Zimu jednoducho milujeme, dlhé prechádzky po vŕzgajúcom snehu, popoludňajšie sánkovačky alebo bláznenie sa na klzisku či návštevy vianočných trhov s našimi najbližšími. A na čo sa po takto príjemne strávených dňoch vždy najviac tešíme? Na návrat do nášho útulného a teplučkého príbytku. Tento rok však chceme menej kúriť a ušetriť tak na nákladoch na vykurovanie bez toho, aby sme sa vytúženého príjemného tepla museli vzdať.
Väčšina z nás robí v zime túto chybu: Aby sme ušetrili na vykurovaní, zapíname niekedy kúrenie až vtedy, ak pocítime, že nám je zima. Potom máme sklony nastavovať kúrenie na vyššie teploty, ako je v skutočnosti nutné. Optimálna teplota v miestnosti by sa mala pohybovať okolo 21 stupňov, pričom v kuchyni nám postačí pokojne aj 18 stupňov (tá sa predsa vyhreje aj varením a pečením) a v spálni 19 stupňov. Za určitých okolností nie je na škodu veci nastaviť aj takzvaný nočný mód. Znamená to, že teplota v byte sa počas noci zníži minimálne o tri stupne. Nočný vykurovací mód je možné nastaviť centrálne alebo manuálne na regulátoroch na jednotlivých radiátoroch. V tomto prípade sa však každá bytová jednotka musí rozhodnúť, či je takýto postup skutočne energeticky úsporný alebo či sa naopak pri opätovnom rannom vykurovaní bytu spotrebuje v skutočnosti viac energie, ako by sa dalo ušetriť v noci. V každom prípade je dôležité, aby interiérová teplota ani počas nocí neklesla pod 16 stupňov, pretože takéto podmienky by mohli podnietiť vznik plesní. Ak sa vám nočný pokles teploty veľmi nepozdáva, úplne postačí, ak kúrenie vypnete len hodinu predtým, ako pôjdete spať, ono chvíľu totiž trvá, kým sa vzduch ochladí.
V lete sa väčšina tepla dostáva do bytu cez okná. V zime máme práve opačný problém: Väčšina tepla uniká cez okná, v dôsledku čoho potom musíme viac vykurovať. Podobne, ako je to v prípade tepla v lete, zatemnenie okien pomáha aj pri úniku tepla. Preto by mali byť žalúzie a závesy vždy, keď je vonku tma alebo sa miestnosť aktívne nevyužíva, spustené, resp. zatiahnuté. Týmto spôsobom z miestnosti uniká o 20% menej tepla, čo je jednak udržateľnejšie a jednak znižuje náklady na vykurovanie. Podceňovať nemožno ani väčšie medzery pod dverami. Ak zaznamenáte, že trvalo spôsobujú prievan, mali by ste ich utesniť, aby cez ne neunikal teplý vzduch.
Ďalší typ, ktorý má dočinenia s oknami, sa týka témy vetranie: Na vetranie počas leta sa názory značne rozchádzajú. Oproti tomu v zime platí jasné pravidlo: Nezáleží na tom, či vetráte cez deň alebo v nočných hodinách, podstatným faktorom je vždy dĺžka vetrania. Počas zimy je rozumné neotvárať okná len na vetračku, ale niekoľkokrát denne okno otvoriť dokorán, aby sa obmenil vzduch v miestnosti. Takto sa v miestnosti získa dostatok čerstvého vzduchu bez zbytočného úniku tepla či prípadného zvýšenia vlhkosti, ktorá môže mať za následok vznik plesní. Ak menej kúrime, vzduch sa ani tak nevysušuje a preto by sa malo skutočne dbať na správne vetranie.
Štýlová podlaha či dlažba bez kobercov v zime skôr príbytok ochladí ako zútulní. Chladno pôsobí aj príliš „clean“ štýl. Ak je teda váš obývací priestor zariadený minimalisticky, na zimu je určite efektívne doladiť ho doplnkami do útulna.
Nosiť na doma počas zimy len tričko a behať po byte naboso nie je rozhodne ani ekonomické, ani ekologické. Je nutné si priznať, aké máme ročné obdobie a podľa toho sa aj správať: Nosme teda na doma dlhé rukávy a dlhé nohavice, vybaľme zo šatníka príjemné hrubé ponožky a keď sa pohodlne uvelebíme v gaučovom kráľovstve pri dobrej knihe, doprajme si horúci čaj. Oslávme teda túto zimu vo všetkých jej aspektoch a popri šetrení energie na vykurovanie a šetrení surovinových zdrojov nám pojmy ako „energetická kríza“ a „klimatické zmeny“ ani nenapadnú. Napríklad také minimálne (či dokonca žiadne) vykurovanie spálne vôbec nemusí byť na škodu veci, čo tak ponímať ho ako skvelú príležitosť viac sa k partnerovi pritúliť alebo si vziať do postele teplučký termofor? Všetko je to len otázka perspektívy a toho, ako si veci dokážeme zariadiť.
Vo väčšine domácností sa teplo rozvádza po celom príbytku prostredníctvom radiátorov. Ústrednú rolu teda hrajú práve oni a v prípade, že ich chcete využiť čo najoptimálnejšie, je potrebné dbať na pár vecí: Aby sa naplno využil ich potenciál, radiátory by sa mali pravidelne servisovať. Samotné vykurovanie by sa malo kontrolovať každý rok, avšak je vhodné, aby ich pravidelne kontroloval aj odborník na kúrenie. V prípade, že radiátory po zapnutí vydávajú žblnkotavé zvuky, prípadne nefungujú, musia sa v každom prípade odvzdušniť. Plný vykurovací výkon môžu podať až vtedy, ak sa z nich dostane von všetok vzduch. Ďalším dôležitým aspektom je, že priamo pred alebo pri radiátore nemôže byť umiestnený žiadny kus nábytku. Ak je totiž radiátor napríklad skrytý za poličkou alebo písacím stolom, teplý vzduch sa nemôže pravidelne distribuovať do miestnosti a my tým pádom vykurujeme zbytočne. Z podobných dôvodov je lepšie vyhnúť sa príliš častému sušeniu uterákov či oblečenia priamo na radiátoroch.
Na Slovensku sa vykurovacie obdobie začína spravidla 1. septembra príslušného kalendárneho roka a obvykle končí sa 31. mája roka nasledujúceho. To znamená, že nájomníci musia mať počas tohto obdobia možnosť vykurovať svoje domácnosti. Samozrejme neznamená to, že je nutné zapínať kúrenie hneď po 1. októbri. Sú roky, kedy je október ešte tak mierny, že vykurovanie je zbytočné. Na druhej strane sa môže stať, že v máji sa ochladí vonku natoľko, že vykurovať bude vyslovene potrebné. Napriek rozmanitosti rokov slúži časové ohraničenie vykurovacej sezóny ako orientačný bod. Meteorologická zima síce začína až 1. decembra, avšak kúriť sa začína oveľa skôr. Kúrenárska sezóna sa začína v okamihu, keď teplota klesne aspoň dva po sebe nasledujúce dni pod 13 °C, a končí 31. mája.
Príprava na kúrenársku sezónu by mala spočívať v dôkladnej kontrole a údržbe vykurovacieho systému. Kontrola a údržba kotla patrí výhradne do rúk odborníkov. Ak máte plynový kotol alebo kotol na tuhé palivá, sú pre vás pravidelné revízie povinné. U kotlov na tuhé palivá musí revízia prebehnúť aspoň raz za 2 roky, u plynových kotlov je lehota 3 roky, avšak iba pre podnikajúce fyzické a právnické osoby. Revízia teda nie je povinná pre plynové kotly v osobnom užívaní a pre elektrické kotly. Školený technik počas revízie kotol nastaví a vyčistí, skontroluje tesnosť spojov, horák a zapaľovanie, overí tlak plynu a zmeria emisie. Okrem toho je potrebné pravidelne nechať skontrolovať a vyčistiť spalinové cesty, u plynových kotlov raz ročne a u tých na tuhé palivá trikrát ročne. Údržba tepelných čerpadiel a elektrických kotlov je jednoduchšia, pretože v nich nedochádza k spaľovaniu a zákon nestanovuje majiteľom žiadne povinné revízie. V prípade tepelného čerpadla je nutné vyčistiť lamely vonkajšej jednotky a skontrolovať ventilátor a odtok kondenzátu. Vo vnútornej jednotke vyčistite filtre a skontrolujte izoláciu a tlak v systéme. Kontrolu vyžadujú aj potrubia a radiátory. Hľadajte známky netesností, poškodenej izolácie či korózie. Poškodenú izoláciu opravte, v prípade úniku vody vymeňte tesnenie alebo dotiahnite spoje, koróziu vyriešite antikoróznym náterom. Dôležitým krokom prípravy na kúrenársku sezónu je dôsledné odvzdušnenie všetkých vykurovacích telies. Iba tak bude kúrenie kúriť efektívne a ekonomicky. Odvzdušnenie zvládnete aj svojpomocne pomocou odvzdušňovacích ventilov. Začnite najvyššie umiestneným radiátorom a postupujte smerom nadol. Kontrolu vyžadujú termostatické ventily, hlavice aj termostaty. U termostatických ventilov je najdôležitejšia kontrola ich pohyblivosti. Ak ste nechali hlavice po predchádzajúcej zime uzavreté, môže sa stať, že sa ventily zaseknú v uzavretej polohe - v tom prípade by do radiátorov takmer netiekla vykurovacia voda. Zaseknutý ventil sa pokúste rozhýbať kliešťami, prípadne zatláčaním. U termostatických hlavíc a termostatov skontrolujte ich funkčnosť a stav batérií a nastavte ich na zimný režim - t.j. v prípade programovateľných termostatov a termostatických hlavíc aktualizujte časové a zónové programy. Skontrolujte tiež, či sú funkčné teplotné čidlá a vzdialená komunikácia. Po kontrole a údržbe jednotlivých prvkov prichádza na rad systémová kontrola. Skontrolujte najmä tlak v systéme a kvalitu vykurovacej vody. Vo vykurovacej vode sa typicky meria pH, tvrdosť vody, obsah inhibítorov a množstvo mechanických nečistôt. Inhibítory korózie udržujú vo vykurovacej vode optimálne pH, aby sa zabránilo hrdzaveniu. Aby vaše kúrenie fungovalo počas celej kúrenárskej sezóny skutočne efektívne a ekonomicky, priebežne sledujte tepelný komfort v jednotlivých miestnostiach a spotrebu a prípadne upravte zónové a časové programy. Pri programovaní vezmite do úvahy tepelnú zotrvačnosť kúrenia, teda dobu, ktorú vaše vykurovanie potrebuje na ohriatie a vychladnutie. Nezabudnite si nastaviť útlmové režimy, teda nočný režim, víkendový režim či režim dovolenka. Ak máte inteligentné termostaty, zoznámte sa s ich funkciami pre optimalizáciu spotreby energie a používajte ich. Kúrenie počas kúrenárskej sezóny nevypínajte. Havárie kúrenia nie sú ničím výnimočným, môžu však spôsobiť veľké škody na majetku. Tlak vykurovacej vody preto kontrolujte aspoň raz mesačne, aj drobná netesnosť systému sa totiž na tlaku okamžite prejaví. Ak máte kotol na plyn alebo tuhé palivá, zabezpečte k nemu dostatočný prísun vzduchu - ten môže byť obmedzený najmä po rekonštrukcii a výmene okien za plastové. Dôkladne si veďte záznamy o vykonaných údržbách a archivujte protokoly z revízií.
Ako odvzdušniť radiátory?
Moderné klimatizácie dnes už neslúžia len na chladenie v lete. Dokážu efektívne vykurovať aj počas zimy. Vďaka celoročnému využitiu, v lete chladia, v zime hrejú sa klimatizácia stáva univerzálnym vybavením modernej domácnosti. Investícia do kvalitnej klímy sa pritom rýchlo vráti, keďže kúrenie klimatizáciou patrí k najlacnejším spôsobom vykurovania. V tomto článku vysvetľujeme, ako klimatizácia kúri v zime, aká je jej spotreba, porovnáme náklady na vykurovanie s inými zdrojmi tepla a priblížime výhody, návratnosť i komfort takéhoto riešenia. Niektoré špeciálne „hyperheating“ jednotky (zvyčajne vyššia trieda klimatizácií) sú optimalizované dokonca až do mrazov okolo -25 °C či -30 °C.
Keď klimatizáciu prepnete do režimu kúrenia, začne pracovať rovnako ako tepelné čerpadlo. Odoberá teplo z vonkajšieho vzduchu (hoci je chladný), kompresorom ho stláča a zvyšuje jeho teplotu a následne ohriaty vzduch fúka do interiéru. Laicky povedané, klimatizácia nevyhrieva miestnosť priamym ohrevom ako ohrievač, ale „pumpuje“ teplo zvonku dovnútra. Tento proces je prekvapivo účinný, pretože fyzikálne vlastnosti chladiva umožňujú odobrať teplo aj z chladného vonkajšieho vzduchu a využiť ho na kúrenie vnútri. Moderné klimatizačné jednotky s invertorovou technológiou sú na tento obojsmerný režim prispôsobené a obsahujú tzv. reverzný ventil, ktorý dokáže obrátiť tok chladiva v systéme.
Mnoho ľudí sa pýta, či sa dá klimatizáciou kúriť aj počas mrazov. Dobrá správa je, že áno, kvalitné klimatizácie sú navrhnuté tak, aby spoľahlivo fungovali aj v zime. Väčšina moderných modelov dokáže efektívne kúriť do vonkajších teplôt okolo -15 °C až -20 °C. Niektoré špeciálne „hyperheating“ jednotky (zvyčajne vyššia trieda klimatizácií) sú optimalizované dokonca až do mrazov okolo -25 °C či -30 °C. To znamená, že bežné zimné podmienky na Slovensku zvládne klimatizácia bez problémov. Mýtus, že klíma sa na zimu nehodí, už dávno neplatí. Moderné jednotky sú konštruované aj na zimnú prevádzku. Samozrejme, s klesajúcou vonkajšou teplotou postupne klesá aj výkon a účinnosť (COP) klimatizácie, no do spomínaných -15 °C či -20 °C si udržuje vysokú efektivitu kúrenia.
Tip: Ak bývate v oblasti s extrémnymi mrazmi, pri výbere myslite na model s deklarovanou prevádzkou do veľmi nízkych teplôt (výrobcovia v špecifikáciách uvádzajú minimálnu vonkajšiu teplotu pre režim kúrenia, mnohé kvalitné jednotky majú -15 °C, -20 °C alebo viac).
Najlacnejší zdroj tepla? Prečo je kúrenie klimatizáciou také výhodné? Tajomstvo spočíva v jej vysokej energetickej účinnosti. Klimatizácia síce spotrebúva elektrinu, avšak len na pohon kompresora a ventilátorov, nie priamo na tvorbu tepla. Tým, že využíva teplo z okolitého vzduchu, dosahuje koeficient výkonu (COP) bežne hodnoty 3 až 5. Inými slovami: z 1 kWh elektrickej energie dokáže klimatizácia vyrobiť 3-5 kWh tepla. Žiadny klasický ohrievač či kotol sa tomuto nevyrovná, elektrický radiátor premení 1 kWh elektriny na 1 kWh tepla (COP 1), plynový kotol má účinnosť okolo 90-95 % (čiže z 1 kWh energie v plyne získate necelých 0,9-0,95 kWh tepla). Tepelné čerpadlo v klimatizácii je však schopné dodať niekoľkonásobne viac tepla, než koľko energie spotrebuje, napríklad až 4 kW tepla z 1 kW elektriny podľa analýz spoločnosti Daikin. Vďaka tejto efektivite je prevádzka klimatizácie veľmi lacná. Aj keď je cena elektriny vyššia než cena plynu, výsledné náklady na kúrenie môžu byť nižšie. Klimatizácia totiž minie menej energie na dosiahnutie rovnakej tepelnej pohody, čo sa prejaví nižšími účtami za vykurovanie. Zároveň funkcia kúrenia býva v klimatizácii už „v balíku“, teda netreba nič dokupovať, stačí ju využiť.
Aby sme si predstavili, koľko klimatizácia pri kúrení spotrebuje elektriny, pozrime sa na orientačný výpočet. Povedzme, že domácnosť potrebuje dodať 1000 kWh tepla za mesiac (čo zodpovedá napr. menšiemu rodinnému domu v chladnom mesiaci). Klimatizácia (COP 3,5) - na dodanie 1000 kWh tepla spotrebuje približne 1000 ÷ 3,5 ≈ 286 kWh elektriny. Plynový kotol (účinnosť ~90%) - na 1000 kWh tepla musí spáliť cca 1111 kWh energie v plyne. Z tohto porovnania je zrejmé, že klimatizácia vychádza najlacnejšie, výrazne lacnejšie než priame elektrické kúrenie a dokonca lacnejšie než plyn (v našom príklade ~51 € vs. 89 € za mesiac). Samozrejme, presné čísla závisia od cien energií a od konkrétnej účinnosti jednotky, no trend je jasný: klimatizácia ušetrí značnú sumu. Podobne to vychádza aj v praxi, skúsenosti používateľov hovoria, že pri bežnom vykurovaní klímou sa zimná spotreba pohybuje okolo 10 kWh elektriny denne. (v prechodných obdobiach na začiatku jesene len pár kWh denne, s klesajúcimi teplotami do decembra cca dvojnásobok). Pri cenách elektriny okolo 0,15-0,20 € za kWh ide stále o veľmi priaznivé náklady na teplo (10 kWh denne = ~1,5-2 € na deň za vykúrenie domácnosti).
Poznámka: Účinnosť klimatizácie sa uvádza aj ako SCOP (Seasonal Coefficient of Performance), čo je sezónna energetická účinnosť pri kúrení. Čím vyššie SCOP (napr. 4 či 5), tým menej klimatizácia spotrebuje. Pri výbere novej klímy na kúrenie si teda všímajte tento parameter.
Ako si klimatizácia stojí v porovnaní s alternatívnymi spôsobmi kúrenia?
Klimatizácia vs. Priamy elektrický ohrievač (konvektor, olejový radiátor, infražiarič a pod.)
Premieňa elektrinu na teplo so 100% účinnosťou. Z 1 kWh elektriny dostanete 1 kWh tepla. Klimatizácia ako tepelné čerpadlo je ale násobne efektívnejšia: z 1 kWh elektriny vie dodať 3-4 kWh tepla, takže spotreba energie je 3-4× nižšia. To sa priamo premieta do 3-4× nižších nákladov na vykurovanie oproti klasickým elektrickým radiátorom. Navyše klimatizácia zvýši tepelný komfort rýchlejšie, teplý vzduch začne prúdiť do miestnosti už v priebehu niekoľkých minút po zapnutí, kým pri podlahovom kúrení alebo akumulačných radiátoroch trvá dlho, kým sa celý systém nahreje. Dynamika a flexibilita klímy znamená, že nemusíte zbytočne vykurovať, keď netreba, jednoducho ju zapnete podľa potreby a okamžite cítite účinok. To všetko šetrí energiu aj peniaze. Z hľadiska komfortu ovládania tiež klimatizácia vedie, moderné jednotky možno kontrolovať diaľkovým ovládačom alebo cez aplikáciu, viete si nastaviť časovače či zapnúť kúrenie ešte pred príchodom domov. Elektrický radiátor takou inteligenciou spravidla nedisponuje.
Klimatizácia vs. Plynové kotly
Dnes dosahujú vysokú účinnosť (bežné okolo 90%, kondenzačné aj cez 95%). Stále však platí, že ide o spaľovanie fosílneho paliva, pri ktorom dochádza k stratám tepla komínom a pod. Klimatizácia naproti tomu nič nespaľuje, odoberá obnoviteľné teplo z okolitého vzduchu a jej účinnosť je výrazne vyššia. Ako sme uviedli, COP 3-5 znamená 300-500% „účinnosť“ oproti ~90% u plynu. Aj keď je zemný plyn dlhodobo lacnejší na jednotku energie než elektrina, klimatizácia vďaka svojej efektivite spotrebuje menej energie na rovnaké vykúrenie priestoru, takže celkové náklady môžu byť rovnako nízke alebo nižšie než pri plyne. Záleží to od cien - napríklad pri našom modeli (0,18 €/kWh elektrina vs 0,08 €/kWh plyn) vychádzala klíma o tretinu lacnejšie než plyn. Výhodou klimatizácie je aj nižšia potreba údržby. Nemá horák ani zložité rozvody, odpadáva revízia plynovej prípojky či komína. Regulácia teploty je s klimatizáciou pružnejšia: plynový kotol ohrieva vodu a cez radiátory postupne celý dom, kým klíma kúri priamo v tej miestnosti, kde potrebujete a hneď po zapnutí začne hriať. To umožňuje vykurovať len vybrané zóny domu a rýchlo reagovať na zmeny počasia, bez zbytočného prekurovania. Z pohľadu ekológie má klíma tiež navrch plyn produkuje CO₂ a emisie, kým klimatizácia (ako elektrický spotrebič) môže bežať aj na elektrinu z obnoviteľných zdrojov a využíva teplo z okolitého prostredia. Čoraz viac krajín preto podporuje prechod z plynového kúrenia na tepelné čerpadlá. Samozrejme, plynové vykurovanie má stále svoje miesto a pri veľmi nízkych teplotách (pod -20 °C) môže byť účinnejšie nechať bežať kotol. Ideálny model pre mnohé domácnosti je kombinácia, v prechodných obdobiach (jeseň, jar) využívať lacné kúrenie klimatizáciou a v najtuhšej zime podľa potreby zapnúť kotol.
Klimatizácia vs. Vykurovanie tuhým palivom (drevo, brikety, pelety, uhlie)
Je kapitola sama o sebe. Ak máte krb alebo kotol na drevo, viete, že palivo môže byť relatívne lacné. Drevo patrí k najlacnejším zdrojom tepla v prepočte na kWh. Na druhej strane, komfort používania je neporovnateľný. Klimatizáciu zapnete stlačením tlačidla, bez práce okamžite kúri. Pri dreve musíte nosiť polená, prikladať do kotla či kachlí, čistiť popol, skladovať zásoby paliva a podobne. Pelety síce v automatických kotloch zjednodušujú obsluhu, no stále vyžadujú zásobník, dopravu peliet, pravidelné čistenie spaľovacej komory atď. Klimatizácia má v tomto smere výhodu absolútnej pohodlnosti a čistoty a nevytvára žiadny dym, popol, prach ani zápach v interiéri. Z ekologického hľadiska je tiež šetrnejšia priamo v mieste užívania: nevypúšťate emisie do ovzdušia vo vašom okolí, takže neprispievate k smogu ani nespaľujete kyslík v dome. Tepelné čerpadlo využíva energiu z prírodných zdrojov (okolitý vzduch) a len zvyšok dopĺňa elektrinou, kým spaľovanie dreva či uhlia produkuje skleníkové plyny a popol. Z hľadiska nákladov môže byť dobre zásobené vlastné drevo najlacnejšie, ak však palivo kupujete, ceny v posledných rokoch stúpli a pri započítaní práce a času stráveného obsluhou sa často ukáže, že klimatizácia vyjde výhodnejšie. Navyše opäť platí, že klimatizácia kúri len vtedy a tam, kde potrebujete, s presnou reguláciou termostatom, zatiaľ čo kotol na tuhé palivo môže dodávať teplo aj keď už netreba (nedá sa jednoducho vypnúť a zapnúť bez straty účinnosti).
Pri rozhodovaní o investícii do klimatizácie každého zaujíma, kedy sa mi to vráti? Vďaka výrazným úsporám na prevádzkových nákladoch býva návratnosť pomerne rýchla. Platí to najmä v prípade, ak ňou nahrádzate drahé elektrické kúrenie, tam môžete ušetriť až 70-75% nákladov, takže klimatizácia za pár rokov „zarobí sama na seba“. Aj oproti plynu sa dá ušetriť 20-40% podľa taríf, čo tiež citeľne skráti dobu návratnosti. Nehovoriac o tom, že jedno zariadenie plní funkciu kúrenia aj chladenia, čím vlastne získavate dva systémy v jednom. Celoročné využitie klimatizácie tak prispieva k rýchlemu zhodnoteniu investície.
Úspora energie prinesie rýchlu návratnosť peňazí. Okrem finančných aspektov netreba zabúdať na komfort používania. Klimatizácia začne hriať hneď po zapnutí a miestnosť vyhreje do pár minút. Každá miestnosť môže mať vlastnú jednotku s individuálnym nastavením teploty, alebo presúvate prenosnú klímu podľa potreby. Vykurujete len tam, kde práve ste, čo je úsporné aj pohodlné. Moderné klímy umožňujú ovládanie cez smartfón či Wi-Fi - viete si prikúriť na diaľku ešte pred príchodom domov. Súčasné klimatizácie sú konštruované s dôrazom na nízku hlučnosť. V režime kúrenia často bežia na nižšie otáčky, takže o nich takmer neviete. Mnoho prémiových modelov dosahuje hlučnosť iba okolo 19-21 dB, čo sa prirovnáva k šuchotu listov - spánok teda neruší žiadny hluk.
Klimatizácia má vstavané filtre, ktoré počas prevádzky čistia vzduch od prachu, peľov či baktérií. Mnohé modely ponúkajú aj ionizátory alebo špeciálne filtračné technológie. Okrem toho klíma udržuje optimálnu vlhkosť - v zime vzduch jemne odvlhčuje, čo však môže byť plus, lebo príliš vlhký vzduch pri klasickom kúrení vedie k roseniu okien a vzniku plesní. Niektoré jednotky vedia pracovať aj v režime čističky alebo odvlhčovača vzduchu, ak práve nekúrite. Oproti kotlu či peci je údržba klímy jednoduchá - stačí pravidelne vyčistiť alebo vymeniť filtre (odporúča sa cca raz mesačne počas aktívneho používania) a 1× ročne zavolať servis na prehliadku, vyčistenie výmenníkov a kontrolu chladiva. Nie je potrebné riešiť komín, uskladnenie paliva ani dennú obsluhu.
Ak vás predstava kúrenia klimatizáciou zaujala, možno si hovoríte, kedy je najlepšie si ju zaobstarať. Odborníci sa zhodujú, že ideálny čas na kúpu a montáž klimatizácie je mimo hlavnej sezóny, teda na jeseň, v zime alebo skorej jari. Prečo? Mimo sezóny sú ceny klimatizácií a montáží priaznivejšie a kapacity montérov voľnejšie. Počas letných horúčav majú klimatizačné firmy najviac práce, dopyt je vysoký, čakacie lehoty môžu byť aj niekoľko týždňov a zľavy nebývajú časté. Naopak v zimných mesiacoch alebo na začiatku jari môžete chytiť výhodné akcie a zľavy, pretože firmy si chcú udržať zákazky aj cez „uhorkovú sezónu“. Napríklad predajcovia často robia jesenné a zimné kampane so zľavami na zariadenia či montáž. Okrem úspory peňazí je tu aj praktická výhoda: ak plánujete využívať klímu na vykurovanie, je dobré mať ju nainštalovanú pred začiatkom zimy, aby ste mohli okamžite čerpať výhody lacného kúrenia. Mimosezónna montáž má teda niekoľko plusov: nižšia cena, rýchlejšia dostupnosť technikov a pohoda, že do leta máte všetko pripravené.
Nepremeškajte príležitosť znížiť si náklady na vykurovanie a zvýšiť svoj komfort doma. Teraz je ideálny čas na inštaláciu klimatizácie - mimo hlavnej sezóny môžete ušetriť na výhodných akciách. FajnKlima pre vás pripravila aktuálne zľavy na špičkové klimatizácie a zabezpečí odbornú montáž v mimosezónnom termíne presne podľa vašich potrieb. Získate tak nielen najlacnejšie kúrenie pre vašu domácnosť, ale aj spoľahlivého partnera pre servis a poradenstvo. Neváhajte a využite mimosezónne zľavy od FajnKlima - doprajte si teplo domova za zlomok bežných nákladov a buďte pripravení aj na letné horúčavy v predstihu! Kontaktujte nás ešte dnes a my sa postaráme o všetko potrebné k vašej novej klimatizácii.
Správne kúrenie je základom pre pohodlný a útulný domov počas zimy, pričom zároveň pomáha znižovať náklady a šetriť energiu. Práve v zimnom období majú zvyky spojené s kúrením veľký vplyv na vaše zdravie i stav vášho domova. Ak kúrite správne, chránite svoj obytný priestor pred vznikom plesní a zároveň môžete dlhodobo znížiť výdavky na kúrenie. Správne kúrenie v zime ovplyvňuje nielen kvalitu bývania, ale aj spotrebu energie a zdravie. Ak budete správne vetrať a kúriť, na chladnejších povrchoch, ako sú okná či steny, sa nebude tvoriť vlhkosť, čím predídete vzniku plesní. Optimálna teplota v byte je dosiahnutá efektívnym kúrením pomocou termostatu, čo zároveň znižuje náklady na vykurovanie. Správnym kúrením v domácnosti môžete dosiahnuť ideálne teploty v jednotlivých miestnostiach.
Mnoho ľudí si kladie otázku: „Ako správne kúriť?“ V prvom rade by mali byť obytné priestory dobre zateplené, aby sa predišlo stratám tepla. Ak sú okná alebo dvere netesné, ideálnym riešením sú zarážky proti prievanu. Izolujte okná a dvere a zvoľte kvalitný zdroj tepla, ktorý nezaťažuje životné prostredie ani vašu peňaženku. Chcete správne vykurovať svoj byt? Ak sa pýtate, prečo je správne kúrenie dôležité, odpoveď je jednoduchá - pomáha šetriť energiu a znižuje tepelné straty. Využite napríklad programovateľné termostaty, pomocou ktorých si môžete nastaviť radiátor individuálne. Nastavenie termostatu kúrenia umožňuje pomocou snímača merať aktuálnu teplotu a poskytuje jednoduchú reguláciu vykurovania. Ak je teplota pre vás príliš vysoká, môžete ľahko znížiť výkon kúrenia pomocou ventilu na radiátore. Pre tých, ktorí počas dňa pracujú, je vhodné nastaviť kúrenie na režim deň-noc, čo šetrí energiu. Straty tepla možno znížiť aj tým, že budete medzi miestnosťami s rôznou teplotou udržiavať zatvorené dvere. Vtedy kúrite správne, ak teplotu vašich radiátorov prispôsobíte dennému času a charakteru miestnosti. Dôležité je pritom venovať pozornosť jednotlivým stupňom vykurovania. Najčastejšie sa v zime využívajú druhý a tretí stupeň kúrenia. Počas dňa kúrite správne, ak udržiavate v obývacích miestnostiach a kuchyni teploty medzi 20 a 22 stupňami Celzia. Rovnaká teplota je ideálna aj pre pracovňu a detskú izbu. Ak chcete správne kúriť v noci, teplota v spálňach by mala byť medzi 16 až 18 stupňami Celzia, čo pomáha predchádzať problémom so spánkom. V miestnostiach, ktoré sa cez deň alebo v noci využívajú len minimálne, je vhodné nastaviť nižšie teploty.
Ak chcete správne kúriť v zime, dbajte na špecifické požiadavky rôznych vykurovacích systémov. Ak plánujete vykurovať s podlahovým kúrením, majte na pamäti, že dosiahnutie požadovanej teploty trvá dlhšie. Na druhej strane však podlahové kúrenie udržiava teplo dlhšie a je ideálne na rovnomerné rozloženie teploty v miestnosti. Ak chcete vykurovať pomocou tepelného čerpadla, získate vysoko energeticky efektívny systém vykurovania. Tepelné čerpadlo funguje optimálne a spotrebuje menej energie, pokiaľ teplotu v miestnosti výrazne neznižujete. Pri vykurovaní plynom je ideálne používať plynový kotol, ktorý by mal byť pravidelne servisovaný. Tým sa vyhnete zbytočne vysokým nákladom a zabezpečíte jeho efektívnu prevádzku.
Vznik plesní v obytných priestoroch môže ohroziť zdravie. Správne vykurovanie v kombinácii s vhodným vetraním je kľúčom k prevencii plesní. Pri vetraní je vhodnejšie uprednostniť nárazové vetranie dvakrát až trikrát denne po dobu 5 až 10 minút pred neustálym sklopením okien. Týmto spôsobom zabezpečíte rýchlu výmenu vzduchu bez rizika ochladenia stien. Alternatívne môžete použiť prievanové vetranie, ktoré umožňuje rýchlu výmenu vzduchu cez otvorené okná na opačných stranách miestnosti. Ideálne je vetrať hneď ráno po prebudení a večer pred spaním, aby ste zabránili hromadeniu vlhkosti. Kuchyne vetrajte po varení a kúpeľne po sprchovaní. Po dôkladnom vyvetraní je dôležité miestnosti vykúriť na stálu teplotu, aby sa zabránilo kondenzácii vlhkosti. Správne kúrenie v noci zahŕňa využitie nočného zníženia teploty na úsporu energie. Nechávať vykurovanie celý deň na maximálnom stupni (napr. Nikdy nevypínajte vykurovanie úplne, keď odchádzate z domu. Celodenné sklopenie okien spôsobuje ochladzovanie stien a zvyšuje spotrebu energie. Znížte svoje náklady na vykurovanie už dnes!
Kúrenie klimatizáciou je v dnešnej dobe čoraz populárnejšie. Prináša totiž viacero cenných benefitov, a to nielen z hľadiska komfortu, ale aj nákladov či zdravia obyvateľov domácnosti. Po konštrukčnej stránke je klimatizácia tepelným čerpadlom vzduch-vzduch. Princíp jej fungovania je teda prakticky rovnaký ako v prípade klasického tepelného čerpadla, ktoré je považované za jeden z najefektívnejších moderných spôsobov kúrenia. V princípe môže byť akákoľvek klimatizácia použitá na kúrenie, no nie každý model je na to optimalizovaný.
Praktický tip: Pokiaľ zháňate klimatizáciu, ktorá bude počas zimy efektívne kúriť, dobrou voľbou môže byť napríklad model LG Deluxe. Na to, aby klimatizácia dokázala účinne vyhriať jednotlivé miestnosti, musí mať dostatočný vykurovací výkon. Bežné klimatizácie vedia pomerne efektívne kúriť zhruba do -15 °C. Lepšie modely, ktoré sú špeciálne upravené aj na kúrenie, posúvajú túto hranicu až do -30 °C. Ak chcete klimatizáciou kúriť, vnútorné jednotky je potrebné strategicky umiestniť. Optimálne rozloženie zabezpečí rovnomerné rozloženie tepla v miestnostiach, podobne ako pri radiátoroch.
Kúrenie klimatizáciou prináša viacero cenných benefitov. Keď si klimatizáciu porovnáte s tepelným čerpadlom vzduch-voda, plynovým či elektrickým kotlom, prípadne s podlahovým kúrením, zistíte, že vstupná investícia do nej je výrazne nižšia. Po stránke prevádzkových nákladov patrí klimatizácia medzi najefektívnejšie zdroje tepla. Môže byť dokonca 4 až 5-krát úspornejšia než klasické elektrické kúrenie! Po zapnutí klimatizácie sa teplý vzduch začne šíriť už po niekoľko sekundách. Moderné klimatizácie sa dajú ovládať na diaľku, častokrát prostredníctvom aplikácie v smartfóne. Vďaka tomu si viete kúrenie regulovať z pohodlia gauča. V neposlednom rade, kúrenie klimatizáciou môže byť prospešné aj pre zdravie. Vzduch totiž prechádza cez viacero filtrov, ktoré ho zbavujú prachu, alergénov, vírusov či baktérií. Novinkou na trhu sú hybridné klimatizačné systémy, ktoré kombinujú tepelné čerpadlá s fotovoltickými panelmi. Moderné klimatizácie sú vybavené senzormi prítomnosti osôb a kvality vzduchu, ktoré umožňujú automatickú reguláciu teploty a prúdenia vzduchu. S rastúcou popularitou inteligentných domácností sú klimatizácie čoraz častejšie kompatibilné s hlasovými asistentmi a smart home systémami. Výrobcovia sa zameriavajú na zvyšovanie energetickej účinnosti klimatizácií a používanie ekologických chladív s nižším potenciálom globálneho otepľovania. Tieto trendy prispievajú k tomu, že vykurovanie klimatizáciou sa stáva ešte atraktívnejšou voľbou pre moderné domácnosti, ktoré hľadajú efektívne, komfortné a ekologické riešenia. Kúrenie klimatizáciou je efektívne, ekonomicky výhodné a ponúka široké spektrum výhod.
Aj vy plánujete menej vykurovať svoj dom či byt, pretože ceny energie stúpajú? Ale aký to môže mať efekt? "Nízke teploty spôsobujú zúženie krvných ciev, čo zaťažuje obehový systém. To môže viesť ku kardiovaskulárnym účinkom, vrátane ischemickej choroby srdca (ICHS), koronárnej choroby srdca, mŕtvice, subarachnoidálneho krvácania a smrti," uvádza sa v usmerneniach Svetovej zdravotníckej organizácie o bývaní a zdraví (UCL). Problémy s krvným obehom majú tendenciu sa prejaviť, keď teploty klesnú pod približne 12 °C. „To vedie k zvýšenému krvnému tlaku spôsobenému zúžením krvných ciev, čo môže viesť k zvýšeniu hustoty krvi, pretože z krvného obehu sa stráca tekutina,“ píše sa v správe. Studený vzduch ovplyvňuje aj funkciu dýchacieho traktu, pričom problémy začínajú, keď teplota klesne pod približne 16C. Dýchanie studeného vzduchu dráždi dýchacie cesty a vaše pľúca reagujú stiahnutím, čo sťažuje dýchanie. Nevykúrené domy sú tiež náchylnejšie na vlhkosť a tvorbu plesní, ktoré môžu vyvolať alergie, vrátane dýchacích ťažkostí. Chladné domy môžu tiež zvýšiť riziko infekcií dýchacích ciest. Niektoré vírusy, ako napríklad rinovírusy spôsobujúce bežné prechladnutie, sa rýchlejšie množia pri nízkej teplote a imunitný systém je tiež menej výkonný pri nižších teplotách. Dr Andrew Whittamore, praktický praktický lekár a klinický vedúci v britskej organizácii Astma a pľúca, povedal: „Bývanie v chladnom byte či dome môže vystaviť ľudí s pľúcnymi ochoreniami väčšiemu riziku infekcie dýchacích ciest. Vírusom prechladnutia a chrípky, ktoré môžu spôsobiť infekcie dýchacích ciest, sa totiž darí v chladnejších teplotách a zle vetranom, vlhkom prostredí.
Telesná teplota musí klesnúť asi o 1 °C, aby sme zaspali, čo je dôvod, prečo mnohí ľudia majú problém zaspať počas horúceho počasia. Pokúšať sa zaspať v príliš studenej spálni však môže byť tiež ťažké. Hlavným spôsobom, ako naše telo znižuje svoju teplotu pred spaním, je zvýšenie prietoku krvi do končatín. Ale prílišná zima spôsobuje, že krvné cievy v našej koži sa sťahujú, čo sťažuje odvod prebytočného tepla. Ideálna teplota v spálni je približne 16-18 °C, aj keď sa to líši od človeka k človeku. Pri teplote nižšej ako 12 °C môže mať veľa ľudí problém so zaspatím. Použitie fľaše s horúcou vodou na zahriatie nôh môže pomôcť zvýšiť prietok krvi do pokožky. Život v chladnom a vlhkom bývaní prispieva k depresii, zaraďuje sa k rôznym stresorom duševného zdravia, vrátane pretrvávajúcich obáv z dlhov a obáv z následkov chladu a vlhka na zdravie ľudí.
