V geomorfológii označujeme pojem kar ako špecifický ľadovcový kotol. Je to základná forma reliéfu, ktorá vzniká v miestach, kde sa formuje horský ľadovec a odkiaľ následne „steká“ nadol do nižších nadmorských výšok.
Charakteristické znaky karu
Kar je prirodzená forma povrchu, ktorá má typický amfiteátrovitý tvar. Vyskytuje sa najmä v záveroch ľadovcových dolín a vyznačuje sa nasledovnými fyzickými vlastnosťami:
- Býva z troch strán obklopený strmými skalnými stenami.
- Štvrtá strana je otvorená, čím umožňuje odtekanie ľadovcovej masy do údolia.
- Predstavuje miesto, kde ľadovec vzniká a akumuluje sa.
Ľadovcová dolina, často označovaná aj ako trog, následne vzniká eróznou činnosťou postupujúceho ľadovca, ktorý steká z karu. Pre takéto údolia je typický priečny prierez v tvare písmena „U“.
Súvisiace ľadovcové útvary
Činnosť ľadovcov formuje krajinu prostredníctvom viacerých procesov. Okrem samotných karov poznáme aj ďalšie dôležité geomorfologické javy:
| Pojem | Charakteristika |
|---|---|
| Areta | Ostrý, úzky skalný hrebeň medzi dvomi údoliami, ktorý vzniká postupným rozrušovaním podkladu ľadovcom. |
| Moréna | Hrubé vrstvy balvanov, kameňov, hliny a piesku, ktoré zostávajú po roztopení ľadovca. |
| Pleso | Jazero ľadovcového pôvodu, ktoré často vzniká práve v oblastiach karov alebo v zníženinách ohradených morénami. |
Ľadovcové dedičstvo v Tatrách
Naše veľhory, Tatry, sú učebnicovým príkladom činnosti ľadovcov počas štvrtohorného zaľadnenia. Po ústupe ľadovcov tu zostalo množstvo pozostatkov, ktoré dnes tvoria charakteristický ráz krajiny. Plesá, ktorých je v slovenských Tatrách vyše 80, sú priamym svedectvom o tomto dávnom období, keď sa ľadovce nachádzali v karoch a postupne modelovali ostré hrebene a hlboké doliny, ktoré dnes obdivujeme.
Pri pohybe ľadovec neustále rozrušuje skalný podklad, pričom prenáša množstvo materiálu do nižších polôh. Práve vďaka tomuto procesu, keď ľadovec tlačí pred a pod sebou zmes úlomkov hornín, vznikajú morény, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou vysokohorského reliéfu.