Stropné konštrukcie plnia vo vertikálnom smere funkciu rozdelenia priestoru na jednotlivé podlažia. Zároveň prenášajú všetky zaťaženia, ktoré pôsobia na podlažiach, do zvislých nosných konštrukcií a zabezpečujú tak celkovú tuhosť a stabilitu budovy. Strop sa skladá z nosnej konštrukcie, podlahy a podhľadu, pričom všetky tieto časti sa podieľajú na plnení požadovaných funkcií.
Konštrukčné princípy drevených stropov
Základným nosným prvkom všetkých druhov drevených trámových stropov sú stropné trámy, známe tiež ako stropnice. Tieto trámy sú pravidelne rozmiestnené, zvyčajne v osovej vzdialenosti 0,9 až 1,2 metra. Pri dlhších rozpätiach a vyšších namáhaniach je možné spriahnuť dva alebo viac prierezov na výšku pomocou svorníkov, čím sa zvyšuje ich únosnosť a tuhosť.
Fošnový strop je drevený strop, ktorý v porovnaní s trámovými stropmi vykazuje podstatnú úsporu reziva o 30 až 40 %. Namiesto hrubých stropných trámov sa používa na stropnice fošne hrúbky 50 mm, ktoré sa kladú v osovej vzdialenosti 500 až 600 mm. Pri fošnovom strope je dôležité zabezpečenie stropníc proti vybočeniu do strán. Na zabezpečenie proti klopeniu sa používajú krížové vzpery umiestnené v rozstupoch 1,5 metra.
Sanácia a spriahnutie s betónovou doskou
Pri rekonštrukciách sa drevené trámové stropy často podrobujú úpravám, aby vyhovovali súčasným statickým požiadavkám. Proces integrácie železobetónovej dosky na existujúci drevený trámový strop zahŕňa nasledujúce kroky:
- Stropné trámy sa zhora obnažia, vykoná sa ich dôkladná kontrola, prípadne sanácia.
- Na drevený trámový strop sa zrealizuje celoplošný záklop z OSB dosiek, ktorý slúži ako stratené debnenie železobetónovej dosky. Prípadnú nerovnosť pôvodnej trámovej stropnej konštrukcie je možné riešiť v úrovni ŽB dosky, prípadne v úrovni podlahy použitím vyrovnávacieho podsypu.
- OSB doska sa zhora ošetrí separačnou PE fóliou. Následne sa do trámov zaskrutkujú skrutky SFS VB určené k spriahnutiu trámov so železobetónovou doskou.
- Nasleduje pokládka KARI sietí pri spodnom okraji budúcej železobetónovej dosky, krytie výstuže je 20 mm. Pred betonážou je nutné trámový strop podoprieť v tretinách rozpätia. Ďalej sa po obvode stropu osadí pružná vložka hrúbky min. 10 mm.
Technické parametre betonáže
Pri realizácii spriahnutého stropu je kľúčové dodržať správne hrúbky vrstiev pre zaistenie statickej funkčnosti a stability:
- Optimálna hrúbka betónovej dosky: 80 mm.
- Minimálna odporúčaná hrúbka: 60 mm.
- Maximálna hrúbka: 100 mm.
- Výstuž: Najčastejšie sa používa sieť 150/150/6 mm (dimenziu určí statik).
Fyzikálne vlastnosti a požiadavky na stropy
Stropná konštrukcia musí s rezervou prenášať zaťaženie od prevádzky a vlastnú hmotnosť. Z hľadiska horizontálnej tuhosti rozlišujeme stropné konštrukcie na tuhé a netuhé. Strop musí spĺňať požiadavky na vzduchovú a krokovú nepriezvučnosť. Vzduchová nepriezvučnosť je úmerná plošnej hmotnosti stropu, t. j. strop musí mať určitú minimálnu plošnú hmotnosť (orientačne min. 250-350 kg/m2), aby mohla byť zabezpečená požadovaná stavebná vzduchová nepriezvučnosť.
Stropy predstavujú z hľadiska požiarnej bezpečnosti jedny z najdôležitejších konštrukcií. Minimálna normou požadovaná požiarna odolnosť stropu je 15 minút, maximálna je 180 minút. Pri plánovaní rekonštrukcie podlahy na drevenom trámovom strope je dôležité pamätať na statiku a únosnosť konštrukcie, pričom konzultácia s odborníkom je nevyhnutná.