Výkresy Krovov: Podrobný Sprievodca Pre Návrh a Realizáciu Strešnej Konštrukcie

Výkresy krovov sú neoddeliteľnou súčasťou každej stavby, ktorá má strechu. Predstavujú detailný plán konštrukcie, ktorý slúži ako návod pre tesárov a pokrývačov pri realizácii. Pochopenie týchto výkresov je kľúčové pre úspešnú a bezpečnú realizáciu strešnej konštrukcie, od základných princípov až po špecifické detaily. V tomto článku sa zameriame predovšetkým na tradičné drevené krovové konštrukcie a ich znázornenie vo výkresoch, pričom spomenieme aj moderné prístupy.

Všeobecné zásady kreslenia výkresov krovov

Do výkresu krovu sa zakresľujú všetky prvky strešnej konštrukcie, ktoré sú potrebné na zhotovenie krovu a strešného plášťa. Tieto výkresy sa zvyčajne kreslia v mierke 1:50 alebo 1:100 (v prípade štúdie). Je dôležité si uvedomiť, že pri realizácii krovu je vo väčšine prípadov nosné murivo a stropná konštrukcia už zhotovené. Preto sa v pôdorysoch ani rezoch nezobrazujú priečky, podlahy a iné nenosné konštrukcie.

Pôdorys krovu: Pohľad zhora

Pôdorys krovu zobrazuje konštrukciu strechy v pohľade zhora, avšak bez strešného plášťa, teda bez lát, kontralát, debnenia a podobných vrstiev. V pôdoryse aj v reze musia byť zahrnuté všetky nosné konštrukcie, vrátane muriva a schodíšť. Zakresľujú sa aj konštrukcie, ktoré vystupujú nad úroveň strešného plášťa, ako sú komíny či štítové steny. Priečky a ďalšie nenosné konštrukcie sa nezakresľujú.

Konštrukcie viditeľné v pohľade zhora sa v pôdoryse zakresľujú hrubou plnou čiarou. Medzi tieto konštrukcie patria:

• Nosné murivo: Základná podpora celej strešnej konštrukcie.
• Pozednice: Drevené prvky uložené na vrchnej časti muriva, na ktorých spočívajú krokvy. Zabezpečujú rovnomerné rozloženie zaťaženia z krovu na murivo.
• Vaznice: Horizontálne nosné prvky krovu, ktoré podopierajú krokvy v určitej vzdialenosti od ich podpory na pozednici. V závislosti od typu krovu môže ísť o vrcholovú, strednú alebo okapovú vaznicu.
• Kleštiny: Horizontálne prvky spájajúce protilehlé krokvy, ktoré slúžia na ich priečne zosilnenie a zabránenie ich vybočeniu.
• Pásky: Podobne ako kleštiny, môžu slúžiť na spevnenie konštrukcie, často v kombinácii s inými prvkami.
• Vzpěry: Šikmé prvky, ktoré podopierajú vaznice alebo krokvy a prenášajú zaťaženie do nižších častí konštrukcie.
• Vazné trámy: Horizontálne nosné trámy, ktoré spájajú spodné časti krokiev a sú nevyhnutné pre vytvorenie pevnej základne krovu.
• Okap: Zobrazuje sa aj obrys okapového žľabu, ktorý odvádza dažďovú vodu.
• Obrys strechy: Celkový pôdorysný tvar strechy.
• Kotvenie pozedníc: Detaily upevnenia pozedníc k murivu, často pomocou pásovej ocele.

Konštrukcie, ktoré sú v pôdoryse zobrazené ako šikmé, sa zakresľujú osovo tenkou prerušovanou čiarou s jednou bodkou. Typickým príkladom sú krokvy.

Konštrukcie stĺpikov sa v pôdoryse zobrazujú veľmi hrubou plnou čiarou s tenkým uhlopriečnym prečiarknutím.

Obrys šikmých čel kleštín sa zakresľuje veľmi hrubou plnou čiarou.

Hrebeň strechy, ako najvyšší spoj dvoch strešných plôch, sa zakresľuje veľmi hrubou plnou čiarou s dvoma bodkami.

Poloha strešných okien sa vo výkresoch krovu zakresľuje obrysom hrubou prerušovanou čiarou s dvoma bodkami, pričom uhlopriečky sú znázornené tenkou prerušovanou čiarou s dvoma bodkami.

Rez krovom: Pohľad do konštrukcie

Rez krovom poskytuje detailný pohľad na vertikálnu skladbu strešnej konštrukcie. Konštrukcie viditeľné v reze sa zakresľujú hrubou plnou čiarou. Medzi tieto prvky patria:

• Krokvy: Hlavné šikmé nosné prvky strechy.
• Kleštiny: Priečne spevňujúce prvky.
• Sloupky: Zvislé nosné prvky podopierajúce vaznice.
• Pásky: Spevňujúce prvky.
• Okap: Zobrazenie okapového žľabu.
• Vzpěry: Šikmé podpery.
• Vazné trámy: Horizontálne nosné prvky v spodnej časti krovu.
• Obrys otvorov: Zobrazenie otvorov pre strešné okná, vikierové konštrukcie alebo strešné výlezy.

Konštrukcie, ktoré sa v reze javia ako prierez, teda sú rezu, sa zakresľujú veľmi hrubou plnou čiarou. Tieto prvky nie sú šrafované a predstavujú prierez materiálu. Sem patria:

• Vaznice: Horizontálne nosné prvky.
• Pozednice: Drevené prvky na murive.
• Zdivo: Nosné murivo stavby.
• Obrys strešného plášťa: Vonkajší tvar strešného plášťa.

Konštrukcie, ktoré sú kolmé na okap a zároveň rovnobežné s rovinou rezu (napríklad pri pozdĺžnom reze krovom), sa zakresľujú rovnako ako v pôdoryse - tenkou prerušovanou čiarou s jednou bodkou.

Vikierové konštrukcie, strešné okná a poklopy sa v reze zakresľujú obrysom v pohľade hrubou plnou čiarou, pričom uhlopriečky sú znázornené prerušovanou čiarou s dvoma bodkami.

Kótovanie výkresov krovov

Správne kótovanie je nevyhnutné pre presnú realizáciu krovu. Rozlišujeme vnútorné a vonkajšie kóty v pôdoryse aj v reze.

Kótovanie pôdorysu - vnútorné kóty

Vo vnútri pôdorysu krovu sa kótujú:

• Osové vzdialenosti krokví: Určujú pravidelné rozmiestnenie hlavných nosných prvkov strechy.
• Osové vzdialenosti stĺpikov: Vzťahujú sa k nosným múrom a určujú ich presné umiestnenie.
• Vzdialenosti ďalších konštrukcií k nosným múrom: Napríklad poloha komínov alebo strešných výlezov.
• Osadenie pozedníc a vzdialenosti vazníc: Ak nie sú uvedené inak, tieto rozmery sú kótované priamo v pôdoryse.

Kótovanie pôdorysu - vonkajšie kóty

Vonkajšie kóty v pôdoryse slúžia na určenie celkových rozmerov:

• Vzdialenosti a hrúbky nosných stien: Základné rozmery obvodového muriva.
• Presahy strechy: Dĺžka presahujúcich častí strechy cez obvodové murivo.
• Celkové dĺžky: Celková dĺžka stavby v pôdoryse.

Kótovanie rezu - vonkajšie kóty

V reze krovom sa vonkajšie kóty zameriavajú na šikmé prvky a presahy:

• Veľkosti šikmých prvkov: Dĺžky a sklony krokví a iných šikmých nosných prvkov.
• Šikmé vzdialenosti vazníc a pozedníc: Ich pozícia v šikmom usporiadaní.
• Presahy: Dĺžky presahov strešných prvkov.
• Sklon strechy: Uhol sklonu strešných plôch.

Kótovanie rezu - vnútorné kóty

Vnútorné kóty v reze sa týkajú výškových pomerov konštrukcií:

• Výšky nadezdívok a vencov: Výška nadstavby muriva nad stropnou konštrukciou.
• Výšky vazníc a pozedníc: Ich umiestnenie v rámci vertikálnej skladby.
• Výška hrebeňa: Najvyšší bod strechy.
• Výškové osadenie kleštín: Ich pozícia v rámci výšky krovu.

Kótovanie rezu - výškové kóty

Pri každej významnej konštrukcii v reze krovom by mali byť uvedené výškové kóty:

• Výška hrebeňa: Celková výška strechy v najvyššom bode.
• Výška okapu: Výška spodnej hrany strechy.
• Výška stropu: Úroveň stropnej konštrukcie pod krovom.
• Výška kleštín: Ich presné výškové umiestnenie.

Sedlová strecha: Vlastnosti a výhody

Sedlová strecha je jedným z najčastejšie používaných typov striech, najmä v rodinných domoch. Jej popularita pramení z jednoduchej konštrukcie a relatívne nízkej ceny. Naopak, v oblastiach s menšou snehovou nádielkou môže byť lepší menší sklon.

Pri návrhu sedlovej strechy je dôležité zvážiť niekoľko faktorov:

• Zaťaženie vetrom: Väčší sklon strechy môže viesť k vyššiemu zaťaženiu vetrom, čo si vyžaduje dôkladné kotvenie krytiny.
• Voľba strešnej krytiny: Nie každý typ krytiny je vhodný na každý sklon strechy. Niektoré krytiny vyžadujú minimálny sklon pre zabezpečenie vodotesnosti.
• Typ krovu: Sklon strechy ovplyvňuje aj voľbu konštrukcie krovu.

V kontexte sedlovej strechy, ak je sklon strechy 36°, ako v príklade z praxe, bola vaznica osadená vo výške 3,30 m, aby sa tento sklon dodržal.

Typy krovov pre sedlovú strechu

Voľba konštrukcie krovu závisí od viacerých faktorov, vrátane rozpätia strechy, požadovaného priestoru v podkroví a ekonomických možností. Pre sedlovú strechu existuje niekoľko základných typov krovov, prevažne z dreva.

Hambálkový krov

Najvýhodnejším riešením pre sedlovú strechu je často hambálkový krov. V tomto type krovu absentujú stĺpiky a vaznice oproti klasickým krovom. Hlavným nosným prvkom sú krokvy, ktoré sú spojené hambálkami (priečnymi trámami). Tento typ krovu je ideálny pre menšie rozpätia a umožňuje vytvorenie voľného priestoru v podkroví. Hambálková nosná sústava krovu vznikne vložením hambálka alebo klieštiny medzi dve krokvy v hornej tretine jej dĺžky. Vznikne trojuholníková sústava pozostávajúca z hambálka a krokiev, ktorá je schopná preklenúť vzdialenosť obvodových stien 6 až 8 metrov. Hambálok sa vkladá medzi každú dvojicu krokiev v konštrukcii.

Väznicová sústava krovov

Pri väčších rozpätiach sa používajú väznicové sústavy krovov. V týchto systémoch sú krokvy podopierané jednou alebo viacerými väznicami. Väznicová nosná sústava sa používa na preklenutie väčších rozponov (6 až 16 metrov), kde by sa dlhšie krokvy bez podopretia prehýbali. Krokvy sa v takomto krove podopierajú väznicami (väznica - vodorovne uložený hranol slúžiaci na podopretie krokiev). Podľa umiestnenia sa väznice delia na vrcholové, resp. hrebeňové, stredové a okrajové. Vrcholové a stredové väznice sú podopreté stĺpikmi. Počet stredových väzníc je priamoúmerný rozponu strechy. Vzdialenosť medzi väznicami by nemala presiahnuť 4,5 metra a vzdialenosť medzi väznicou a hrebeňom 2,5 metra. Na väznice sa v smere spádu strechy kladú krokvy. Stĺpiky pod väznicami sú kotvené do väzného trámu alebo do stropu, ktorý však musí byť na tomto mieste dostatočne staticky únosný.

Stojatá stolica

Stojatá stolica je krov, v ktorom sú vaznice podopierané zvislými stĺpikmi. Táto konštrukcia sa využíva tam, kde je možné podoprieť vazný trám v blízkosti jeho stredu strednými múrmi budovy. Zvislé stĺpiky stojatej stolice sú ukotvené vo väzných trámoch, prípadne v nosnej stene. Ak to konštrukcia stavby dovolí a umiestnenie stĺpika je priamo nad nosnou stenou, stĺpiky je možné kotviť aj do tzv. Nevýhodou stojatej stolice je obmedzený priestor v podkroví.

Ležatá stolica

Ležatá stolica je krov s vaznicami podporovanými šikmými stĺpikmi alebo vzperami. Přenáša zaťaženie do väzného trámu bližšie k jeho podporám; používa sa teda tam, kde nie je možno podopierať väzný trám strednou stenou a kde je zapotřebí voľnejší pôdny priestor. Využitie podopretia väzníc šikmými stĺpikmi pri ležatej stolici umožňuje zníženie namáhania väzného trámu, pretože stĺpiky sú kotvené bližšie k podperám, čo vedie aj k úspore reziva pri takomto krove.

Kombinovaná stolica

Kombinovaná stolica má niektoré vaznice podpierané zvislými stĺpikmi, iné vzperami.

Věšadlové a vzpěradlové stolice

Tieto systémy odľahčujú dlhé väzné trámy, ktoré nie je možné podoprieť strednou stenou. Věšadlo odľahčuje väzný trám, zatiaľ čo vzpěradlo ho podopiera pomocou vzpier. Věšadlové a vzpěradlové stolice vylehčují dlhý vazní trám, ktorý nelze spodem podpírat střední zdí. Věšadlem se vazní trám vylehčuje, vzpěradlem, které zatěžuje vzpěrami vazní trám pri podporách, se podpírá nejvyšší vaznice a současně se: vynášejí podpůrné sloupky níže položených vaznic. Podpůrná stolice má tvar jednoduchého věšadla.

Stolice bez väzných trámov

Tieto konštrukcie majú šikmé stĺpiky alebo vzpery čapované hlboko pod okapovou vaznicou. Používajú sa pre objekty bez stropov, kde je viditeľný podhľad krovu, napríklad pre sklady či dielne.

Krov s prázdnymi väzbami

Pri rozponoch od 4 do 6 metrov sa často používa krov s prázdnymi väzbami, ktorý nemá vaznice ani nosné stolice. Jednotlivé páry krokví sú priečne zosilnené jednostrannou kleštinou v hornej polovici výšky krovu. Podlžné zosilnenie sa dosahuje pomocou dosiek pribitých šikmo k spodnej ploche krokví.

Krov s vrcholovou vaznicou

Pre rozpony od 5 do 7 metrov sa používa krov, ktorý nemá plné väzby, ale páry krokví sú v vrchole zosilnené fošňou, ktorá čiastočne tvorí vrcholovú vaznicu a v podlžnom smere krov vystužuje. Táto vrcholová vaznica je upevnená pomocou jednostranných alebo obojstranných kleštín. Krov o rozponu 6 až 8 m vyžaduje vrcholovú vaznicu, ktorá podpiera krokve u hřebene a vyztužuje krov v podélném směru. Volná délka krokví je 4 až 4,5 m.

Prehľad typov krovov a ich rozponov

Nasledujúca tabuľka sumarizuje typické drevené krovové konštrukcie a ich vhodné rozpätia, ktoré pomáhajú pri návrhu a výbere správneho systému.

Materiály a realizácia krovov

Najbežnejším materiálom na stavbu krovu je drevo. Drevené krovy sú ľahké, pevné a ekologické. Menej časté sú železobetónové alebo oceľové konštrukcie krovu, ktoré sa používajú pri špecifických architektonických riešeniach alebo pri veľmi veľkých rozponoch. Na konštrukciu krovov sa najčastejšie používa rezivo ihličnatých drevín. V našich končinách je to z ekonomického dôvodu predovšetkým smrek, borovica, jedľa a z listnatých drevín dub a agát. Drevo, resp. jeho mechanické a fyzikálne vlastnosti, predpisuje projekt krovu na základe statického prepočtu vykonaného odborne spôsobilým projektantom.

Realizácia krovu si vyžaduje precízne spracovanie dreva a správne spojovanie prvkov. V praxi sa často stretávame s detailmi, ako je napríklad rezanie a osadzovanie krokiev. Pri výrobe krovu je dôležité dbať na presnosť pri pílení a vypilovaní sediel, pretože tieto prvky slúžia ako šablóny pre ďalšie časti konštrukcie.

Príklad z praxe pri realizácii sedlovej strechy s konkrétnym sklonom (napr. 36°) a výškou vaznice (3,30 m) sa postupuje nasledovne:

1. Príprava materiálu: Nachystajú sa hranoly požadovaných rozmerov (napr. 100 × 160 × 6000 mm). Drevo sa môže pred spracovaním namoriť pre lepšiu ochranu.
2. Osadenie prvých prvkov: Na pomúrnicu a vrcholovú vaznicu sa uložia a priskrutkujú dva základné hranoly, ktoré vytvoria tvar "A".
3. Obkresľovanie a pílenie: Podľa tvaru "A" sa obkreslia a vypilujú prečnievajúce konce. Následne sa na vaznici aj na pomúrnici obkreslia sedlá, aby výrezy v krokve neboli hlbšie ako 4 cm.
4. Určenie dĺžky krokví: Rozhodne sa, na akú dĺžku budú krokvy presahovať cez obvodovú stenu. Spodná časť krokví sa môže zapíliť zvislo alebo zvislo a čiastočne vodorovne.
5. Vypilovanie sediel a preplátovanie: Vypilujú sa sedlá na krokve a prípadne preplátovanie pri hrebeni, aby sa konce krokiev do seba zapadli.
6. Osadenie krokví: Krokvy sa osadia na pomúrnice a vrcholovú vaznicu s určitým rozstupom (napr. 75 až 85 cm). Na ich upevnenie sa používajú oceľové spojky (uholníky), ale hlavné spojenie sa realizuje dlhými klincami alebo skrutkami.
7. Spojenie dvojíc krokví: Každá dvojica krokví sa k sebe prichytí závitovou tyčou.
8. Zavetrovanie: Na spevnenie konštrukcie proti pozdĺžnym silám sa používajú šikmé laty pribité na vnútornej strane krokví.

V prípade striech bez vrcholovej vaznice (napr. menšie strechy v rámci komplexnejšej strešnej konštrukcie) je postup mierne odlišný. Krokvy sa osadzujú na pomúrniciach a v mieste hrebeňa sa môže použiť stĺp na podoprenie. Montáž krovu je precízna tesárska práca, ktorej efektivita je kľúčová.

Spoje a kotvenie krovových prvkov

Spoje jednotlivých prvkov väznicovej sústavy sa vyhotovujú klasickým tesárskym spôsobom čapovaním, kampovaním, preplátovaním atď. Jednostranné alebo obojstranné, ktoré sú súčasťou hambálkového krovu, sa ku krokvám upevňujú svorníkmi a závitovými tyčami. Kotvenie pozednice musí byť prevedené pečlivě a bývá z páskové oceli. Pozdĺžne spoje plne podoprených pomúrnic sa robia na tupo - jednoduchým priložením zarezaných koncových častí trámov k sebe, pričom čelá „zrazov“ môžu byť zrezané kolmo, šikmo, prípadne sú opatrené klinom, čapom alebo plátovaním (hlavne v prípadoch, keď spoj nie je dostatočne podopretý). Plátovanie môže byť rovné, šikmé alebo napríklad s ozubom. V hrebeni sa zvyknú spájať preplátovaním, teda tvarovým spojením, pričom každý spoj musí byť zaistený mechanickým spojovacím prostriedkom. V spodnej časti sa krokva pripevňuje na spodnú okrajovú väznicu - pomúrnicu -, ale aj na prípadné ďalšie väznice pomocou tzv. osedlania. Osedlanie je tesársky spoj, pri ktorom sa do krokvy vyhotoví zárez, čo tvarovo presne dosadne na pomúrnicu. Aby nedošlo k oslabeniu prierezu krokvy, čo by mohlo viesť k zlyhaniu konštrukcie strechy, osedlanie by nemalo siahať hlbšie ako do tretiny výšky krokvy. Osádzajú sa priamo do obvodových nosných stien, v ktorých je na ne vytvorený otvor. Trám sa osádza tak, aby nebol v priamom kontakte s murivom. Spolu so stĺpikmi a vzperami (tzv. zavetrovacími pásikmi) vytvára stojatú alebo ležatú stolicu, na ktorú sú uložené krokvy. Ak sa podopretie stĺpikom nachádza priamo pod krokvou, hovoríme o tzv. plnej väzbe, pri ktorej sa zaťaženie z krokiev prenáša priamo do podperných stĺpov. Ak je krokva uložená na väznicu na mieste medzi stĺpikmi, hovoríme o tzv. prázdnej väzbe, pri ktorej sa zaťaženie z krokvy prenáša najprv na väznicu a následne do podperného stĺpa. Pri väznicovej sústave musia byť podporné stĺpy umiestnené vždy nad nosné steny. Ak to nie je možné zabezpečiť, konštrukciu je nutné doplniť o väzný trám.

Historický vývoj krovových konštrukcií

Remeslo tesára patrí k historicky najstarším. Patrónom tesárov je svätý Jozef, manžel Panny Márie. V mnohých krajinách sveta je 19. marec dňom osláv tohto svätca, ale aj tesárskeho remesla. Pápež Pius XII. vyhlásil na jeho počesť Sviatok sv. Jozefa robotníka, ktorý sa oslavuje 1. Prvou bola tzv. sochová konštrukcia, ktorej základ tvorili stĺpy - sochy zapustené v zemi pred predným a zadným priečelím stavby domu. Stĺpy mali na konci rázsochy, v ktorých bola položená vrcholová väznica. Na nej viseli páry krokiev, ktoré sa spodnou časťou opierali o hornú časť obvodových múrov domu. Vrcholová väznica a stĺpy (sochy) teda prenášali väčšinu zaťaženia z konštrukcie strechy. Druhým typom nosnej konštrukcie strechy bola nožnicová konštrukcia, ktorú tvorili páry brvien osadené na prednom a zadnom priečelí, prípadne aj nad priečnymi stenami domu. Páry brvien boli v hornej časti prekrížené, čím tvorili lôžko na uloženie vrcholovej väznice. Páry krokiev boli opäť v hornej časti zavesené na vrcholovej väznici a spodným koncom boli opreté o hradu na hornom okraji pozdĺžnych stien. Zaťaženie od strechy teda prenášali priečne steny domu. Krokvová nosná konštrukcia strechy dostala názov podľa nosného prvku - krokiev. Dvojice krokiev boli v hornej časti spojené (najčastejšie tzv. preplátovaním) a spevnené vloženým priečnym trámikom. V dolnej časti boli zakotvené v priečne uložených stropných hradách alebo v hrade položenej a upevnenej na hornom okraji pozdĺžnych stien budovy - pomúrnice. Takto prenášali zaťaženie priamo do obvodových stien domu. Pozdĺžne stuženie konštrukcie zabezpečujú tzv. ondrejské kríže, ktoré sa na krokvy montujú z vnútornej strany, ale aj samotné latovanie. Optimálny sklon strechy s touto konštrukciou je 45° a rozpon do 6 metrov. Krokvová konštrukcia krovu sa na Slovensku veľmi rozširovala a v 19. storočí sa vyskytovala takmer na celom území (s výnimkou južného Slovenska). V nasledujúcom období bola postupne nahrádzaná novšími konštrukciami krovu.

Údržba a kontrola krovu

Drevené krovy si po realizácii vyžadujú minimálnu údržbu. Je však dôležité pravidelne kontrolovať ich stav, najmä:

• Prítomnosť hmyzu alebo plesní: Drevo môže byť napadnuté škodcami alebo vlhkosťou, čo oslabuje jeho štruktúru.
• Stav nosných prvkov: Pravidelná vizuálna kontrola krokiev, väzníc a iných nosných prvkov na prítomnosť prasklín alebo deformácií.
• Tesnosť strešného plášťa: Poškodená krytina alebo nedostatočná hydroizolácia môžu viesť k zatekaniu a poškodeniu drevenej konštrukcie.

V prípade vážnejších problémov, ako je napadnutie drevokazným hmyzom alebo plesňami, môže statik usúdiť, že je potrebné vymeniť celý krov. V prípade potreby rekonštrukcie strechy sa často mení aj strešná krytina, hydroizolácia a latovanie.

Zobytnenie podkrovia

Pri plánovaní zobytnenia podkrovia je nevyhnutné do skladby strechy vložiť tepelnú izoláciu. Hrúbka a typ izolácie by mali zodpovedať tepelnoizolačným normám a mali by byť konzultované s projektantom. Vnútorné povrchy podkrovia sa zvyčajne obkladajú sadrokartónom alebo dreveným obkladom.

Moderné krovové systémy: Väzníkové krovy

Ak dnes hovoríme o krovoch, nesmieme opomenúť väzníkové krovy, ktoré sa skladajú z priestorovo stužených prefabrikovaných dielcov - priehradových väzníkov. Priehradové väzníky sa vyrábajú z pomerne subtílnych drevených hranolov predpísanej kvality, spájaných oceľovými styčníkmi v špecializovaných firmách, ktoré jednotlivé väzníky aj navrhnú, následne dopravia na stavbu a pomocou žeriava i zmontujú. Tieto krovy sú v USA a západnej Európe veľmi populárne. K výhodám tejto konštrukcie krovu patrí jej nízka hmotnosť, presnosť, veľmi rýchla montáž, možnosť preklenutia veľkých rozpätí, úspora nákladov na montáž stropnej dosky, keďže stropnú konštrukciu je možné zavesiť priamo na spodnú stranu väzníkov.

tags: #kovovy #krov #vykres