Gerlachovský štít a Krčmárov žľab: Majestátnosť a výzvy najvyššieho tatranského vrcholu

Gerlachovský štít, so svojimi 2655 metrami nad morom, je najvyšším štítom Vysokých Tatier a celého Slovenska, kedysi aj najvyšším bodom Československa a Karpát. Náš najvyšší štít je vyhľadávaným vrcholom v celoeurópskom meradle. Možností, ako sa dostať na Gerlachovský štít, je hneď niekoľko, no Krčmárov žľab ponúka špecifický a pre mnohých horolezcov veľmi atraktívny variant výstupu.

Vystúpiť na vrchol Gerlachovského štítu som chcel už skôr, ale až teraz som mal vhodnú príležitosť. Po zdolaní niekoľkých juhoeurópskych velikánov sme sa rozhodli, že je čas zdolať najvyššiu horu našich odvekých susedov.

Krčmárov žľab: Geografické a názvové informácie

Krčmárov žľab (Krčmárov kuloár) sa nachádza na východnom svahu masívu Gerlachovského štítu, nad Dlhým plesom. Hlboká roklina začína cca 2000 m/m nad suťovým kužeľom a končí v Čertovej Lavínovej lávke (niekedy len Lavínová) 2544 m/m.

Názov je v podobe Karcsmar folyosó výtvorom Dénesa. V skutočnosti sa však názov vzťahuje na nemenovaného spišského krčmára, v dialekte "karčmara", ktorého tu koncom 19. storočia pristihol pri pytliačení dobrý znalec Tatier, levočský geograf a funkcionár karpatského spolku prof. Vysvetlenie podal riaditeľ Múzea TANAPu Ivan Bohuš.

Dlhé pleso pod Krčmárovým žľabom (II/III UIAA výstup na Gerlach, iba pre horolezcov alebo s sprievodcom) sa niekedy nazýva aj Dlhým plesom vo Velickej doline. Takto sa nazýva aj poľsky (Dlhé pleso Velické).

Charakteristika a obtiažnosť Krčmárovho žľabu

Krčmárov žľab je turisticky neprístupný a horskými vodcami málo využívaný, pretože ide o jeden z najlavinóznejších kuloárov s veľkým množstvom padajúceho ľadu a kamenia, navyše s obmedzenými možnosťami istenia používaného horskými vodcami. Krčmárov žľab je jedným z najlavinóznejších svahov vo Vysokých Tatrách!

Naopak, žľab hojne využívajú horolezci, pretože ide o orientačne veľmi ľahkú a pre registrovaných horolezcov legálnu cestu pri výstupe na Gerlachovský štít s obtiažnosťou II - III UIAA, podľa podmienok. Celý žľab meria cca 800 m, cca 500 výškových metrov. Sklon je medzi 55 a 65 stupňami, plus ten cca 15 m vysoký skalný prah (III) alebo mixovo M2. Veľa záleží od množstva snehu.

Aj keď sa objavujú názory, že Krčmárov kuloár je "vlhká" zádumčivá roklina bez výhľadov, môžu byť aj opačné. Do horných pasáží slnko svieti a ožaruje aj steny pozdĺž s mnohými ľadopádmi.

Podrobný opis výstupovej trasy Krčmárovým žľabom

Výstup Krčmárovým žľabom sa zvyčajne začína od Sliezskeho domu Velickou dolinou k Dlhým plesom. Z výrazného suťového kužeľa, najmohutnejšieho nad Dlhým plesom, sa lezie (s plným horolezeckým vybavením) asi 30-stupňovým svahom až k priečnemu skalnému prahu v polovici žľabu (ale asi 1/3 cesty).

Prevažne snehová túra je v jednej tretine predelená skalným prahom, ktorý bol tentokrát, pri veľkom nedostatku snehu, zaujímavým spestrením. Skalný prah sa podľa okolností prelieza (max. III UIAA) 4 až 20 m (v závislosti od množstva snehu, úplne vľavo po ľade, stredom z vysokého snehu alebo úplne vpravo s istením). Vystupujeme širokým žľabom až pod skalný prah v jednej tretine výšky. Cez neho sa dostaneme stredom (nad ním je po ľavej strane niekoľko skôb pre zlaňovanie).

Trasa je potom strmšia (45 stupňov). Výstup pokračuje po ľavej strane, postupne sa dostaneme do stredu, alebo ideme po lámavých skalách vľavo. V poslednej pätine sa žľab mení skôr na komín než kuloár, zahýba mierne vpravo a opäť podľa okolností môže výšvih na Lavínovú lávku mať až 60 stupňov (niekedy previs, inokedy vytáté na skalu alebo mäkký lámavý ľad na II až III UIAA).

Optimálne podmienky a bezpečnosť

Odporúča sa lezenie od konca apríla do začiatku júna, opäť podľa situácie počas roka. Pretože do žľabu padá kamenie a ľad z okolia a v lávke môže byť za plného slnka (nebýva zatienená, možno ju liezť vľavo po skale) ťažšia schodnosť, odporúča sa dosiahnuť koniec žľabu cca 4,5 hod. po východe slnka (t.j. ešte asi 1 hod. od Sliezskeho domu, opäť v závislosti od množstva snehu a teploty). Kroutilov sprievodca poznamenáva: "Pozor na pád kamenia!"

Tatry sú obrovské, a turistiku a horolezectvo v týchto parhboch delí iba tenký špagát povrazolezca. Riešením problému vidíme v najatí si vodcu. Minimálne pri výstupe na Gerlach to má význam z dôvodu bezpečnosti.

Z Krčmárovho žľabu na vrchol Gerlachovského štítu

Žľab sa zužuje a končí na nevýraznom sedielku Čertovej Lavínovej lávky (2510 m). Zo sedielka doprava skalnato-trávnatým svahom na Kotlový štít (CH). Za ním dolu do štrbiny a z nej na vodorovný úsek. Po jeho ostrie až na koniec pred štíhlym Gerlachovským zubom (II). Traverzujeme vodorovne pod svahy Gerlachovského zuba a Gerlachovskej veže 100 m do maličkého, ale výrazného sedielka v bočnom hrebeníku (CH). Zo sedielka pár metrov prudko dolu do vyhĺbenia spadajúceho zo širokej Batizovskej priehyby.

Celkovo od nástupu na vrchol treba počítať v zime aj v lete so štyrmi hodinami lezenia. Časy platia pre pevný sneh.

Zostup z Gerlachovského štítu

Pre väčšinu zostupov z Gerlachovského štítu sa horskí vodcovia a horolezci používajú Batizovský žľab. Batizovský žľab (Batizovský kuloár) sa nachádza na juhozápadnom úbočí Gerlachovského štítu 2200 m/m a 2600 m/m, pričom horný koniec je de facto vrcholom samotného štítu. Svah má sklon asi 30 stupňov, v hornej časti, kde sa spája s cestou z Velickej próby a Krčmárovho žľabu, je sklon vyšší, 45 až 50 stupňov. V týchto miestach sú aj reťaze, obvykle pod snehom. Batizovská próba je označenie pre skalný prah oddeľujúci Batizovský žľab od Batizovskej doliny.

Zostup trvá polovičný čas oproti výstupu. Zostup z konca žľabu, teda z Lavínovej lávky smerom do Batizovského žľabu je pomerne orientačne náročný. Rovnakou cestou alebo z vrcholu Batizovskou próbou do Batizovskej doliny.

Zážitky a praktické rady

Cesta na Gerlachovský štít Krčmárovým žľabom je nezabudnuteľným zážitkom. Začíname skoro ráno. Pár minút po štvrtej ráno vykročíme v hustej hmle na asfaltku smer Sliezky dom. O dve hodiny neskôr pri východe slnka pozorujeme ľady okolo Velického plesa. Dnes vyzerajú leziteľne, ale pre nás už sezóna skončila. Pri Dlhým plese zachytávame prvé lúče slnka a hádžeme na seba matroš. Ranný firn je exkluzívne tvrdý. Ukrajujeme prvé metre sutinovým kužeľom do ústia žľabu. Nasledujúce dve hodiny je program celkom jasný. Pravá, ľavá, pravá, ľavá. Suniem sa hore krok za krokom. Spestrením je skalný prah v dolnej časti, cez ktorý tečie plastický ľad (finest Ben's neve). Odisťovať túto chuťovku by bol hriech a tak si dávam tých pár temp sólo a fotím Rasťa ako si vychutnáva záseky až po porisko. Na povzbudenie mi občas presviští okolo hlavy kúsok ľadu.

Nestrácam čas a valím hore. Na konci žľabu ma čaká oslepujúce svetlo. Troška si pomasírujem omŕzajúci palec na nohe a čakám na prezidenta, ktorý si dáva u Krčmára na čas. Presne 15 minút trvalo, kým sa slnečné počasie zmenilo na hmlu s mizernou viditeľnosťou. Murphyho zákony fungujú aj v Tatrách. Intuitívne sa zhodujeme na smere postupu. Kým vylezieme na hrebeň, tak sa začína viditeľnosť zlepšovať. Konečne sa odhaľuje Gerlach, z ktorého práve zliezajú 4 postavičky na lane. Už vieme, ktorým smerom máme ísť.

Naši vodcovia sú trpezliví, no neustále nás pobádajú k nepretržitej chôdzi. Tibor a Ervín stúpajú vpredu a určujú primerané tempo. Človek si naň musí privyknúť. Výšvihy sú zabezpečené kramľami a oceľovými okami, cez ktoré sa istíme. Dostávame sa nad hmlu a strácame spojenie s údolným svetom. Ale nikomu to neprekáža. Krátke zastávky slúžia na to, aby sme sa zastavili, napili sa, zjedli kúsok čokolády. Hovorím si, že vrchol je už len asi dvadsať minút vzdialený. V objatí žľabu, s pohľadom na stenu, ani nevnímam, koľko sme už v zovretí žľabu.

Prečo zvoliť vodcu?

Komercia, vraví sa, ale okúzlený horami všetko vydržíš. S Tiborom a Ervínom Veličom stretávame ľudí, ktorí o horách niečo vedia. Z ich hlasu vnímame upokojujúce tóny. Ero sa na nás usmieva a my mu uveríme. Počas letných podmienok vodca berie maximálne štyri osoby na jedno lano, cena na jedného je vtedy nižšia. Spýtal sa nás Tibor a nenápadne tak zisťoval, čo za klientov to má dnes na lane.

Pár minút pred jednou sme hore a znova pozeráme na sever. Počasie je gýčovo krásne. Ani veľmi nefúka a tak môže Rasťo odpáliť vrcholovú fajku mieru. Po 40 minútach vegetenia na vrchole zaraďujeme spiatočku v očakávaní pohodového a rýchleho zostupu. Ešte stihneme pozrieť na vynárajúce sa postavičky na hrebeni Kotlového štítu. Nekonečne dlhým Batizovským žľabom zostupujeme až k Batizovskej próbe, kde začínajú prvé pozostatky reťazí.

Zostup z Batizovského žľabu nám priniesol aj nepríjemný zážitok, keď sme sa dozvedeli o tragickej udalosti. Sedíme na šutri a ja fotím helikoptéru, ktorá vysadzuje nejakých ľudí. Snažíme sa uhádnuť, čo tu ten pilot vlastne nacvičuje. V tom čase k nám zostupuje skupina 4 lezcov. Pýtajú sa nás, či sme ho videli. Videli koho? No predsa toho chlapa. Akého chlapa? No toho, čo išiel dolu žľabom. Akože týmto žľabom? A kam išiel? No predsa dole, spadol. Pomaly mi docvakáva, že sa stal prúser. Janko D. raz na Žabákovi povedal: Do piče odtálto! V tejto situácii sa nedá nič iné robiť. Nezdržujeme sa zlaňovanín a zliezame ľadíky, žliabky a kramle až k záverečnému prahu. Pozerám na krvavú čmuhu v snehu a je mi všetko jasné. Toto je zlé, veľmi zlé. Od Batizovského plesa nás čakajú 3 hodiny šľapania a nula litrov vody.

Porovnanie Krčmárovho a Batizovského žľabu

tags: #krcmarov #zlab #pod #gerlachom