Komplexný sprievodca skladbou kovových a plochých striech

Ploché strechy, obľúbené pre svoju modernú minimalistickú estetiku, ponúkajú okrem vizuálnych predností aj významné praktické výhody. Ich funkčnosť je však priamo závislá od správneho návrhu a precíznej realizácie jednotlivých vrstiev strešnej skladby. V tomto komplexnom prehľade sa zameriame predovšetkým na skladbu kovovej strechy, pričom sa nevyhneme ani špecifikám plochých striech, ktoré si vyžadujú osobitnú pozornosť.

Funkčná plochá strecha sa skladá zo štyroch základných vrstiev, ktoré sa aplikujú na nosnú konštrukciu. Správny návrh a realizácia jednotlivých prvkov strešnej skladby je základným predpokladom na to, aby vám strecha dokázala bezproblémovo slúžiť a zabezpečiť aj očakávaný akustický komfort. Samotná kvalita strešnej skladby je teda nevyhnutným základom pre to, aby ste so strešnou krytinou boli bezvýhradne spokojný.

Základné princípy návrhu strešnej skladby

Jedným z prvých krokov k novej streche je vypracovanie návrhu skladby strešného plášťa, ktorý bude výsledkom zohľadnenia viacerých faktorov. V tomto smere by ste mali zvážiť vaše požiadavky a predstavy o využívaní podkrovného priestoru, vlastnosti a spôsob využívania stavby, a napokon aj vonkajšie faktory vyplývajúce z lokality, v ktorej sa stavba nachádza. Konkrétny návrh strešnej skladby sa odvíja aj od toho, pre ktorú strešnú krytinu sa nakoniec rozhodnete. Skôr ako začnete čokoľvek navrhovať, je potrebné zosumarizovať si požiadavky.

Dôležitosť podkrovného priestoru a výber strešnej skladby

To najdôležitejšie je, na aký účel bude slúžiť podkrovný priestor. Ak podkrovie neplánujete nijako využívať a tento priestor nebude zateplený, nie je potrebné riešiť zložitú strešnú skladbu. V takom prípade nebude úplne nevyhnutné využiť difúznu fóliu, hoci jej použitie aj v týchto prípadoch odporúčame. V praxi sa častejšie stretávame so strešnou skladbou pre zateplené podkrovie, ktoré je eventuálne možné využiť aj na bývanie. Týmto požiadavkám je samozrejme potrebné strešnú skladbu náležite prispôsobiť, najmä využitím vysokopriepustnej difúznej fólie, ktorá je nevyhnutnou súčasťou strešnej skladby. Navyše, je dobré myslieť na praktické riešenia, ako je výlez na strechu alebo strešné okno, ktoré môže slúžiť nielen na presvetlenie priestoru, ale aj ako výstupné miesto pre prípadný servis strechy alebo čistenie komína.

Pri návrhu zateplenej strešnej skladby je dôležitý výber správnej tepelnej izolácie. Bežne sa využívajú minerálne vlny alebo polystyrénové dosky, ktoré zabezpečujú dostatočnú tepelnú ochranu a zároveň umožňujú paropriepustnosť vrstvy. Izolácia musí byť navrhnutá tak, aby nedochádzalo ku kondenzácii vodných pár, čo môže viesť k vzniku plesní a poškodeniu konštrukcie.

Ploché strechy: Definícia, história a moderné využitie

Plochou strechu charakterizuje sklon do 5 ° a použitie povlakovej hydroizolácie namiesto skladanej krytiny známej zo šikmých striech. Podľa harmonizovanej normy je plochá strecha strecha so sklonom krytiny do 10°. Niektoré nové škridlové systémy v súčasnosti umožňujú sklon už od 7°, napríklad pri pultových strechách, pre ktoré je typický nižší sklon. Pod pojmom plochá strecha sa ale v odbornej terminológii rozumie strecha, ktorej krytinu tvorí povlaková hydroizolácia.

V minulosti bola povesť plochých striech poznačená problémami, ktoré pramenili najmä z vtedajších obmedzených technológií a materiálov, ako boli napríklad asfaltové pásy s kratšou životnosťou. Tieto nedostatky sú však dnes, vďaka pokročilým materiálom a systémovým riešeniam, prekonané. Moderné stavanie sa bez plochých striech nezaobíde. Obľúbené sú aj u bytových a rodinných domov, kde otvárajú možnosti hmotového a tvarového usporiadania a v neposlednom rade možnosti využitia striech pre terasy a záhrady.

Rozhodnutie pre plochú strechu je dnes často motivované kombináciou estetických a praktických dôvodov. Ploché strechy sú obľúbené najmä u architektov, získali si ich snáď svojou najväčšou výhodou, že dokážu zakryť akékoľvek atypické pôdorysné riešenie objektu. Navyše, umožňujú plné využitie plochy posledného podlažia oproti obytnému podkroviu pod šikmou strechou.

Typy plochých striech podľa skladby

Základné rozdelenie striech je na jednoplášťové a viacplášťové. Ploché strechy podľa STN 73 1901 sú strechy zo sklonom vonkajšieho povrchu od 0° do 10° vrátane. Okrem toho rozoznávame aj bezúčelové (nepochôdzne) ploché strechy, ktoré nie sú určené na trvalé využitie na iné účely, a účelové (pochôdzne) ploché strechy, ktoré okrem základných funkcií sú určené aj na iné trvalé využívanie, napr. na rekreáciu, telocvik, oddych, dopravu a pod.

Jednoplášťové ploché strechy

Jednoplášťové ploché strechy oddeľujú vnútorné prostredie od vonkajšieho len jedným strešným plášťom. Jednoplášťová plochá strecha je taká, ktorá vo svojej skladbe neobsahuje vetranú vzduchovú medzeru. Preto musí byť konštrukčne a najmä materiálovo navrhnutá tak, aby bola funkčná nielen z hľadiska hydroizolačného, ale najmä z hľadiska tepelno-technického (zjednodušene povedané, aby nezavlhala vplyvom kondenzácie a neznižovala sa tak účinnosť tepelnej izolácie alebo sa neprejavovali defekty ako napríklad plesne a tepelné mosty zo strany interiéru). Jednoplášťová plochá strecha teda musí obsahovať veľmi účinnú parozábranu, ktorá zabráni prenikaniu vodných pár do tepelnej izolácie.

Typická skladba jednoplášťovej plochej strechy zahŕňa:

• Nosnú konštrukciu (betónová doska, trapézový plech alebo drevená konštrukcia).
• Parozábranu, ktorá bráni prenikaniu vlhkosti z interiéru.
• Tepelnú izoláciu (najčastejšie EPS alebo minerálna vlna).
• Hydroizolačnú vrstvu (asfaltové pásy alebo fólie).

Sila tepelnej izolácie by mala byť určená výpočtom, ale ako minimum počítajte aspoň 160 mm tepelnej izolácie z penového polystyrénu (typu EPS 100S stabil) alebo tepelnej izolácie z minerálnej vlny (napríklad Isover S alebo Monrock MAX E). Veľmi vhodným typom parozábrany pre tento typ strechy je asfaltový SBS modifikovaný pás s hliníkovou vložkou. Celkový princíp tohto typu konštrukcie je možné zhrnúť takto - ak prepustí parozábrana do skladby menej vodných pár než je schopné sa zo skladby dostať cez hydroizoláciu von, bude strecha v bežných podmienkach funkčná.

Dvojplášťové ploché strechy

Dvojplášťové ploché strechy oddeľujú vnútorné prostredie od vonkajšieho dvoma strešnými plášťami, medzi ktorými je vzduchová medzera (vzduchová vrstva). Táto medzera má primárny účel odvádzať zo skladby vlhkosť (strháva ju so sebou prúdiaci vzduch), a preto u týchto skladieb nemusí byť kladený taký dôraz na použitie špičkových parozábran, ale môžu byť použité parozábrany s nižšou účinnosťou. Aby teda mohla táto konštrukcia fungovať, musí mať strecha nasávacie a odvádzacie otvory prúdiaceho vzduchu. Častou chybou je, že otvory navrhnuté podľa požiadaviek normy sú kryté mriežkami obmedzujúcimi nasávanie vzduchu z 50 i viac percent.

Výška vetranej medzery je tiež veľmi dôležitá. Čím nižší sklon, tým vyššia medzera je potrebná, aby vzduch prúdil. Nie je bez zaujímavosti, že vetraná medzera zníži účinnosť tepelnej izolácie (dochádza k akémusi "vyťahovaniu tepla" z izolácie). Ako tepelné izolácie sa pre dvojplášťové strechy užíva minerálna vlna, ktorá je schopná dobre odovzdávať vlhkosť do medzery.

Inverzné (obrátené) ploché strechy

Jednoplášťové ploché strechy s opačným poradím vrstiev sú charakterizované tepelnoizolačnou vrstvou nad hydroizolačnou vrstvou. Ide o skladbu, kde na nosnej konštrukcii je umiestnená hydroizolácia, na nej je drenážna vrstva, tepelná izolácia a stabilizačná vrstva (väčšinou oddelená od tepelnej izolácie separačnou a drenážnou vrstvou). Znamená to teda, že voda naozaj preteká okolo tepelnej izolácie a steká k hydroizolácii. Ako to, že takáto strecha funguje? Ako tepelné izolácie sa totiž používa zásadne extrudovaný polystyrén (XPS), ktorý je nasiakavý len minimálne a voda preto nijako dramaticky neznižuje jeho izolačné schopnosti. Nepríjemnou vlastnosťou tejto skladby je, že ak je pretekajúca voda veľmi chladná (hlavne v období topenia snehu), dochádza k prechladzovaniu nosnej konštrukcie s možnosťou tvorby defektov ako kondenzácie a pod. Preto aj STN pri použití obrátenej strechy predpisuje dostatočnú hmotnosť nosnej konštrukcie tak, aby bolo riziko tvorby nepríjemných problémov minimalizované. Hmotnosť konštrukcie by nemala byť nižšia ako 240 kg/m².

Pochôdzne a vegetačné strechy

Plochou strechou je aj terasa, na tento fakt sa často zabúda. Pochôdzne strechy (terasy) sú skladbou obdobné ako strechy s klasickým poradím vrstiev, líšia sa len tým, že na hydroizoláciu sa položí drenážna fólia a dlažba, ktorá sa uloží buď do betónovej mazaniny, alebo do štrkového násypu. Terasa vyžaduje oveľa pevnejšiu vystuženú PVC fóliu, pretože musí odolávať mechanickému zaťaženiu horných vrstiev.

V súčasnosti sú stále populárnejšie vegetačné strechy, tiež nazývané zelené strechy. Tieto strechy vytvárajú v lete príjemnú klímu, ale sú náročné ako ekonomicky, tak aj na realizáciu. Podľa použitej vegetácie a substrátu sa delia na intenzívne a extenzívne. Zelené strechy môžeme deliť na strechy so zeleňou intenzívnou (kvety, kríky, tráva...), ktoré potrebujú pravidelnú starostlivosť a závlahu (a v drvivej väčšine prípadov potrebujú násyp zeminy minimálne 200 mm a viac), a strechy so zeleňou extenzívnou, ktorá nepotrebuje takú starostlivosť ani výšku zeminy (skalnice a iné sukulentné rastliny, ďalšie rastliny nevyžadujúce pravidelnú závlahu). Pre tieto strechy je poväčšinou typická v skladbe prítomnosť hydroakumulačnej vrstvy (väčšinou v kombinácii s vrstvou drenážnou), ktorá má za úlohu zadržať aspoň minimálne množstvo vody na obdobie sucha. Zelená strecha je vo väčšine prípadov riešená ako jednoplášťová strecha (tzn. bez vetranej vzduchovej medzery) s hydroizoláciou odolnou prerastaniu koreňov a ďalšími pridanými špeciálnymi vrstvami.

Kľúčové vrstvy plochej strechy a ich funkcia

Skladba plochej strechy nie je len náhodné poskladanie materiálov na seba. Každá vrstva má svoju jasnú úlohu - jedna nesie konštrukciu, ďalšia bráni úniku tepla, iná zas chráni strechu pred vodou. Ak sa v tomto systéme urobí chyba, prejaví sa to veľmi rýchlo zatekaním, kondenzáciou alebo zbytočnými tepelnými stratami. Pri plochých strechách sa oplatí myslieť dopredu. Oprava nesprávnej skladby je vždy výrazne drahšia než správny návrh hneď na začiatku.

Spádová vrstva

Spádovanie plochej strechy slúži na odvedenie dažďovej vody. Najbežnejší spôsob odvodnenia pri plochých strechách je do vpuste.

Parozábrana

Úlohou tejto vrstvy je zabrániť prenikaniu vodných pár z interiéru do strešnej konštrukcie, čím chráni tepelnú izoláciu pred navlhnutím a degradáciou. Výber konkrétneho typu parozábrany závisí od materiálu nosnej konštrukcie a celkového návrhu strešného systému.

• Polyetylénové parozábrany: Tieto fóliové parozábrany sa často používajú na podklady z trapézového plechu.
• Hliníkovo-bitumenové parozábrany: Sú to samolepiace pásy s nosnou hliníkovou vložkou, ktorá zaručuje mimoriadne vysoký difúzny odpor.
• Hliníkovo-asfaltové parozábrany: Tieto parozábrany, známe aj ako natavovacie pásy, sa aplikujú plameňom pomocou plynového horáka.

Pri výstavbe rodinných domov s plochou strechou a nosnou konštrukciou z dreva dochádza často k nesprávnemu umiestneniu tepelnej izolácie zo spodnej strany. To však spôsobuje rýchlu degradáciu drevenej konštrukcie. Základom je teda správna strešná skladba s klasickým radením vrstiev, čo znamená, že na drevený záklop sa najprv aplikuje samolepiaci asfaltovaný pás s nosnou vložkou z hliníkovej fólie ako parozábrana. Pri návrhu strešného systému nesmieme zabúdať, že ak celá konštrukcia strešného plášťa pozostáva z dreva vrátane atík, je veľmi dôležité prevedenie parozábrany nielen vo fragmente strechy, ale aj na konštrukcii atík, ktoré budú parotesne oddelené od vnútorného prostredia.

Tepelná izolácia

Tepelnoizolačná vrstva znižuje tepelné straty v zimnom období a chráni interiér pred prehrievaním v lete. Tepelná izolácia okrem znižovania tepelných strát objektu slúži na vytvorenie príjemnej mikroklímy v obytných priestoroch v lete aj v zime. Na tepelnú izoláciu strechy bez balastu je najvhodnejší EPS, pretože na rozdiel od XPS sa v dôsledku teplotných rozdielov dosky nezmršťujú, nenaťahujú a nedeformujú. Tepelná izolácia sa zvyčajne kladie v dvoch vrstvách s presadenými spojmi, ktoré by mali byť čo najtesnejšie.

Tepelná izolácia plochej strechy zásadne ovplyvňuje energetickú náročnosť domu. Nedostatočná hrúbka izolácie znamená únik tepla v zime a prehrievanie interiéru v lete. Dnes sa bežne používajú hrubšie vrstvy izolácie než v minulosti, často aj v spádovej variante, ktorá pomáha s odvodom vody k vpustom.

Separačná a ochranná vrstva (Geotextília)

Hlavnou a najznámejšou funkciou tejto vrstvy, zvyčajne tvorenej geotextíliou, je zabezpečenie materiálovej kompatibility - oddeľuje napríklad PVC hydroizolačnú fóliu od polystyrénovej izolácie, aby nedošlo k chemickej reakcii. Jej úloha je však omnoho širšia. Plní tiež ochrannú funkciu, keď chráni hydroizoláciu pred mechanickým poškodením od drsného podkladu. Geotextílie používané v našich systémoch sú odolné voči bežným rozpúšťadlám a plesniam.

Hydroizolačná vrstva

Toto je najdôležitejšia vrstva, ktorá chráni budovu pred zrážkovou vodou. Voľba správneho hydroizolačného systému závisí od mnohých faktorov, ako sú typ podkladu, predpokladané zaťaženie, účel strechy a rozpočet.

V minulosti sa používali asfaltové pásy, ktoré sa natavovali horúcim asfaltom. Neskôr sa používali oxidované asfaltové pásy a počet vrstiev týchto pásov bol závislý od sklonu strechy. V súčasnosti sa používajú modifikované asfaltové pásy, pri ktorých počet vrstiev nie je závislý od sklonu strechy a hydroizolačný systém sa navrhuje ako jednovrstvový alebo dvojvrstvový. Alternatívu k asfaltovým pásom tvoria v súčasnosti fóliové hydroizolácie. Najčastejšie používané fólie sú z mäkčeného polyvinylchloridu (mPVC), termoplastického polyolefínu (TPO), prípadne syntetické kaučukové membrány (EPDM). Výber hydroizolácie na ploché strechy nezáleží od sklonu.

Ako hydroizoláciu pri rodinných domoch odporúčajú odborníci používať strešnú fóliu BMI Everguard TPO. Je odolná proti UV žiareniu, neobsahuje zmäkčovadlá a vďaka bielemu povrchu citeľne znižuje teplotu strechy. Navyše je dobre spracovateľná a zabezpečuje dlhodobú životnosť celého strešného systému. Farba hydroizolačnej fólie nie je len otázkou dizajnu; biela fólia na plochej streche dokáže efektívnejšie odraziť slnečné žiarenie. Fóliové izolácie sú ekonomickejším riešením a majú menšiu hmotnosť ako asfaltové izolácie, ale vyžadujú na kotvenie pevný podklad.

Poslednou vrstvou klasickej teplej plochej strechy je hydroizolácia a dokončovací bridlicový posyp. Pri klasickej nezaťaženej plochej streche je hydroizolácia vystavená rôznym vonkajším poveternostným vplyvom. Preto je dôležité realizovať ju v dvoch vrstvách. Na finálnu hydroizoláciu sa používajú kvalitné polymér-bitúmenové pásy. Finálne vrstvy hydroizolácie je potrebné upevniť mechanicky. Kotvy sa zvyčajne umiestňujú pod záhyby prvej hydroizolačnej vrstvy cez tepelnú izoláciu do nosnej konštrukcie. Prvá vrstva hydroizolácie musí zabezpečiť celistvosť zvarových spojov. Inštaluje sa konečná (druhá) vrstva hydroizolácie, spoje sa zhotovujú plameňovým zváraním.

Výhodou asfaltových pásov je, že sa dajú opravovať zaplátaním, teda nový pás sa nataví na ten starý. Asfaltové pásy s bridličnatým posypom sú odolné voči UV žiareniu, kým fóliové izolácie pod vplyvom UV žiarenia degradujú. Jednoduché riešenie na ochranu fólie je štrkový násyp, ktorý sa dáva ako ochranná vrstva na fólie. Cena aj životnosť fólií a asfaltových pásov sú porovnateľné a nedá sa jednoznačne povedať, ktorý typ krytiny je lepší. Každý má svoje výhody aj nevýhody. PVC fólie majú životnosť 20 až 35 rokov a musia byť vždy oddelené geotextíliou od polystyrénu.

Tabuľka 1: Porovnanie hlavných typov hydroizolačných materiálov

Skladba kovových striech

Plechová strecha prináša viacero výhod v porovnaní s klasickými krytinami, ako sú betónové alebo keramické škridle. Okrem nízkej hmotnosti je to predovšetkým dlhá životnosť, odolnosť voči poveternostným vplyvom a jednoduchá údržba. Vďaka rýchlej montáži môže byť plechová strecha ideálnym riešením pri rekonštrukciách i novostavbách, kde sa vyžaduje efektívny čas realizácie.

Falcovaná strecha: Odlišná skladba pre špecifickú krytinu

Falcovaná strecha si vyžaduje trochu odlišnú skladbu, čo je dané tým, že krytina v podstate pozostáva z plechových falcovaných pásov. Na rozdiel od iných typov krytín, falcovaná krytina nemá prelisy ani pozdĺžnu profiláciu, ktorá by ju robila pevnejšou a staticky vyhovujúcejšou pre voľbu strešného podkladu. Preto je potrebné použiť plné debnenie, nie kvôli dĺžke falcovaných pásov, ale práve kvôli absencii týchto prvkov, ktoré by inak zabezpečovali vyššiu pevnosť.

Pre falcovanú krytinu sa dôrazne odporúča debnenie drevenými doskami s dostatočnou hrúbkou. Platí teda presne to, čo v prípade popísanom vyššie (pri sedlovej streche), avšak s tým rozdielom, že krytina sa nekotví o latovanie, ale o podkladové dosky. Aby drevené dosky spoľahlivo plnili svoju funkciu, mali by byť chemicky ošetrené, dostatočne vysušené a mali by byť hrubé aspoň 25 mm. Zároveň je najlepšie, ak šírka dosiek bude medzi 80 a 140 mm. V praxi sa totiž stretávame aj so zámerom použiť na debnenie OSB dosky, čo však nie je vždy ideálne riešenie. Na rozdiel od klasickej plechovej krytiny, kde je dôležité vytvoriť vzduchovú medzeru pre odvetrávanie, pri falcovanej streche je kladený dôraz na plné debnenie, ktoré poskytuje potrebnú oporu pre jednotlivé spoje.

Typická skladba plechovej sedlovej strechy

Ako príklad typickej skladby plechovej strechy použijeme najčastejší typ, teda sedlovú strechu. Hoci ide o šikmú strechu, jej základné vrstvy a princípy odvetrávania sú relevantné aj pre nízkosklonné kovové strechy.

1. Základom sú krokvy a precízne vymerané kontralaty.
2. Umiestňuje sa kontaktná vysokodifúzna fólia, ktorá sa umiestňuje na krokvy a upevňuje kontralatami. Slúži ako poistná hydroizolácia na zabezpečenie prestupu vodných pár z podkrovia a tiež odvod kondenzátu z priestoru pod krytinou.
3. Na kontralaty sa spravidla nanáša páska pod kontralaty, ktorá zabezpečí vodotesnosť spoju kontralaty s fóliou.
4. Na kontralaty sa následne umiestňujú presne vymerané laty v odstupoch stanovených výrobcom strešnej krytiny. Jednotlivé varianty krytín môžu mať požadované odstupy lát rozdielne, preto si tento údaj vždy overte.
5. Od hrebeňa strechy až po odkvapy je potrebné vytvoriť vzduchovú medzeru, ktorá medzi fóliou a samotnou strešnou krytinou zabezpečí jej dostatočné odvetrávanie. V tomto bode nezabudnite na ochrannú vetraciu mriežku, ktorá sa montuje k odkvapovej hrane strechy.
6. Na takto pripravený základ môžeme začať s montážou strešnej krytiny, opäť presne podľa inštrukcií od výrobcu.

Doplnkové prvky a údržba strešného systému

Okrem základných vrstiev strešnej skladby nezabúdajte na doplnkové prvky, ktoré významne ovplyvňujú funkčnosť a bezpečnosť strechy. Medzi ne patria snehové zábrany, ktoré zabraňujú náhlemu zosuvu snehu, okapy a zvody na správne odvádzanie dažďovej vody, ako aj odvetrávacie prvky zabezpečujúce cirkuláciu vzduchu pod krytinou. Na plynulé a vodotesné napojenie hydroizolácie sa používajú klampiarske prvky z poplastovaného plechu.

Pri všetkých strechách je dôležité čo najrýchlejšie odvedenie vody zo strešnej krytiny. Samozrejme, aby to bolo možné, všetky materiály by mali byť kvalitné, správne použité a súčasne dostatočne izolujúce, aby poskytli maximálnu ochranu interiéru budovy.

Údržba a dlhá životnosť

Žiadna strecha nie je bezúdržbová. Pri tých kvalitných si však dlhé roky vystačíte len s každoročnou obhliadkou, prípadne vyčistením strešných zvodov od naplavených nečistôt. Aj najkvalitnejšia plechová strecha si vyžaduje pravidelnú údržbu, aby si zachovala svoje vlastnosti a estetický vzhľad. Odporúča sa pravidelne kontrolovať upevnenie plechov, odstrániť nečistoty ako lístie či vetvičky a skontrolovať stav tesnení a lemovaní. Kontrola strechy by mala prebiehať minimálne raz do roka, ideálne dvakrát - pred zimou a po zime.

Podobne ako iné etapy výstavby rodinného domu, aj strecha si vyžaduje odborný prístup, či už je to pri voľbe správnej skladby celého systému alebo riešení malých (no stále dôležitých) detailov. Základom každej strechy je kvalitný projekt, ktorý by mal realizátora usmerňovať počas celého procesu. Ak potrebné riešenia neobsahuje projektová dokumentácia, je vhodné obrátiť sa priamo na výrobcu hydroizolačných materiálov, ktorý vie navrhnúť správne riešenia a prípadne odporučiť kvalitnú realizačnú firmu.

Najčastejšie chyby pri návrhu a realizácii strešnej skladby

Chyby v skladbe plochej strechy sa nemusia prejaviť hneď. Často sa ukážu až po niekoľkých rokoch, keď je oprava výrazne nákladnejšia. Pri plochých strechách sa oplatí myslieť dopredu. Oprava nesprávnej skladby je vždy výrazne drahšia než správny návrh hneď na začiatku. Zle navrhnutá skladba plochej strechy môže viesť k hromadeniu vlhkosti, vzniku plesní alebo poškodeniu nosnej konštrukcie.

Medzi najčastejšie chyby patria:

• Zle navrhnutá parozábrana: Vedie ku kondenzácii vlhkosti vo vnútri strechy.
• Nedostatočný spád: Voda zostáva stáť na streche, čo zvyšuje riziko zatekania.
• Podcenenie detailov: Prestupy, atiky a vpuste sú kritické miesta, kde najčastejšie dochádza k zatekaniu. Pozornosť treba venovať najmä styku obvodovej steny a strechy, ukončeniu hydroizolácie na atike a súvisiacemu oplechovaniu atiky, ďalej napojeniu hydroizolácie na strešný vtok a napojeniu hydroizolácie na objímku pri priestupe potrubia strechou.
• Nekvalitná hydroizolácia: Priamy zdroj rizika zatekania.

Dôležitú úlohu zohráva aj difúzia vodnej pary. Vlhkosť z interiéru sa snaží dostať von a ak nemá správnu cestu, môže kondenzovať vo vnútri strechy.

Pri výstavbe rodinných domov s plochou strechou a nosnou konštrukciou z dreva dochádza často k nesprávnemu umiestneniu tepelnej izolácie zo spodnej strany. To však spôsobuje rýchlu degradáciu drevenej konštrukcie a domy treba krátko po dokončení rekonštruovať.

tags: #kovova #strecha #plocha #skladba