Isto ste už neraz navštívili prekrásnu dominantu Košíc. Košický Dóm svätej Alžbety je najväčšou katedrálou na Slovensku. So svojou dĺžkou aj výškou 60 metrov je dominantou Hlavnej ulice v Košiciach. Jednoducho je neprehliadnuteľná. Dóm svätej Alžbety je skutočne najväčší kostol na Slovensku. Súčasne sa v ňom môže zúčastniť 5000 ľudí na bohoslužbe, pretože plocha jeho interiéru je 1 200 m². Menej sa spomína, že ide o najvýchodnejšie položenú gotickú katedrálu v Európe. Toto je zaujímavosť, ktorú najmä autori zo západnej Európy opomínajú. Dóm sv. Alžbety je úžasná stavba. Za jej krásu, monumentálnosť, výtvarné stvárnenie by sa určite nehanbili ani Mekke svetovej gotiky vo Francúzsku. Medzi mnohými unikátmi tohto chrámu sa nachádzajú aj Kráľovské schody, ktoré sú jedným z najfascinujúcejších architektonických prvkov.
Stavebná história Dómu svätej Alžbety
Najstarší kostol v Košiciach vznikol pravdepodobne v polovici 11. storočia a bol zasvätený svätému Michalovi. Postavený bol v románskom slohu na mieste dnešného Dómu svätej Alžbety. Už ako farský kostol sa spomína v najstaršej písomnej zmienke o meste z roku 1230. V polovici 13. storočia bol farský kostol zasvätený svätej Alžbete Uhorskej. Kostol prešiel gotickou prestavbou - dostal gotickú klenbu a nový uzáver svätyne, ale zachoval si románsku vežu. Základy tohto románsko-gotického objektu boli odkryté pri rekonštrukcii v rokoch 1882 - 1884. Kostol vyhorel okolo roku 1380, ale ostal funkčný až do výstavby nového chrámu. Po požiari predošlého farského kostola sv. Alžbety Uhorskej okolo roku 1380 začala výstavba nového chrámu - Dómu svätej Alžbety. Rozmach remesiel a obchodov v meste vďaka privilégiám Anjouovcov umožnil, aby bohatí mešťania financovali výstavbu gotickej katedrály. Významným prispievateľom bol kráľ Žigmund Luxemburský. V roku 1402 vydal pápež Bonifác IX. odpustkovú bulu pre prispievateľov na stavbu. Prvá fáza výstavby trvala do roku 1420. Začala sa výstavbou polygonálnych apsíd a južného obvodového múru. Dóm sa budoval ako päťloďová sakrálna stavba okolo pôvodného kostola. Po roku 1420 nastúpila nová stavebná dielňa, ktorá upravila pôvodný plán. Namiesto päťloďovej stavby vznikol trojloďový chrám s vysokou priečnou loďou. Tento typ centrálneho halového priestoru bol v tom čase architektonickou inováciou. Dokončila sa svätyňa a sakristia. V roku 1508 bola ukončená výstavba presbytéria, čo sa považuje za formálne ukončenie stavby Dómu. Následne Dóm prešiel viacerými poškodeniami a obnovami, pričom v roku 1970 sa Dóm sv. Alžbety stal národnou kultúrnou pamiatkou. Od roku 1978 začala obnova s dôrazom na zachovanie autentickej podoby z 19. storočia. Práce na reštaurovaní prebiehali po etapách, pričom v rokoch 1995 - 1997 sa pristúpilo k reštaurovaniu Žigmundovej veže, v roku 2008 prešla rekonštrukciou Rákociho krypta, v r. 2009 severný portál a v r. 2012 severná loď chrámu.
Unikátne Kráľovské schodisko Dómu svätej Alžbety
V poslednom článku venovanom našej „Alžbete“ dokončíme cestu po jej zaujímavostiach veľkolepým spôsobom - výstupom po Kráľovských schodoch. Najvzácnejšie schody sa nachádzajú v katedrálnom chráme - Dóme sv. Alžbety. Vedľa železného Oltára svätého Kríža sa nachádzajú „kráľovské“ schody. Košický Dóm sv. Alžbety nie je ten prípad a i preto sa v jeho interiéri zachoval jeden z európskych unikátov - dvojité točité gotické schody z 15. storočia. Sú jediné tohto druhu na Slovensku. Kráľovské schodisko v interiéri Dómu je jedno z piatich dvojitých točitých gotických schodísk v Európe.
Architektonické špecifikum a ich pôvod
Kombinácia gotických a zároveň točitých schodov je veľmi vzácna a v Európe sa vyskytuje len na piatich miestach a v štyroch štátoch. Tie košické sú spomedzi nich najstaršie v celej Európe, čo znamená, že sú z roku okolo 1400. A keďže sú pre istotu aj zdvojené, ide (pozor!) o prvé gotické schody, ktoré sú ponímané ako stereo. Vedľa seba sa vinie pravotočivé i ľavotočivé schodisko, pričom v mieste ich prieniku - na každom poschodí - majú spoločné schodíky - stupienky. Schody sú špecifické tým, že sú spojením dvoch točitých špirálovitých schodísk pretínajúcich sa na piatich poschodiach.
Tu je prehľad miest v Európe, kde sa nachádzajú podobné dvojité točité gotické schodiská:
| Miesto | Štát |
|---|---|
| Košice | Slovensko |
| Graz | Rakúsko |
| Šegešvár | Rumunsko |
| Kluž | Rumunsko |
| Praha | Česko |
Názvy a legendy spojené so schodiskom
Vďaka tomuto architektonickému špecifiku získali schody aj poetickejšie názvy. Schody sú tak vraj vymyslené kvôli tým, čo sa majú radi, aby mohli ísť každý svojím schodiskom, ale na každom stretnutí schodov ,čiže poschodí, sa mohli stretnúť. A to sa im v košickom dóme môže stať 4-krát. Toto som ja nevymyslel, ale vravia si to ľudia, a preto sa ľudovo volajú aj "schody lásky" alebo „schody milencov“ - dvaja zaľúbenci začnú výstup na vlastnom schodisku, ktoré ich napokon aj tak zvedie dohromady. Ďalším menom sú „schody očistenia“. Ak si vyberieš na výstup ľavé schodisko, to ťa od hriechov očistí, pričom dole musíš zísť pravým, aby sa na teba hriechy znova nenalepili. Výstup po týchto schodoch nie je fyzicky náročný a za pár minút oceníte dômyselnosť gotických staviteľov.
Kráľovské oratórium a výhľad
Schody viedli na empórium, v ktorom sedával kráľ, keď navštívil Košice a zúčastnil sa omše. V našom prípade hore znamená na veľký balkón - miesto, ktoré bolo v Dóme vyhradené pre kráľov (ak by nejakí prišli) čiže kráľovské oratórium. Už aj pri pohľade naňho zdola vidno, že tam čosi je. Nepriehladnuteľne veľký až takmer 6 metrový je kríž a na ňom vyše trojmetrová socha Spasiteľa. Pod krížom stoja Panna Mária a sv. Ján tiež v nadživotnej veľkosti. Z kráľovského balkóna je nádherný výhľad na celú strednú časť Dómu i na krásnu zreštaurovanú secesnú fresku naproti. Ocitnete sa na mieste, kde sa zrejme vystavovala Najsvätejšia Krv Kristova.
Freska Františka II. Rákociho
Oproti empóriu sa nachádza maľba, ktorá zachytáva život Františka II. Rákociho, zobrazený vo forme schodov. Rákoczi bol najvýznamnejším vodcom protihabsburgského povstania, ktoré mu však nevyšlo, preto bol nútený utiecť do exilu. Na prvom schode vľavo je v náručí svojej mamy, Ilony Zrínskej, ktorá tiež bojovala proti habsburgovskej vláde v Uhorsku. Na ďalšom schode je z neho už malý chlapec, ktorý sa vzdeláva na dvore biskupa Leopolda von Kollonicha; na treťom mládencom, ktorého zatkli a poslali do exilu (odišiel do Poľska, kde mu dvakrát ponúkli titul kráľa, avšak odmietol). Najvyšší schod ho zobrazuje na vrchole jeho slávy - ako vodcu povstania. Po tom, čo neuspel, išiel jeho život podľa autora maľby dole vodou (alebo schodmi). Utiekol do Osmanskej ríše, kde ho sultán Ahmed III privítal s otvorenou náručou. Maľba bola dokončená v roku 1916 pri príležitosti znovupochovania Rákocziho v Košiciach - zomrel totiž v Tekirdagu. Až v roku 1906 boli jeho pozostatky privezené do Košíc a uložené do krypty Dómu spoločne s pozostatkami jeho mamy Heleny, syna Jozefa Rákocziho, grófa Mikuláša Berčéniho a jeho manželky Kristíny Čákiovej, generála grófa Antona Esterháziho, a jeho dvormajstra Mikuláša Šibrika. Kryptu si môžete za malý poplatok pozrieť a ak sa posnažíte, na hrobkách nájdete aj mená vyššie spomínaných osobností, ktoré kedysi tak horlivo bránili svoju zem. Rekonštrukciou Rákociho krypta prešla v roku 2008.
Ďalšie pozoruhodnosti Dómu svätej Alžbety
Kromě Kráľovského schodiska a Rákociho krypty ponúka Dóm svätej Alžbety množstvo ďalších pokladov. Nielen legendy, ale i iné „naj“ záujemcom o Dóme sv. Alžbety. V predchádzajúcom článku sme ti prezradili, aké detaily si môžeš všimnúť na Oltári sv. Alžbety a ktorý z oltárov v Dóme je železný.
Celokovový Oltár svätého Kríža
Vedľa železného Oltára sv. kríža sa nachádzajú „kráľovské“ schody. Celokovový oltár je údajne jediný v Európe. Kým sa ho človek dotkne, neuverí, že tento vysoký bočný oltár svätého Kríža je odliaty zo železa. V roku 1931 ho posvätili na pamiatku obetí 1. svetovej vojny. Je odliaty zo zbraní použitých v tejto vojne.
Miesto kultu Kristovej krvi a relikvie
Vzrastu Košíc a udeľovaniu mnohých mestských práv napomohla aj zázračná udalosť v tomto chráme. Miesto kultu Kristovej krvi. V stredoveku v predošlom kostole (postavenom na tom istom mieste) nepozorný kňaz vylial červené víno. Stalo sa to po premenení vína na krv, čiže išlo už o Kristovu krv. Korporál je liturgická šatka, ktorá sa pri slávení sv. omše kladie na oltár pod kalich a hostiu. Víno sa zmenilo na skutočnú krv a na korporáli sa zázračným spôsobom vytvoril obraz Kristovej tváre. Takto vytvorený obrazec na podložke jasne pripomínal Ukrižovaného. To nemohla byť náhoda. Na miesto zázraku prichádzali tisíce pútnikov a prítomnosť Kristovej krvi uznal v roku 1402 i pápež Bonifác IX. Zázrak sa datuje pravdepodobne do 1. pol. 14. stor. Farský kostol, v ktorom sa udial zázrak, postupom času kapacitne nepostačoval prichádzajúcim pútnikom, a preto sa košickí mešťania rozhodli pre oddelenie pastorácie pútnikov a Košičanov. Tak sa zrodila myšlienka postaviť novú reprezentatívnu kaplnku podľa francúzskeho vzoru kaplnky „Sante Chapelle“ v Paríži, ktorú dal postaviť svätý francúzsky kráľ Ľudovít IX. pre Kristovu tŕňovú korunu ešte sto rokov pred výstavbou košickej kaplnky. V katedrále je miesto, kde nájdete relikvie sv. Kríža, sv. Alžbety, sv. Ondreja apoštola, sv. Jána Pavla II. i troch sv. košických mučeníkov.
Kópia plačúcej ikony z Mária Pócs
Kópia plačúcej ikony z mesta Mária Pócs. Po tom ako v roku 1696 ikona v maďarskom meste Pócs zaslzila, cisár Leopold I. ju nariadil previezť do Viedne. Cestou cez Košice jezuiti z Barce dali vyhotoviť jej kópiu. Originál je doteraz blízko hlavného oltára Dómu sv. Štefana vo Viedni. Zaujímavosťou je, že kópia zhotovená pre Pócs zaslzila ešte dvakrát (v roku 1715 a 1905).
Reliéf Posledného súdu a chrliče
Reliéf Posledného súdu. Najkrajší vchod do dómu nie je hlavný, ale od severu. Nad dverami je vidno v dvoch pásoch stredovekú predstavu Posledného súdu. V hornom je Ježiš na nebesiach ako Sudca. V dolnom pokojní ľudia mieria k nebeskej bráne, hriešnici opačným smerom do tlamy Leviathanu. Mŕtvi vstávajú z hrobov a medzi zatratenými zbadáme aj biskupa či mníšku. Dnes by sme povedali, že „cez čiaru“ sa dostali s vyobrazením Posledného súdu nad severným vchodom. Medzi zlosynmi v pazúroch Leviathana, v horiacom pekle končí aj biskup a mníška.
Zvonku z kostola trčia chrliče dažďovej vody. Jeden z nich má dokonca podobu ženy. Podľa legendy mal staviteľ chrámu za manželku alkoholičku a „xantipu“, a tak sa jej pomstil tým, že zvečnil jej podobu. Tento príbeh určite nie je pravdou, ale legendou.
Krstiteľnica staršia než Dóm
Ostáva nám ešte spomínaná krstiteľnica. Pochádza zo 14. storočia - a ak si spomenieš na to, že Dóm sa začal stavať okolo roku 1380, je dosť pravdepodobné (vlastne to potvrdili aj historici, takže je to isté), že je staršia, než Dóm. To znamená, že prežila požiar starého Kostola sv. Alžbety.