Začalo sa s ňou po roku 1923 po požiari mesta, kedy zhorela strecha kostola. Opravy sa predĺžili až do konca tridsiatych rokov 20. storočia. Nová generálna oprava kostola sa začala v rokoch 1948-1949. Vymenená bola krytina strechy, očistené stĺpy a klenby kostola, opravený bol krov i kamenné články. Pôvodne sa plánovalo s rekonštrukciou elektroinštalácie a so zavedením vykurovania kostola, tiež sa mala vymeniť dlažba. Proticirkevné opatrenia štátu však rekonštrukciu interiéru kostola znemožnili.
Dlhodobejšie organizovanie reštaurátorských prác sa začalo roku 1952. Bratia Kotrbovci takto zreštaurovali na náklady štátu hlavný oltár. Ďalšie oltáre boli zreštaurované farárom Františkom Dlugošom po roku 1989. Možno teda povedať, že sú zreštaurované všetky oltáre, kazateľnica i organ, prakticky celý interiér kostola. Reštaurovanie vonkajšej časti kostola ďaleko presahuje možnosti farského úradu.
Komplexná obnova od roku 1992
Kostol sv. Jakuba v Levoči, impozantná gotická stavba s bohatou históriou, prechádza od roku 1992 rozsiahlymi rekonštrukčnými a reštaurátorskými prácami. Tento projekt, ktorý sa už teraz radí medzi mimoriadne technicky a finančne náročné, si kladie za cieľ zachovať a obnoviť túto národnú kultúrnu pamiatku pre budúce generácie. Práce na obnove, ktoré pokrývajú interiér aj exteriér kostola, sú komplexné a ich ukončenie závisí od viacerých faktorov, vrátane kontinuálneho financovania a zabezpečenia odborne zručnej pracovnej sily.
[1/23] Veža baziliky sv. Jakuba ponúka úchvatné výhľady (8. 6. 2021)
Etapy rekonštrukcie: Od interiéru k exteriéru
Rekonštrukciu celého kostola môžeme rozdeliť do dvoch etáp, jedna sa týka interiéru, druhá exteriéru. Práce na interiéru sa začali skôr, od roku 1992 sa kompletne zreštauroval oltár sv. Jakuba. Zrekonštruovaná bola kaplnka Narodenia, kde sa nachádza oltár majstra Pavla z Levoče aj so známou Madonou, a kaplnka, kde je oltár sv. Alžbety, a kde sa vykonávajú krsty. V súčasnosti práce na obnove kostola pokračujú, do konca roka by mali odstrániť lešenie zo svätyne. Ukončí sa maximálne množstvo prác, celkový výsledok je závislý od viacerých faktorov, uviedol Tkáč.
Počas týchto rokov sa zrealizovala komplexná rekonštrukcia vonkajšej fasády, veže, nároží a balustrád, vnútri rekonštrukcia malieb, knižnice, presbytéria, vitráží i hlavného oltára. Kostol sv. Jakuba v Levoči je po rokoch rekonštrukcie bez lešenia. V týchto dňoch totiž ukončili jeho obnovu i reštaurátorské práce, ktoré trvali dohromady 23 rokov a vyžiadali si viac ako 5,6 milióna eur. „Suma nezodpovedá tomu, čo by to reálne stálo, ak by sa rekonštrukcia mala robiť teraz,“ uviedol dekan levočskej farnosti František Dluhoš, ktorý v Levoči slúži už 36 rokov.
Dekan levočskej farnosti František Dluhoš upozornil, že práce v interiéri kostola sa začali ešte v 90. rokoch minulého storočia. „V zime, keď padal sneh, tak sa cez poškodené vitráže sypal kňazom i miništrantom za krk," spomína dekan na obdobie pred rekonštrukciou. Kostol ešte podľa neho čakajú elektrifikácia, obnova podlahy, lavíc, či vyčistenie baziliky a je potrebné tiež dokončiť oratórium a pokračovať budú aj práce na ďalších oltároch. „Ľudia, ktorí sem prídu raz za čas, vidia obrovský pokrok. Aj my vnímame zmeny, hoci sa na kostol pozeráme dennodenne,“ dodal dekan.
Financovanie a spolupráca
Kostol sv. Jakuba v Levoči je špecifický tým, že jeho vnútro je pod správou cirkvi a budova patrí mestu, ktoré sa snaží každý rok zohnať prostriedky na opravu tejto pamiatky. Minulý rok sa nám podarilo získať 890 000 eur na rekonštrukciu oltára Majstra Pavla, mesto sa spolupodieľa piatimi percentami, zvyšok je z Ministerstva kultúry SR, uviedol primátor Levoče Miroslav Vilkovský. Za posledné štyri roky už bolo do obnovy kostola investovaných zhruba 1,37 milióna eur, z toho 824 000 eur šlo na opravu interiéru. Primátor Levoče, Miroslav Vilkovský, zdôraznil, že práce na kostole zaznamenali v posledných rokoch značný pokrok, pričom kľúčové je zachovanie kontinuity týchto prác bez prerušenia.
Celková obnova, ktorá trvala 23 rokov a stála viac ako 5,6 milióna eur, je svedectvom úsilia a oddanosti všetkých, ktorí sa na nej podieľali. Aj keď suma vynaložená na rekonštrukciu nemusí plne zodpovedať súčasným nákladom, hodnota tejto pamiatky je nespochybniteľne vyššia.
tags: #levoca #rekonstrukcia #kostol